Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/15/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: Relax SK, s.r.o., so sídlom 972 11 Poruba 395, IČO: 43 981 321, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Gabrielom Olšovským, advokátom, so sídlom G. U. X, XXX XX T., proti žalovanému: ELITCargo, s.r.o., so sídlom Nemocničná 1975/3, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 730 700, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Ferdinandom Klinovským, advokátom, so sídlom C. XX, XXX XX H. V., v konaní o zaplatenie 2.648,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -120 zo dňa 03.10.2013, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -120 zo dňa 03.10.2013 vo výroku I., ktorým súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, vo výroku II. o trovách právneho zastúpenia p o t v r d z u j e , v iných trovách konania účastníka m e n í tak, že žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v zaplatenom súdnom poplatku 158,50 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia v sume 130,87 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Ferdinanda Klinovského, advokáta, so sídlom C. XX, XXX XX H. V..

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Výrokom II. rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na účet právneho zástupcu žalovaného trovy právneho zastúpenia vo výške 523,49 Eur. Okresný súd v odôvodnení poukázal na tvrdenia žalobcu, ktorý sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 2.648,60 Eur, úrokov z náhrady škody z tejto sumy vo výške 5% ročne od 15.03.2012 až do zaplatenia a náhrady trov konania na tom skutkovom tvrdení, že žalobca oslovil žalovaného ako špedičnú spoločnosť a následne žalovaný zabezpečil pre žalobcu realizáciu prepravy prostredníctvom ním objednaného dopravcu (STD DONIVO a.s.). Tento dopravca vykonal prepravu v marci 2012, kedy doviezol motorovým vozidlom tovar z Poľska do skladu žalobcu v Prievidzi. Pri vykladaní tovaru bolo zistené, že takto dovezený tovar bol poškodený, o čom bol spísaný tzv. škodový protokol. Žalobca uviedol, že žalovaný (špeditér) bol povinný podľa pokynov a podmienok požadovaných žalobcom (príkazcom) preverovať dopravcov, ktorým zveruje prepravu tovaru. Túto povinnosť si žalovaný riadne nesplnil a spoľahlivosť ním vybratého dopravcu si vopred dostatočne neoveril. Žalobca vyúčtoval žalovanému ako špedičnej spoločnosti výšku spôsobnej škody, ktorú však žalovaný odmietol uhradiť. Výška škody v celkovej výške 2.648,60 Eur pozostáva z hodnoty poškodeného tovaru (2.249,52 Eur) a z nákladov spojených s riešením škodovej udalosti (399,08 Eur). Následne žalobca začal alternatívne na pojednávaní pred okresným súdom tvrdiť, že medzi žalobcom

a žalovaným nevznikla zasielateľská zmluva, ale išlo o štandardnú objednávku priamej prepravy s tým, že žalovaný vykonal prepravu pre žalobcu formou tzv. subdodávky prostredníctvom tretej osoby.

Vo vzťahu k žalobcovej pohľadávke žalovaný uviedol, že medzi nimi vznikol zmluvný vzťah podľa a nasl. ustanovenia , keďže žalobca si žalovaného objednal výlučne na tzv. špedičnú (zasielateľskú) činnosť. Žalovaný svoju povinnosť splnil a zabezpečil pre žalobcu vo vlastnom mene prepravu tovaru podľa pokynov žalobcu prostredníctvom tretej osoby ( ). V rámci takto vzniknutej zasielateľskej zmluvy preto prípadnú zodpovednosť špeditéra (zasielateľa) treba skúmať a hodnotiť podľa . Žalovaný postupoval s odbornou starostlivosťou a podľa pokynov žalobcu (príkazcu). Žalovaný zdôraznil, že pre žalobcu zabezpečoval prepravu tovaru toho istého druhu, od toho istého dodávateľa, prostredníctvom toho istého dopravcu už aj v minulosti, pričom žalobca nikdy voči kvalite ním zabezpečenej prepravy nevzniesol žiadne výhrady. Žalovaný sa bránil nedostatkom pasívnej legitimácie, pretože pasívnu legitimáciu má dopravca, ktorý realizoval prepravu pre žalobcu a jeho zodpovednosť bolo potrebné odvodiť z dohovoru o prepravnej zmluve.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní skonštatoval spoľahlivo preukázaný skutkový a právny stav, keď medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zasielateľskej zmluvy, a to na základe objednávky žalobcu, ktorú žalovaný akceptoval. Žalovaný ako špeditér zabezpečil vo vlastnom mene dopravcu, ktorý prepravu tovaru pre žalobcu vykonal. Následne žalovaný žalobcovi vyfakturoval cenu za vykonanú špeditérsku činnosť a žalobca mu za tieto služby zaplatil. Dodatočné tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaného si objednal za účelom vykonania priamej prepravy, posúdil okresný súd ako účelové a nepravdivé, v snahe zvrátiť nepriaznivo sa vyvíjajúcu situáciu v prebiehajúcom súdnom konaní. Z dôkazov, ktoré obidve zmluvné strany predložili, bolo nepochybné, že žalovaný bol žalobcom objednaný výlučne za účelom poskytnutia tzv. špedičnej činnosti. To napokon tvrdil aj žalobca v podanej žalobe a v následnom vyjadrení k odporu. Žalovaný okrem toho predložil dôkazy o tom, že žalobca si ho na takúto špedičnú činnosť objednal už neraz v minulosti, čo napokon žalobca aj priznal. Žalovaný si svoju povinnosť ako zasielateľ splnil, čo žalobca uznal úhradou ceny za poskytnuté špeditérske služby. Medzi stranami nebolo sporné, že počas prepravy došlo k vzniku škody na prepravovanom tovare. Žalovaný však nenesie zodpovednosť za vzniknutú škodu, pretože vzhľadom na konštatovaný záväzkový právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným bolo potrebné zodpovednosť za škodu skúmať výlučne podľa ust. . Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení o tom, že žalovaný nepostupoval ako špeditér s odbornou starostlivosťou pri výbere dopravcu a pri „tlmočení“ pokynov žalobcu pre objednaného dopravcu. Naopak, bolo preukázané, že žalobca nemal voči žalovanému žiadne konkrétne, či špeciálne požiadavky ohľadom požadovanej prepravy. Žalovaný preukázal, že toho istého dopravcu použil na prepravu tovaru toho istého druhu, od toho istého dodávateľa pre žalobcu aj v minulosti, pričom žalobca nemal žiadne výhrady. Podľa názoru okresného súdu bolo potrebné prisvedčiť žalovanému, že v danom prípade možno nárok na náhradu spôsobenej škody uplatňovať len voči dopravcovi, ak by boli splnené ostatné podmienky pre jeho zodpovednosť. Žalovaný však dopravcom v tomto zmluvnom vzťahu nebol. Vzhľadom k týmto skutočnostiam okresný súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu, a preto ani nevykonával ďalšie dôkazy, ktoré obe sporové strany na pojednávaní navrhovali, keďže to pre meritórne rozhodnutie nebolo potrebné. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa a žalovanému ako úspešnému účastníkovi konania bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 523, Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvého stupňa vyvodil nesprávny skutkový a právny záver, pretože z dôkazov vyplývalo, že žalovanému bola predložená objednávka prepravy, podľa ktorej žalobca mal záujem o prepravu tovaru z konkrétneho miesta do sídla spoločnosti. Na tomto dôkaze nie je uvedená žiadna taká skutočnosť, ktorá by aspoň naznačovala, že žalobca mal záujem, resp. objednával zabezpečenie prepravy od tretej osoby, ktorá sama by takúto prepravu nevykonávala. Uvedená objednávka neobsahuje žiadne ustanovenia zasielateľskej zmluvy podľa ust. a nasl. ustanovenia . Žalovaný ani nežiadal, aby mu bol zaslaný zasielateľský príkaz podľa ust. . Zo žiadneho možného výkladu právneho úkonu, a to objednávky prepravy, a to aj za aplikácie nebolo možné vyvodiť a aplikovať právnu normu na zistený skutkový stav tak, že objednávka prepravy je objednanie špedície, resp. zasielateľský príkaz. Žalobca namietal

nesprávne právne posúdenie veci s poukazom na ust. . Tvrdenie, že žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa menil argumentáciu, a tým aj právnu kvalifikáciu v snahe zvrátiť nepriaznivo sa vyvíjajúcu situáciu, nie je správne zhodnotenie okresným súdom. V konaní bolo argumentované tak, že ak by malo ísť o zasielateľskú zmluvu, žalovaný potom zodpovedá za škodu podľa . I napriek uvedenému však podľa názoru žalobcu ide o objednanie prepravy. Z vykonaného dokazovania bolo podľa názoru žalobcu zrejmé, že išlo o objednanie prepravy a neexistuje žiaden racionálny dôvod, okrem tvrdenia žalovaného, s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti, že išlo o objednanie prepravy u inej osoby cez zasielateľa. Ak súd prvého stupňa aplikoval právnu normu tak, že išlo o zasielateľský vzťah, aj keď podľa názoru žalobcu neexistujú na to žiadne racionálne dôvody, tak z predložených dôkazov bolo zrejmé, že žalovaný nevykonal nič, aby zamedzil vzniku škody a neudelil dopravcovi žiadne inštrukcie týkajúce sa prepravovaného nákladu. Táto skutočnosť vyplývala aj z predložených dôkazov na pojednávaní. Podľa názoru žalobcu žalovaný nesie zodpovednosť za vzniknutú škodu podľa . I napriek uvedenému žalobca trval na tom, že medzi ním a žalovaným existovala zmluva o objednaní a vykonaní dopravy a nie zasielateľská zmluva. Žalobca mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle ust. je síce stručné, ale nie je v žiadnom prípade výstižné a presvedčivé. Súd prvého stupňa nezdôvodnil, prečo podľa jeho názoru došlo k uzavretiu zasielateľskej zmluvy a tento záver nijakým spôsobom nevyargumentoval. Z odôvodenia rozhodnutia okresného súdu nebolo zrejmé, prečo bola objednávka kvalifikovaná ako zasielateľská zmluva. Okresný súd sa venoval ničím neprínosnému hodnoteniu argumentácie žalobcu, namiesto ťažiskovej argumentácie pre zabezpečenie ústavného atribútu súdneho rozhodnutia (sp. zn. ). Žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že žalovaný bude zaviazaný na náhradu škody a trov súdneho konania.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu. Uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnymi a skutkovými závermi vyslovenými okresným súdom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu je zrejmé, že okresný súd na základe predložených dôkazov dostatočne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie odôvodnil vyčerpávajúcim a zrozumiteľným spôsobom, opierajúc sa o ustanovenia relevantných právnych predpisov. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal naplnenie predpokladov na vznik zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú dopravcom na prepravovanom tovare vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný zotrval na tom, že nezodpovedá za vzniknutú škodu z dôvodu, že pri plnení svojich povinností vyplývajúcich zo zasielateľskej zmluvy postupoval s vynaložením odbornej starostlivosti tak, ako to má na mysli ustanovenie , a jednak vychádzajúc z právneho názoru podporeného ustálenou judikatúrou, keď žalovaný ako zasielateľ nezodpovedá za škodu spôsobenú dopravcom na prepravovanej zásielke. Žalovaný žiadal rozsudok potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie s priznaním trov odvolacieho konania vo výške 130,87 Eur a v rámci výroku o trovách prvostupňového konania žalovaný žiadal priznať aj súdny poplatok za podaný odpor vo výške 158,50 Eur, o ktorom prvostupňový súd v rámci napadnutého rozhodnutia nerozhodol.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. bez nariadenia pojednávania podľa a za rešpektovania ust. , verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku I., II. potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. a v iných trovách konania účastníka bol zmenený podľa ust. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania podľa , sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -146 zo dňa 27.03.2014 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. , bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 29.04.2014, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. .

Podľa ust. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia bol napadnutý rozsudok okresného súdu posudzovaný v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomnom podaní zo dňa 14.11.2013. Primárne sa krajský súd v súvislosti s námietkou žalobcu, že súdne rozhodnutie okresného súdu nie je v súlade s ust. , zaoberal, či má spôsobilý predmet odvolacieho konania, a to, či napadnuté rozhodnutie okresného súdu spĺňa náležitosti vyžadované zákonným ust. . V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na rozsudok okresného súdu, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že boli dodržané atribúty vyžadované ust. , keďže v odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, čoho sa domáhal žalobca, aká bola obrana žalovaného, z ktorých dôkazov žalobcu a žalovaného vychádzal, akými úvahami sa spravoval pri posudzovaní týchto vykonaných dôkazov a aký skutkový a právny záver z nich vyvodil. To, že rozhodnutie okresného súdu v odôvodnení je stručné, nie je na ujmu práv účastníkov súdneho konania, keďže je zrozumiteľné a je v ňom nepochybne vyjadrené, aký záver prijal okresný súd, a to nielen v skutkovej, ale aj právnej rovine. K dostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu krajský súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, podľa ktorej ak odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m.m. , ). Je nepochybné, že splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie, je posudzované so zreteľom na konkrétny prípad, avšak musí zodpovedať požiadavkám zakotveným v ust. . Rozhodnutie okresného súdu má všetky náležitosti vyžadované ust. , a preto je preskúmateľné a spôsobilé k posudzovaniu vo vyvolanom odvolacom konaní krajským súdom. K úplnosti je potrebné dodať, že ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument účastníkov konania. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Podľa názoru krajského súdu predmetné rozhodnutie uvedené atribúty spĺňa. Vzhľadom k týmto zhodnoteniam uvedeným krajským súdom potom nebol relevantný odvolací dôvod žalobcu, že by napadnuté rozhodnutie okresného súdu nezodpovedalo ust. .

V ďalšom postupe krajský súd podľa odvolacích dôvodov žalobcu posudzoval, či rozhodnutie okresného súdu a jeho závery sú aj správnym spôsobom po právnej stránke posúdené. Je zrejmé, že k právnemu posúdeniu sporovej veci je možné pristúpiť až po ustálení skutkového základu uplatneného nároku.

Krajský súd mal z podanej žaloby žalobcu zo dňa 05.12.2012 a v nej vyjadrených skutkových okolností podľa ust. za to, že žalobca požadoval na žalovanom zaplatenie sumy 2.648, Eur s príslušenstvom, ktorá bola vyjadrením škody vzniknutej na prepravovanom tovare, ktorú žalobca vyúčtoval faktúrou č. 10071/2012 zo dňa 12.04.2012, splatnou dňa 25.04.2012 vo výške 2.249,52 Eur, faktúrou č. 10072/2012 zo dňa 12.04.2012, splatnou dňa 25.04.2012 vo výške 399,08 Eur (č.l. 12, 13 spisu). Žalobca vo vymedzenom skutkovom základe nároku uviedol, že objednal u žalovaného ako špedičnej spoločnosti prepravu tovaru od spoločnosti HORTEX HOLDING S.A., 02-337 Warszawa, Poľsko pre príjemcu Relax SK, s.r.o., 972 11 Poruba 395, pričom žalovaný ako špedičná spoločnosť zabezpečil prepravu tovaru prostredníctvom dopravcu - spoločnosti STD DONIVO, a.s., odštepný závod Banská Bystrica, IČO: 31 678 343. Preprava tovaru bola vykonaná dopravcom dňa 13.03.2012 - 14.03.2012, vozidlom ev. č.: BB 848 DY/BB 469 YG, vodičom vozidla Erik Tragor, keď bol tovar privezený do skladu žalobcu nachádzajúceho sa v areáli Mäsokombinátu v Prievidzi, avšak pri vykladaní tovaru bolo zistené, že dovezený tovar bol poškodený, o ktorej skutočnosti bol spísaný škodový protokol.

Žalobca, tak ako správne uviedol okresný súd, v podanej žalobe uplatňoval voči žalovanému nárok na náhradu škody, vo vzťahu ku ktorému uviedol, že žalovaný vystupoval v pozícii špedičnej spoločnosti, ktorá zabezpečovala prepravu tovaru.

V sporovej veci bol pôvodne vydaný platobný rozkaz č.k. -28 zo dňa 5.2.2013, proti ktorému v zákonnej lehote podal odpor žalovaný podaním zo dňa 18.2.2013, vo vzťahu ku ktorému

žalobca zaslal vyjadrenie zo dňa 25.04.2013 (č.l. 60 - 61 spisu), v ktorom vyjadrení žalobca opätovne uviedol, že žalovaný vystupoval ako špedičná spoločnosť. Ďalej žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 25.04.2013 poukázal na ust. , , ktoré sa rovnako týkajú zasielateľského zmluvného vzťahu s tým, že žalobca mal za to, že žalovaný zodpovedá za uplatnenú škodu, keďže si dostatočne neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zasielateľskej zmluvy, neoveril si podľa názoru žalobcu dostatočne spoľahlivosť dopravcu.

Po oboznámení sa s obsahom Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom dňa 03.10.2013 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zdôraznil, že žalovaný zodpovedá za spôsobenú škodu v zmysle ust. , ktoré zákonné ustanovenie rieši zodpovednosť zasielateľa za škodu na prevzatej zásielke, vzniknutú pri obstaraní prepravy. Vzhľadom k poskytnutým skutkovým a právnym tvrdeniam žalobcu a jeho právneho zástupcu, označeným dôkazom, ktoré boli vykonané pred okresným súdom a vyhodnotené tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti za rešpektovania ust. , bol okresným súdom správne uzavretý po skutkovej stránke vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako vzťah zo zasielateľskej zmluvy, keďže cez jej zákonné ustanovenia vyplývajúce z v konečnom dôsledku žalobca aj uplatňoval pohľadávku škody voči žalovanému. Je potrebné dodať, že okresný súd posúdil dôkazy účastníkov sporu v súlade s ich prejavenou vôľou, keď žalobca vystupoval voči žalovanému ako voči špedičnej spoločnosti, ktorá obstarala pre žalobcu prepravu podľa ust. . To, že medzi žalobcom a žalovaným bol založený uvedený záväzkovo-právny vzťah, vyplynulo z tvrdení účastníkov, samotného žalobcu podľa podanej žaloby zo dňa 05.12.2012, vyjadrenia k odporu zo dňa 25.04.2013, prednesu žalobcu, jeho právneho zástupcu na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 03.10.2013, čo korešpondovalo aj rozsahu predmetu činnosti žalovaného, v rámci ktorého mal uvedené „zasielateľstvo“ (č.l. 18 - 19 spisu).

Krajský súd dopĺňa, že skutkový stav bol posúdený zo strany okresného súdu aj v súlade s následným správaním sa účastníkov súdneho sporu, t.j. tak žalobcu, ako aj žalovaného. Súčasne bolo potrebné posúdiť aj zaužívaný spôsob vzťahu, resp. spolupráce medzi žalobcom a žalovaným, ktorý bol v rovine zasielateľského vzťahu aj v súvislosti s inými vykonanými, resp. obstaranými prepravami zásielok. Nemožno pri vyhodnocovaní dôkazov postupovať tak, ako sa toho domáhal žalobca v podanom odvolaní, keď vyňal len posúdenie objednávky prepravy a jej obsah, keďže objednávka prepravy ako dôkaz nestála sama o sebe, ale bola ako jeden z dôkazov medzi ostatnými a takto musela byť posudzovaná aj v súlade s ďalšími dôkazmi, ktoré boli vykonané pred okresným súdom. Rovnako podľa názoru krajského súdu nebol relevantný odvolací dôvod žalobcu, že žalovaný nežiadal zasielateľský príkaz, keďže v zmysle ust. je to oprávnenie zasielateľa, ktoré buď zasielateľ, v danom prípade žalovaný, využije alebo nie. Pokiaľ sa žalobca bránil, že žalovaný ako zasielateľ nežiadal zasielateľský príkaz, tak absencia takejto žiadosti neznamená bez ďalšieho, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzavretá zasielateľská zmluva.

Krajský súd poukazuje na vecne správny postup okresného súdu, ktorý vzal do úvahy nielen vykonané listinné dôkazy, ale prihliadol aj na vyjadrenia účastníkov, ich zástupcov, a zobral na zreteľ aj okolnosti, ktoré vyšli v priebehu konania najavo a v komplexe týchto skutočností potom vyvodil správny právny záver, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom zo zasielateľskej zmluvy. S týmto skutkovým a právnym záverom sa krajský súd stotožnil, a preto vo výroku I., II. bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. .

K úplnosti je potrebné upriamiť pozornosť aj na Medzinárodný nákladný list č. SK 2591640 (č.l. 6 spisu), ktorý bol ako jeden z listinných dôkazov predložený žalobcom k podanej žalobe, z ktorého vyplýva, že dopravcom bola spoločnosť STD DONIVO a.s., t.j. nie žalovaný. Aj uvedená skutočnosť potvrdzuje, že medzi žalobcom a žalovaným nebol vzťah z prepravnej zmluvy, z ktorej vyplýva, že dopravca sa zaväzuje prepraviť určitú vec (zásielku) z určitého miesta (miesta odoslania) do určitého iného miesta (miesta určenia). Žalovaný nebol dopravcom, ale obstarávateľom prepravy, keďže tak, ako bolo uvedené podľa Medzinárodného nákladného listu č. SK 2591640, dopravcom bola spoločnosť STD DONIVO a.s..

Ďalej žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní pred okresným súdom dňa 03.10.2013 uviedol ako doplňujúcu argumentáciu aj tú skutočnosť, že žalovaný použil na realizáciu

špedičnej činnosti tretiu osobu ako tzv. medzizasielateľa a škodu voči žalovanému uplatňuje z titulu jeho zodpovednosti v dôsledku nedodržania odbornej starostlivosti pri zabezpečovaní dopravy. Aj táto doplňujúca argumentácia bola poskytnutím tvrdenia zo strany žalobcu o existencii zasielateľského vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Nemohol byť preto nesprávny postup okresného súdu, keď pri hodnotení dôkazov nielen jednotlivo, teda nielen samostatne objednávku prepravy, ale vo väzbe k tomuto dôkazu aj v súhrne s inými dôkazmi vykonanými pred okresným súdom, s prihliadnutím na vyjadrenia účastníkov a ich zástupcov mal za to, že žalovaný bol žalobcom objednaný výlučne za účelom poskytnutia špedičnej činnosti.

V neposlednom rade, ďalším dôkazom potvrdzujúcim vzťah zo zasielateľskej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným je aj faktúra č. 20120221, ktorou žalovaný vyúčtoval žalobcovi cenu za služby pri preprave, t.j. odplatu za prepravu obstaranú žalovaným ako zasielateľom - špedičnou spoločnosťou. Na základe týchto záverov krajského súdu, ktoré sú v súlade tak so skutkovými, ako aj právnymi závermi okresného súdu, žalovaný nenesie zodpovednosť za škodu na zásielke ako dopravca, ktorá vznikla počas prepravy.

V ďalšom postupe krajský súd, na základe odvolacích dôvodov žalobcu a jeho tvrdení prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 03.10.2013, sa zaoberal posúdením vyslovených záverov okresným súdom, a to, či žalovaný zodpovedá za žalobcom uplatnenú škodu v zmysle ust. , podľa ktorého zasielateľ zodpovedá za škodu na prevzatej zásielke, vzniknutú pri obstaraní prepravy, ibaže ju nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 03.10.2013 tvrdil, že žalovaný zodpovedá za túto škodu v zmysle ust. . Okresný súd uzavrel, že žalovaný nenesie zodpovednosť za škodu ani v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia a s týmto záverom sa krajský súd stotožňuje. K úplnosti veci a precizovaniu tak skutkového, ako aj právneho stavu krajský súd poukazuje na ust. , z ktorého vyplýva, že zodpovednosti za škodu sa zasielateľ zbaví, ak preukáže, že škodu nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Žalovaný preukázal svojim postupom, správaním, doloženými listinnými dôkazmi, že postupoval s odbornou starostlivosťou, túto vynaložil v rozsahu potrebnom na to, aby žalovaný dokázal, že nezodpovedá za škodu na zásielke, vzniknutú pri obstaraní prepravy.

Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 25.04.2013 uviedol, že žalovaný ako špedičná spoločnosť bol povinný preveriť dopravcov, ktorým zveruje prepravu tovaru príkazcu, vybrať čo najlepšieho dopravcu, keďže zmluvná odmena vyplatená zasielateľovi sa vypláca práve za kvalitné a odborné obstaranie a vybratie dopravcu. Ďalej žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uvádzal, že vybratie vhodného dopravcu je predmetom podnikania žalovaného a on je povinný vybrať dopravcu, ktorý zabezpečí prepravu bez poškodenia tovaru a v zmysle podmienok požadovaných príkazcom s tým, že podľa názoru žalobcu žalovaný si nedostatočne splnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zasielateľskej zmluvy, keďže si dostatočne neoveril spoľahlivosť dopravcu. K týmto tvrdeniam žalobcu však žalovaný poskytol nielen argumentáciu, ale aj dôkazy v tom smere, že pri plnení svojho záväzku zo zasielateľskej zmluvy postupoval s odbornou starostlivosťou, keď prepravu dojednal u dopravcu STD DONIVO a.s., pričom išlo o renomovaného medzinárodného kamiónového dopravcu.

Žalobca súčasne nedokázal, že dal osobitné podmienky príkazu pri preprave zásielky, a preto žalovaný nemohol porušiť ďalšie podmienky zabezpečenej, resp. obstaranej prepravy. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.7.2013 (č.l. 77 - 78 spisu) poukázal na to, že žalobca nedal bližšie špeciálne podmienky zabezpečenia dopravy tovaru, ani jeho upevnenia a ani iným spôsobom nešpecifikoval požiadavky na transport tovaru. Vzhľadom k absencii takýchto špeciálnych podmienok, ktoré žalobca nezadal, potom podľa názoru krajského súdu žalovaný vynaložil odbornú starostlivosť, keď v rámci obstarania prepravy vymedzil dopravcovi podmienky dopravy, ktoré vyplývali z Objednávky č. 2012/0546. Žalovaný vo vzťahu k sprostredkovanému - zabezpečovanému dopravcovi STD DONIVO a.s. vyjadril podmienky prepravy pod bodom 1.) až 9.), v rámci ktorých okrem iného bolo uložené, že dopravca je povinný mať k dispozícii pri nakládke potrebné zaisťovacie materiály na upevnenie nákladu podľa druhu nákladu, prípadne je dopravca povinný na nakládke zaistiť tento materiál na vlastné náklady, aby bola zásielka zaistená v súlade s bezpečnostnými predpismi, dopravca ďalej

zodpovedá za starostlivý výber vodičov kamiónov, zodpovedá za ochranu záujmov zákazníkov. Bolo preukázané tvrdenie žalovaného, že žalovaný pre žalobcu obstaral prepravu tovaru u dopravcu, vo vzťahu ku ktorému žalobca nijakým spôsobom nenamietal voľbu tohto dopravcu. Podľa prehľadu vykonaných prepráv dopravcom STD DONIVO a.s., od roku 2007 nedošlo k poškodeniu tovaru, resp. inému spôsobeniu škody na prepravovanom tovare, pričom dopravca STD DONIVO a.s., je držiteľom medzinárodného certifikátu kvality dopravcu - TŰV CERT ISO 9001:2000, zverejnený na webovej stránke spoločnosti STD DONIVO a.s. (č.l. 93 spisu).

Dôkazy, ktoré boli vykonané pred okresným súdom a vzťahujú sa k dopravcovi STD DONIVO a.s., tak preukázali, že išlo o renomovaného dopravcu, u ktorého bol dokázaný dlhoročný bezškodový priebeh vykonávaných prepráv, preto nebolo dokázané, že by žalovaný zo zasielateľskej zmluvy ako zasielateľ porušil povinnosti, resp. že by nevynaložil potrebnú odbornú starostlivosť na odvrátenie škody na prepravovanej zásielke. Oproti tvrdeniam žalobcu, že žalovaný mal vybrať spoľahlivého dopravcu, a tak zabezpečiť prepravu dopravcom, u ktorého nedôjde k poškodeniu zásielky, žalovaný dokázal, že zabezpečil renomovaného dopravcu, u ktorého bol dlhoročný bezškodový priebeh pri preprave tovaru, naviac, ktorý dopravca je držiteľom medzinárodného certifikátu kvality. Pri voľbe, výbere dopravcu postupoval žalovaný s vynaložením odbornej starostlivosti, a preto z tohto ohľadu nemohol ako zasielateľ škodu na prepravovanom tovare odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti. Okresný súd preto vecne správne postupoval, pokiaľ žalobu žalobcu voči žalovanému zamietol za stavu nepreukázania zodpovednosti žalovaného za škodu ani v zmysle ust. , resp. dokázaného vyvrátenia zodpovednosti žalovaného, ktorý sa tejto zodpovednosti zbavil preukázaním nemožnosti škodu odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.

Správne v stručnosti uzavrel okresný súd, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že žalovaný nepostupoval ako špeditér s odbornou starostlivosťou pri výbere dopravcu a pri tlmočení pokynov žalobcu pre objednaného dopravcu, naopak bolo žalovaným dokázané, že žalobca nemal voči žalovanému žiadne špeciálne, konkrétne požiadavky ohľadom požadovanej prepravy. Žalovaný postupoval s odbornou starostlivosťou tak pri výbere dopravcu, ako aj pri zabezpečovaní dopravy a vynaložil ju v potrebnom rozsahu, ktorý nemohol odvrátiť vznik škody na prepravovanej zásielke - tovaru.

Krajský súd vecne správnu skutkovú a právnu argumentáciu okresného súdu, ktorá bola zreteľne a v stručnosti vyjadrená v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu v zmysle vyššie uvedených zhodnotení rozvinul i v záujme posúdenia odvolacích dôvodov žalobcu. Tento postup rozvinutia a precizovania argumentácie Krajským súdom v Žiline ako súdom odvolacím je aj v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.04.2012, z ktorého vyplýva nasledovné ... „odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu“.

Krajský súd nezistil ako relevantný ani odvolací dôvod žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani k jednej z uvedených situácií v predmetnej sporovej právnej veci nedošlo, pretože okresný súd na správne zistený skutkový stav veci aplikoval správny právny predpis, a to ust. a nasl. ustanovenia o zasielateľskej zmluve.

Odvolaním žalobcu, ktorým bol napadnutý rozsudok okresného súdu, nenastala právoplatnosť ani výroku II. o trovách právneho zastúpenia a iných trovách konania, keďže ide o výrok závislý od výroku vo veci samej. Odvolaním žalobcu sa tak otvoril aj výrok o trovách súdneho konania. Vo výroku II. o trovách právneho zastúpenia bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako v tejto časti vecne správne rozhodnutie, ktoré žalovaný nerozporoval, avšak pri nepriznaní iných trov konania okresným súdom ( ), ktorým bol zaplatený súdny poplatok žalovaným z podaného odporu vo výške 158,

Eur, došlo za aplikácie ust. vo vyvolanom odvolacom konaní k zmene rozhodnutia tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému iné trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za podaný odpor vo výške 158,50 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku z titulu plnej úspešnosti žalovaného v súdnom konaní za aplikácie ust. , od. 8 (Záznam o zložení súdneho poplatku z odporu žalovaným vo výške 158, Eur sa nachádza na č.l. 57 spisu).

O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , , . V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý si v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 6.12.2013 uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, a to trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. za jeden úkon právnej služby 1 x 101,25 Eur, 1 x 7,81 Eur režijný paušál + 20% DPH = 21,81 Eur, súčtom dôvodné trovy odvolacieho konania 130,87 Eur, ktoré v zmysle ust. je žalobca povinný nahradiť žalovanému v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.