Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/40/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti M. H., W.. XX.XX.XXXX, a L., W.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky F.. H. C., W.. X.XX.XXXX, trvale bývajúcej U. V. W. G. Č. Č.. X, za účasti otca N. M., W.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho U. V. W. Ž. G. Č.. XX, v konaní o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 23.8.2011 tak, že zvyšuje výživné za obdobie od 1.2.2013 do budúcna zo strany otca voči maloletému H. M., W.. XX.XX.XXXX, zo sumy 80 € mesačne na sumu 150 € mesačne a voči maloletej L. M., W.. XX.XX.XXXX, zo sumy 70 € mesačne na sumu 110 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí.

Dlžné výživné zo strany otca za obdobie od 1.2.2013 do 30.4.2014 voči maloletému H. vo výške 990 € a voči maloletej L. vo výške 600 € zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletých detí do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletých detí doručila tunajšiemu súdu dňa 27.2.2013 návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie výživného zo strany otca na maloletého H. na sumu 160 € mesačne a na maloletú L. na sumu 150 € mesačne od 1.9.2012 do budúcna, ktorý návrh odôvodňovala tým, že výživné zo strany otca voči deťom bolo naposledy upravené rozsudkom tunajšieho súdu a opravným uznesením sp. zn. , ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť otca voči H. na sumu vo výške 80 € a voči maloletej L. vo výške 70 €, odkedy sa zmenili pomery, deti podrástli, ona sa pokúšala s otcom dohodnúť na zvýšení výživného, ale bezvýsledne, s deťmi v čase podania návrhu bývala v podnájme za ktorý platila mesačne 270 €, deťom hradila cestovné náklady vo výške 20 €, maloletý H. od septembra 2012 bol študentom kvinty osemročného súkromného športového gymnázia, kde mu hradila školné 80 € a s ktorým štúdiom súviseli výdavky na športové potreby, maloletá L. nastúpila v septembri do 6. ročníka základnej školy, v súvislosti s čím jej hradila položky na zakúpenie učebníc v nemalej sume, navštevovala krúžok športových hier, kde jej hradila mesačný poplatok 10 €, obom deťom za stravu v školskej jedálni hradila cca 20 € na dieťa, deťom hradila poistné, obom uzavrela stavebné sporenie, kde ročne na jedno dieťa platila 540 €, L. nosila strojček na vrchné zuboradie v súvislosti s čím jej uhradila 160 € a 10 € každý mesiac na doťahovanie strojčeka, dovtedy na liečbu dcéry v tomto smere vynaložila 250 €. K návrhu

pripojila prehľad výdavkov na maloleté deti za rok 2012 aké uviedla vo vyššie uvedenom písomnom návrhu a v ktorom uvádzali aj položky na konkrétne kusy oblečenia pre maloleté deti v uvedenom období.

Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť otca voči obom maloletým deťom bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 23.8.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.10.2011 v spojení s opravným uznesením sp. zn. zo dňa 27.9.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.11.2011, v zmysle ktorých rozhodnutí bolo výživné zo strany otca na maloletého H. zvýšené zo sumy 50 € na sumu 80 € mesačne a na maloletú L. zo sumy 50 € na sumu 70 € mesačne, pri stanovení ktorej výšky výživného súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu, ktorým bolo zistené, že otec detí v tom čase bol zamestnancom spoločnosti U., kde dosahoval základnú mzdu vo výške 1,82 € na hodinu a od 24.6.2011 do konca júna 2011 dosiahol u tohto zamestnávateľa čistý príjem 95 €, matka detí bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu práce a jej príjmom boli dávky hmotnej núdze vo výške 144 €, maloletý H. bol žiakom 7. ročníka základnej školy a maloletá L. bola žiačkou 4. ročníka základnej školy, súd zároveň zistil, že otec bol v rozhodnom období zamestnaný v spoločnosti H. od marca 2010 u ktorého dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 402 € a následne bol zamestnaný v spoločnosti L. H. E..L.. kde uvedený jeho čistý príjem sa zvýšil vzhľadom na diéty vyplácané mu zamestnávateľom.

Zo správy T. F. E..L.. F. vyplýva, že matka detí mala uzavretú dohodu o vykonaní práce v období od 1.2.2012 do 12.4.2012 s T. F. E..L.. F., trvalý pracovný pomer mala uzavretý s dcérskou spoločnosťou T. F. E..L.. E. M. T. T. a.s. (od 30.1.2012 a opätovne uzavrela dohodu o vykonaní práce s T. F. E..L.. F. od 1.6.2012). Z opisov mzdových listov matky od spoločnosti T. T. E..L.. F. vyplýva, že od 30.1.2012 do 31.7.2013, u tohto zamestnávateľa matka dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 574,50 €. Dňa 26.7.2013 matka uzavrela so spoločnosťou T. T. E..L.. F. ako svojim zamestnávateľom dohodu o skončení pracovného pomeru, v zmysle ktorej pracovný pomer skončil ku dňu 31.7.2013, ako vyplýva zo správy tohto zamestnávateľa k uzavretiu dohody došlo na návrh matky, ktorá tvrdila, že odchádzala do inej spoločnosti. Zo správy tohto zamestnávateľa vyplýva, že ak by matka nebola požiadala o skončenie pracovného pomeru, jej pracovná zmluva by skončila dobou určitou k 31.1.2014 a dovtedy mohla dosahovať priemerný mesačný čistý príjem 480 €. Zo správ T. F. E..L.. F. súd zistil, že v čase trvania dohody o pracovnej činnosti uzavretej s matkou od 1.6.2012 do 20.6.2013 matke nebol vyplatený žiaden príjem.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vyplýva, že matka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 1.8.2013, v evidencii bola vedená do 15.10.2013, žiadne dávky jej však úradom práce vyplácané neboli.

Dňa 3.9.2013 matka uzavrela pracovnú zmluvu so spoločnosťou E. L. L..C..I.. F. na dobu určitú od 4.9.2013 a bola pridelená k užívateľskému zamestnávateľovi na základe dohody o dočasnom pridelení, s dohodnutou mzdou 450 € mesačne v hrubom, na základe ktorej dohody dosiahla v septembri 2013 čistý príjem 558,32 €, následne 16.10.2013 uzavrela s touto spoločnosťou dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu 3.10.2013. Ako vyplýva zo správy tohto zamestnávateľa počas uvedeného obdobia bola pridelená užívateľskému zamestnávateľovi spoločnosti Z. L. L..C..I.., pracovný pomer bol s ňou skončený zo strany užívateľského zamestnávateľa v skúšobnej dobe a nebolo jej vyplatené žiadne odstupné.

Matka bola práceneschopnou od 30.9.2013 v súvislosti s čím jej boli vyplácané nemocenské dávky vo výške po 14,41 € na deň.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice vyplýva, že matka sa opätovne zaevidovala v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu práce od 15.10.2013, dávky v hmotnej núdzi jej neboli vyplácané až do marca 2014, keďže matka si žiadosť o ich priznanie nepodala, následne po podaní takejto žiadosti jej tieto boli priznané a boli jej vyplácané vo výške po 140,80 € mesačne.

Dňa 30.4.2014 matka uzavrela s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dohodu o výkone aktivačných prác na základe ktorej, ako uviedla matka vo svojej výpovedi, je jej vyplácaný mesačný príjem 198 € a dávky hmotnej núdze jej prestali byť vyplácané.

V období od 15.2.2012 do 31.7.2013 matka na základe dohody o pracovnej činnosti uzavretej s H. L. L. T.M. F., H..L..L.., E..L.. v uvedenom období dosiahla spolu príjem v čistom 117,98 €.

Matka vo svojej výpovedi ako dôvod prečo pristúpila k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru so L. T. bolo to, že už nechcela ďalej pracovať „na ploche pod klímou, byť neustále vystavená hádkam s ľuďmi“.

Matka spolu s maloletými deťmi býva v 2-izbovom byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, v súvislosti s bývaním v ktorom hradí mesačné úhrady 150 € a ktorý byt matka kúpila formou hypotéky v sume 40.000 €, ktorú spláca od apríla 2013 v mesačných splátkach po 147 €. Iný majetok matka nevlastní a okrem týchto dvoch detí matka ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

Otec detí bol aj na začiatku tohto sporného obdobia rovnako ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného zamestnancom spoločnosti U. E..L.. V.Š., u ktorého zamestnávateľa dosiahol v roku 2012 priemerný mesačný čistý príjem 631,33 €, tento pracovný pomer otec ukončil dohodou ku dňu 28.2.2014, pričom ako vyplýva zo správy tohto bývalého zamestnávateľa otca, otec mal prevodom práv prejsť k novému zamestnávateľovi za rovnakých mzdových podmienok, s ktorým mala spoločnosť U. uzavretú zmluvu o prevode práv a naďalej mal pracovať ako šofér externista pre túto spoločnosť, avšak otec chcel pracovný pomer ukončiť, u tohto zamestnávateľa, ako vyplýva z doplnenia mzdových listov, dosiahol od 1.1.2013 do skončenia pracovného pomeru čistý príjem 7.845,99 € pričom v mesiaci február a marec 2013 neodpracoval žiaden deň, z čoho vyplýva jeho priemerný mesačný čistý príjem v uvedenom období s výnimkou mesiacov február a marec 653,83 €. Koncom januára 2013 otec utrpel pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol následne ako vyplýva z vyššie uvedeného práceneschopným. Ako vyplýva z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 26.4.2013 mu bola priznaná náhrada za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 23.1.2013 v sume 322 € a v mesiacoch február až apríl 2013 mu boli vyplácané nemocenské dávky spolu vo výške 907,90 €, z čoho vyplýva jeho priemerný mesačný čistý príjem od 1.1.2013 do skončenia posledného pracovného pomeru vrátane uvedeného bolestného a nemocenských dávok 648,27 €. Otec býva v spoločnej domácnosti so svojim bratom, ktorý kúpil dom v Maďarsku a ktorému s prestavbou domu pomáha. Vo svojej výpovedi s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil dôvodiac tým, že sú mu vykonávané exekučné zrážky po 38 € mesačne, pričom dôvodom exekúcie podľa jeho tvrdení mali byť podĺžnosti z výživného za minulé obdobie.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že otec je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1.3.2014, doposiaľ mu dávka v hmotnej núdzi priznaná nebola.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 3.4.2014 vyplýva, že otcovi bola priznaná podpora v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 27,6880 € od 1.3.2014 na dobu 6 mesiacov, čo je v priemere mesačne vo výške 415 € mesačne.

Otec súdu dokladoval, že dňa 28.2.2014 uzavrel dohodu o pracovnej činnosti so zamestnávateľom C. Q., ako vodič - obchodný zástupca na dobu určitú do 31.12.2014 s dohodnutou odmenou 2,50 € na hodinu, s maximálnym rozsahom 10 hodín týždenne, na základe ktorej dohody mu v marci 2014 bola vyplatená čistá odmena 73,66 €.

V spornom období, ako rodičia zhodne uviedli, otec okrem súdom určeného výživného prispel na úhradu potrieb maloletého H. zakúpením mu kopačiek v hodnote 60 €, inými formami na úhradu potrieb maloletých detí v spornom období neprispel, s deťmi sa kontaktuje málo.

Maloletý H. je toho času žiakom 2. ročníka Š. gymnázia, matka mu hradí v škole školné, za učebnicu anglického jazyka mu matka uhradila na začiatku školského roka 20 €, za obedy v školskej jedálni mu uhrádza 25 € mesačne, hradí mu lístok MHD 10 € mesačne, maloletý sa venuje futbalu mimo školy, je

členom Y. V., s čím súvisia výdavky napr. na športové oblečenie, obuv, ktoré matka v spornom období mu zakúpila v hodnote 210 €, ktorú sumu doposiaľ spláca, keďže nemala dostatočnú hotovosť na zakúpenie týchto športových potrieb a s touto aktivitou súvisia aj ďalšie poplatky, napr. s účasťou na zápasoch, tréningoch a podobne, maloletý zdravotné problémy nemá.

Maloletá L. je žiačkou 2. stupňa základnej školy, navštevuje 7. ročník, matka jej hradí poplatok ZRPŠ 20 € na rok, príspevok do triedneho fondu 20 € na rok, za obedy v školskej jedálni uhrádza 22 € mesačne, aj jej zakupuje lístok MHD v hodnote 10 € mesačne, na učebnicu anglického jazyka na začiatku školského roka jej uhradila 10 €, mimoškolským plateným aktivitám sa nevenuje, zdravotné problémy nemá.

Matka ako dôvod pre ktorý žiadala upraviť výživné spätne od 1.9.2012 udávala, že v minulosti žila v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý jej finančne vypomáhal, od 30.5.2013 žije s deťmi sama a doplnila, že nič jej nebránilo v tom, aby takýto návrh podala aj skôr, hoci aj v septembri 2012.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zmenil rozhodnutie súdu o predchádzajúcej úprave výživného, výživné zo strany otca zvýšil na obe maloleté deti od prvého dňa mesiaca v ktorom matka detí podala návrh na začatie konania, teda od 1.2.2013, keďže dospel k záveru, že k uvedenému dátumu došlo k podstatným kvalifikovaným zmenám pomerov ako na stranách maloletých detí, tak i na stranách samotných rodičov, u ktorých súd vychádzal nie len z nimi reálne dosahovaných príjmov v spornom období, ale i z potencionality príjmov, u obdivoch rodičov súd prihliadol k tomu, že skončili svoje posledné riadne pracovné pomery bez vážnych dôvodov dohodou, čím vážne ohrozili plnenie si svojej zákonnej i morálnej povinnosti a to vyživovacej povinnosti voči ich maloletým deťom, preto u oboch rodičov súd vychádzal z možností dosahovať výšku príjmov akú dosahovali u týchto posledných zamestnávateľov v spornom období a neprihliadol k tomu, že na ich stranách došlo k zmene pomerov poklesom ich príjmov v dôsledku ich nezodpovedného konania, keď svoje pracovné pomery skončili, ako už bolo uvedené, bez vážnych dôvodov, keďže takéto skončenia pracovných pomerov nemôžu byť posudzované v neprospech maloletých detí na strane otca takto súd vychádzal z potencionality jeho príjmov vo výške minimálne v rozsahu jeho čistej priemernej mesačnej mzdy u posledného zamestnávateľa t.j. vo výške po 653,83 €, čo je príjem o v priemere 100 vyšší, než bol jeho príjem v čase predchádzajúcej úpravy výživného. Zároveň súd zohľadnil skutočnosť, že žiaden z rodičov okrem týchto maloletých detí nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, zohľadnil zmenu pomerov na strane matky spočívajúcej v tom, že táto sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti

- bytu, v ktorom v súčasnosti s maloletými deťmi býva a predovšetkým súd prihliadol na zmenené pomery na stranách maloletých detí, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením a stravovaním, ako i potreby súvisiace s ich vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, pri stanovení výšky výživného súd vychádzal z pomernej časti plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany matky voči maloletým deťom formou osobnej starostlivosti o ne a prihliadol aj na rodinné prídavky, ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb maloletých detí a ktoré sú vyplácané k rukám matky maloletých detí, na strane detí zohľadnil skutočnosť, že u oboch detí došlo k zmene stupňa školy, ktorú deti navštevujú, keďže starší syn účastníkov H. sa stal medzičasom študentom strednej školy, v súčasnosti navštevuje 2. ročník gymnázia a maloletá L. sa stala žiačkou 2. stupňa základnej školy, t.č. je žiačkou 7. ročníka základnej školy, čím bez ďalšieho odôvodnené potreby maloletých detí podstatne vzrástli a otec sa na ich úhrade mohol a môže podieľať súdom stanoveným výživným.

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od 1.2.2013 do 30.4.2014 k vzniku dlžného výživného voči maloletému H. vo výške 990 € (t.j. rozdiel medzi toho času súdom stanoveným výživným 150 € a pôvodne stanoveným výživným 80 € mesačne, čo je rozdiel 70 €, za 15 mesiacov sporného obdobie, t.j. spolu 1.050 €, po odpočítaní hodnoty otcom zakúpených kopačiek pre maloletého 60 €) a voči maloletej L. vo výške 600 € (t.j. rozdiel medzi toho času stanoveným výživným 110 € a pôvodne stanoveným výživným 70 €, čo je rozdiel 40 € na mesiac, za 15 mesiacov sporného obdobia), ktoré dlžné výživné súd otca zaviazal zaplatiť k rukám matky maloletých detí do 3 dní do právoplatnosti tohto rozsudku.

Z vyššie uvedených dôvodov v prevyšujúcej časti súd návrh matky pokiaľ žiadala určiť výživné v sume 160 € na H. a 150 € na L. zamietol, súd zamietol i návrh matky v časti v ktorej žiadala o spätnú úpravu výživného od 1.9.2012, keďže matka nepreukázala ani neuviedla súdu žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre takúto spätnú úpravu výživného, z vykonaných dôkazov, i z výpovede samotnej

matky vyplynulo, že matke v minulosti nebránili žiadne vážne dôvody na podanie návrhu na zvýšenie výživného aj pred 27.2.2013.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).