Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_2P-85-2014.pdf
PDF · 77 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/85/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Alžbetou Markovou v právnej veci maloletého - R. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. O., zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, dieťa rodičov: matky - S. Q., nar. XX. XX. XXXX a otca - I. N., nar. XX. XX. XXXX, obidvaja bytom Y., Ľ.. Š. XXX, o návrhu Úradu prác e, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota na nariadenie ústavnej starostlivosti takto
rozhodol:
Súd nad maloletým R. N., nar. XX. XX. XXXX nariaďuje ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v O. Q. C. - J. E..
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého R. N. výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené, neplnoleté dieťa, určeného podľa osobitného zákona, vždy do 25. dňa v mesiaci, vopred na účet O. Q. C. - J. E., počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Matka je povinná prispievať na výživu maloletého R. N. výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené, neplnoleté dieťa, určeného podľa osobitného zákona, vždy do 25. dňa v mesiaci, vopred na účet O.Č. Q. C. - J. E., počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletým R. N. z dôvodu opakovaného páchania trestnej činnosti.
Matka maloletého sa na pojednávanie nedostavila, doručenie predvolania má vykázané, svoju neúčasť vopred ospravedlnila , preto súd postupoval podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Kolízny opatrovník uviedol, že na nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletým trvajú. V rodine sa napriek úspešnému výchovnému opatreniu opäť zhoršili pomery a to pretrváva záškoláctvo detí ako aj opakovaná trestná činnosť. Rodičia nie sú pre deti autoritou. Maloletý sa dopustil trestného činu lúpeže formou spolupáchateľstva. Pre maloletého je zabezpečené umiestnenie v O. Q. C. - J. E..
Otec maloletého s nariadením ústavnej starostlivosti nad svojim maloletým synom súhlasil. Podľa jeho názoru maloletý nie je zlý, je len ľahko ovplyvniteľný a to aj napriek snahe rodičov. Vzhľadom ku skutku, ktorého sa maloletý dopustil je toho názoru, že za svoj skutok musí byť potrestaný a niesť zaň zodpovednosť. Spoločne s matkou dieťaťa sú vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie a sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi vo výške 240 € mesačne. Mimo maloletého má vyživovaciu povinnosť k dvom dcéram a to C., nar. XX. XX. XXXX a S., ktorá má sedemnásť rokov.
Podľa §-u 54 Zákona o rodine
1/ Náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti.
2/ Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
3/ Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
4/ Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
5/ Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
6/ Z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až o jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.
Podľa §-u 62 Zákona o rodine
1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť;
2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov;
3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona;
4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť;
5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa §-u 65 Zákona o rodine
1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného;
2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní;
3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa §-u 75 Zákona o rodine
1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.;
2) Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa §-u 77 Zákona o rodine
1) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa §-u 81 Zákona o rodine
1) Ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
2) Súd v rozhodnutí ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
Maloletý pochádza z úplnej dysfunkčnej rodiny. Rodičia majú k výchove svojich detí ľahostajný prístup. U maloletého sa aj napriek úspešne vykonanému výchovnému opatreniu stupňuje protispoločenská činnosť. Maloletý R. sa dopustil trestného činu lúpeže formou spolupáchateľstva, avšak vzhľadom na svoj nízky vek nie je trestne zodpovedný. Súd mal preukázané, že maloletý nevníma svoje správanie ako nevhodné a v rodinnom prostredí nie je záruka pozitívneho vplyvu na dieťa. Rodičia dieťaťa jeho výchovu nezvládli, preto pre dieťa je najvhodnejším riešením umiestnenie v ústavnej starostlivosti, kde pod odborným dohľadom sa dá očakávať pozitívna zmena. Súd preto nad maloletým nariadil ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v O. Q. C. - J. E.. Vyživovaciu povinnosť rodičov súd určil v minimálnej výške, nakoľko rodičia maloletého sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi vo výške 240 € mesačne a majú ďalšie vyživovacie povinnosti k maloletým deťom.
Podľa ustanovenia §-u 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa §-u 3 zákona č. 601/2003 Z. z. spoločne sa považuje suma 69,040€ mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa. V zmysle §-u 5 citovaného zákona sa sumy uvedené v §-e 2 upravia vždy k 1.7. bežného kalendárneho roka. Od 01.07.2013 bola v zmysle uvedeného upravená výška životného minima na sumu 90,42 € mesačne, minimálna vyživovacia povinnosť je teda čiastka 27,13 € mesačne ( 30% zo sumy 90,42 €). Pokiaľ dôjde k zákonnej zmene výšky súm tohto životného minima v nadväznosti na túto zmenu, sa zmení adekvátne aj výška výživného na dieťa a rodičia sú povinní počnúc od účinnosti zmeny platiť výživné v sume vypočítanej ako 30% z aktuálnej sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa podľa zákona o životnom minime.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, pričom odvolanie musí obsahovať náležitosti uvedené v § 205 a § 205a Občianskeho súdneho poriadku. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha / ako má odvolací súd rozhodnúť/, uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v štyroch vyhotoveniach, inak súd vyhotoví kópie na trovy odvolateľa / § 205 ods. 1 O. s. p./.