Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sd/6/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčinovou, v právnej veci navrhovateľa: Š. D. V. M. R. G. Š., bytom Ď. Č.. X, B., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o s t a r o b n ý dôchodok, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 20. novembra 2013 č. XXX XXX XXXX X.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa o sociálnom zabezpečení (ďalej len „“), , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietla žiadosť navrhovateľa z 23. júla 2013 o priznanie starobného dôchodku.

V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku od 23. júla 2010. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 26.01.1996 vyplýva, že mu od 01.01.1996 bol priznaný príspevok za službu podľa a a v služobnom pomere príslušníkov policajného zboru Slovenskej republiky, ktorý sa od 01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Poistenec, ktorému bol priznaný príspevok za službu a ktorý vek 60 rokov dovŕšil do 31.12.2003 a podmienku potrebnej doby zamestnania 10 rokov s pripočítaním obdobia dôchodkového poistenia splnil do 31. decembra 2007 sa posúdi nárok na starobný dôchodok podľa v spojení s . Podľa v znení v konaní o nároku na dôchodok a jeho výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktorý vznikol pred 01. januárom 2004 sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

Vzhľadom na to, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX z 08.10..2005 bol podľa v znení priznaný starobný dôchodok, žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 23.07.2010 bola zamietnutá.

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas opravný prostriedok navrhovateľ. Navrhol preskúmavaného rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na nové konanie. Uviedol, že nežiadal o priznanie starobného dôchodku, ale len o pomerné dorovnanie v zmysle vtedy platného zákona, nakoľko bol ako policajt zaradený v I. kategórii. Služobný pomer ukončil pred účinnosťou v roku 1996. V zmysle vtedy platnej legislatívy do uvedeného obdobia ministerstvo vnútra odvádzalo časť odvodu zo

služobného príjmu policajta aj do sociálnej poisťovne. Na starobný dôchodok, ktorý v súčasnosti poberá mu vznikol nárok, nakoľko odvádzal do sociálnej poisťovne odvod vyše 12 rokov, keď nebol príslušníkom policajného zboru a spĺňal podmienky fyzického veku, preto žiada o opätovné preskúmanie dôvodov a pomerne dorovnanie starobného dôchodku.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku, ako aj na pojednávaní navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, lebo rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom aj v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uvedeného pod č. R 10/2007.

Súd v konaní podľa a nasl. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, oboznámil sa s obsahom napadnutého rozhodnutia, opravným prostriedkom navrhovateľa, písomným stanoviskom odporkyne, dávkovým spisom odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Z pripojeného dávkového spisu odporkyne súd zistil, že odporkyňa rozhodnutím z 08.10.2005 č. XXX XXX XXXX priznala navrhovateľovi starobný dôchodok od 01.03.2005 v sume 2.122,00 Sk, ktorý bol postupne každý rok zvyšovaný. Starobný dôchodok navrhovateľovi bol priznaný podľa a pre nárok na starobný dôchodok nebola mu zhodnotená doba služobného pomeru a doba základnej vojenskej služby, ktoré boli zhodnotené pre nárok na príspevok za službu, ktorá skutočnosť vyplýva z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 26.01.1996, ktorým mu bol od 01.01.1996 priznaný príspevok za službu podľa .

Navrhovateľ požiadal o prehodnotenie poberania starobného dôchodku na základe právnej úpravy vo veci poberania výsluhového dôchodku a starobného dôchodku, teda podľa obsahu podania žiadal pre nárok na starobný dôchodok zhodnotiť aj obdobie výkonu služby v I. kategórii.

Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 26.01.1996 č. SPC-30943/5-96, bol navrhovateľovi podľa až 120 o služobnom pomere príslušníkov policajného zboru Slovenskej republiky od 01. januára 1996 priznaný príspevok za službu. Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že pre nárok na príspevok za službu, ktorý považuje za výsluhový dôchodok bolo navrhovateľovi zhodnotené obdobie od 01.08.1961 do 26.09.1963, t. j. základná vojenská služba a od 07.12.1964 do 31.12.1995 (príslušník PZ) v I. kategórii funkcií, t. j. 33 rokov a 89 dní.

Podľa § 132 zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý je uvedený v jeho 5. časti, vojak (policajt) má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií,

b) 57 rokov ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch

Z citovaného ustanovenia a potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že navrhovateľ je občanom, ktorý bol príslušníkom policajného zboru, bol zamestnaný najmenej 25 rokov, dosiahol vek 55 rokov a vykonával službu v I. kategórii najmenej 20 rokov, čím mu vznikol nárok na starobný dôchodok podľa 5. časti o sociálnom zabezpečení. Dovŕšením 55 rokov veku, t. j. 06.08.1997 navrhovateľ splnil nárok na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Po vzniku nároku na starobný dôchodok nebol navrhovateľ nepretržite zamestnaný do 31.12.2003.

Podľa v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia dôchodkového zabezpečenia o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom

alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len peňažná náhrada) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 01. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté a o priznaní, odňatí alebo sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 01. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodne, pokiaľ ide o príslušníkov zboru národnej bezpečnosti príslušný orgán ministerstva vnútra.

Navrhovateľovi s prihliadnutím na dobu služobného pomeru v I. kategórii funkcií dňom 06.08.1997, t. j. pred účinnosťou vznikol nárok na starobný dôchodok podľa 5. časti zákona o sociálnom zabezpečení (), na ktorého priznanie sociálna poisťovňa nie je zo zákona príslušná. Príslušným orgánom na priznanie starobného dôchodku bol príslušný orgán Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a ani žiaden iný predpis nestanovil zánik nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia, ktorý nárok vznikol pred dňom nadobudnutia ich účinnosti a to ani v prípade, ak nárok na výplatu týchto dávok nevznikol.

Vznik nároku na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok aj podľa § 65, resp. § 273 ods. 5 zákona o sociálnom poistení alebo podľa § 26a zákona o sociálnom zabezpečení.

Tento názor sociálnej poisťovne je aj v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v Zbierke pod č. R 10/2007.

Navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok vznikol 06.08.1997, teda za účinnosti o sociálnom zabezpečení. Podľa 5. časti tohto zákona sociálna poisťovňa nebola príslušná na rozhodovanie o starobnom dôchodku, ale príslušným orgánom na priznanie starobného dôchodku bol príslušný orgán, t. j. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky požiadalo odporkyňu o odstúpenie evidenčného materiálu, lebo navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku, a preto bolo oprávnené o ňom rozhodnúť Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a nie sociálna poisťovňa.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu podaného opravného prostriedku dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyňa vydala v súlade so zákonom o sociálnom zabezpečení a sociálnom poistení, z ktorého dôvodu súd preskúmavané rozhodnutie podľa potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s aj ich náhradu účastníkom nepriznal, lebo navrhovateľ v konaní úspešný nebol a odporkyňa zo zákona toto právo nemá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.