Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2To-30-2014.pdf
PDF · 88.04 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/30/2014
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Wänkeovej a sudkýň JUDr. Evy Kyselovej a JUDr. Márie Urbanovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 7. mája 2014 v Žiline o odvolaní obžalovaného X. V. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/4/2013 zo dňa 11.12.2013 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného X. V. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo uznal obžalovaného X. V. vinným z prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
1/ ako starosta obce Vasiľov, ktorému povinnosť hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov, ako aj majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať, vyplýva priamo z ust. § 7 ods. 1, ods. 2 a nasl. Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, dňa 31.1.2012 neoprávnene a bez súhlasu a vedomia obecného zastupiteľstva previedol z účtu obce Vasiľov č. XXXXXXXX/XXXX na svoj súkromný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX sumu vo výške 1 100,- Eur, ktorá finančná transakcia mala súvisieť s kúpou nehnuteľnosti, o ktorej obecné zastupiteľstvo vôbec nerokovalo,
2/ ako starosta obce Vasiľov, ktorému povinnosť hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov, ako aj majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať, vyplýva priamo z ust. § 7 ods. 1, ods. 2 a nasl. Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, dňa 4.6.2012 neoprávnene a bez súhlasu a vedomia obecného zastupiteľstva previedol z účtu obce Vasiľov č. XXXXXXXX/XXXX na svoj súkromný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX sumu vo výške 3 000,- Eur, kde na výpise z účtu Obce Vasiľov je v popise transakcie uvedené „Platba za umelú trávu“, o ktorej kúpe obecné zastupiteľstvo vôbec nerokovalo,
3/ ako starosta obce Vasiľov, ktorému povinnosť hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov, ako aj majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať, vyplýva priamo z ust. § 7 ods. 1, ods. 2 a nasl. Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, dňa 6.6.2012 neoprávnene a bez súhlasu a vedomia obecného zastupiteľstva previedol z účtu obce Vasiľov č. XXXXXXXX/XXXX na svoj súkromný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX sumu vo výške 3 000,- Eur, ktorým konaním bola Obci Vasiľov spôsobená celková škoda vo výške 7 100,- Eur.
Za to mu okresný súd uložil podľa § 237 ods. 2 Tr. zák., § 56 ods. 1, 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. peňažný trest vo výmere 2 500,- Eur a podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace. Súčasne uložil povinnosť nahradiť škodu Obci Vasiľov vo výške 6 000,- Eur, a to podľa § 287 ods. 1 Tr. por.
Proti tomuto rozsudku podal, a to bezprostredne po jeho vyhlásení, čo do výroku o vine a treste odvolanie obžalovaný. Odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tým, že okresný súd bez akýchkoľvek ďalších úvah uveril svedkom F. V. a M. V. (ktorí sú príbuznými) a navyše voči M. V. obžalovaný podal trestné oznámenie pre zneužitie právomoci verejného činiteľa a Mgr. L. G. a G. G., ktorí sú taktiež príbuznými a majú záujem na jeho odsúdení, nakoľko išlo o jeho protikandidátov v minulých voľbách. Napriek tomu, že napríklad svedkyňa L. G. vypovedala, že je poslankyňou obecného zastupiteľstva a že na každom zastupiteľstve ho upozorňovala, aby vyriešil svoje finančné transakcie s obcou, uveril jej bezvýhradne, hoci predložili doklady, že v roku 2012 nebola minimálne na šiestich obecných zastupiteľstvách, čo je viac ako polovica, a teda nie je zrejmé, akým spôsobom mohla na všetkých zastupiteľstvách upozorňovať na jeho povinnosti týkajúce sa finančných transakcií. Podobne je to aj s výpoveďou G. G., ktorý je príbuzný svedkyne Mgr. L. G., a osobitne je potrebné sa zmieniť o účtovníčke M. V., ktorej výpoveď popiera jeho výpoveď v tom, že vložil do obecnej pokladne finančné prostriedky, pričom on tvrdil, že tak pomáhal obci, ktorá mala znížené príjmy v tej dobe a potrebovala finančné prostriedky, a svedkyňa M. V. ako účtovníčka tvrdila, že išlo o vyrovnanie finančných transakcií, ktorými vyberal peniaze za rok 2012. Táto zásadná výpoveď účtovníčky svedkyne M. V. nebola nijakým spôsobom podložená a súd jej výhradne uveril, hoci sama priznala, že voči nej priznal trestné oznámenie pre zneužitie právomoci verejného činiteľa, nakoľko falšovala do overovacej knihy podpisy občanov, ktorí neboli v tej dobe prítomní, a teda overila podpis občana, ktorý bol v tej dobe mimo obce. Takáto výpoveď určite nemôže byť braná absolútne do úvahy, resp. minimálne sa musí overiť. Vklad, ktorý vykonal do obecnej pokladne, nebol vkladom za nezúčtované finančné prostriedky, naopak, išlo o vklad, ktorým išlo z jeho strany o výpomoc obci, a táto skutočnosť nebola nijakým spôsobom zdokumentovaná, hoci žiadal, aby bolo vykonané jednoduché odborné vyjadrenie, ktorým by sa preverila pravdivosť jeho obrany alebo pravdivosť tvrdenia účtovníčky, a to jednoduché odborné vyjadrenie znalca z odboru účtovníctva, ktorý by za rok 2011 zobral všetky finančné transakcie natoľko, koľko finančných prostriedkov zobral z pokladne a koľko bolo do 31.12.2011 zúčtovaných. O tom, že peniaze boli vložené do pokladne a následne na účet Obce Vasiľov, nie sú žiadne pochybnosti. Pochybnosti sú, naopak, o tom, či sú to finančné prostriedky, ktorými pomáhal obci, alebo sú to finančné prostriedky, tak ako to uvádza obžaloba, čo však nebolo jednoznačne preukázané.
Orgány činné v trestnom konaní nepostupovali v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a výhradne viedli dokazovanie jedným smerom, a to svedeckými výpoveďami, ktoré však nie sú vierohodné, čo preukázali aj na pojednávaniach. Orgány činné v trestnom konaní odmietli jediný objektívny dôkaz, ktorý by vyvrátil všetky obvinenia, a to, že išlo o jeho finančné prostriedky, ktoré si postupne z účtu obce, ako potreboval, do výšky vložených finančných prostriedkov vyberal. Za týchto okolností nie je naplnená skutková podstata žalovaného prečinu a za takejto dôkaznej situácie nie je možné vyvodiť trestnú zodpovednosť a rozhodnutie je predčasné.
Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec bola vrátená na nové konanie a rozhodnutie s tým, že bude vykonané odborné vyjadrenie alebo znalecké dokazovanie z odboru účtovníctvo a ekonomika, ktoré preverí jeho obhajobu a zistí sa riadne skutkový stav. Prokurátor sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť a obhajca obžalovaného navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom zistil, že odvolanie obžalovaného X. V. nie je nedôvodné.
Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že súd prvého stupňa v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por., najmä zásady zákonného procesu podľa § 2 ods. 7, práva na obhajobu podľa § 2 ods. 9, voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12, rovnosti strán (kontradiktórnosti) podľa § 2 ods. 14 Tr. por. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po správnom procesnom postupe a v súlade so všetkými zákonnými ustanoveniami, ktoré trestný proces upravujú.
Okresný súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja tak, ako zodpovedá všetkým vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania vyznievajú pritom jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz ako priamych, tak aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa.
Krajský súd pripomína, že Okresný súd Námestovo už vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 26.3.2013, pričom na základe odvolania obžalovaného krajský súd rozsudok uznesením zo dňa 4. septembra 2013 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Dôvodom zrušenia prvostupňového rozsudku bolo predovšetkým procesné pochybenie, keď okresný súd konal v neprítomnosti obžalovaného.
Okresný súd následne opätovne vykonal dokazovanie v prítomnosti obžalovaného a dospel k správnemu právnemu záveru. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu súdených skutkov ako pokračovací prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., aj podľa názoru krajského súdu táto právna kvalifikácia zodpovedá správnym úvahám súdu prvého stupňa v tomto smere a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku práve podľa tohto uvedeného zákonného ustanovenia.
Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku veľmi podrobne, jasne, podrobne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozsudku učinil súd prvého stupňa v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, ktoré sa týkajú výroku o vine, a vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku si odvolací súd v celom rozsahu osvojuje, a v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa odkazuje.
K výroku o vine môže krajský súd len stručne dodať, že je zrejmé, že obžalovaný v priebehu konania zmenil svoju obranu. Obrana obžalovaného spočívala v tom, že dňa 26.1.2012 vložil do pokladne obce sumu 7 843,81 Eur. Išlo pritom o jeho súkromné peniaze, ktoré vložil do pokladne obce z dôvodu zlej finančnej situácie obce v predchádzajúcom období, a teda chcel obci pomôcť. Následne, keď tieto peniaze potreboval, keďže išlo o jeho súkromné peniaze, tak vykonal prevody z účtu obce tak, ako je uvedené v obžalobe. Predchádzajúca obrana obžalovaného spočívala v tom, že obec mala zakúpiť pozemok od jeho otca, a teda platba uvedená v bode 1/ obžaloby vo výške 1 100,- Eur súvisela s kúpnopredajnou zmluvou za pozemok, uzavretou medzi obcou a jeho otcom. Pokiaľ ide o platby pod bodom 2/ a 3/, tieto mali súvisieť s platbami za umelú trávu.
Vo veci boli vypočutí svedkovia F. V., Mgr. L. G., G. G. a M. V., ktorí zhodne potvrdili, že obžalovaný, ako starosta obce, mal na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva právo nakladať samostatne s finančnými prostriedkami do výšky 330,- Eur. Všetky prevody, ktoré sú predmetom obžaloby, presahovali uvedenú sumu, pričom obžalovaný nemal súhlas poslancov ani na jeden z týchto prevodov. Ani jeden z týchto svedkov nepotvrdil vedomosť o tom, že by obžalovaný vložil svoje vlastné prostriedky ako pomoc obci, práve naopak, svedkyňa M. V. potvrdila, že malo ísť o peniaze, ktoré chýbali v pokladni obce ku koncu roku 2011 a obžalovaný ich mal vyplatiť obci do konca roku 2011, aby jej sedel stav v pokladni, pretože v pokladni táto finančná suma chýbala. Išlo o výbery obžalovaného počas roku 2011, ktoré neboli obžalovaným vydokladované bločkami. Všetci svedkovia potvrdili, že obžalovaný v minulosti pred obecným zastupiteľstvom zotrvával na svojej obrane, že prevody súviseli s vyplatením kúpnej ceny za pozemok, ktorý obec kúpila od jeho otca a tiež za vyplatenie faktúr za kúpu umelej trávy. Obecné zastupiteľstvo však o kúpe tohto pozemku nikdy nerokovalo a ešte v roku 2010 sa obecné zastupiteľstvo vyslovilo v prípade kúpy umelej trávy, že s nákupom tejto umelej trávy nesúhlasí. Skutočnosti ohľadne výberov či prevodov finančných súm, ako aj limitu výberu z účtu obce, vyplývajú aj z listinných dôkazov. Ani jeden z vypočutých svedkov nepotvrdil, že by obžalovaný poskytol obci finančnú čiastku ako pôžičku. Krajský súd naviac zastáva názor, že aj v prípade, že by išlo o pôžičku obci, nemohol by obžalovaný - bez vedomia obecného zastupiteľstva - s uvedenou čiastkou nakladať nad výšku 330,- Eur.
Krajský súd nemá dôvod spochybňovať výpovede svedkov, pretože sú v dobrom vzájomnom súlade a korešpondujú aj s predloženými listinnými dôkazmi.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, je zrejmé, že tento sa dožaduje iného hodnotenia svedeckých výpovedí a dožaduje sa tiež doplnenia dokazovania vypracovaním odborného vyjadrenia na zistenie účtovného stavu v obci. V tomto smere krajský súd sa stotožňuje s odmietnutím vykonania tohto dôkazu okresným súdom, pričom poukazuje na to, že trestný proces je v súčasnom právnom poriadku upravený ako kontradiktórne konanie dvoch protistrán - prokurátora na jednej strane a obvineného a jeho obhajcu na strane druhej, ktorí pred súdom predkladajú a vykonávajú dôkazy, ktoré obvineného jednak usvedčujú alebo oslobodzujú, pričom ich posúdenie je úlohou súdu ako nezávislého a nestranného rozhodovacieho orgánu. V zmysle § 2 ods. 11 Tr. por., veta druhá, strany trestného konania majú právo nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť. Je pravdou, že v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. má aj súd postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy pritom obstarávajú z úradnej povinnosti, pričom právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Trestný poriadok upravuje kontradiktórnosť konania pred súdom, ktorého podstatou je skutočnosť, že aktivita pri dokazovaní je v súdnom konaní na stranách konania. Súd síce môže do dokazovania iniciatívne zasiahnuť, avšak nemôže tým byť obmedzené právo strán nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť.
Pokiaľ sa teda obžalovaný dožadoval zabezpečenia dôkazu, a to odborného vyjadrenia, krajský súd sa stotožňuje s postupom okresného súdu, keď obžalovaný sa pri preverovaní svojej obrany nechoval dostatočne aktívne a v podstata sa „spoliehal“ na súd, že mu pomôže preukázať ním tvrdené skutočnosti. Toto je však v rozpore s kontradiktórnosťou konania a s kontradiktórnym poňatím trestného konania. Súd nemôže napomáhať či už jednej alebo druhej strane, a preto v prípade, že obžalovaný chcel predložiť dôkaz na svoju obhajobu, žiadna okolnosť mu v tomto nebránila.
Za daného stavu mal súd dostatočné množstvo dôkazov svedčiacich práve proti obžalovanému a v prípade, že obžalovaný sa domáha iného hodnotenia týchto dôkazov, a to či už výsluchov svedkov alebo iného hodnotenia listinných dôkazov inak než podľa svojich predstáv, nemôže táto skutočnosť byť dôvodom na zmenu rozsudku. V tomto smere je potrebné poukázať na judikatúru ústavného súdu, v zmysle ktorej do obsahu základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2, veta prvá Ústavy Slovenskej republiky nepatrí právo účastníka (strany) konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov, prípadne sa dožadovať ním navrhovaného spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, ako ani povinnosť súdu vykonať účastníkom konania navrhnuté dôkazy. Je výlučne na úvahe súdu, ktoré dôkazy vykoná a tieto dôkazy následne vyhodnotí podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Odvolací súd nezistil pochybenia pri hodnotení dôkazov okresným súdom a pokiaľ obžalovaný s takýmto hodnotením dôkazov nesúhlasí, nespôsobuje to chybnosť rozhodnutia okresného súdu. Okresný súd logicky a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o vine. S týmito dôvodmi sa aj odvolací súd stotožňuje. Okresný súd mal dostatočné množstvo dôkazov na preukázanie viny obžalovaného a na prelomenie jeho obrany. Z listinných dôkazov nesporne vyplýva, že obžalovaný bol viackrát vyzývaný na vrátenie finančných čiastok, s čím súviselo aj rozpočtové provizórium, keď obecné zastupiteľstvo odmietlo schváliť rozpočet obce, kým nebudú vysporiadané všetky dlžoby, ktoré obžalovaný voči obci mal. Vykonané dokazovanie a dôkazy tak, ako už boli konštatované, tvoria takú ucelenú reťaz, že možno na ich základe jednoznačne ustáliť vinu obžalovaného.
Pokiaľ ide o výrok o treste, aj tento krajský súd považuje za správny a zákonný. Obžalovanému bol uložený peňažný trest, keďže obžalovaný sa dopustil úmyselného trestného činu, ktorým získal majetkový prospech. Okresný súd správne ustálil aj pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a peňažný trest, ktorý obžalovanému uložil, je spôsobilý dosiahnuť svoj účel. Okresný súd tiež správne pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu uložil obžalovanému náhradný trest v primeranej výške.
Keďže poškodený preukázal svoj nárok na náhradu škody a obžalovaný nepreukázal, že by túto škodu nahradil, okresný súd správne postupoval aj pri výroku o náhrade škody, keď uložil obžalovanému
povinnosť nahradiť škodu vo výške 6 000,- Eur. Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by mali vplyv na správnosť rozhodnutia okresného súdu, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je v žiadnom smere dôvodné, toto odvolanie zamietol postupom podľa § 319 Tr. por.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.