Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-170-2011.pdf
PDF · 115.11 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/170/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: O.. H. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XX, T., občan SR, právne zastúpený JUDr. Martinom Burianom, advokátom so sídlom Štúrova ul. č. 1, Žilina, proti odporcovi: E.. S. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. sadom XXB, W., občan SR, právne zastúpený Mgr. Adrianou Sojkovou, advokátkou so sídlom Námestie Matice slovenskej 1713, Dubnica nad Váhom, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu v Žiline č.k. RRS 2011/08 zo dňa 15.6.2011 z r u š u j e .
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 18.7.2011 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného pod sp. zn. RRS 2011/08 zo dňa 15.6.2011 na tom skutkovom základe, že predmetným rozsudkom bol zaviazaný zaplatiť odporcovi sumu vo výške 31.000 eur spolu s príslušenstvom titulom poskytnutej pôžičky. Navrhovateľ namietal predmetné rozhodnutie rozhodcovského súdu s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c), f), g) zákona č. 244/2002 Z. z.; popieral platnosť rozhodcovskej zmluvy, na vydaní rozhodcovského rozsudku sa zúčastnil rozhodca, ktorého vylúčenie ako účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť a bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.
Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 17C 170/2011-107 zo dňa 6.6.2012 (v poradí prvý) návrh navrhovateľa o zrušenie rozhodcovského rozsudku č. RRS 2011/08 zo dňa 15.6.2011 zamietol. Krajský súd v Žiline uznesením 8Co 349/2012-135 zo dňa 26.4.2013 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že dôvodmi navrhovateľom uvádzanými sa okresný súd dôsledne nezaoberal; navrhovateľ skutočne už v podaní zo dňa 17.5.2011, označenom ako žalobná odpoveď v rozhodcovskom konaní, namietal platnosť zmluvy o pôžičke, ktorá mala obsahovať rozhodcovskú doložku, ktorá z dôvodu neplatnosti samotnej zmluvy podľa navrhovateľa mala byť tiež neplatnou. V prvom rade mal súd vyriešiť dôvod označený v návrhu navrhovateľa, či na vydaní rozhodcovského rozsudku sa zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím vylúčený pre predpojatosť, alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť. Odvolací súd nemohol nechať bez povšimnutia, že odôvodnenie uznesenia, ktoré bolo vydané dňa 9.6.2011, podľa ktorého rozhodca rozhodcovského súdu JUDr. Milan Chovanec nie je vo veci zaujatý, je písané v prvej osobe jednotného čísla, z čoho vyplýva, že je písané samotným rozhodcom, je datované dňom 9.6.2011. Dňa 13.6.2011 bolo uznesenie doručené účastníkovi rozhodcovského konania a dňa 15.6.2011 Rozhodcovský súd v Žiline vydal rozhodcovský rozsudok napadnutý v tomto konaní, a teda navrhovateľ potom už nemal možnosť napadnúť rozhodnutie o nevylúčení rozhodcu pred vydaním rozhodcovského rozsudku. Okresný súd pri rozhodovaní na uvedené skutočnosti neprihliadol a v odôvodnení rozhodnutia sa nimi nezaoberal.
V zmysle intencií odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu) preto súd v ďalšom konaní vec opätovne prejednal, prihliadal pritom na dosiaľ vykonané dôkazy výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi k veci sa vzťahujúcimi a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
Navrhovateľ zotrval v ďalšom konaní na skutkovom odôvodnení podaného návrhu, pridržiaval sa vymedzených dôvodov, pre ktoré žiadal zrušiť rozhodcovský rozsudok. Navrhovateľ podal námietku zaujatosti voči rozhodcovi, bolo o nej uznesením zo dňa 9.6.2011 rozhodnuté a o tejto námietke rozhodoval samotný rozhodca. Tento postup bol v rozpore so zákonným postupom § 9 o rozhodcovskom konaní, kedy rozhodca mal postupovať tak, že mal vyzvať účastníkov rozhodcovského konania na určenie osoby, ktorá by rozhodla o jeho návrhu na vylúčenie alebo vyzvať účastníkov, ktorí takýto nárok uplatňuje na podanie žaloby na súd, a teda v žiadnom prípade nebol oprávnený rozhodovať o svojej predpojatosti. Uviedol, že samotná predsedníčka rozhodcovského súdu spolupracovala s JUDr. Chovancom v advokátskej kancelárii, už od roku 2005 samotný rozhodca ako advokát voči navrhovateľovi uplatňoval nároky, v októbri 2009 podal trestné oznámenie na navrhovateľa a rozsudkom bol zo dňa 2.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 16.3.2011, bol navrhovateľ uznaný vinným, a teda tesne predtým ako bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenie žiada. Ďalej, pokiaľ ide o namietanie neplatnosti rozhodcovskej doložky zotrval na tom, že rozhodcovská doložka je mätúca pre tretiu stranu, nič konkrétne nehovoriaca, že predmet tejto doložky nie je vymedzený určito, zrozumiteľne a konkrétne. Pokiaľ ide o porušenie zásady rovnosti účastníkov konania prejavuje sa to najmä v odôvodnení rozhodcovského rozsudku, nakoľko odôvodnenie je jednou z podstatných náležitostí rozhodcovského rozsudku, a teda má zato, že nedostatok odôvodnenia má za následok, že iná osoba nemôže zistiť, či rozhodnutím rozhodcovského súdu nebolo oprávnenému priznané plnenie nedovolené, resp. objektívne nemožné alebo by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Odporca v priebehu ďalšieho konania zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, žiadal návrh zamietnuť. K dôvodom, ktorými navrhovateľ sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku uviedol, že pokiaľ ide o platnosť rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská zmluva bola účastníkmi konania uzavretá priamo ako súčasť dohody o pôžičke dňa 18.10.2010 a jednoznačne a nesporne ju možno považovať za dohodu, obsahom ktorej je zákonom predpokladaný obsah rozhodcovskej zmluvy, a to vo forme rozhodcovskej doložky v písomnej forme podpísanej oboma účastníkmi konania, čím okrem obsahových náležitostí spĺňa aj formálne náležitosti rozhodcovskej zmluvy. Ako vyplýva z obsahu rozhodcovskej doložky, táto sa týka konkrétneho zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania a z jej obsahu, ako aj z vyjadrení obidvoch účastníkov, nemožno mať pochybnosti o tom, že bola prejavom ich slobodnej a vážnej vôle a na znak čoho ju aj podpísali. Pokiaľ ide k námietke zaujatosti vo veci konajúceho rozhodcu, rozhodcovský súd o vznesení námietky zaujatosti zo strany navrhovateľa rozhodol uznesením, a to v súlade s ustanovením § 9 zákona o rozhodcovskom konaní a nebola naplnená ani jedna z dispozícií tejto právnej normy § 40 ods. 1 f), keď o podanej námietke zaujatosti bolo rozhodnuté a podkladom pre posúdenie zaujatosti rozhodcu boli tvrdenia navrhovateľa, ktoré ako účastník rozhodcovského konania v písomne podanej námietke uviedol. Tieto skutočnosti, ktoré v rámci rozhodcovského konania prezentoval, neboli podľa predsedu rozhodcovského súdu dôvodom, pre ktorý by mal byť JUDr. Milan Chovanec ako rozhodca z rozhodovania vylúčený. Komunikácia medzi rozhodcom a predsedom prebiehala elektronicky prostredníctvom e-mailu a predsedníčka rozhodcovského súdu rozhodla na podklade konceptu, ktorý jej rozhodca zaslal a celé uznesenie, pokiaľ bolo písané v tretej osobe, pri spracovaní tohto rozhodnutia došlo len k zrejmej chybe pri písaní. Pokiaľ ide k námietke porušenia zásady rovnosti účastníkov konania, navrhovateľ mal v rozhodcovskom konaní neobmedzení procesné práva prezentovať svoje výhrady k uplatnenému nároku písomne a rozhodcovský súd s dôkazmi a tvrdeniami účastníkov sa vyporiadal vo svojom rozhodnutí.
Z výsluchu svedka - rozhodcu JUDr. Chovanca k skutočnostiam vznesenej námietke navrhovateľa vyplynulo, že ako jeden z rozhodcov Rozhodcovského súdu v Žiline mu bola pridelená vec v rozhodcovskom konaní a predseda súdu po jeho vyjadrení rozhodol o jeho nevylúčení z prejednávania veci. V čase spisovania zmluvy mal navrhovateľ vedomosť o tom, že kto je rozhodcom a on sám prejednávajúci vec ako rozhodca neprechováva nejaké negatívne pocity voči navrhovateľovi. Pokiaľ je celé uznesenie písané v tretej osobe, komunikácia medzi rozhodcom a predsedom rozhodcovského súdu prebiehala elektronicky a je zrejmé, že pri prepise jeho konceptu došlo v rámci jeho vyjadrenia k preneseniu textu do spomínaného uznesenia zo dňa 9.6.2011. Potvrdil, že ako advokát podával nejaké oznámenia proti navrhovateľovi a spory boli ohľadom zaplatenia odmeny za poskytnuté právne služby, preto subjektívne nemal pocit zaujatosti a ani dnes sa necíti zaujatý. Podľa rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu za vybranú osobu sa považoval predseda rozhodcovského súdu a ten rozhodol o jeho námietke.
Svedok S. ako predseda rozhodcovského konania uviedla, že koncept predmetného uznesenia robil rozhodca a zrejme chybou pri komunikácii je uznesenie koncipované v tretej osobe. Presne si už bližšie okolnosti nepamätala a o tejto námietke rozhodovala ona ako predseda rozhodcovského súdu.
Z pripojeného spisu Rozhodcovského súdu v Žiline, so sídlom V. Tvrdého 17, č. RRS 2011/08 mal súd za preukázané, že odporca (v rozhodcovskom konaní v postavení navrhovateľ) dňa 10.5.2011 podal na uvedenom rozhodcovskom súde voči navrhovateľovi (v rozhodcovskom konaní v postavení odporca) žalobu na vydanie rozhodcovského rozsudku o zaplatenie sumy 31.000 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 18.10.2010 uzatvoril s navrhovateľom dohodu o pôžičke na základe ktorej mu požičal finančnú hotovosť s termínom vrátenia 18.11.2010 a navrhovateľ pôžičku v lehote splatnosti neuhradil. Rozhodcovský súd v predmetnej veci v zmysle článku 5 ods. 2 Rokovacieho poriadku pri Rozhodcovskom súde v Žiline ustanovil za rozhodcu v uvedenom spore JUDr. E. B.. Ďalej rozhodcovský súd dňa 10.5.2011 vo veci vydal rozhodcovské uznesenie, ktoré bolo doručené navrhovateľovi (v rozhodcovskom konaní v postavení odporca) dňa 13.5.2011 a prílohou bola žaloba predložená žalobcom a bol oboznámený, že dňom doručenia žaloby bolo začaté rozhodcovské konanie a v tej istej veci nemožno konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským orgánom. Ďalej bol oboznámený, že vo veci sa nariadilo písomné konanie a že rozhodcom vo veci bol ustanovený rozhodca JUDr. Milan Chovanec, ktorý v danom spore funkciu rozhodcu prijal. Zároveň týmto rozhodnutím bol navrhovateľ (v rozhodcovskom konaní v postavení odporca) v zmysle článku 9 ods. 1 Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu vyzvaný, aby v lehote 10 kalendárnych dní predložil rozhodcovskému súdu písomne žalobnú odpoveď a zároveň bol poučený, že je povinný sa v žalobnej odpovedi vyjadriť ku všetkým skutočnostiam a návrhom uvedeným v žalobe, označiť dôkazy, ktoré navrhuje vykonať, pripojiť dôkazy, o ktoré svoje tvrdenia opiera. Pokiaľ navrhuje vykonať dôkaz listinou, je povinný originál alebo kópiu tejto listiny predložiť spolu so žalobnou odpoveďou, prípadne je povinný označiť osobu alebo orgán, ktorý má túto listinu k dispozícii. Tiež bol poučený, že pokiaľ v určenej lehote žalobnú odpoveď nepredloží alebo sa ani inak nevyjadrí, rozhodcovský súd pokračuje v konaní bez toho, aby považoval tento nedostatok za uznanie tvrdení žalobcu; rozhodcovský súd rozhodne na základe žaloby, tvrdení a dôkazov predložených alebo navrhnutých žalobcom.
Navrhovateľ (v rozhodcovskom konaní v postavení odporca) odpovedal na predmetné uznesenie listom zo dňa 17.5.2011 (doručené rozhodcovskému súdu dňa 25.5.2011). Uviedol, že mu neboli poskytnuté žiadne hotovostné finančné prostriedky v sume 31.000 eur titulom pôžičky a podľa predloženej zmluvy o pôžičke zo dňa 18.10.2010 mala byť hotovostná pôžička poskytnutá spoludlžníkom, t.j. viacerým osobám a v danej zmluve však plne absentuje označenie a podpisy ostatných spoludlžníkov ako aj to, ktorej konkrétnej osobe (resp. osobám) v akej výške, kde a kedy bola údajná pôžička žalobcom poskytnutá. Zmluvu z uvedeného dôvodu považuje za neurčitú a nezrozumiteľnú a žiadnym dôkazom nebolo preukázané, že by jemu konkrétne osobne bola odovzdaná suma 31.000 eur. Ďalej namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, nakoľko rozhodcovská doložka sa nachádza v zmluve o pôžičke, ktorá je však absolútne neplatná a vzniesol námietku zaujatosti rozhodcu Milana Chovanca a namietal nedoručenie Rokovacieho poriadku.
Je nesporným a vyplýva to z listín obsiahnutých v spise, že k námietke zaujatosti, ktorú podal navrhovateľ, sa vyjadril konajúci rozhodca, potvrdil, že pozná navrhovateľa v konaní, že mu poskytoval právne služby, ale rovnako pozná aj odporcu a rozhodca uviedol, že práve preto, že ho obaja účastníci dobre poznajú, zrejme sa rozhodli ustanoviť ho s dôverou za rozhodcu v ich prípadnom spore. Rozhodcovský súd v Žiline vo veci RRS 2011/08 uznesením dňa 9.6.2011 rozhodol, že rozhodca rozhodcovského súdu JUDr. Milan Chovanec nie je vo veci zaujatý. Rozhodnutie bolo doručené navrhovateľovi (v rozhodcovskom konaní v postavení odporca) dňa 13.6.2011.
Rozhodcovský súd v Žiline vo veci o zaplatenie sumy 31.000 eur jediným rozhodcom JUDr. Milanom Chovancom vydal dňa 15.6.2011 rozhodcovský rozsudok č.k. RRS 2011/08 tak, že právomoc rozhodcovského súdu je daná. Existencia a platnosť rozhodcovskej zmluvy uzavretej vo forme rozhodcovskej doložky v bode V. dohody o pôžičke uzavretej medzi účastníkmi dňa 18.10.2010 je daná a zaviazal žalovaného ( tj. navrhovateľa) k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 31.000 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 19.11.2010 do zaplatenia. Návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania. Rozhodcovský rozsudok bol doručený žalovanému do vlastných rúk dňa 23.6.2011. Predmetný rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.6.2011 a vykonateľnosť dňa 4.7.2011.
Zistený skutkový stav súd subsumoval pod príslušné ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní je možné domáhať sa žalobou zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku iba z dôvodov, ktoré sú taxatívne vymenované pod písm. a) až j) v tomto ustanovení a ku ktorým okrem iných patrí dôvod, len ak
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy;
f/ sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť;
g/ bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17).
V danej prejednávanej veci navrhovateľ sa žalobou domáha zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že rozhodol rozhodca, ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, popieral existenciu rozhodcovskej zmluvy, bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí vytkol, že v prvom rade mal súd vyriešiť dôvod označený v návrhu navrhovateľa, či na vydaní rozhodcovského rozsudku sa zúčastnil rozhodca, ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť a vyslovil, že nemožno nechať bez povšimnutia, že odôvodnenie uznesenia je písané v prvej osobe jednotného čísla, z čoho vyplýva je písané samotným rozhodcom, je datované dňom 9.6.2011 a dňa 13.6.2011 bolo uznesenie doručené účastníkom rozhodcovského konania a dňa 15.6.2011 Rozhodcovský súd v Žiline vydal rozhodcovský rozsudok napadnutý v tomto konaní. Navrhovateľ potom nemal už možnosť napadnúť rozhodnutie o nevylúčení rozhodcu pred vydaním rozhodcovského rozsudku a v konaní predložil navrhovateľ listiny, ktorými preukazoval zaujatosť konajúceho rozhodcu, prvostupňový súd sa najskôr pri ďalšom rozhodovaní týmto dôvodom zaoberal.
Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, osoba ustanovená za rozhodcu je povinná bez zbytočného odkladu informovať zmluvné strany o všetkých skutočnostiach, pre ktoré by mohla byť z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená, ak so zreteľom na jej pomer k veci alebo k zmluvným stranám možno mať pochybnosť o jej nepredpojatosti. Rovnakú povinnosť má rozhodca od jeho ustanovenia do tejto funkcie počas rozhodcovského konania okrem prípadu, ak zmluvné strany o takýchto skutočnostiach už skôr informoval. Zmluvné strany môžu namietať predpojatosť rozhodcu, ktorého ustanovili, len z dôvodov, o ktorých sa dozvedeli po jeho ustanovení do funkcie rozhodcu.
Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu rozhodcu k účastníkom alebo i k zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. V takomto prípade môže každá strana použiť postup podľa § 9 a vzniesť námietku predpojatosti voči rozhodcovi, o ktorých sa dozvedela buď z oznámenia rozhodcu o vzťahu k veci alebo k stranám, alebo z iných dôvodov, o ktorých sa dozvedeli po ustanovení rozhodcu.
Pri posudzovaní okolností, ktoré navrhovateľovi zakladali dôvod pre vylúčenie rozhodcu z prejednávania a rozhodovania tejto veci súd vychádzal z listinných dôkazov predložených navrhovateľom a integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný rozhodca. Nestrannosť sa definuje spravidla ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti a nadŕžania určitej procesnej strane) a aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného rozhodcu. Subjektívna stránka nestrannosti rozhodcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania a pri subjektívnej nestrannosti vychádza z prezumpcie nestrannosti až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje i judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti a rozhodujúce nie je však subjektívne stanovisko, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti, že spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje teda podľa subjektívneho stanoviska, ale podľa objektívnych symptómov. Teda existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybnosti o nestrannosti rozhodcu. Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny rozhodca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú. Konanie o uplatnenej námietke zaujatosti spravidla končí rozhodnutím, ktorým konkrétny rozhodca je alebo nie je vylúčený z prerokúvania a rozhodovania určitej veci. V danej prejednávanej veci rozhodcovský súd v Žiline vo veci RRS 2011/08 uznesením dňa 9.6.2011 rozhodol, že rozhodca rozhodcovského súdu JUDr. Milan Chovanec nie je vo veci zaujatý a dňa 15.6.2011 namietaný rozhodca vydal rozhodcovský rozsudok napadnutý v tomto konaní. V konaní predložil navrhovateľ listiny, ktorými preukazoval zaujatosť konajúceho rozhodcu, ktorý v postavení advokáta už v roku 2005 podal proti nemu (navrhovateľovi) žalobu o peňažné plnenie, rozhodnutím Okresného súdu 22T 41/2010 zo dňa 2.11.2010 bol navrhovateľ uznaný vinným zo spáchania prečinu ohovárania proti poškodenému advokátovi JUDr. Milanovi Chovancovi (čl.81-92) a v danej prejednávanej veci teda reálne existujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že rozhodca JUDr. Chovanec určitým, nie nezaujatým vzťahom k účastníkovi rozhodcovského konania disponuje. Pokiaľ ide o tvrdenie samotného rozhodcu, že je zrejme sa účastníci rozhodcovského konania rozhodli ustanoviť ho s dôverou za rozhodcu v ich prípadnom spore, táto skutočnosť nevyplýva z rozhodcovskej doložky, nakoľko zmluvné strany si priamo v rozhodcovskej zmluve nedohodli konkrétnu osobu rozhodcu (čo je pomerne zriedkavý prípad) ale sa dohodli na prerokovaní sporu v rozhodcovskom konaní pred konkrétnym rozhodcovským súdom. V danej veci námietka navrhovateľa proti rozhodcovi je teda opodstatnená a ak došlo k vyneseniu meritórneho rozhodnutia vo veci samej už dňa 15.6.2011 tj. bezprostredne po doručení dňa 13.6.2011 uznesenia o nezaujatosti rozhodcu, navrhovateľ potom nemal už možnosť napadnúť rozhodnutie o nevylúčení rozhodcu pred vydaním rozhodcovského rozsudku a preto súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku vzhľadom na tvrdené a preukázané skutočnosti dospel k záveru, že vo veci rozhodoval rozhodca, ktorého vylúčenie navrhovateľ ako účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť podľa § 40 ods. 1 písm. f) zákona o rozhodcovskom konaní.
Na základe uvedených skutkových okolností, o ktoré navrhovateľ opieral svoj návrh, dôvody pre námietku zaujatosti proti rozhodcovi táto skutočnosť predstavuje prvotný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu v Žiline č.k. RRS 2011/08 zo dňa 15.6.2011 podľa § 40 ods. 1 písm. f), kedy na vydaní rozhodcovského rozsudku sa zúčastnil rozhodca, ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť.
Pokiaľ ide o ďalší navrhovateľom namietaný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to popieranie platnosti rozhodcovskej zmluvy, súd poukazuje na tú skutočnosť, že už v pri prvom rozhodovaní posudzoval platnosť predloženej listiny - Dohody o pôžičke č. 3/J/2010 zo dňa 18.10.2010, ktorej súčasťou je dohoda o rozhodcovskom konaní, že o sporoch, ktoré medzi účastníkmi vzniknú z tohto ako aj z iných právnych vzťahov sa rozhodne v rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovským súdom v Žiline, V. Tvrdého 17, ktorého zriadenie, štatút a Rokovací poriadok boli zverejnené v obchodnom vestníku č. 207A z 27.10.2008 a dospel k záveru, že ide o platný právny úkon a toto dojednanie je rozhodcovskou zmluvou tak, ako to predpokladá ustanovenie § 4 zákona o rozhodcovskom konaní a z tejto rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že ide o dohodu, podľa ktorej spor vzniknutý z tohto zmluvného vzťahu sa rozhodne v rozhodcovskom konaní. Predmetná posudzovaná rozhodcovská zmluva sa týka konkrétneho zmluvného právneho vzťahu a súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že navrhovateľ túto dohodu vlastnoručne podpísal a bola prejavom jeho slobodnej a vážnej vôle, na znak čoho ju po vzájomnom odsúhlasení obaja účastníci podpísali a je štandardnou rozhodcovskou doložkou použitou priamo v tejto konkrétnej zmluve o pôžičke. Pokiaľ navrhovateľ namietal platnosť zmluvy o pôžičke pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť (poskytnutá spoludlžníkom tj. viacerým osobám a plne absentuje v danej zmluve označenie a podpisy ostatných spoludlžníkov) je potrebné uviesť, že súd nezistil žiadny dôvod, ktorý by zakladal neplatnosť zmluvy v zmysle ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka (Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný) a je toho názoru, že niektoré nedostatky, ktoré sa v právnom úkone objavia, nemusia mať za následok jeho neplatnosť, keď v odseku 3 § 37 zákon "toleruje" chybu v písaní v prípade, ak napriek tejto chybe je jeho význam nepochybný.
Pokiaľ ide o dôvod porušenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§17 - účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.) Je potrebné zo strany súdu uviesť, že poškodený účastník môže podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku pre porušenie zásad rovnosti, ak sa mu neposkytla rovnaká možnosť na uplatnenie a ochranu jeho práv. Je potrebné zo strany súdu zdôrazniť, že voľba formy rozhodcovského konania závisí predovšetkým od dohody účastníkov rozhodcovského konania a pokiaľ účastníci rozhodcovského konania takúto dohodu neuzavreli, rozhodne rozhodcovský súd o tom, či nariadi ústne pojednávanie alebo či rozhodne v písomnom konaní.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c) pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v ods. 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.
Keďže však existoval iný vyššie uvedený dôvod, a to s poukazom na ustanovenie § 40 písm. f) súd rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu v Žiline č.k. RRS 2011/08 zo dňa 15.6.2011 zrušil. V ďalšom konaní navrhovateľovi zostáva zachované uplatňovať všetky námietky týkajúce sa dôvodu, výšky rozsahu uplatňovanej pohľadávky.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 a 3 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania súd rozhoduje na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V zložitých prípadoch, najmä z dôvodov väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).