Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/19/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a sudkýň JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého I. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka O. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. pri R. J. XXX/ XX a otec W. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., V. XXX/X, t. č. bytom I., C. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 30. januára 2014 č. k. -71, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. -58 zo dňa 05. 04. 2011 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého I. W., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 200 eur mesačne na sumu 230 eur mesačne, počnúc dňom 30. 10. 2013, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné otca za čas od 30. 10. 2013 do 31. 01. 2014 v sume 91,94 eura súd prvého stupňa zaviazal otca zaplatiť k rukám matky, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , Zákona o rodine, a . Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne, pretože od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane otca maloletého dieťaťa k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá dostatočne odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Maloletý I. nastúpil v septembri 2013 na štúdium na strednú školu, s čím preukázateľne súvisia vyššie výdavky na zabezpečovanie nielen jeho bežných potrieb ako sú stravovanie, ošatenie, školské potreby a pomôcky, ale aj vyššie výdavky na jeho ďalšie odôvodnené potreby, ktoré sú primerané dieťaťu v jeho veku. K zmene pomerov došlo aj na stane matky maloletého dieťaťa, ktorá bola v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok, prídavky na dve maloleté deti a výživné na maloletého I. v celkovej výške 341,04 eura pričom na úhrade všetkých výdavkov sa svojím príjmom súčasne podieľal aj jej priateľ, s ktorým žila matka v spoločnej domácnosti. V súčasnosti dosahuje matka priemerný čistý mesačný príjem vo výške cca 300 eur a poberá prídavky na dve maloleté deti vo výške 47,04 eura a výživné na maloletého I. vo výške 200 eur mesačne, pričom s otcom maloletej Q. obnovila opätovne spolužitie. K podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane otca maloletého dieťaťa, ktorému síce pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, avšak došlo aj k podstatnejšiemu zvýšeniu jeho príjmu, keď v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti dosahoval u svojho zamestnávateľa priemerný

čistý mesačný príjem vo výške 1.374,29 eura, pričom v súčasnosti dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.677,91 eura, čo predstavuje zvýšenie príjmu o necelých 304 eur. Okrem toho, otec nadobudol z predaja svojho osobného motorového vozidla ďalší príjem vo výške 5.000 eur, ktorú sumu investoval do kúpy a rekonštrukcie nehnuteľnosti, ktorej nie je ani vlastníkom a v jeho prospech bolo účelovo až počas konania o zníženie výživného na maloletého I. zriadené vecné bremeno. Otec sa na financovaní predmetnej nehnuteľnosti aj naďalej pravidelne podieľa, nakoľko s prihliadnutím na príjem jeho priateľky je to práve on, ktorý v prevažnej miere uhrádza mesačné splátky pôžičky vo výške 262,10 eura, ako aj splátku pôžičky rodičom matky jeho priateľky vo výške 100 eur mesačne, pričom predmetnú nehnuteľnosť na bývanie doposiaľ ani neužívajú. V zmysle vyššie uvedených skutočností dospel súd prvého stupňa k záveru, že podstatná zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa spočívajúca v jeho nástupe na stredoškolské štúdium, ako aj vo zvýšení výdavkov spojených s fyzickým rozvojom maloletého dieťaťa, ako aj podstatná zmena pomerov na strane otca maloletého dieťaťa, spočívajúca vo zvýšení jeho príjmu, dostatočne odôvodňujú zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti, a preto súd prvého stupňa návrhu matky, pokiaľ ide o samotné zvýšenie výživného, vyhovel, ale až počnúc dňom 30. 10. 2014, teda odo dňa podania návrhu matkou. Súd nevyhovel návrhu matky, ani pokiaľ ide o výšku ňou navrhovaného výživného, a vyživovaciu povinnosť otca na maloletého I. zvýšil zo sumy 200 eur mesačne na sumu 230 eur mesačne, ktorú sumu súd považoval za primeranú tak veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, pričom už aj matka sa môže zo svojho zvýšeného príjmu vo väčšej miere podieľať na výdavkoch maloletého dieťaťa, hoci táto si svoju vyživovaciu povinnosť čiastočne plní aj osobnou starostlivosťou o dieťa. Keďže otec prispieval na výživu maloletého I. sumou 200 eur mesačne, vzniklo tak otcovi za obdobie od 30. 10. 2013 do 31. 01. 2014 zameškané výživné vo výške 91,94 eura /(30,- eur : 31 dní) x 2 dni + (230,- eur - 200,- eur) x 3 mesiace/, ktorú sumu súd prvého stupňa zaviazal otca zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, a to v zmysle . O trovách konania účastníkov súd prvého stupňa rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie matka, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že súd zvýši vyživovaciu povinnosť otca na maloletého I. na sumu 350 eur mesačne, počnúc od 01. 10. 2013. V podanom odvolaní uviedla, že otec každý rok stúpal na plate a jeho terajší čistý mesačný príjem je 1.677,91 eura. Poukázala na otcom udávané výdavky na maloletého syna K., nar. XX. XX. XXXX a na skutočnosť, že dieťa v tomto veku nekonzumuje sušené mlieko, ako i na to, že si nevie predstaviť hygienické potreby v hodnote 80 eur mesačne pre 2,5-ročné dieťa a náklady 50 eur mesačne na ortopedickú obuv. Uviedla, že pokiaľ otec dieťaťa dokáže mesačne vynaložiť ním udávané výdavky na drogériu vo výške 140 eur a 80 eur, nemôže mať problém s platením výživného na dospievajúceho syna v ňou požadovanej výške. Poukázala na to, že otec investuje nemalé finančné prostriedky na prerábku bytu vo výške 8.000-10.000 eur, pričom k tejto nehnuteľnosti nemá žiadne vlastnícke právo. Zo sumy za predaj osobného motorového vozidla vo výške 5.000 eur ničím neprispel svojmu synovi nad rámec výživného a celú sumu preinvestoval do opravy nehnuteľnosti vo vlastníctve jeho priateľky. Ona má omnoho nižší príjem, napriek tomu sa snaží synovi zabezpečiť všetko, čo potrebuje, pričom mesačne musí platiť 300 eur za energie v dome, v ktorom so synom býva. Taktiež má ďalšie dieťa, o ktoré sa stará. Maloletý I. nastúpil na súkromnú strednú školu, s čím sú spojené nemalé výdavky, pričom otec dieťaťa nepreukázal takú výšku výdavkov, ktorá by mu bránila platiť výživné v požadovanej výške. Na záver uviedla, že je neprimerané mať rovnaké výdavky na 2,5-ročné dieťa, ktoré nenavštevuje ani materskú školu a také isté výdavky na 16-ročného dospievajúceho študenta.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že pri určovaní výživného súd prvého stupňa vychádzal z jeho čistého mesačného príjmu s odmenami, ktorý predstavoval 1.677,91 eura. Ako uvádzal v priebehu konania, odmeny netvoria pevnú časť jeho mzdy, avšak pri určení výživného boli riadne započítané do priemeru jeho platu. Čiastka 120 eur je určená ako celkový výdavok na stravu pre maloletého K., pričom sušené mlieko je určené pre deti až do predškolského veku 5 rokov. Drogériu a obuv vyčíslil ako priemerný mesačný výdavok, pričom výdavky na stravu, oblečenie, obuv aj výdavok na nevyhnutnú drogériu pre maloletého K. považuje za primeraný. Investícia do bytu nebola súdom prvého stupňa braná do úvahy, keďže tento výdavok nemá prednosť pred vyživovacou povinnosťou. Napriek tomu si myslí, že časť výdavkov investovaná do spoločného bývania je relevantná a určenie majiteľa bytu je len forma dohody potvrdená vecným bremenom. Každý človek má nárok na slušné bývanie a zabezpečenie rodiny. Je zarážajúce, do akého pomeru dáva matka maloletého I. svoje príjmy voči výdavkom spojené

s nadštandardným užívaním rodinného domu, ktorý reálne „nedokáže“ financovať. Starostlivosť o ďalšie dieťa nemôže dávať do súvislosti s predmetným sporom, keďže na maloletú dcéru má súdom určené dohodnuté výživné vo výške 250 eur. Matka v konaní nepreukázala vyššie výdavky na maloletého I. oproti výdavkom zo základnej školy, avšak je nespochybniteľné, že jeho terajšie výdavky sú iného charakteru, na čo súd prihliadol pri určení výšky výživného. Výdavky na maloletého I. sú vyššie ako výdavky na maloletého K. a toto bolo zohľadnené v napadnutom rozsudku. Záverom navrhol odvolanie matky zamietnuť v plnom rozsahu a potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa. Výšku výživného 230 eur považuje za primeranú tak veku a odôvodneným potrebám maloletého I., ako aj jeho schopnostiam a možnostiam a majetkovým pomerom, pričom už aj matka sa dokáže zo svojho príjmu vo väčšej miere podieľať na výdavkoch dieťaťa.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že pri rozhodovaní o určovaní výživného bol zohľadnený stav odôvodnených potrieb na strane maloletého dieťaťa a súčasne sa prihliadlo i na stav možností, schopností a tiež majetkových pomerov na stranách oboch rodičov. Od poslednej úpravy výživného došlo na strane oboch rodičov, ale i na strane maloletého I. k podstatnej zmene pomerov. Otcovi maloletého I. pribudla vyživovacia povinnosť, ale tiež sa zvýšil jeho príjem. Matka maloletého I. je jedinou spoločníčkou a konateľkou v spoločnosti LARAFANNY s. r. o a jej príjem je okolo 300 eur netto a poberá rodinné prídavky na dve maloleté deti. Maloletý I. je v súčasnosti študentom súkromnej strednej odbornej školy, kde sa matke zvýšili náklady na dieťa. Suma, ktorú navrhol kolízny opatrovník na pojednávaní, je primeraná aj k veku, aj k potrebám dieťaťa. Časť odôvodnených potrieb pre dieťa zabezpečuje matka svojou osobnou starostlivosťou, prídavkami na deti, ktoré poberá ako štátnu dávku.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ods. l ) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo ( ) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho podľa potvrdil.

Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na mal. I., nar. XX. XX. XXXX, podaný na Okresný súd Nitra dňa 30. 10. 2013. Podaným návrhom matka žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého I. zo sumy 200 eur na sumu 350 eur mesačne, počnúc od 01. 09. 2013 a zmenil tak rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. -58 zo dňa 05. 04. 2011.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Zákon o rodine vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane, či už oprávneného, alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako i majetkovými pomermi rodičov. Ak

sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, relaxačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Naviac, súd prihliadne i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

V preskúmavanej veci po jej prejednaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Súd prvého stupňa správne a dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil, a keďže sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, na tieto dôvody podľa odkazuje. Súd prvého stupňa sa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými právne relevantnými skutočnosťami majúcimi vplyv na posúdenie návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému I. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že od poslednej úpravy výživného na maloletého I. došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania, preto bolo dôvodné od 30. 10. 2013 vyživovaciu povinnosť na maloletého zvýšiť. U maloletého za dobu od posledného rozhodovania o výživnom nastala zmena pomerov zvýšením jeho potrieb, keď v čase posledného rozhodovania bol žiakom základnej školy a aktuálne je študentom súkromnej strednej odbornej školy, keď k zvýšeniu jeho potrieb došlo už samotným uplynutím doby a zvýšením veku dieťaťa a tiež tým, že náklady na strednej odbornej škole, naviac v tomto prípade súkromného charakteru, sú vyššie. I s ohľadom na tieto skutočnosti je však potrebné konštatovať, že táto zmena pomerov, v porovnaní s pomermi v čase poslednej úpravy výživného, nebola tak zásadného charakteru, že by bolo namieste zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na syna v matkou požadovanom rozsahu, keď ňou požadované zvýšené výživné vo výške 350 eur mesačne neodôvodňujú ani preukázané odôvodnené potreby maloletého syna a ani možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca. Súd prvého stupňa sa správne vysporiadal i s posúdením možností, schopností a majetkových pomerov otca dieťaťa prispievať na výživu syna zvýšeným výživným. Správne konštatoval, že u otca došlo k zmene pomerov jednak tým, že jeho príjem v porovnaní s príjmom v čase posledného rozhodovania o výživnom vzrástol cca o 304 eur priemerne mesačne, avšak správne konštatoval i tú zmenu pomerov, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, a to k maloletému synovi K., narodenému XX. XX. XXXX. Zmena pomerov v porovnaní s poslednou úpravou vyživovacej povinnosti otca nastala taktiež na strane matky maloletého, keď táto v čase poslednej úpravy výživného bola na rodičovskej dovolenke s maloletou dcérou Q., nar. XX. XX. XXXX, pričom aktuálne je jedinou konateľkou a spoločníčkou spoločnosti LARAFANNY s. r. o., zaoberajúcou sa predajom záhradných doplnkov prostredníctvom internetu, a podľa jej udania, z tejto činnosti dosahuje príjem vo výške 500 eur brutto a súčasne poberá rodinné prídavky na dve maloleté deti v sume 47,04 eura. V tejto súvislosti je potrebné poukázať i na tú skutočnosť, že medzi matkou prezentovaným príjmom z podnikania a jej pravidelnými mesačnými výdavkami (spotreba elektrickej energie 100 eur mesačne, spotreba plynu 248 eur mesačne, spotreba vody 25 eur štvrťročne) sa javí byť zrejmý nepomer, a pokiaľ matka dokáže z takto prezentovaného príjmu pokrývať pravidelné mesačné výdavky a náklady na život v rodinnom dome, ktorý získala kúpou, je zrejmé, že je schopná prispievať na výživu maloletého syna tak, aby spolu s výživným zo strany otca bola výživa dieťaťa zabezpečená na dostatočnej úrovni, zohľadňujúc však súčasne i fakt, že matka čiastočne pokrýva vyživovaciu povinnosť k dieťaťu svojou osobnou starostlivosťou oň. Súd prvého stupňa správne postupoval, keď posudzujúc možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, ako i odôvodnené potreby maloletého I., s ohľadom na zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na syna zo sumy 200 eur mesačne na sumu 230 eur mesačne, a to od podania návrhu matkou na súd prvého stupňa, dňa 30. 10. 2013.

S ohľadom na dôvody uvedené vyššie odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil, keď súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny záver.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže ide o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.