Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29C-77-2013.pdf
PDF · 97.18 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/77/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobkyne: P. M., H.. D.Á., A.. X.X.XXXX, W. M. Č.. X, zastúpenej JUDr. Ladislavom Šebökom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Michalovská 43, proti žalovanému: U. U., A.. XX.X.XXXX, W. F., P.. W. X, zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, so sídlom v Prešove, Hlavná 89, o určenie, že vec patrí do dedičstva, takto
rozhodol:
určuje, že W.. U. U.B., H.. M., A.. XX.X.XXXX, N. X.XX.XXXX, A. W. P.. W. Č.. X, F. bola ku dňu svojej smrti výlučnou vlastníčkou zlatého snubného prsteňa a obrúčky zobrazených na fotografii č. 1,
zlatej hrubej retiazky so zlatým príveskom leva a páru zlatých náušníc zobrazených na fotografii č. 2 a
zlatých hodiniek, zlatého hrubého náramku a zlatého prsteňa zobrazených na prstenníku ľavej ruky poručiteľky na fotografii č. 3, ktoré tvoria súčasť rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,
náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa XX.X.XXXX naposledy upravenou podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX žiadala, aby súd určil, že v čase smrti W.. U. U.B., H.. M., A.. XX.X.XXXX, zomrelej X.XX.XXXX, naposledy bytom P.. W. X, F. patrili do jej výlučného vlastníctva hnuteľné veci a to zlatá hrubá retiazka so zlatým príveskom leva, zlatá tenká retiazka, náramok hrubý zlatý, náramok tenký zlatý, zlaté hodinky, pár zlatých náušníc, zlaté prstene - obrúčka, zásnubný prsteň, zlatý prsteň, digitálny fotoaparát, notebook, videokamera, mobilný telefón, vysávač, domáca pekáreň, s tým, že zostatok na účte ku dňu poručiteľky vo výške 475,44 EUR vedených v UniCredit Bank Slovakia, a.s., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX patrí do bezpodielového spoluvlastníctva nebohej so žalovaným na základe úpravy petitu žaloby na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil z dôvodu, že hnuteľné veci označené žalobkyňou sú neurčité a neidentifikovateľné tak, aby neboli zameniteľné s inými vecami, pričom petit žaloby ani výrok rozhodnutia nesmie byť neurčitý a nezrozumiteľný. Okrem iného poukázal na to, že označené hnuteľné veci ku dňu smrti nebohej poručiteľky, t. j. O. X.XX.XXXX neexistovali.
Súd dokazovaním vykonaným oboznámením dedičského spisu XXD XXX/XXXX, Q. Ú. O., X. Ľ.J. M., P. U., T. X., U. T. ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:
Dňa X.XX.XXXX zomrela poručiteľka W.. U. U., H.. M., dcéra žalobkyne a manželka žalovaného.
Uznesením Okresného súdu v Prešove zo dňa XX.XX.XXXX pod sp. zn. XXD XXXX/XXXXX bolo dedičské konanie po nebohej poručiteľke zastavené z dôvodu, že manžel nebohej uviedol, že poručiteľka v čase smrti nevlastnila žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
Na návrh žalobkyne a jej nebohého manžela bolo dňa XX.X.XXXX pod sp. zn. XXD XXX/XXXX začaté náhradné dedičské konanie.
Dňa 18.6.2012 bola spísaná zápisnica s dedičmi po nebohej, v ktorej bol vykonaný súpis aktív a pasív z dedičstva pričom v aktívach boli uvedené peňažné prostriedky evidované na účte v peňažnom ústave UniCredit Bank Slovakia, a.s. č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX so zostatkom ku dňu smrti poručiteľky vo výške 475,44EUR a ku dňu 23.5.2012 vo výške -2,01 EUR. Zároveň dedičia žalobkyňa a jej nebohý manžel navrhli za predmet dedičstva šperky zo zlata 2 x prívesky, jeden krát hodinky, 2 x náušnice, 2 x náramok, 3 x prstene, obrúčka, zásnubný prsteň, videokamera, digitálny fotoaparát, mobilný telefón, notebook, vysávač a domáca pekáreň.
Súčasne bol vykonaný súpis pasív, ktoré predstavovali náklady spojené s pohrebom poručiteľky v celkovej výške 3.814,37 EUR.
Uznesením zo dňa 14.2.2013 boli odkázaní rodičia nebohej, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podali žalobu o určenie, že do dedičstva patrí majetok a to 2 x prívesky, 2 x náramok, 3 x prstene a ďalej digitálny fotoaparát.
Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že nebohá dcéra mala ku dňu svojej smrti jeden zlatý prívesok vo svojom znamení, so znakom leva, ďalej to bola retiazka, 2 ks zlatých náramkov, jeden široký a jeden tenký a tri zlaté prstene. Jeden prsteň mala za slobodna a potom to bol zásnubný prsteň a obrúčka.
Súdu predložila fotografický materiál s tým, že išlo o obrúčku a zásnubný prsteň zobrazené na fotografii č. 1, ďalej fotografia č. 2 preukazuje vlastníctvo nebohej k zlatej hrubej retiazke so zlatým príveskom leva, k páru zlatých náušníc a zlatých hodiniek spolu s hrubým zlatým náramkom a fotografia č. 3 preukazuje vlastníctvo k zlatému prsteňu zobrazenému na prstenníku ľavej ruky nebohej.
Pokiaľ ide o ďalšie hnuteľné veci, tieto nebohá dcéra zakúpila pred uzatvorením manželstva a po uzatvorení manželstva ich zobrali do Írska, kde pracovne pôsobili už pred sobášom.
Uviedla, že pokiaľ ide o zlaté šperky a zlaté hodinky, tieto mala nebohá dcéra v čase hospitalizácie na psychiatrii na území Slovenskej republiky, kde bola umiestnená po návrate na Slovensko a boli odovzdané žalovanému za prítomnosti službukonajúceho lekára P.. T.B. Y. X. X. T. X..
Žalovaný uviedol, že má vedomosť o tom, že jeho nebohá manželka vlastnila zlaté šperky, ale týmto nevenoval pozornosť. Poprel, aby mu uvedené zlaté šperky boli odovzdané pri hospitalizácii manželky, keďže táto od marca roku 2011 bola vo vážnom zdravotnom stave, už nerozprávala, zabezpečoval plnú starostlivosť o ňu v domácom prostredí, pričom neriešil otázku šperkov manželky, ale iba bežné záležitosti osobného života.
Pokiaľ ide o digitálny fotoaparát a notebook, tieto zakúpil ešte pred uzatvorením manželstva v roku 2007, o čom súdu predložil listinný dôkaz na č. l. 28 zo dňa 30.11.2007, o zakúpení mobilného telefónu a zo dňa 4.12.2007 o zakúpení notebooku. Pokiaľ ide o videokameru, nemal vedomosť o tom, že by manželka videokameru vlastnila.
Pokiaľ ide o mobilný telefón, tento vlastnila, ale rozbil sa v čase, kedy už z dôvodu vážneho zdravotného stavu mala pohybové problémy. Išlo konkrétne o mobilný telefón I Phone, ktorý po poškodení vyhodil.
Domácu pekáreň zakúpil manželke v roku 2008 ešte v čase pred uzatvorením manželstva ako darček na Vianoce a vysávač taktiež kúpili v čase ich pôsobenia v Írsku pred uzatvorením manželstva v roku 2007. Vysávač aj domáca pekáreň boli privezené k rodičom nebohej manželke krátko pred svadbou,
kedy sa na územie Slovenska vrátili. Poprel, aby mu pri hospitalizácii manželky na území Slovenska na psychiatrickej nemocnici boli odovzdávané zlaté šperky.
Svedok P.. U. T. uviedol, že so žalobkyňou pracuje na jednom pracovisku a žalovaného poznal v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou jeho nebohej manželky.
Bol osobne prítomný pri hospitalizácii nebohej na jar v roku 2011. Keďže pri príjme štandardne vyzývajú príbuzných pacientov, aby odobrali všetky cennosti, požiadal žalobkyňu, aby odobrala cenné veci vrátane ošatenia svojej dcéry. Videl, že nebohá mala na sebe šperky zo žltého kovu, ktoré si všimol z dôvodu, že išlo o dcéru ich kolegyne a napriek tomu, že v tom čase už jej zdravotný stav nebol ideálny, prišla na hospitalizáciu upravená, slušne oblečená a ozdobená šperkami. Pamätal si, že mala náušnice, hodinky, prstene, minimálne dva a to snubný a obrúčku, ďalej mala retiazku a náramky, ktorých počet uviesť nevie. Tieto boli odobraté a odovzdané manželovi nebohej.
Svedkyňa T. X. uviedla, že bola prítomná pri hospitalizácii nebohej dcéry žalobkyne na jeseň v roku 2011. A keďže pacientom psychiatrickej kliniky pri príjme odoberajú cennosti, vie, že došlo k odobratiu šperkov aj nebohej pani U.. Išlo konkrétne o šperky zo žltého kovu pozostávajúcich z hrubej a tenkej retiazky, náušníc, dvoch náramkov, jedného tenkého a jedného hrubšieho, hodiniek a troch zlatých prsteňov. Uvedené šperky boli zo strany žalobkyne odovzdané priamo žalovanému.
Na uvedené detaily hospitalizácie si pamätala iba z dôvodu, že išlo o dcéru kolegyne. Inak si spravidla na tieto skutočnosti nepamätá.
Obaja svedkovia zhodne uviedli, že štandardne sa uvedené šperky vkladajú do papierových sáčkov a následne sa odovzdávajú príbuzným pacientov, v danom prípade ich odovzdala matke nebohej, ktorá tieto za jej prítomnosti, P.. T., nebohej poručiteľky odovzdala žalovanému.
Svedok brat nebohej poručiteľky Ľ. M. uviedol, že sestra po príchode na územie Slovenskej republiky pred sobášom mala šperky a to zlatý prsteň, retiazku ako aj náušnice, ktoré naposledy videl niekedy v roku 2010. Uviedol, že mala snubný prsteň, obrúčku, ešte jeden zlatý prsteň, ktorý popísať nevie, ale je zobrazený na predložených fotografiách. Ďalej mala dve retiazky, jednu ozdobnú a jednu tenkú. Zároveň vlastnila notebook zn. MC book, ktorý videl naposledy dva roky pred jej smrťou, potom telefón, domácu pekáreň, ktorú dostala na Vianoce ako darček niekedy v roku 2006, naposledy ju videl v rokoch 2008 - 2009, keďže ju počas svojho pôsobenia v Írsku používala. Ďalej pred uzatvorením manželstva si zakúpila aj vysávač a fotoaparát.
Poukázal na to, že bol prítomný pri prejednaní dedičstva po nebohej sestre u notára U.. P., kedy právny zástupca žalovaného s poukazom na nízky zostatok na účet uviedol, že ak vyplatia náklady za pohreb, vydá im požadované hnuteľné veci, konkrétne šperky, ktoré mal v obálke u seba. Nakoľko túto záležitosť potreboval prekonzultovať so žalovaným, opustil kanceláriu notára a po čase sa vrátil s tým, že žalovaný s takýmto návrhom nesúhlasí.
Svedkyňa P. U., matka žalovaného uviedla, že syn sa spolu s nevestou vrátili koncom A. roku XXXX na Slovensko, kedy bola hospitalizovaná na psychiatrii. Po ukončení hospitalizácie odišla k rodičom a následne z X. A. X. U. H. XXXX bola opätovne hospitalizovaná asi po dobu jedného mesiaca. Po ukončení hospitalizácie opätovne odišla k rodičom a začiatkom C. ju syn priviezol k nej domov.
Potom bola hospitalizovaná od XX.X.XXXX a ďalšia hospitalizácia bola v druhej polovici U.Ú. XXXX.
Počas celého obdobia jej pobytu v domácej starostlivosti zabezpečovali jej osobnú starostlivosť so synom. Vzhľadom na zhoršujúci sa zdravotný stav postupne bola odkázaná na pomoc takmer pri všetkých sebaobslužných úkonoch.
Uviedla, že nebohá nevesta mala obrúčku a zásnubný prsteň pri hospitalizácii XX.X.XXXX, avšak pri hospitalizácii v júli roku XXXX už nemala žiadne šperky. Ďalšie zlaté šperky u nej nevidela, keďže pri osobných stretnutiach videla, že nosievala bižutériu.
Pokiaľ ide o mobilný telefón nebohej poručiteľky, tento sa rozbil ešte za jej života. Nikdy nevidela, aby mali u seba vysávač alebo domácu pekáreň. Pokiaľ ide o digitálny fotoaparát ako aj notebook, tento bol synov.
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 175y ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, nezaradenie majetku alebo dlhov do aktív a pasív dedičstva v dôsledku postupu podľa § 175k ods. 3 nebráni účastníkom konania, aby sa domáhali svojho práva žalobou mimo konania o dedičstve.
Podľa § 175y ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, okrem prípadu, keď sa vykonala likvidácia dedičstva, nebráni uznesenie súdu tomu, kto nebol účastníkom konania o dedičstve, z ktorého uznesenie vzišlo, aby sa domáhal svojho práva žalobou.
Pokiaľ sa v konaní o dedičstve vyskytne rozpor o tom, čo patrí do dedičstva po poručiteľovi, procesným nástrojom na jeho odstránenie je žaloba na určenie, že tá ktorá vec, prípadne právo patrí do dedičstva po poručiteľovi a uvedená žaloba je rozhodovacou praxou súdov považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov o tom, či určitá vec do dedičstva po nebohom poručiteľovi patrí alebo nie (rozsudok NS SR z 30.5.2011 pod sp. zn. 1Cdo183/2009).
Žaloba o určenie, či označený majetok patrí do dedičstva po nebohom poručiteľovi má charakter určovacej žaloby v zmysle ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, ktorá vyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu.
Naliehavý právny záujem je v zásade daný vtedy, pokiaľ by bez súdom výslovného určenia, či tu právny vzťah alebo právo existuje bolo buď ohrozené právo žalobcu alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, čo znamená, že na strane žalobcu musí ísť o právo alebo právny vzťah už existujúci alebo o takú procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne už v existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme.
V zmysle ust. § 175y Občianskeho súdneho poriadku, sú dedičia nebohého poručiteľa v prípade nezaradenia majetku alebo dlhov do aktív a pasív dedičstva oprávnení domáhať sa svojho práva žalobou mimo konania o dedičstve.
V danom prípade podľa názoru súdu nie je daný naliehavý právny záujem na strane žalobkyne o určenie, že finančné prostriedky na účte špecifikovanom v žalobnom petite patrili ku dňu smrti poručiteľky do bezpodielového spoluvlastníctva so žalovaným z dôvodu, že tento majetok poručiteľky bol spísaný zo strany povereného notára vrámci náhradného dedičského konania pod sp. zn. XXD XXX/ XXXX. Oprávnení dedičia boli v danom prípade iba odkázaní na podanie žaloby v zmysle ust. § 175y Občianskeho súdneho poriadku o určenie, že nimi označené hnuteľné veci patrili ku dňu smrti nebohej poručiteľky do jej výlučného vlastníctva.
Pokiaľ ide o hnuteľné veci a to digitálny fotoaparát, notebook, videokamera, mobilný telefón, vysávač a domácu pekáreň, v tejto časti súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatočnej individualizácie veci tak, aby tieto neboli zameniteľné s vecami rovnakého druhu, preto v uvedenej časti je žalobný petit nezrozumiteľný a neurčitý. Žalobný petit je nezrozumiteľný alebo neurčitý vtedy, ak vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je formulované tak, že nemožno vyvodiť o aké práva a povinnosti skutočne ide a ak je zrejmé, že prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok jeho materiálnu nevykonateľnosť.
Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše fakty, na základe ktorých uplatňuje v žalobnom petite svoj nárok a to v takom rozsahu a v takej kvalite, ktoré umožňujú jeho jednoznačnú individualizáciu.
Nakoľko žalobkyňa predmetné hnuteľné veci označila iba druhovo napriek tomu, že ide o zariadenia bežnej spotreby nachádzajúce sa takmer vo všetkých domácnostiach Slovenskej republiky bez ich
individualizácie typom, značkou, prípadne popisom vzhľadu, farby, vlastnosti, tvaru a podobne nie je možné tieto odlíšiť od iných vecí druhovo rovnakých, a prevzatie žalobného petitu v tejto časti vo výroku rozhodnutia by malo za následok jeho materiálnu nevykonateľnosť, preto súd žalobu v tejto časti zamietol. Rovnako by súd postupoval aj v prípade preukázania existencie tvrdeného práva, prípadne právneho vzťahu nebohého poručiteľa ku dňu smrti.
Okrem iného v predmetnom konaní na základe výsledkov vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že nebohá poručiteľka ku dňu smrti bola vlastníčkou označených hnuteľných vecí, prípadne, že tieto ku dňu jej smrti boli v právnom zmysle existujúcimi vecami.
Z totožných dôvodov súd zamietol žalobu aj v časti o určenie, že nebohá poručiteľka bola ku dňu smrti výlučnou vlastníčkou náramku tenkého zlatého a tenkej zlatej retiazky z dôvodu ich nedostatočnej individualizácie.
Pokiaľ ide o zostávajúce označené šperky zo žltého kovu, v danom prípade bolo preukázané, že nebohá poručiteľka bola ich výlučnou vlastníčkou ku dňu svojej smrti, keďže tieto mala na sebe aj v čase poslednej hospitalizácie a tieto boli za prítomnosti žalobkyne P.. U. T. Y. N. X. T.Ó. X. odovzdané žalovanej.
Na základe uvedeného bolo týmito svedeckými výpoveďami vyvrátené tvrdenie žalovaného, že jemu neboli odovzdané uvedené zlaté šperky ako aj svedecká výpoveď jeho matky, ktorá síce nepopierala, že nebohá poručiteľka mala 2 zlaté šperky a to obrúčku a zásnubný prsteň, ale uviedla, že tieto šperky u seba nemala od hospitalizácie v júli roku 2011.
Okrem iného svedecké výpovede zdravotníckeho personálu prítomného pri hospitalizácii nebohej poručiteľky majú vyšší stupeň vieryhodnosti oproti svedeckým výpovediam rodinných príslušníkov účastníkov konania, ktoré môžu vyvolať dôvodné pochybnosti o objektívnosti ich výpovede s poukazom na blízky príbuzenský pomer k účastníkom konania.
Pokiaľ ide o individualizáciu zostávajúcich zlatých šperkov, mal súd za to, že na ich individualizáciu postačuje aj predložený fotografický materiál, z ktorého je nepochybné, že nebohá poručiteľka bola ku dňu smrti výlučnou vlastníčkou zásnubného prsteňa a obrúčky podľa fotografie č. 1, zlatých hodiniek a hrubého zlatého náramku spolu so zlatým prsteňom nachádzajúcim sa na prstenníku jej ľavej ruky podľa fotografie č. 3 a zlatých náušníc so zlatou retiazkou na fotografii č. 2 tak, aby bola zachovaná materiálna vykonateľnosť žalobného petitu v uvedenej časti.
Skutočnosť, že súčasťou žalobného petitu nie je odkaz pri individualizácii uvedených zlatých šperkov na predložený fotografický materiál, nie je dôvodom pre zamietnutie žaloby pre jej materiálnu nevykonateľnosť.
Petit žaloby tak, ako ho žalobca formuluje v podanej žalobe alebo neskôr v priebehu konania je súd povinný posudzovať čisto z hľadiska obsahového, teda či je v žalobe dostatočne presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo žalobca žiada.
Súd vo výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne žalobcom naformulovaný petit žaloby, ale môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a nemenia jeho zmysel. Na základe uvedeného, preto súd vyhovel žalobe v časti, v ktorej určil, že nebohá W.. U. U., H.. M., A.. XX.X.XXXX, N. X.XX.XXXX A. W. P.. W. X, F. bola ku dňu svojej smrti výlučnou vlastníčkou zlatej hrubej retiazky so zlatým príveskom leva, zlatých náušníc podľa fotografie č. 2, hrubého zlatého náramku, zlatých hodiniek a zlatého prsteňa zobrazeného na prstenníku ľavej ruky poručiteľky na fotografii č. 3 spolu so zásnubným prsteňom a obrúčkou zobrazených na fotografii č. 1.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal z dôvodu ich čiastočnej úspešnosti v spore.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.