Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoP-71-2024.pdf
PDF · 96.29 KB
Case nature
Subarea
23CoP/71/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťaťa rodičov: matka H.. X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, X., právne zastúpená JUDr. Romanom Frnčom, advokátom so sídlom Thurzova 5, Košice a otec I. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a na zmenu úpravy styku, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Košice, č. k. 81P/68/2024 - 31 zo dňa 20.05.2024, takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh matky na nariedenie neodkladného opatrenia. Uznesenie odôvodnil tým, že návrhom zo dňa 09.05.2024 matka žiadala, aby súd neodkladným opatrením upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým po dohode s matkou. Vo veci samej matka žiada zmenu úpravy styku rovnakým spôsobom - po dohode s matkou. Matka návrh vo veci samej odôvodnila tým, že ostatný rok na maloletom U. sleduje nervozitu a zmenu v správaní vždy predtým, ako má byť realizovaný styk s otcom. Maloletý uviedol, že k otcovi viac nechce chodiť z dôvodu, že sa u otca necíti bezpečne, že sa ho bojí a nie je mu s ním príjemne. Maloletý je celkovo viac naviazaný na matku, u nej má vytvorené lepšie prostredie, keďže ho podporuje v jeho koníčkoch, lepšie mu rozumie a taktiež s ním trávi čas. Otec si neplní vyživovaciu povinnosť voči synovi, začo bol aj odsúdený Okresným súdom Košice - okolie. Podľa matky je zrejmá potreba úpravy styku s maloletým, aby bol zabezpečený zdravý vývin maloletého. Otec si s maloletým nevybudoval žiadny pozitívny vzťah, neprejavuje o neho skutočný záujem a správa sa ignorantsky k jeho potrebám a občas dokonca agresívne. Matka uviedla, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi rodičmi, keďže maloletý odmieta realizovať styk s otcom z dôvodu obáv z jeho ľahostajného, nezodpovedného a agresívneho správania voči nemu. Maloletý dňa 03.05.2024 absolvoval lekárske vyšetrenia u Q.. I. Y., ktorá diagnostikovala u dieťaťa akútnu stresovú poruchu, depresívnu poruchu a úzkostnú poruchu v detstve a konštatovala, že je potrebné riešiť styk dieťaťa s otcom a že násilný styk vážne mení kvalitu jeho života. Je potrebné, aby súd dočasne upravil pomery medzi rodičmi tak, že upraví styk s dieťaťom podľa návrhu matky, teda spôsobom, že sa styk bude realizovať iba vtedy, keď o to prejaví záujem maloleté dieťa. V opačnom prípade podľa matky hrozí nenapraviteľná ujma, že dieťa bude vystavené naďalej ľahostajnosti, nezáujmu, či dokonca agresii otca. Súd uviedol, že dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre zásah zo strany súdu formou nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Súd dospel k záveru, že v konaní neboli preukázané žiadne znaky ohrozenia maloletého dieťaťa a ani z obsahu pripojených listinných dôkazov súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by svedčili o existencii naliehavého záujmu pre zásah súdu formou neodkladného opatrenia.
2. Uviedol ďalej, že „Z návrhu na začatie konania, zo skutočností označených matkou ako dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, zohľadňujúc tiež doterajšie rozhodnutia súdu vo veci starostlivosti
o mal. U., súd dospel k jednoznačnému záveru, že v konaní neboli preukázané žiadne znaky ohrozenia maloletého dieťaťa a ani z obsahu pripojených listinných dôkazov navrhovateľkou a z aktuálnej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny S. o šetrení sociálnych pomerov mal. dieťaťa súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by svedčili o existencii naliehavého záujmu pre zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Aj keď je matka presvedčená o potrebe dočasnej úpravy styku otca s mal. U. na základe dohody rodičov, samo o sebe to nie je dostatočným dôvodom pre vyhovenie návrhu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi sú dlhodobo komplikované a konfliktné, bežná komunikácia rodičov de facto aktuálne neprebieha (čo potvrdili obaja rodičia pri pohovore so sociálnym pracovníkom) a preto je len ťažko uveriteľné, že v aktuálnej situácii sa budú vedieť rodičia na styku dohodnúť, ak styk nebude konkrétne upravený rozhodnutím súdu. Medzi rodičmi už de facto od ich rozchodu, čo bolo v rannom veku dieťaťa, dochádza k vzájomnému spochybňovaniu rodičovských zručností, zo strany matky je evidentná opakovaná snaha o úpravu styku otca s mal. v zmysle predovšetkým jej predstáv a vždy v užšom rozsahu ako nakoniec rozhodol súd. Matka si navyše v svojich vyjadreniach protirečí, keď najprv (dňa 18.10.2023 na ÚPSVaR Košice) poukazuje na nedostatočný záujem zo strany otca o mal., že sa otec na dieťa nepýta a aj na to, že sa mu otec riadne nevenuje a v aktuálnom podaní hodnotí správanie otca voči dieťaťu negatívne s potrebou ich styk redukovať podľa jediného kritéria, ktorým je podľa matky vôľa dieťaťa. V tomto kontexte je potrebné poukázať aj na to, že otec vo svojom vyjadrení pred sociálnym pracovníkom uviedol, že syna naposledy videl 09.04.2024, od vtedy o ňom nemá žiadne informácie a syna vo futbale podporuje minimálne nákupom športových potrieb a oblečenia. Ak teda došlo k prerušeniu priameho kontaktu otca so synom, je otázne, čo spôsobilo zmeny v prežívaní a aktuálnom psychickom rozpoložení dieťaťa tak, ako ich zhodnotila pedopsychiatrička pri vyšetrení dieťaťa dňa 03.05.2024. Mal. U. pri pohovore so sociálnym pracovníkom neuviedol, že by mal z otca strach, resp. že sa ho z nejakého dôvodu bojí alebo že prežíva priame obavy z otca, skôr poukázal na sklamanie voči otcovi pre jeho nedostatočnú podporu v športe a že sa na otca neteší. Absolútnu nevôľu na kontakt s otcom však neuviedol. Obdobne pri pohovore s psychiatričkou mal. U. uviedol, že k otcovi nechce chodiť preto, že ho vníma ako prísneho, necíti sa tam dobre, ale najmä ho zraňuje fakt, že ho otec nenosí na tréningy a zápasy. V tomto kontexte sa závery matky o doterajšom stretávaní mal. s otcom ako dôvode na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia javia ako neprimerané a zrejme aj tendenčné. Súd nevníma za vhodné a v záujme dieťaťa, aby bol jeho styk s otcom v danej situácii ponechaný na rozhodnutie resp. vôľu dieťaťa, nakoľko záujmom maloletého dieťaťa a jeho právom nepochybne je pravidelný a rovnocenný kontakt, aj výchovné prostredie poskytované oboma rodičmi. Nerešpektovanie rozhodnutia súdu, ktoré zrejme nie je sú v súlade s predstavou matky o výkone rodičovských práv a povinností pod zámienkou ochrany fyzického a psychického zdravia maloletého a ochranou jeho záujmov, ktoré si vykladá subjektívne podľa vlastných záujmov, jednoznačne nesleduje záujem mal. dieťaťa v zmysle vyššie uvedených zásad. Maloletý má právo na zachovanie vzťahu nielen k matke, ale aj k otcovi a práve preto je potrebné kontakt s otcom v zmysle rozsudku súdu o úprave styku zachovať. Dôkaz predkladaný matkou, prostredníctvom pedopsychiatrického vyšetrenia maloletého u Q.. Y. dňa 03.05.2024, v snahe preukázať nevhodnosť realizácie styku v zmysle platného rozsudku súdu, nie je dostatočne relevantným dôkazom preukazujúcim nevhodnosť nariadenej úpravy styku, vzhľadom na to, že pri vyšetrení dieťaťa boli zohľadňované len vyjadrenia jedného rodiča - matky, na základe ktorých psychiatrička formuluje svoje závery a odporúčania, ktoré navyše prekračujú rámec jej odbornosti, keďže psychiatrovi rovnako, ako ani znalcovi, v zásade nepatrí vyjadrovať sa k prejednávanej veci, ani navrhovať konkrétnu úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, či procesný postup súdu. Takéto závery zasahujú do rozhodovacej právomoci súdu či už v rámci hodnotenia dôkazov alebo rozhodnutia vo veci. O určitej neprofesionálnosti a tendenčnosti svedčia závery pedopsychiatra pri diagnostikovanej reakcii maloletého na stres, depresívnej poruche a úzkostnej poruche v detskom veku, ktoré majú byť spôsobené len nevhodnosťou nariadenej úpravy styku s otcom a podľa lekárky násilným stykom s otcom. Na druhej strane lekárka zásadne nespochybňuje otcove väzby na dieťa ani väzby dieťaťa k otcovi. V správe z 03.05.2024 ide až tak ďaleko, že sa vyjadruje k potrebe znaleckého dokazovania v súdnom konaní, či hodnotí vzťah medzi otcom a synom prostredníctvom neplnenia vyživovacej povinnosti. Pre záver o tom, čo spôsobuje údajnú neurotizáciu dieťaťa, je nepochybne dôležité, aby osoba podávajúca odborné vyjadrenie, teda aj ošetrujúci lekár či psychiater, disponoval komplexnými informáciami podanými oboma rodičmi dieťaťa. Napokon nemožno nespomenúť skutočnosť, že otec o vyšetrení dieťaťa zrejme ani nevedel a z vyjadrenia matky na úrade dňa 18.10.2023 je zrejmé aj to, že dieťa stresujú aj iné faktory napr. hluk v triede a v škole, prečo ho bolieva hlava.
Súd zhodnotil argumenty matky a dospel k záveru, že v tomto konaní neboli splnené zákonné podmienky pre zásah zo strany súdu formou nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Z návrhu na začatie konania nemal súd preukázané ohrozenie maloletého dieťaťa a jeho záujmov v starostlivosti matky. Súd má za to, že toho času je nevyhnutné, aby v záujme maloletého sa rodičia začali vzájomne rešpektovať, pretože len vzájomným rešpektovaním miesta rodičov v živote dieťaťa, je možné dosiahnuť pokojné výchovné prostredie, umožňujúce nie len všestrannú výchovy dieťaťa ale tiež rozvoj vzťahu maloletého s otcom. Rovnako sa javí byť potrebné, aby rodičia obnovili ich komunikáciu, vzájomne sa informovali o potrebách, záujmoch aj aktuálnom prežívaní dieťaťa s cieľom harmonizovať rodinné prostredie, upokojiť rodinnú situáciu a obnoviť stretnutia maloletého s otcom v pravidelných intervaloch. Je potrebné zdôrazniť, že v konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o mal. dieťa je prioritný záujem tohto dieťaťa, ktorý nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o spôsobe a podmienkach ich výchovného pôsobenia. Treba uviesť, že posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa nie je skutkovou otázkou, ale právnym posúdením veci. Je nepochybne v záujme maloletého mať styk s otcom na pravidelnej báze, k čomu je podpora matky a jej pozitívny vplyv nevyhnutný. Súd z vykonaného dokazovania zhodnotil, že aktuálne pomery v rodine neodôvodňujú podľa názoru súdu úpravu tohto styku súdnym rozhodnutím, nakoľko nebola preukázala naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov mal. dieťaťa.“
3. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu ma nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Odvolanie odôvodnila tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, pričom na začiatku odvolania matka uviedla nové skutočnosti, ktoré sa odohrali 30. a 31.05.2024 a ktoré potvrdzujú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Vo štvrtok otec synovi volal, ale tento mu nedvíhal, pričom mu napísal, že k nemu nechce chodiť, preto v piatok otec prišiel k bydlisku matky, ale keďže maloletý syn bol na tréningu a matka preto nebola doma, tak otec prišiel na tréning. Po tréningu otec prišiel za synom a chcel od neho počuť, prečo k nemu nechce chodiť. Keď syn uvidel otca, tak radšej ušiel do šatne. Matka ho nabádala, aby sa s otcom rozprával. Syn nakoniec otcovi povedal, že k nemu nechce chodiť, keďže otec na neho otec kričal a správal sa k nemu ako sa správal. Syn naďalej odmietal ísť k nemu, pričom sa následne skryl za mamu a ostatných členov rodiny. Keď matka videla, že syn otca vehementne odmieta, tak ho poslala za jeho starým otcom do auta, pričom syn následne ušiel do auta, kde sa zatvoril, plakal a bol veľmi rozrušený. Začala ho bolieť hlava a trvalo nejaký čas, pokým sa ukľudnil a nakoniec k otcovi nešiel. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nie je možné brať na ľahkú váhu stav dieťaťa, a preto je nesprávne hodnotenie vyšetrenia a záverov psychiatričky Q.. I. Y.. Matka odmieta to, ak súd poukazuje na to, že vzťahy medzi rodičmi sú dlhodobo komplikované a konfliktné. Bežná komunikácia rodičov de facto aktuálne neprebieha, a preto je ťažko uveriteľné, že v aktuálnej situácii sa budú vedieť rodičia na styku dohodnúť. Ako vyplýva z návrhu matky aj zo skutočností uvedených v odvolaní, matka napriek tomu, že syn nechcel ísť k otcovi, ho nabádala, aby tak urobil. Avšak dieťa uvedené razantne odmieta. Situácia dospela až k tomu, že mu boli diagnostikované vyššie uvedené psychické ťažkosti a predpísaný K.. Nie je to teda matka, ktorá túto situáciu spôsobila, ale je to správanie otca, ktorý je také, že ho dieťa až do takejto extrémnej miery odmieta. Nejde teda o to, či sa vedia alebo nevedia rodiča dohodnúť na styku, keďže matka si želala, aby dieťa malo normálny vzťah so svojím otcom a nemá problém, aby sa styk realizoval, ak o to dieťa prejaví záujem. Matka nehodnotí situáciu tendenčne ako to tvrdí súd, čo je zrejmé z vyjadrenia dieťa pred kolíznym opatrovníkom, ktoré dňa 17.05.2023 uviedlo, že sa so svojím otcom chce stretávať len vtedy, ak bude chcieť, nie, ak to bude mať určené. Maloletý U. uviedol, že je zo svojho otca sklamaný z dôvodu, že nemá rád šport, nechodí na tréningy a nepodporuje ho vo futbale. Maloletý uviedol, že ak má ísť za otcom, neteší sa naňho. Je potrebné odmietnuť úvahy súdu, v ktorých uvažuje nad tým, čo spôsobilo zmeny v prežívaní a aktuálnom psychickom rozpoložení dieťaťa pri vyšetrení dieťaťa dňa 03.05.2024. Je zrejmé, že dňa 17.05.2024 pred kolíznym opatrovníkom syn naďalej konzistentne tvrdil to isté, čo tvrdil na vyšetrení dňa 03.05.2024. Rovnako je nezmyslom, ak súd tvrdí, že matka má opakovanú snahu o úpravu styku otca v zmysle predovšetkým jej predstáv a vždy v užšom rozsahu ako nakoniec rozhodol súd. Matka si aktuálnu situáciu nevymyslela, pričom vychádza z reálneho stavu dieťaťa a zo záverov psychiatričky. Rovnako za protirečenie nemožno považovať to, že dňa 18.10.2023, teda cca pred rokom a pol poukazovala matka na nedostatočný záujem zo strany otca, pričom v aktuálnom podaní hodnotí správanie otca voči dieťaťu negatívne s spotrebou ich styk redukovať. Tieto udalosti nepredstavujú protirečenie, ale prirodzený vývoj situácie, pričom práve nezáujem otca o dieťa vyvrcholil až do súčasnej situácie, kedy ho maloletý začal absolútne odmietať a styk s otcom mu evidentne škodí. Otec si túto situáciu spôsobil sám, keď nijako nereflektoval na potreby dieťaťa, napríklad na jeho záujem o futbal, či citové potreby a dokonca na neho nezmyselne kričal, udrel
ho po hlave, či takmer po ňom hodil telefón. Nemožno sa čudovať, že za takejto situácie dieťa dospelo do stavu, do ktorého dospelo, pričom súčasný platný právny stav je naďalej neudržateľný až do takej miery, že je potrebné ho zmeniť formou neodkladného opatrenia. O postoji otca k potrebám dieťaťa svedčí aj jeho neplatenie výživného. Pokiaľ ide o výhrady k lekárskej správe Q.. Y., matka uvádza, že ona nemá žiaden vplyv na obsah dokumentu a vyhľadala ju, keďže je odborníckou v oblasti pedopsychiatrie, teda v oblasti, v ktorej je potrebné ohľadom dieťaťa riešiť. Ale bez ohľadu na to, či psychiatrička prekročila podľa názoru súdu rámec svojej odbornosti, je zrejmé, že hodnotila aktuálny stav dieťaťa, ktorý nie je dobrý, pričom táto situácia je spôsobená stykom s otcom. O tom svedčia aj skutočnosti opísané v návrhu na začatie konania, aj v správe kolízneho opatrovníka a je zrejmé, že ako pedopsychiatrička má dostatočnú odbornosť na to, aby posúdila psychický stav dieťaťa. Matka preto odmieta tvrdenie súdu, že uvedená správa nemá byť dostatočne relevantným dôkazom preukazujúcim nevhodnosť nariadenej úpravy styku. V tejto veci nejde o jediný dôkaz, pričom matka okrem uvedeného podrobne opísala stav dieťaťa, pričom tento sa zhoduje aj s vyjadrením dieťaťa pred kolíznym opatrovníkom.
4. Otec ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadrili.
5. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje.
6. V danej veci je styk otca s maloletým U. upravený rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 19P/266/2017 zo dňa 01.12.2007 v období bežného roka tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým U. každý párny kalendárny týždeň od piatku od 15.30 hod. do pondelka do 08.00 hod. Je upravené aj obdobie letných, vianočných a veľkonočných sviatkov. Zo spisu nevyplývajú skutočnosti, že by styk syna s otcom bol v neprospech maloletého dieťaťa. Otec má záujem o maloletého, je spôsobilý postarať sa o jeho potreby, nedopúšťa sa proti nemu takého konania, ktoré by signalizovalo potrebu obmedzenia styku (násilia, zanedbávania, zneužívania, trestnej činnosti). Matka tvrdí, že otec syna udrel, kričal na neho, takmer do neho hodil telefón, tieto skutočnosti však neboli osvedčené.
7. Návrh matky je fakticky návrhom na obmedzenie styku otca so synom, pretože zo spisu vyplývajú rozdielne postoje rodičov k výchove, malá ochota rodičov spolupracovať. Ak bude možnosť styku syna s otcom záležať na dohode rodičov (a teda aj súhlase matky), je aj podľa odvolacieho súdu pravdepodobné, že dôjde k obmedzeniu styku.
8. Pri rozhodnutiach obmedzujúcich kontakt rodiča s dieťaťom je vždy potrebné zvážiť aj negatívne následky takéhoto rozhodnutia. Vo všeobecnosti platí, že pre každé dieťa je potrebné a vhodné, aby udržiavalo pravidelný, rovnocenný a rovnoprávny kontakt s oboma rodičmi. Následky nedostatku kontaktu aj s jedným rodičom sa môžu prejaviť na zdravotnom stave dieťaťa. Je bežným stavom, že styk jedného z rodičov s dieťaťom neprebieha vždy ideálne, resp. podľa predstáv druhého rodiča, je však dôležité, aby aj v takejto situácii sa dieťaťa s rodičom stretávalo (pokiaľ neexistujú dôležité dôvody na obmedzenie styku - násilie, zanedbávanie, zneužívanie, trestná činnosť).
9. Riešením styku, ktorý neprebieha ideálne, nie je obmedzenie styku, pretože toto môže ešte prehĺbiť problémy vo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, ale vzdelávanie rodičov aj detí, vzájomná spolupráca a rešpekt rodičov, prípadne odborná pomoc. V tejto oblasti majú dôležité postavenie práve rodičia, pretože dieťa vo veku 9 rokov nevie zhodnotiť aké opatrenia by boli v jeho záujme.
10. Dôkazom, ktorý by mohol osvedčovať, že styk dieťaťa s otcom spôsobuje problémy dieťaťu, je lekárska správa z 03.05.2024 Q.. Y.. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, keďže sa jedná o vyšetrenie v prítomnosti len z jedného z rodičov, nie je táto správa dostatočným dôkazom na obmedzenie styku otca s dieťaťom. Zo správy síce vyplýva, že dieťa popisuje závažné strachové reakcie, prítomné je zhoršenie kognitívnych funkcií, strata záujmov, apatia, depresívna symptomatika, pocity beznádeje, bezmocnosti a podľa názoru psychiatričky je potrebné riešiť styk dieťaťa s otcom aj znaleckým konaním. Z tejto správy vôbec nevplýva, ako bol komplexne zhodnotený stav maloletého a najmä príčiny, ktoré k tomuto stavu viedli (najmä či príčinou stavu maloletého je výlučne správanie sa otca). Zo správy nevyplýva ani to, že styk otca so synom má byť obmedzený (má sa riešiť znaleckým konaním).
11. Aj keď maloletý U. pred kolíznym opatrovníkom vyslovil názor, že by sa chcel stretávať s otcom len vtedy, kedy on sám chce, nie vtedy, keď o tom rozhodne súd, odvolací súd poukazuje na to, že vzhľadom na vek maloletého U. nie je možné takýto názor bez akýchkoľvek výhrad prebrať do výroku rozhodnutia. Vzhľadom na to, že zo spisu vyplýva nedostatočná kooperácia rodičov, nie je podľa názoru odvolacieho súdu vhodné, aby styk otca so synom bol viazaný len na dohodu rodičov a nebol upravený rozhodnutím súdu. Je úlohou matky vyvinúť efektívnu a reálnu snahu na to, aby sa syn stotožnil so stretávaním s otcom a rovnako je povinnosťou otca pristupovať k stretnutiam so synom tak, aby sa syn na tieto stretnutia tešil.
12. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je dokazovanie podstatne obmedzené, dokazovanie sa v zásade nevykonáva (postačí osvedčenie), účastníci konania majú obmedzenú možnosť vyjadriť sa k dôkazom. Na to, aby bol styk otca so synom obmedzený, nepostačujú dôkazy predložené v tomto konaní o neodkladnom opatrení, je potrebné vykonať plnohodnotné dokazovanie v konaní vo veci samej. N tomto konaní nebolo osvedčené, že je v záujme maloletého obmedziť jeho kontakt s otcom.
13. Neplatenie výživného je nežiadúce a naozaj môže svedčiť o nedostatku záujmu rodiča o potreby dieťaťa, v tomto konaní nebolo osvedčené, že neplatenie výživného je zo strany otca prejavom nezáujmu o syna a dôvodom na obmedzenie styku (bolo by potrebné ďalšie dokazovanie a komplexné zhodnotenie všetkých skutočností).
14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil postupom podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 387 ods. 1 CSP.
15. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).