Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoP-18-2014.pdf
PDF · 117.01 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/18/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci navrhovateľky: PaedDr. Judita Zelenaiová, nar. 24. 03. 1976, bytom Dvory nad Žitavou, Veľká Komárňanská 72, zastúpená JUDr. Klárou Decsiovou, advokátkou so sídlom Nové Zámky, Radničná 4, proti odporcovi: C.. G. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., M.. L. 4, o určenie výživného na manželku, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 21. februára 2014 č. k. 11P/410/2012-196, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 200,- eur mesačne od 13.12.2012 do 13.12.2013, ktoré bude povinný zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
Vo zvyšku návrh z a m i e t a.
V časti týkajúcej sa výroku o zročnom výživnom, výroku o súdnom poplatku a výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Nové Zámky (súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom zo dňa 21. 02. 2014 č. k. 11P/410/2012-196 uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 70,- eur mesačne od 12. 12. 2012, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca do rúk navrhovateľky. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Zročné výživné za obdobie od 13. 12. 2012 do 13. 12. 2013 vo výške 842,- eur je odporca povinný platiť v splátkach po 280,67 eura mesačne spolu s bežným výživným až do vyrovnania, pod stratou výhody splátok, od vykonateľnosti rozsudku. Odporcovi taktiež uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Nové Zámky súdny poplatok vo výške 16,84 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 71 ods. 1, 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 13. 12. 2012 domáhala určenia výživného na manželku v sume 300,- eur mesačne od podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorila manželstvo v roku 2010 a z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa. Po uzatvorení manželstva nemali vytvorené bytové podmienky a vzhľadom k jej rizikovému tehotenstvu zostala vo Y. nad K. v rodičovskom dome. Odporca pracoval vo Svodíne, a tak sa striedavo zdržiaval vo Y. nad K. a u svojich rodičov vo F.. Striedavé spolužitie zapríčinilo vzájomné odcudzenie sa do takej miery, že spolu prestali žiť, hospodáriť a na výdavky navrhovateľkinej domácnosti odporca prestal prispievať. Prispieval výlučne na výživu dieťaťa, najskôr sumou 150,- eur, potom 100,- eur a od januára 2012 sumou 85,- eur. Navrhovateľka býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá je dôchodkyňa. Navrhovateľka je na materskej dovolenke a mesačne poberá 217,- eur, čo nepostačuje na pokrytie jej najnutnejších životných potrieb. Na pojednávaniach navrhovateľka uviedla, že na podanom návrhu trvá. S manželom nežijú v spoločnej domácnosti a sú v rozvodovom
konaní. Je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok, spolu s rodinnými prídavkami na jedno dieťa má príjem vo výške 222,- eur mesačne. Iný príjem nemá. Odporca jej posiela výživné na dieťa 85,- eur mesačne. Z domu, v ktorom s matkou býva vlastní 1/4. Mesačné náklady na bývanie tvoria plyn 135,- eur, elektrina 105,- eur, voda 15,- eur, internet 12,- eur, TV 9,64 eura, telefón, hlasové služby 11,- eur a lieky na psoriázu 15 - 20,- eur mesačne. Všetky náklady hradí v celej výške jej matka. Matka navrhovateľky je dôchodkyňa a poberá starobný dôchodok vo výške 375,- eur mesačne. Strava ju vychádza mesačne na 100,- eur. Za mobil platí mesačne paušál 20,- eur, povinné zmluvné poistenie auta 76,35 eura ročne, poplatok za odpad 24,- eur ročne a taktiež platí stavebné sporenie pre seba a pre dcéru po 664,- eur ročne. Vlastní motorové vozidlo Renault Clio. Pokiaľ ide o tzv. príjmy z pečenia, tieto príjmy neboli preukázané. Z potvrdenia firmy Ekvia s. r. o. nevyplýva presne, ktorý tovar mala nakúpiť navrhovateľka, svedok G. uviedol, že nakupuje aj pre jeho vlastné potreby, teda z týchto dôkazov nie je možné vyvodiť záver, že by navrhovateľka mala príjem z pečenia. Odporca prispieva na maloletú výživným vo výške 130,- eur, pričom má príjem zo závislej činnosti a jeho priemerný čistý mesačný zárobok je približne 695,- eur. Ďalej prenajíma nebytové priestory v obci F., z ktorého mu prináleží nájomné. Odporca nepreukázal, že by mal nejaké pôžičky alebo úvery, preto jeho tvrdenia ohľadom tzv. hrubého nájomného treba považovať za účelové. Odporca dňa 26. 09. 2012 daroval svoj byt v O. K. svojim rodičom, čím zmenšil svoj majetok. Z predložených dôkazov vyplýva, že je v jeho možnostiach a schopnostiach, aby prispieval na výživu navrhovateľky. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že príjem navrhovateľky je nižší, ako sú príjmy odporcu, a teda jeho životná úroveň je vyššia ako je navrhovateľkina. V rámci konania pred súdom prvého stupňa nebolo preukázané žiadne konanie vo vzťahu k priznaniu výživného, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi a pre ktoré by sa nemalo výživné priznať. Z týchto dôvodov žiadala, aby súd návrhu vyhovel a uložil povinnosť odporcovi prispievať na jej výživu od podania návrhu, t. j. od 13. 12. 2012 a v prípade úspechu žiadala priznať náhradu trov konania. Odporca na pojednávaniach uviedol, že manželka nedodržuje predbežné opatrenie týkajúce sa stretávania sa s dcérou. Príjem manželky je skreslený, pretože má príjem z pečenia. Uviedol, že býva v spoločnej domácnosti s rodičmi v rodinnom dome, ktorý patrí jeho matke. Matke prispieva na stravu mesačne 109,57 eura. Vlastní rodinný dom vo F., ktorého polovica sa využíva ako rodinný dom a polovica je určená na podnikateľské účely. Náklady na tento rodinný dom sú mesačne vo výške 59,- eur plyn, 30,- eur elektrina, rozhlas a TV 4,64 eura a voda 4,- eura. Na prízemí domu sú dva obchody, z ktorého jeden neplatil nájomné a druhý platí nájomné 70,- eur mesačne v hrubom. Náklady na energie nebytových priestorov vo výške 116,- eur hradí matka odporcu, preto jej získané nájomné odovzdáva. Je zamestnaný v pracovnom pomere, pričom priemerný mesačný čistý príjem je 693,07 eura. Mesačné výdavky tvoria uzavreté poistky (Amslico 22,41 eura a 22,80 eur, Komunálna poisťovňa 19,58 eura a Axa 15,- eur), mobilný telefón 10,- eur, internet 20,16 eura, ďalej má ročné poplatky na auto, daň z nehnuteľností, komunálny odpad, poistenie domácnosti. Náklady na pohonné hmoty má približne 140,- eur mesačne. V daňovom priznaní za rok 2012 vykázal príjem v nebytových priestoroch a základ dane 7.020,81 eura. Daň za nebytové priestory platí jeho matka. Uviedol, že navrhovateľka pečie so svojou matkou zákusky a z týchto aktivít má príjem okolo 300,- eur týždenne. Na poslednom pojednávaní odporca uviedol, že prenajíma vo F. tri obchodné priestory. Nájomná zmluva so spoločnosťou Meva s. r .o. bola obnovená dňa 01. 01. 2014 s mesačným nájmom vo výške 30,- eur. Druhou firmou je Secondhand D. B. s mesačným nájmom mesačne 20,- eur od júla 2013. Treťou firmou je T. X. - drevorez s mesačným nájmom 10,- eur. Zároveň vo výpovedi potvrdil, že daroval byt v O. K. rodičom z osobných a rodinných dôvodov, pretože rodičia tento byt zaplatili. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 12P/18/2013, rozhodnutie v časti výroku, ktorým sa manželstvo účastníkov rozviedlo nadobudlo právoplatnosť dňom 13. 12. 2013. Ďalej poukázal na ust. § 71 ods. 1 a 2 Zákona o rodine. Odporca uviedol, že sumu, ktorú navrhovateľka žiadala vo svojom návrhu je v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o trojizbový byt v O. K., bol v jeho osobnom vlastníctve, preto s ním mohol svojvoľne disponovať, a teda mohol ho aj darovať. Právna zástupkyňa odporcu navrhla návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť a v prípade úspechu si uplatní náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka G. I. ako aj preskúmaním listinných dôkazov. Zo sobášneho listu účastníkov konania mal súd preukázané, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 24. 07. 2010 vo Y. nad K.. Z ich manželstva pochádza maloleté dieťa E. G. K., nar. XX. XX. XXXX. Z pripojeného rozsudku č. k. 11P/234/2012-320 zo dňa 23. 09. 2013 bolo súdu prvého stupňa zrejmé, že maloletá E. G. K. bola zverená do osobnej starostlivosti matky od 10. 08. 2012 a otca súd zaviazal prispievať na jej výživu vo výške 130,- eur mesačne od 10. 08. 2012. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23. 10. 2013. Z rozsudku č. k. 12P/18/2013-58 zo dňa 29. 10. 2013 bolo preukázané, že súd rozviedol manželstvo účastníkov konania a upravil rodičovské práva a povinnosti
voči maloletému dieťaťu rovnako, ako v konaní na čas do rozvodu. Rozsudok v časti rozvodu nadobudol právoplatnosť dňa 13. 12. 2013. Navrhovateľka je zamestnaná v Základnej škole G. N. s vyučovacím jazykom maďarským v O. K., ale v súčasnej dobe je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 199,60 eura mesačne. Okrem toho poberá rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške 23,52 eura mesačne. Býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou poberajúcou starobný dôchodok vo výške 376,- eur mesačne, pričom z domu v ktorom býva vlastní 1/4 a náklady v tomto dome predstavujú sumu 287,64 eura mesačne. Odporca je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere a jeho priemerný mesačný čistý príjem za rok 2012 bol 693,07 eura a za rok 2013 bol 695,58 eura. V Základnej škole vo Svodíne bol odporca zamestnaný na dohodu od 06. 08. 2010 do 16. 01. 2012. Z výpisu z LV č. XXX, katastrálne územie U. F. súd zistil, že odporca vlastní záhrady o výmere 354 m2 v podiele 1 a z výpisu z LV č. XXX, katastrálne územie U. F. vyplýva, že vlastní aj rodinný dom. V tomto rodinnom dome prenajíma nebytové priestory. Odporca podal daňové priznanie za rok 2012, v ktorom vykázal príjmy z prenájmu nehnuteľností vo výške 1.506,- eur, výdavky z prenájmu nehnuteľností vo výške 602,40 eura a základ dane mal 903,62 eura. Celkový základ dane bol za rok 2012 bol 7.020,81 eura. Odporca na základe Darovacej zmluvy daroval svojim rodičom každému po 1/2 z celku byt v O. K. na ulici T. X. č. 5. Predmetný byt vlastní otec odporcu v spoluvlastníckom podiele 1/2. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na určenie výživného na manželku je čiastočne dôvodný, keďže je v súčasnosti na materskej dovolenke, celodenne sa stará o maloleté dieťa pochádzajúce z manželstva účastníkov konania. Jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku a rodinných prídavkov na maloleté dieťa. Odporca je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere a prenajíma nebytové priestory, z ktorých má tiež príjem. Súd skúmal osobné, rodinné, majetkové pomery oboch manželov a odôvodnené potreby navrhovateľky, schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu. Pri zohľadnení týchto skutočností dospel súd prvého stupňa k názoru, že výživné na manželku uplatnené navrhovateľkou je dôvodné, avšak nie vo výške 300,- eur mesačne. S prihliadnutím na odôvodnené potreby navrhovateľky jej priznal od odporcu titulom výživného na manželku sumu 70,- eur mesačne. Takáto výška dostatočne pokrýva jej potreby spolu s príjmom, ktorý má v súčasnosti. Výživné na maloleté dieťa, o ktoré sa navrhovateľka stará, je pokryté vyživovacou povinnosťou odporcu určenej mu rozsudkom v rozvodovom konaní, a to vo výške 130,- eur mesačne. Životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu podľa zákona č. 601/2003 Z. z je 198,09 eura mesačne. Odporca zo svojho príjmu, ktorý dosahuje z pracovného pomeru a z nájmu nebytových priestorov, je schopný prispievať na výživu svojej manželke sumou 70,- eur mesačne i s prihliadnutím na vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Po zaplatení výživného na maloleté dieťa a výživného na manželku v celkovej sume 200,- eur mesačne, odporcovi z jeho celkového príjmu zostáva dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie svojich výdavkov a zabezpečenie svojich potrieb. Súd prihliadol aj na to, že odporca je zamestnaný a časť finančných prostriedkov potrebuje aj na regeneráciu svojej pracovnej sily. Navrhovateľka starajúca sa o maloleté dieťa nie je schopná dosiahnuť príjmové pomery odporcu. Skutočnosť, že navrhovateľka pečie zákusky, čím si privyrába a ktorú uvádzal odporca, nebola preukázaná. Ak by však aj navrhovateľka túto činnosť vykonávala, jej životná úroveň by nebola s odporcom rovnaká. Životná úroveň oboch manželov v zmysle Zákona o rodine má byť rovnaká, a preto zaviazal odporcu prispievať na výživu svojej manželky výživným vo výške 70,- eur mesačne od podania návrhu do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Súd prvého stupňa určil výživné na manželku od podania návrhu navrhovateľky, a to od 13. 12. 2012 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13. 12. 2013 v časti rozvodu. Za toto obdobie vznikol odporcovi nedoplatok na výživnom vo výške 842,- eur (42,75 eura za mesiac december 2012 + 11 mesiacov x 70,- eur + 29,25 eura za mesiac december 2013), ktorý súd povolil odporcovi splácať v troch splátkach po 280,67 eura mesačne od právoplatnosti rozsudku. Záverom súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľka je v konaní oslobodená od súdnych poplatkov a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 16,84 eura. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania vzhľadom k tomu, že navrhovateľka mala čiastočný úspech vo veci.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že uloží odporcovi prispievať na jej výživu sumou 300,- eur mesačne od 13. 12. 2012 vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca do rúk navrhovateľky a navrhovateľke prizná náhradu trov konania alebo alternatívne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že súd nesprávne právne vec posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný len čiastočne, preto odporcu zaviazal prispievať na jej výživu sumou 70,- eur mesačne. Pri určení takejto sumy výživného súd nebral dôsledne do úvahy ust. § 71 ods. 1 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, a preto s takto určenou výškou výživného nemôže súhlasiť, keďže výživné vo výške 70,- eur nepostačuje na jej odôvodené potreby.
Konštatovala, že prvostupňový súd síce zistil majetkové pomery oboch účastníkov konania, avšak pri rozhodovaní o výživnom sa neriadil zásadou rovnakej životnej úrovne manželov. Opätovne zdôraznila, že v čase podania návrhu poberala len rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, žiadne iné príjmy nemala. Taktiež uviedla, že výživné na maloleté dieťa vo výške 130,- eur (v januári 2012 len 85,- eur) nepostačuje na pokrytie všetkých nákladov, a preto má náklady aj na výživu maloletej dcéry. Odporcove príjmy zo zárobkovej činnosti boli v roku 2012 a 2013 približne 693,- eur. Okrem príjmov zo zárobkovej činnosti má príjmy aj z prenájmu nehnuteľností, približne vo výške 200,- eur. Poukázala na to, že po odpočítaní sumy životného minima na plnoletú osobu od výšky rodičovského príspevku jej zostane 0,51 eura. Odporcovi zostane 367,- eur mesačne, ku ktorým je potrebné pripočítať ešte 200,- eur ako príjem z prenájmu. Z uvedeného vyplýva, že životná úroveň odporcu je podstatne vyššia ako jej životná úroveň. Taktiež uviedla, že ak by nebývala v spoločnej domácnosti s matkou, nebola by schopná uživiť seba a maloleté dieťa. Vzhľadom k vyššie uvedenému považovala priznané výživné odporcu voči nej vo výške 70,- eur za nedostatočné. Do pozornosti odvolacieho súdu dala darovaciu zmluvu, ktorou s úmyslom zmenšiť svoj majetok daroval byt v O. K. svojim rodičom.
Odporca sa k odvolaniu nevyjadril napriek výzve prvostupňového súdu.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP, a dospel k záveru, že podané odvolanie navrhovateľky je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 220 OSP zmenil.
Podľa § 220 OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa § 154 ods. 1 OSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 160 ods. 1 OSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Odvolací súd k prejednávanej veci uvádza, že vyživovaciu povinnosť medzi manželmi upravuje zákon o rodine, manželia ju majú voči sebe navzájom, ak ju jeden neplní, jej rozsah určuje súd tak, aby životná úroveň oboch bola v zásade rovnaká. Zákon upravuje aj vyživovaciu povinnosť rozvedených manželov, ak niektorý z nich nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od exmanžela príspevok na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd, prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode, výnimočne môže súd túto dobu predĺžiť, najmä v prípade oprávneného manžela, ktorému bolo zverené spoločné dieťa alebo ktorého zdravotný stav je zlý. Príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.
Životná úroveň manželov by mala byť zásadne rovnaká. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí
k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však vznikol rozdiel v ich životnej úrovni.
Požiadavka, aby životná úroveň manželov bola v zásade rovnaká, je odôvodnená ich rovnakým postavením v rodine a vyplýva aj z ich rovnakých práv a povinností v manželstve (čl. 1 základných zásad, § 18). Zásada rovnakej životnej úrovne však neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, vyvodzovanú len z ich zárobkov. Aj v tomto prípade platí § 75 ods. 1, podľa ktorého pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pre rozhodnutie súdu o výživnom medzi manželmi podľa uvedených zákonných hľadísk nestačí zistiť len osobné, rodinné a majetkové pomery manželov vrátane ich príjmov, ale treba zistiť aj konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom každého z manželov, prípadne inými závažnými okolnosťami.
Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň, je zdôvodnená ich rovnakým postavením v manželstve, rodine a v spoločnosti a vyplýva aj z ich rovnakých práv a povinností (§ 18 Zákona o rodine). Hoci manželia zabezpečujú potreby rodiny podľa svojich schopností a možností, ktoré nemusia byť, a spravidla ani nie sú rovnaké, podieľajú sa rovnakou mierou na hospodárskych výsledkoch svojej činnosti a majú preto tiež právo na rovnakú životnú úroveň. Zásada rovnakej životnej úrovne však neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, ktorú by bolo možné vyvodzovať len z ich výsledkov. Aj pre vyživovaciu povinnosť podľa ust. § 71 v spojení s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného.
Súd by mal pri rozhodovaní o priznaní vyživovacej povinnosti na manžela/manželku prihliadať aj na dobré mravy. Treba posúdiť, ako si manžel, ktorý požaduje výživné, resp. od ktorého sa výživné požaduje, plní svoje povinnosti, resp. prečo ich neplní. Môže ísť o prípad, keď sa manželka prestane starať o domácnosť, požíva alkohol a nestará sa o deti, vtedy súd nemusí určiť zaviazať druhého manžela k plneniu si vyživovacej povinnosti. Naopak, ak by sa prestala starať o spoločnú domácnosť z dôvodov na strane manžela (napríklad z dôvodu násilia, fyzického alebo psychického) a požadovala by výživné, vtedy jej nárok možno považovať za oprávnený. Výživné medzi manželmi rovnako ako v iných prípadoch výživného podľa Zákona o rodine však nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore so zásadami morálky (§ 75 ods. 2). Podľa § 71 ods. 1 posledná veta súd prihliadne aj na starostlivosť o domácnosť, lebo nie je bezvýznamné, ak manželia nevedú domácnosť a neusilujú sa spoločne o zabezpečenie potrieb rodiny. So zreteľom na § 19 ods. 1 súd prihliadne aj na starostlivosť o maloleté deti. Až po zistení všetkých uvedených skutočností súd môže dospieť k správnemu záveru o zásadne rovnakej životnej (podľa doterajšej úpravy rovnakej hmotnej a kultúrnej) úrovni obidvoch manželov. Z tohto hľadiska súd pri rozhodovaní o nároku na výživné medzi manželmi za trvania manželstva bude musieť vziať do úvahy najmä dĺžku manželského spolužitia a tiež príčiny, pre ktoré manželia neplnia vzájomnú vyživovaciu povinnosť dobrovoľne. Pre záver, či priznanie výživného neodporuje zásadám morálky, môže byť významnou okolnosťou, či manžel uplatňujúci nárok na výživné neodmieta bez závažných dôvodov zo svojej strany plniť povinnosti v zmysle Zákona o rodine, či žije s druhom a pod. Vždy bude treba súhrnne uvážiť postoj každého z manželov k manželstvu a jeho účasť na zabezpečovaní potrieb spoločnej rodiny i domácnosti a význam vzájomnej vyživovacej
povinnosti pre obnovenie manželského spolužitia.
Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti, výživné na manželku (manžela) sa týka osobných potrieb: stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia a prípadne iné. Východiskom je v zásade rovnaká životná úroveň manželov. Pojem „v zásade“ rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť (teda rovnaké množstvo peňazí). Je potrebné zhodnotiť napríklad prácu vykonávanú povinným manželom, od ktorého sa výživné požaduje a jeho náklady. Manžel, ktorý viac pracuje má nárok na vyššiu mieru regenerácie, má rozdielne potreby a náklady, ktoré môžu vyplývať aj zo zdravotného stavu, stravovania, ošatenia, spôsobu života a iné.
Súd musí dôkladne poznať životnú úroveň oboch manželov, aby dokázal zhodnotiť ich rozdielnosť, najmä ich osobné, príjmové, majetkové pomery, výdavky. Súd prihliada aj na osobnú starostlivosť o domácnosť,
či manželia žijú spolu, prípadne aj na skutočnosti týkajúce sa rozporu s dobrými mravmi. Najčastejšie je podaný návrh na určenie výživného na manželku (manžela) vtedy, ak sú vzťahy rozvrátené.
Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ v konaní o určenie výživného je oslobodený od platenia súdneho poplatku. Ak súd návrhu vyhovie a určí vyživovaciu povinnosť, zaplatí povinný manžel podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Ak je predmetom poplatkového úkonu opakujúce sa plnenie, základom poplatku je súčet cien všetkých opakujúcich sa plnení. Ak ide o opakujúce sa plnenie na neurčitý čas, na dobu života alebo na čas dlhší ako tri roky, za cenu plnenia.
Príspevok na výživu rozvedeného manžela je samostatným nárokom s rozdielnymi podmienkami na jeho priznanie a s rozdielnym rozsahom, ako je to pri nároku na vzájomnú vyživovaciu povinnosť za trvania manželstva. Ak má súd rozhodnúť o nároku na určenie vyživovacej povinnosti podľa § 71 Zákona o rodine, potom možno túto povinnosť určiť len na čas, pokiaľ manželstvo účastníkov konania skutočne trvalo (R 57/1967).
V danej veci účastníci v čase podania návrhu boli manželia, ale nežili v spoločnej domácnosti. Medzičasom bolo ich manželstvo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 29. 10. 2013 č. k. 12P/18/2013-58, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13. 12. 2013, maloletá E. G. K., nar. XX. XX. XXXX bola zverená do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť výživné na dieťa v sume 130 eur mesačne. Navrhovateľka býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá je dôchodkyňa. Navrhovateľka je na materskej dovolenke a mesačne poberá rodičovský príspevok 217,- eur, iný príjem v konaní preukázaný nebol, i keď odporca tvrdil, že má príjem z pečenia zákuskov. Odporca má príjem zo závislej činnosti a jeho priemerný čistý mesačný zárobok je približne 695,- eur. Ďalej prenajíma nebytové priestory v obci F., z ktorého mu prináleží nájomné cca 130 eur mesačne, teda jeho celkový mesačný príjem je približne 820 eur.
Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, avšak vyvodil z neho nesprávne právne závery, i keď vec posúdil podľa správnych ustanovení príslušného právneho predpisu - Zákona o rodine.
V prvom rade súd prvého stupňa neobmedzil vo výroku vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľku do dňa 13. 12. 2013, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva a tým dňom zanikol nárok navrhovateľky na manželské výživné. Vyživovaciu povinnosť bolo potrebné stanoviť na presne určené časové obdobie od 13. 12. 2012 do 13. 12. 2013. Konštatovanie tejto skutočnosti v odôvodnení rozhodnutia, alebo stanovenie zročného výživného za uvedené obdobie, nenahrádza absenciu takéhoto určenia vo výroku rozsudku, ktorý musí byť jasný a vykonateľný.
Vzhľadom k tomu odvolací súd musel preskúmať celý rozsudok, i keď odvolaním navrhovateľky bola napadnutá iba výška určeného výživného.
Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že sú dané dôvody na určenie výživného na manželku, keďže v danom období účastníci boli manželia, nežili spolu a vzhľadom na ich preukázané príjmy a majetkové pomery, nebola zachovaná zásada vyplývajúca zo Zákona o rodine, že životná úroveň manželov má byť rovnaká. Súd prvého stupňa správne zistil, že nie sú dané dôvody pre konštatovanie, že by určenie výživného na manželku v danom prípade bolo v rozpore s dobrými mravmi. Odporca žiadne také dôvody nepreukázal, a keďže sa proti rozsudku neodvolal, odvolací súd sa už nemusel bližšie posudzovaním existencie nároku zaoberať, predmetom odvolacieho konania bola výška výživného.
Odvolací súd vychádzal pri posúdení výšky výživného z preukázaných príjmov účastníkov konania. Navrhovateľka má príjem iba 194,70 eura (materský príspevok), rodinné prídavky a výživné na dieťa sa do jej príjmu nezarátava. Odporca má príjem zo zamestnania vo výške 693 eur a z prenájmu nebytových priestorov v sume cca 130 eur mesačne, teda spolu cca 820 eur.
Životná úroveň manželov má byť rovnaká, pričom napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa túto zákonnú zásadu určením výživného v sume 70 eur nerešpektuje, pretože odporcovi by tak po zaplatení výživného na dieťa a výživného na manželku zostala suma 610 eur a navrhovateľka by mala príjem 264,60 eura (194,60 + 70), čo je značný nepomer.
Odvolací súd je toho názoru, že adekvátna výška výživného na manželku je v sume 200 eur, pretože po jej zaplatení odporcovi zostane suma 490 eur a navrhovateľka bude mať pre pokrytie svojich životných
potrieb sumu 394,60 eura. V tomto rozdiele je zohľadnená skutočnosť, že odporca pracuje a v tej súvislosti má vyššie náklady (ošatenie, cestovné a podobne) ako matka, ktorá je na materskej dovolenke.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 OSP tak, že určil výživné v sume 200 eur mesačne za presne určené obdobie od podania návrhu do dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, teda od 13. 12. 2012 do 13. 12. 2013. Keďže navrhovateľka žiadala určiť výživné v sume 300 eur, vo zvyšku návrh zamietol.
V časti týkajúcej sa výroku o zročnom výživnom, výroku o súdnom poplatku a výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože súd prvého stupňa nezdôvodnil, prečo povolil odporcovi zročné výživné splácať v splátkach, keďže ust. § 160 ods. 1 OSP predpokladá v prvom rade jednorazovú úhradu v lehote 3 dní a iba výnimočne v splátkach. Nezdôvodnil ani výšku povolených splátok. Odvolaciemu súdu navyše nebolo zrejmé, či odporca od rozhodnutia súdu prvého stupňa uhradil navrhovateľke nejaké výživné a v akej sume. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa opätovne rozhodne aj o náhrade trov účastníkov konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho senátu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.