Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/131/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Aleny Záhumenskej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľa S., so sídlom I. I., P. XX, IČO XX XXX XXX, správcu konkurznej podstaty úpadcu D. so sídlom S., D. XXXX, IČO XX XXX XXX, v konaní zastúpený O.. Z. D., advokátom, so sídlom I. I., G. XXW. proti odporkyni K. G., rod. J., naposledy bytom E., O. X, toho času na neznámom mieste, v konaní zastúpenej opatrovníčkou A. A., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Považská Bystrica, o zaplatenie 1.995,35 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. septembra 2011, č.k. -106, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. Určil, že zmluvná podmienka, ktorej obsahom je dojednanie o zmluvnej pokute vo výške 0, 1 % denne z dlžnej sumy obsiahnuté v čl. I. bodu 4 Všeobecných obchodných podmienok, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že odporkyňa porušila povinnosť vyplývajúcu zo zmlúv o nájme s právom kúpy prenajatej veci uzavretých s právnym predchodcom navrhovateľa a dostala sa do omeškania so zaplatením svojho záväzku, a to zmluvy č. 1 (číslo XXXXXXXXX) vo výške 31.260,- Sk, t. j. 1.037,64 Eur od 16.12.2003 a z titulu zmluvy č. 2 (číslo XXXXXXXXX) vo výške 11.799,- Sk, t. j. 391,66 Eur odo dňa 16.11.2003. Rozsudkom, č.k. -68 zo dňa 30.10.2006, právoplatným dňa 09.01.2007, Okresný súd Trebišov uložil odporkyni povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa sumu 43.059,- Sk s 11 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 11.799,- Sk od 16.11.2003 do zaplatenia, zo sumy 31.260,- Sk od 16.12.2003 do zaplatenia a trovy konania v sume 7.624,- Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ si uplatňuje voči odporkyni právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom právo domáhať sa zaplatenia zmluvnej pokuty voči odporkyni vzniklo v súlade s článkom I. VOP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Súd prvého stupňa konštatoval, že predmetom konania je právo navrhovateľa, ktoré vyplýva zo záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľských zmlúv, pri ktorých, s prihliadnutím na všetky okolnosti, odporkyňa ako spotrebiteľ jej obsah podstatným spôsobom neovplyvňovala, takisto nemala možnosť ovplyvňovať obsah Všeobecných obchodných podmienok. V konaní bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bola uzavretá zmluva dňa 26.06.2001 a dňa 10.05.2001, teda pred účinnosťou , ktorým sa novelizoval a bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že v zmysle citovaných zákonných ustanovení spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky. To neplatí, ak

ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Mal za nepochybné, že neprijateľné podmienky v predmetnej zmluve o nájme neboli individuálne dojednané, nakoľko odporca nemohol podstatne ovplyvniť obsah tejto zmluvy, pretože podmienky tejto zmluvy boli vopred predtlačené. Právny vzťah, založený predmetnou zmluvou, považoval súd prvého stupňa za spotrebiteľskú zmluvu podľa zákona o ochrane spotrebiteľa v spojitosti s . Súd prvého stupňa teda považoval ustanovenie predmetnej zmluvy čl. I bod 4. všeobecných obchodných podmienok zmluvy o nájme s právom kúpy prenajatej veci právneho predchodcu navrhovateľa, a to dojednanie práva navrhovateľa na zmluvnú pokutu vo výške 0, 1 % denne z dlžnej sumy za každý deň meškania za neprijateľnú podmienku podľa a predmetnú zmluvu podľa v tejto časti za neplatnú. Konštatoval, že z obsahu zmlúv a Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa napriek výhrade vlastníctva dohodol až 36,5 % p.a. zmluvnú pokutu na neobmedzenú dobu bez akéhokoľvek limitu. Nijako nelimitovaná zmluvná pokuta 0, 1 % denne spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ak zabezpečuje pohľadávku dodávateľa na zabezpečenie kúpnej ceny pri súčasnom dojednaní výhrady vlastníctva k predávanému tovaru, pretože v jednom okamihu zvýhodňuje dodávateľa tak, že má vlastníctvo k tovaru, popritom prijíma ekvivalent hodnoty tovaru v podobe peňažných prostriedkov, ktoré môže ďalej investovať a pri omeškaní má právo na zákonné úroky z omeškania. Pri vyhodnocovaní neprijateľnosti podmienky, nebral súd do úvahy tvrdenia navrhovateľa v tom zmysle, že inštitút zmluvnej pokuty pôsobí na dlžníka, aby svoje povinnosti plnil a zároveň mu prináša kompenzáciu paušalizovanú náhradu škody za dobu, o ktorú sa prípadné plnenie oneskorilo, pretože spotrebiteľ by nemal neprimeranými sankciami doplácať na podnikanie dodávateľa a znášať dôsledky nedostatočnej správy vlastnej pohľadávky. Uviedol, že navyše žalobou, ktorú navrhovateľ podal s odstupom cca 9 rokov po uzavretí zmluvy pri 36,5 % sankcii, ktorú povahu sankcie zmluvná pokuta má, si navrhovateľ zabezpečuje vlastne navýšenie pohľadávky v násobkoch. Tento cieľ sledovaný navrhovateľom napĺňa iný inštitút súkromného práva - úroky z omeškania a navrhovateľ v skutočnosti sledoval obídenie úrokov z omeškania, ktorých výška je výrazne nižšia. V čase splatnosti kúpnej ceny bola diskontná sadzba centrálnej banky (r. 2001) 8,8 % a dvojnásobok, teda úroky z omeškania, predstavovali 17,6 %. Zmluvná pokuta 36,5 % je značne neprimeraná oproti úrokom z omeškania a značne znevýhodňuje žalovaného spotrebiteľa. Súd prvého stupňa považoval konanie navrhovateľa za konanie v rozpore s dobrými mravmi a právny úkon, uzavretý medzi účastníkmi konania v časti vymáhania zmluvnej pokuty, za neplatný, z ktorého dôvodu návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa tak, že odporkyni, ktorej by patrila náhrada trov konania, túto nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli.

Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý, zmeny napadnutého rozsudku a vyhovenia návrhu a vo výroku, ktorým bolo určené, že zmluvná podmienka je neprijateľnou, sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku. Nesúhlasil ani s priznaním náhrady trov konania odporkyni. Súdu prvého stupňa vytýkal nesprávne právne posúdenie veci s tým, že závery napadnutého rozhodnutia, ako aj jeho dôvody bezdôvodne abstrahujú od dostupnej judikatúry a sú v rozpore s platnou právnou úpravou. Dojednanú výšku zmluvnej pokuty 0,1 % denne za každý deň omeškania považuje za primeranú majetkovú sankciu za nesplnenie povinnosti dlžníka plniť riadne a včas. Považoval za potrebné uviesť, že použitie právnych inštitútov - dobrých mravov a zásady poctivého obchodného styku by malo byť výnimočnou situáciou, a teda by nemalo viesť k oslabovaniu možnosti súdnej a inej právnej ochrany subjektívnych práv veriteľa chránených zákonom a k nežiaducemu narušovaniu právnej istoty účastníkov občiansko- právnych vzťahov. Mal za to, že na neprimeranosť zmluvnej pokuty nemožno poukazovať s ohľadom na jej celkovú výšku, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeného navyšovania o inak primeranú dennú sadzbu zmluvnej pokuty. Mal za to, že opačný záver je neprijateľný, nakoľko by vo svojich dôsledkoch zvýhodňoval dlžníka (čím dlhšie by dlžník svoje povinnosti neplnil, tým viac by bol zvýhodnený pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty) a znamenal by spochybnenie funkcií, ktoré má zmluvná pokuta plniť. Dával do pozornosti právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici, vyjadrený v uznesení, sp. zn. , Krajského súdu v Nitre v rozhodnutí, sp. zn. , sp. zn. , Krajského súdu v Prešove, sp. zn. , sp. zn. , v kontexte s ktorými dôvodil, že zmluvná pokuta, dojednaná v zmluve ako 0,1 % denne z omeškanej sumy, je sankciou primeranou, a to tak s prihliadnutím na platnú judikatúru súdov, ako aj okolnosti a podmienky, ktoré existovali v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy. Ďalej dôvodil, že výhrada vlastníctva je vedľajším

dojednaním pri kúpnej zmluve ( ) a svojou povahou a charakterom ju absolútne nie je možné považovať za zabezpečovací právny inštitút. Zároveň ju nie je možné považovať ani za žiadnu sankciu spojenú s omeškaním dlžníka s platením jeho peňažných záväzkov. Ohľadne skutočnosti, že pre prípad omeškania dlžníka s platením jeho peňažných záväzkov bude dlžník, ktorý zabezpečovanú povinnosť (plniť riadne a včas) poruší, vzhľadom na ex lege vznik nároku na úrok, ako aj na dohodnutú zmluvnú pokutu, bude sankcionovaný dvakrát, uviedol, že zákon nevylučuje, aby zmluvné strany uzavreli dohodu o zmluvnej pokute, ktorej predmetom bude záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu v prípade omeškania so zaplatením peňažného záväzku. V prípade, ak sa zmluvné strany bez ďalších zmluvných modifikácií dohodnú na takomto zmluvnom dôsledku omeškania s plnením peňažného záväzku dlžníka, dostane sa dlžník v prípade omeškania do takej situácie, kedy bude musieť okrem istiny dlhu zaplatiť i úrok z omeškania z tejto sumy a dojednanú zmluvnú pokutu. Na rozdiel od úrokov z omeškania však nie je zmluvná pokuta príslušenstvom pohľadávky, ale je samostatným majetkovým nárokom. V prípade úrokov z omeškania zmluvnej pokuty sa jedná o dva rozdiely právne inštitúty. Dojednanie zmluvnej pokuty a jej uplatňovanie v súdnom konaní neovplyvňuje nárok veriteľa na zaplatenie úrokov z omeškania a taktiež naopak, zaplatenie úrokov z omeškania neovplyvní nárok veriteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty. Z uvedeného vyvodil, že zákon osobitne nereguluje súbeh úrokov z omeškania zmluvnej pokuty, v dôsledku čoho sa stáva, že dlžník je v prípade omeškania sankcionovaný dvakrát. Poukazoval na to, že judikatúra sa ustálila na názore, že obidva právne inštitúty plnia odlišnú funkciu a vzhľadom na uvedené je zrejmé, že ich súbeh je preto možný. Súčasné uplatnenie oboch nárokov u dlžníka nemožno bez ďalšieho hodnotiť ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Opačný záver, tak ako prezentuje súd prvého stupňa, by vo svojich dôsledkoch spôsobil absolútnu nepoužiteľnosť (neaplikovateľnosť) a v konečnom dôsledku aj zbytočnosť a obsolétnosť inštitútu zmluvnej pokuty pre prípad porušenia peňažných záväzkov (čo je v praxi najčastejší prípad typu zmluvnou pokutou zabezpečovaných záväzkov), nakoľko ich porušenie vždy (ex lege) vyvoláva vznik práva na úrok z omeškania. Záverom dôvodil, že uplatňovaná zmluvná pokuta nie je neprimerane vysoká a jej výška je plne v súlade s dobrými mravmi, a preto neexistuje žiadny dôvodný záver o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. , podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné ako vecne správne podľa potvrdiť.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené, v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Za daného stavu si odvolací súd osvojuje dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje v zmysle Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva nasledovné.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno v zmysle ust. odôvodniť len skutočnosťami taxatívne uvedenými pod písm. a) až f) tohto zákonného ustanovenia.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní uvádza, že uplatňuje odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Odvolací súd nezistil opodstatnenosť uplatneného dôvodu na odvolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia, keď súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, správne aplikoval a vyložil na danú vec príslušné ustanovenia , ako aj , ktoré citoval v odôvodnení svojho rozhodnutia. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že dôvody na odvolanie, ktoré navrhovateľ v podanom odvolaní uplatnil, nie sú dané.

Navrhovateľ v podanom odvolaní namieta nesprávnosť záveru, že zmluvne dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Odvolací súd zhodne s názorom prvostupňového súdu dospel k záveru, že účastníci konania uzatvorili predmetné zmluvy ako zmluvy spotrebiteľské, s poukazom na podmienky, za ktorých boli uzatvorené, vychádzajúc z ust. a nasl. . Zmluvy sú typicky štandardnými formulárovými listinami, na ktoré zásadne dopadá súdna kontrola. Na základe uvedeného sa potom súd prvého stupňa správne zaoberal otázkou ochrany odporkyne ako spotrebiteľa, keď skúmal obsah ustanovení predmetných zmlúv z hľadiska toho, či obsahujú ustanovenia, ktoré obsahujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporkyne ako spotrebiteľa, teda, či predmetné zmluvy obsahujú neprijateľné podmienky, ktoré sú v zmysle absolútne neplatné. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať, so všetkými formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. V posudzovanej veci súd prvého stupňa správne posúdil ustanovenia predmetných zmlúv, týkajúcich sa zmluvnej pokuty, ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda ich určil za absolútne neplatné z hľadiska ust. , keď správne vyhodnotil otázku neprimeranosti dojednanej zmluvnej pokuty vzhľadom na jej výšku a význam zabezpečenej povinnosti. Odvolací súd poukazuje na ust. , ktoré je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá v článku 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok. Priznaním plnenia zo zmluvnej podmienky, ktorá sa považuje za neprijateľnú, by išlo o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu práva Európskej únie na ochrane práv spotrebiteľa.

S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že námietky navrhovateľa, uplatnené v odvolaní, sú nedôvodné, a preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a tak, že odporkyni, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnila postupom podľa , a preukázateľne jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .