Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/241/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudkyňou JUDr. Zuzanou Miklošovou v právnej veci maloletých detí C. M., S.. XX.XX.XXXX a W. M., S.. XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, deti rodičov: M.. C. N., S.. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X/XX, V. S. X., zastúpenej JUDr. Viktóriou Kubovichovou, advokátkou so sídlom Hlavná 68/146, Slovenské Nové Mesto, a W. M., S.. XX.X.XXXX, N. M. X. XXX, v konaní o zvýšenie výživného a o zníženie výživného, takto

rozhodol:

Návrh na zvýšenie výživného zamieta.

Návrh na zníženie výživného zamieta.

odôvodnenie:

Návrhom vo veci samej sa matka domáhala zvýšenia výživného na obe dcéry zo sumy 80€ na sumu 120 € mesačne na každé dieťa počnúc od 1.9.2013 z dôvodu podstatnej zmeny pomerov na strane maloletých detí. V čase pôvodného rozhodnutia súdu mal. C. a mal. W. navštevovali materskú školu. V školskom r. 2013/2014 začali obe plniť povinnú školskú dochádzku, nastúpili do prvého ročníka základnej školy v V. S. X.. K zvýšeniu nákladov maloletých detí došlo v súvislosti s nástupom detí na prvý stupeň základnej školy, kde bolo potrebné zaplatiť pre jedno dieťa: poplatok ZRPŠ 6,63 € ročne, poplatok za školský klub 8,32€ na polrok, poplatok za obedy 0,95€ na deň a poplatok za časopis včielka 6€ ročne. V súvislosti s nástupom do školy bolo potrebné zakúpiť : 2x písací stôl, 2x stolovú lampu, 2 x školskú tašku, 2 x písacie potreby, fixky, ceruzky, farby, perečník, 2 x teplákové súpravy a tenisky, 2 x prezuvky, 2 x hygienické vrecúška do školy; spolu 351€. Matka poukázala taktiež nato, že sa zvýšili v dôsledku fyzického rastu detí náklady na ošatenie a stravu.

Otec sa k návrhu nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, svedkyne F. M., oboznámením sa so správou kolízneho opatrovníka ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. -254 zo dňa 14.12.2009, právoplatným dňa 29.12.2009 súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloleté deti C. a W. M. zverili do osobnej starostlivosti matky. Otec sa zaviazal prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 80 € mesačne počnúc od 1.8.2009. Súd vychádzal z tohto skutkového stavu: Otec bol konateľom spoločnosti R.-X., V.. V. R..J.., príjem spoločnosti za zdaňovacie obdobie r.2008 bol vo výške 333.145,- Sk a výdaje 326.650,-

Sk, z toho základ dane 6.495,-Sk. Matka pracovala ako colníčka G. Ú.R. X., kde dosiahla čistý priemerný mesačný príjem v období vo výške 628,73 €.

Zo správy kolízneho opatrovníka súd zistil, že matka so svojimi deťmi žije v jednopodlažnom rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve matkiných rodičov, ktorí užívajú zadnú časť domu. Navrhovateľka užíva prednú časť domu so samostatným vchodom. Matka počas šetrenia uviedla, že otec prispieva pravidelne na výživu detí v súdom stanovenej výške. Občas kupuje oblečenie a sladkosti. Veci, ktoré majú deti od otca, sú povinné ponechať v domácnosti otca. Túto domácnosť deti pravidelne navštevujú v zmysle rozsudku Okresného súdu Trebišov č.k. -254 zo dňa 14.12.2009.

Z listinných dôkazov súd zistil, že matka je naďalej zamestnaná ako G. G. Ú. W. X.. Jej čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od 1.1.2013 do 31.10.2013 bol XXX,XX €.

V návrhu vo veci samej matky vyčíslila a listinnými dôkazmi preukázala svoje mesačné výdaje nasledovne: náklady na bývanie- polovicu inkasa XXX,XX€, N. U. 10,90€, cestovné do práce XX,XX€, strava 350€, oblečenie pre seba a deti 80€, hygienické potreby cca 30€, lieky a vitamíny 11,67€, mobil 40€, životné poistky XX,XX€, XX,XX€, XX,XX€, pôžička XXX,XX€, pôžička XXX,XX€.

Z potvrdenia Základnej školy v V. S. X. súd zistil, že maloletá C. a maloletá W. boli v školskom roku 2013/2014 žiačkami 1.ročníka.

Zo správy kolízneho opatrovníka a výpovede otca súd ďalej zistil, že menovaný žije v družnom pomere s X. V.Z., S.. XX.X.XXXX. Obývajú päť izbový rodinný dom, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve otcovej družky a jej synov. V spoločnej domácnosti žijú aj deti p. V., U.W. V., S.. W. R.. XXXX a mal.V. V., nar. v r. XXXX, ktorý je žiakom druhého ročníka O. W. Z.. Otec má vyživovaciu povinnosť voči maloletej X. M., nar. XX.X.XXXX, ktorá pochádza z jeho súčasného vzťahu. P. V. bola s dieťaťom na rodičovskej dovolenke tri roky, od 8.7.2013 je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie ÚPSVaR N.. Je poberateľkou prídavku na dve deti vo výške XX,XX € . Finančne ju podporuje starší syn U., ktorý pracuje v A..

Otec je naďalej konateľom spoločnosti R.-X., V.. V. R..J... Vo svojej výpovedi poukázal na zlú finančnú situáciu, v ktorej sa ocitla jeho spoločnosť, ktorá v súčasnosti nevykazuje žiadnu činnosť. Daňové priznanie bolo naposledy podané za zdaňovacie obdobie r. 2009 ( potvrdené správou daňového úradu ). Vo svojich začiatkoch mala firma 15 zamestnancov, v roku 2009, keď súd rozhodoval naposledy o výške výživného mala firma už len dvoch zamestnancov, v súčasnosti nemá žiadneho, vo firme figuruje už len konateľ spoločnosti. V r. 2008 alebo 2009 firma uzavrela úverovú zmluvu na čiastku XX.XXX € za účelom rekonštrukcie nehnuteľnosti, ktorá bola následne z dôvodu neuhrádzania mesačných splátok predaná v dražbe za XX.XXX€. Zostal dlh voči VÚB, a.s. vo výške X.XXX€. ( otcom nepreukázané skutočnosti ) . Ako konateľ nerobí právne kroky z zániku firmy, pretože nemá nato dostatok finančných prostriedkov.

V súčasnosti otec vykonáva stavebné práce - prevažne opravy, výmeny striech, ale nie v mene spoločnosti R.-X., V.. V. R..J.., na čierno. Z tejto činnosti má príjem v rozmedzí od 100 do 600€ mesačne. Príjem nepreukázal napriek tomu, že bol k tejto povinností súdom vyzvaný.

Medzi svoje pravidelné mesačné výdaje zahrnul: 5€ na dobitie telefónu, výživné 80€, strava cca 100€, nákup pre rodinu.

Ako fyzická osoba uzavrel úverovú zmluvu približne v r. 2005-2006, na základe ktorej mu bola vyplatená čiastka 8.000€, za účelom výstavby rodinného domu pre neho, navrhovateľku a ich dve deti. Dom zostal po rozchode rodičov neobývaný, jeho predaj je blokovaný z dôvodu vzniku exekučného záložného práva v súvislosti z inými dlhmi odporcu. Navýšenú dlžnú čiastku vo výške 9.453,68 € uhradila z dôvodu neschopnosti odporcu jeho sestra, ktorá bola ručiteľkou v tomto záväzkovom vzťahu ( preukázané platobným rozkazom OS Trebišov č.k. XXRo/XXX/XXX-XX, upovedomením o začatí exekúcie č. O. XXXX/XX-X vedenej súdnou exekútorkou F.. L. U.).

Od spoločnosti Q. si požičal sumu XXX€ v r. 2012( preukázané predžalobnou výzvou zaslanou spoločnosťou O. Z. V. dňa 7.6.2012 ), ktorá doposiaľ nie je uhradená a so splácaním jednotlivých splátok sa dostal do omeškania. Výšku aktuálneho zostatku otec nepreukázal.

Z výzvy V. Q. zo dňa 12.8.2011 súd zistil, že otec mal voči poisťovni dlh na odvodoch XXX,XX€. Existenciu tohto dlh a prípadnú aktuálnu výšku dlhu nepreukázal.

Z dôvodu, že jeho spoločnosť je v krachu, on nemá skoro žiadne príjem, podal dňa 16.12.2013 návrh ( zápisnica č.l.57 súdneho spisu ) na zníženie výživného na sumu zodpovedajúcu 30% sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, čo v súčasnosti činí XX,XX€.

Vo svojej výpovedi taktiež poukázal na rozsudok Okresného súdu X. sp.zn. XXP/XXX/XXXX, ktorým bola maloletá X. M. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný k platbám výživného v minimálnom rozsahu ( 27,13€ mesačne ). Dôvodom podania návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností bola skutočnosť, že ÚPSVaR nemohol bez rozsudku súdu rozhodnúť o žiadosti p. V.Č. o priznanie dávky v hmotnej núdzi. Otcova družka je finančne podporovaná starším synom, ktorý jej z A. zasiela peniaze. Na podporu svojho tvrdenia otec predložil výpis z účtu svojej družky, z ktorého boli zistené dve platby z cudziny od U.. V. vo výške 300€ v 6/2013 a 280€ v 8/2013.

Z výpovede svedkyne F. M., matky odporcu, súd zistil, že svojho syna finančne dlhodobo podporovala. Kým žil jej manžel a ich príjem sa pohyboval spolu okolo 800€, hradila za syna dve pôžičky, mesačne po 38,67 € a 33,19€ ( preukázané originálmi poštových poukazov ). Po smrti manžela si úhradu synových dlhov dovoliť nemôže. Potvrdila dcérinu úhradu synovho úveru a doplnila, že k tomu bola nútená, nakoľko na dom, v ktorom svedkyňa býva bolo zriadené záložné právo v prospech veriteľa. Ďalej uviedla, že platby výživného na maloletú C. a maloletú W. hradí ich otec, ale bolo v minulosti obdobie, že peniaze na výživné dávala otcovi detí jeho sestra. Syn svedkyne žije podľa jej vyjadrení vo veľmi skromných podmienkach, ona sama občas nakúpila nejaké potraviny pre rodinu. Má vedomosti o tom, že rodina je podporovaná starším synom p. V..

Podľa o rodine ( ďalej len „Zákona o rodine“ ) v platnom znení, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 62 ods.1,2,3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods.1, veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery

povinného.

Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, ktoré nastúpili na základnú školu, čím matke vznikli nové výdaje. Jednorazové vysoké náklady spojené s nástupom do 1.ročníka a potom každomesačné spojené so štúdium ( školské poplatky, obedy, vyššie náklady na oblečenie ). K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorej príjem výrazne vzrástol oproti roku 2009 o cca 339 € mesačne. Súd preskúmal odôvodnené potreby detí a dospel k jednoznačnému záveru, že napriek ich nástupu do školy, doposiaľ určená výška výživného 80 € na každé dieťa je postačujúca. Súd určí sumu vyššiu než zodpovedajúcu odôvodneným potrebám, ak životná úroveň povinného rodiča je vyššia než životná úroveň dieťaťa. Súd má za preukázané, že u otca došlo k poklesu životnej úrovne. Spoločnosť, ktorej je konateľom je dlhšie obdobie nečinná, nevykazuje žiaden zisk, pričom záväzky firmy narastajú. Súd vychádzal taktiež z výpovede svedkyne, listinného dôkazu preukazujúceho úhradu dlhu ručiteľom ( sestra otca ) namiesto

dlžníka, zobral do úvahy taktiež príjmové pomery otcovej družky. Pravidelné platby výživného sú však dôkazom toho, že je doposiaľ stále v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu detí sumou 80 €. Jeho dodatočný návrh na zníženie výživného súd považuje za účelový. Otec nepreukázal svoj skutočný príjem aj napriek opakovaným urgenciám súdu. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o prácu „na čierno“ nie je v možnostiach súdu príjem z takejto činnosti zistiť.

Keďže od posledného rozhodnutia súdu nedošlo k tak podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala postup v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, súd návrhy oboch rodičov zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.