Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Tos/103/2024

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudkýň JUDr. Adriany Gallovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na neverejnom zasadnutí konanom 16. októbra 2024 prejednal sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.X.XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. zo dňa 12.8.2024 a takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, sp. zn. zo dňa 12.8.2024 podľa , s poukazom na Tr. zák. vyslovil, že odsúdený A. B. sa neosvedčil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. zo dňa 21.4.2020, v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina, sp. zn. zo dňa 28.2.2022, právoplatným dňa 11.5.2022 a v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. zo dňa 11.5.2022, pre prečin krádeže podľa Tr. zák. v trvaní 1 rok nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, z ktorého bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. zo dňa 19.4.2023, právoplatným dňa 19.4.2023, so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky a s nariadením probačného dohľadu vo výmere 2 roky, a vykoná zvyšok tohto trestu odňatia slobody vo výmere 3 mesiace a 16 dní so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože bolo napadnuté sťažnosťou odsúdeného, ktorú podal priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa 12.8.2024. V písomnej sťažnosti zo dňa 20.9.2024 odsúdený prostredníctvom obhajkyne uviedol, že s rozhodnutím súdu sa nestotožňuje a považuje ho za nesprávne. Súd pri rozhodovaní o veci nevykonal nevyhnutné navrhované dôkazy, a preto rozhodnutie súdu vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu, kedy sa prakticky obmedzil len na preukázanie spáchania iného trestného činu počas plynutia skúšobnej doby. Takto koncipované rozhodnutie súdu je nezákonné a v rozpore s princípmi, na ktorých je založený . Na verejnom zasadnutí nebola prítomná probačná a mediačná úradníčka, ktorej výsluch požadoval a navrhoval, keďže je nesporné, že len ona dokáže posúdiť, či počas skúšobnej doby viedol riadny život alebo nie a či sú tu splnené predpoklady na osvedčenie sa. V zásade jej správa je nedostatočná a je potrebné ju doplniť o skutočnosti týkajúce sa realizácie probačného dohľadu v čase, kedy bol na slobode. Je nepochybné, že sa dobrovoľne podroboval kontrole plnenia povinností, na všetky stanovené termíny sa dostavil vždy načas a nie je preto možné konštatovať, že si neuvedomuje dôležitosť nariadených súdnych opatrení, keďže tieto dodržiava a rešpektuje. Súd svoje rozhodnutie o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe oprel len o skutočnosť, že sa počas skúšobnej doby dopustil spáchania trestného činu. V tomto prípade nemožno stotožňovať vedenie riadneho života len s bezúhonnosťou. Na základe

vyššie uvedeného má odsúdený za to, že tvrdenie súdu, že v skúšobnej dobe neviedol riadny život, je príliš formalistické, nezohľadňujúce všetky okolnosti. Navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a uložil mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Príslušná prokurátorka sa k sťažnosti odsúdeného vyjadrila podaním zo dňa 25.9.2024 v ktorom uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením. Má za to, že na preukázanie vedenia riadneho života odsúdeného je práve tá skutočnosť, že počas skúšobnej doby nepáchal trestnú činnosť, a táto skutočnosť je zásadná. V danej trestnej veci bolo preukázané, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Žilina, sp. zn. zo dňa 4.6.2024, právoplatným a vykonateľným dňa 4.6.2024, uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. c), e) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a trest prepadnutia veci. Tejto trestnej činnosti sa A. B. dopustil pod vplyvom alkoholu dňa 9.1.2024 voči svojej matke a nevlastnej sestre, hoci mu bolo súdom uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Sťažnosť odsúdeného navrhuje zamietnuť ako nedôvodnú.

Krajský súd, ako súd nadriadený, na neverejnom zasadnutí po zistení, že voči rozhodnutiu je sťažnosť prípustná (, druhá veta ), túto podala oprávnená osoba ( ), v zákonom stanovenej lehote ( ), podľa , preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce výroku napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých okolností významných pre rozhodnutie dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného A. B. nie je dôvodná.

Preskúmaním dôvodov napadnutého uznesenia, ako aj príslušného spisového materiálu sťažnostný súd konštatuje, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom na svoje rozhodnutie, tento správne vyhodnotil (, ) a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust.

Podľa § 68 ods. 2 Tr. zák. ak podmienečne prepustený viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná.

Zo spisového materiálu mal krajský súd preukázané, že uznesením Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. zo dňa 19.4.2023, právoplatným dňa 19.4.2023, bol odsúdený A. B. podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. zo dňa 21.4.2020, v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina, sp. zn. zo dňa 28.2.2022, právoplatným dňa 11.5.2022 a v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. zo dňa 11.5.2022, na slobodu. Súd odsúdenému stanovil skúšobnú dobu na 3 roky s probačným dohľadom vo výmere 2 roky a zároveň mu uložil povinnosť pravidelne sa dostavovať k probačnému a mediačnému úradníkovi Okresného súdu Žilina, zákaz požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve a povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe, alebo sa uchádzať preukázateľne o zamestnanie.

Pre rozhodnutie súdu o osvedčení podmienečne prepusteného s probačným dohľadom zákon vyžaduje kumulatívne splnenie troch zákonných podmienok – vedenie riadneho života, dodržanie podmienok probačného dohľadu a splnenie uložených povinností alebo obmedzení. Preto na nariadenie výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a vyslovenie o neosvedčení postačuje, ak odsúdený svojím správaním porušil čo i len jednu z uvedených podmienok.

Je potrebné zdôrazniť, že už pri rozhodovaní súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu dal súd odsúdenému, v presvedčení o jeho vážne mienenej predstave vedenia riadneho života, možnosť preukázať, že si uvedomil nesprávnosť a dôsledky svojho konania, skutočne sa polepšil a doterajší výkon trestu bol postačujúci

na jeho prevýchovu. V skúšobnej dobe mal odsúdený preukázať, že si dokáže plniť povinnosti riadneho občana aj mimo ústavu, nebude sa dopúšťať akejkoľvek protiprávnej činnosti, riadne sa zamestná a podobne. Napriek hrozbe výkonu zvyšku trestu odňatia slobody v prípade jeho ďalšieho zlyhania sa nedostavili očakávania spojené s podmienečným prepustením a toto nesplnilo svoj účel. Odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia dopustil úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú bol právoplatne odsúdený a aktuálne je vo výkone trestu odňatia slobody. Odsúdený taktiež porušil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov, nakoľko sa trestnej činnosti dopustil pod vplyvom alkoholu.

Takéto správanie je nevyužitím šance, ktorá bola odsúdenému poskytnutá, a nezvládnutím jeho správania, ktoré nie je možné posúdiť ako ojedinelé alebo nepatrné zlyhanie. Z uvedeného vyplýva, že na prevýchovu odsúdeného je potrebné pôsobiť vykonaním zvyšku trestu odňatia slobody. Pri konštatovaní, že podmienečne prepustený A. B. neviedol v skúšobnej dobe riadny život, iné rozhodnutie pri neosvedčení ako nariadenie výkonu zvyšku trestu neprichádza do úvahy (§ 68 ods. 2 Tr. zák.). Krajský súd uzatvára, že ani sťažnostná argumentácia odsúdeného nebola spôsobilá privodiť iné rozhodnutie súdu.

Na základe riadneho a dostatočného preskúmania podmienok života odsúdeného v rozhodnej dobe, t.j. v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, dospel súd prvého stupňa k správnym záverom, ktoré vyslovil vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Sťažnostný súd v súlade s názorom súdu prvého stupňa záverom uvádza, že v prípade odsúdeného bude účel trestu naplnený len jeho výkonom. Zároveň okresný súd aj správne stanovil výmeru zostávajúceho zvyšku trestu. V neuvedených podrobnostiach krajský súd odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil a toto si aj osvojil. Vychádzajúc z uvedených skutočností, krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.