Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/147/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu H. V., bytom R. D. C. XXX, zastúpeného Mgr. Jaroslavom Bratekom, advokátom so sídlom Zámocké schody 2/A, Bratislava, proti žalovanému Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom Bratislava, Žellova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. D. zo dňa 19. júla 2013, jednomyseľne takto

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. D. zo dňa 19. júla 2013 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu , .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 572,29 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám jeho advokáta.

odôvodnenie:

Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým predsedníčka žalovaného (ako oprávnený orgán žalovaného podľa ) podľa správneho poriadku potvrdila platobný výmer č. D. XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 14. novembra 2013 vydaný úradom, pobočkou Trenčín, ktorým bolo žalobcovi uložené zaplatiť zdravotnej poisťovni Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874 nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2011 v sume 56,18 euro v zmysle a nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania v zmysle správneho poriadku v sume 5 euro do pätnástich dní odo dňa právoplatnosti platobného výmeru.

Žalobca v rozsiahlej žalobe tvrdí, že právny názor žalovaného, že žalobca je povinný zaplatiť nedoplatok na poistnom podľa a je nesprávny. Žalobca poukázal na to, že sám žalovaný ustálil, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka Trenčín nepostupovala v súlade s , keď výkaz nedoplatkov zaslala a aj nedoplatok vymáhala priamo od žalobcu. Žalobca zdôraznil, že v konečnom dôsledku je nezákonný postup zdravotnej poisťovne na ujmu žalobcovi, pretože za nezákonný postup zdravotnej poisťovne bol potrestaný žalobca. Žalobca je jednoznačne toho právneho názoru, že nedoplatok na poistnom, pokiaľ by zdravotná poisťovňa postupovala v súlade so zákonom, by bol povinný uhradiť úplne iný subjekt. Nakoľko platí zásada, že z nepráva nemôže vzniknúť právo, nezákonný postup zdravotnej poisťovne nemôže byť plynutím času konvalidovaný. Žalobca v žalobe ďalej poukázal na ustanovenie , z ktorého jednoznačne podľa názoru žalobcu vyplýva, že nedoplatok na poistnom je povinný uhradiť priamo poistenec len v dvoch prípadoch, a to 1. ak zamestnávateľ zanikol bez právneho nástupcu, alebo 2. ak by v lehote podľa už poistenec

(žalobca) nebol zamestnancom ani u jedného z posledných zamestnávateľov. V prípade žalobcu však nedošlo k splneniu ani jednej zo zákonom uvedených podmienok (zamestnávateľ žalobcu nezanikol bez právneho nástupcu a ku dňu 30. september 2012 bol žalobca zamestnaný u C.. H. W., ktorý bol zároveň jeho posledným zamestnávateľom v roku 2011). Odkaz žalovaného na nie je podľa názoru žalobcu správny, nakoľko toto ustanovenie neupravuje prípady, kedy je povinný uhradiť nedoplatok na poistnom priamo zamestnanec, ale toto ustanovenie upravuje len lehotu splatnosti nedoplatku a prípad, v ktorom je povinný nedoplatok na poistnom za zamestnanca odviesť jeho zamestnávateľ. Na žalobcov prípad je preto potrebné aplikovať .

Žalobca ďalej v žalobe namietal, že žalovaný nedal žalobcovi možnosť vyjadriť sa ku všetkým podkladom napadnutého rozhodnutia. Žalobca tvrdí, že v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku bol žalovaný povinný zaslať žalobcovi vyjadrenie zdravotnej poisťovne zo dňa 27. marca 2013, ako i potvrdenie Sociálnej poisťovne, pobočka Trenčín na vedomie, aby sa mohol žalobca s týmito podkladmi nielen oboznámiť, ale sa k nim i vyjadriť.

Žalobca taktiež v žalobe namieta, že návrh na vydanie platobného výmeru bol podaný po zákonnej lehote, z ktorého dôvodu je konanie zaťažené vadami, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Podľa je zdravotná poisťovňa v prípade neakceptovania námietok proti výkazu nedoplatkov povinná do 15 dní od jej doručenia podať návrh na vydanie platobného výmeru. Podľa názoru žalobcu, uvedená pätnásťdňová lehota nie je lehotou poriadkovou, ale lehotou prekluzívnou (rovnako ako je prekluzívnou lehotou i lehota poistenca na podanie námietok proti výkazu nedoplatkov), čo znamená, že pokiaľ zdravotná poisťovňa podá návrh na vydanie platobného výmeru po lehote, nemôže žalovaný takémuto návrhu vyhovieť. V súdenej veci bol výkaz nedoplatkov doručený žalobcovi dňa 28. septembra 2012, námietky proti výkazu nedoplatkov podal žalobca osobne dňa 3. októbra 2012, pričom zdravotná poisťovňa podala návrh na vydanie platobného výmeru až 2. novembra 2012, teda po zákonnej 15 dňovej lehote.

V závere žaloby žalobca poukazuje na to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pretože žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal so všetkými argumentmi žalobcu uvedenými v odvolaní. Napadnuté rozhodnutie, ako dodal žalobca, je navyše zmätočné a navzájom si odporujúce. Žalobca zdôraznil, že už v odvolaní namietal, že zdravotná poisťovňa podala návrh na vydanie platobného výmeru až po uplynutí 15 dňovej lehoty (§ 17a ods. 6 citovaného zákona), žalovaný sa však touto námietkou žalobcu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijakým spôsobom nevysporiadal, neuviedol, či nedodržanie tejto lehoty má vplyv alebo nemá vplyv na možnosť vydania platobného výmeru a aké následky nedodržanie tejto lehoty spôsobuje. Zmätočnosť napadnutého rozhodnutia vidí žalobca v tom, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukazuje na skutočnosť, že vydaný výkaz nedoplatkov stratil podľa veta posledná platnosť podaním návrhu na vydanie platobného výmeru. Povinnosť žalobcu uhradiť nedoplatok na poistnom však žalovaný vyvodzuje z ustanovenia , ktoré úhradu nedoplatku na poistnom viaže na právoplatnosť výkazu nedoplatkov. Na jednej strane teda žalovaný konštatuje, že výkaz nedoplatkov stratil platnosť, zároveň však uvádza, že žalobca je povinný nedoplatok uhradiť v zmysle ustanovenia, ktoré úhradu nedoplatku na poistnom podmieňuje existenciou a právoplatnosťou výkazu nedoplatkov. Napadnuté rozhodnutie si podľa názoru žalobcu v týchto častiach navzájom odporuje a je zmätočné.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť s tým, že považuje návrh žalobcu na zrušenie rozhodnutia žalovaného za neprípustný. Žalovaný uviedol, že namieta skutočnosti, na ktoré žalobca poukazuje v správnej žalobe a pridržiava sa svojho druhostupňového rozhodnutia. Žalovaný vo vyjadrení zdôraznil, že žalobca neuhradil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2011 v sume 56,18 euro v zákonom stanovenej lehote. Žalovaný dodal, že dňa 2. novembra 2012 bol žalovanému doručený návrh zdravotnej poisťovne na vydanie rozhodnutia platobným výmerom a týmto dňom stratil platnosť výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX. Zároveň v uvedený deň (2. november 2012) začal žalovaný voči platiteľovi poistného správne konanie. Nakoľko od 1. februára 2013 žalobca

nebol zamestnancom ani u jedného z posledných zamestnávateľov, za obdobie ročného zúčtovania za rok 2011, nebolo možné platobný výmer č. D. zo dňa 14. novembra 2012 zrušiť a vydať nový výkaz nedoplatkov zdravotnou poisťovňou a doručovať ho v zmysle ustanovenia . Dôvodom bola povinnosť žalobcu podľa ustanovenia citovaného zákona príslušnej zdravotnej poisťovni odviesť nedoplatok najneskôr do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov podľa odseku 9; ak ide o zamestnanca, vykoná túto povinnosť za neho zamestnávateľ, ak je poistenec stále jeho zamestnancom. Z uvedeného vyplýva, keďže žalobca nebol zamestnancom ani u jedného z posledných zamestnávateľov za obdobie ročného účtovania za rok 2011, bol povinný nedoplatok zamestnanca odviesť sám. Žalovaný taktiež zdôraznil, že vydaním rozhodnutia, ktorým zaviazal žalobcu zaplatiť nedoplatok ročného zúčtovania poistného za rok 2011 ho žiadnym spôsobom nepotrestal. V prípade, ak by sa žalovaný stotožnil s názorom žalobcu, že nie je povinný odviesť nedoplatok z ročného zúčtovania poistného, žalovaný by negoval zmysel a účel ročného zúčtovania poistného. Účelom ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie je vypočítať poistné na zdravotné poistenie z príjmov predchádzajúceho kalendárneho roka, porovnať ho s preddavkami zaplatenými platiteľom poistného v roku, za ktorý sa vykonáva ročné zúčtovanie poistného, vyčísliť poistné v samotnom ročnom zúčtovaní a vysporiadať rozdiel. Pokiaľ by zdravotná poisťovňa správne doručila výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXX poslednému zamestnávateľovi, nedoplatok v sume 56,18 euro by za neho odviedol zamestnávateľ formou zrážky zo mzdy. Z uvedeného vyplýva, že nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2011, by v konečnom dôsledku aj tak uhradil žalobca. Pre úplnosť žalovaný dodal, že predpísaný nedoplatok predstavuje sadzbu poistného vo výške 4 % z vymeriavacieho základu zamestnanca, to znamená, že žalobcovi bol predpísaný nedoplatok, ktorý vznikol iba zamestnancovi a nie aj zamestnávateľovi. S námietkou žalobcu o porušení ustanovenia správneho poriadku sa žalovaný nestotožnil. Rovnako žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že sa žalovaný vo svojom rozhodnutí nevysporiadal so všetkými argumentmi žalobcu uvedenými v odvolaní. Právny názor žalobcu o nemožnosti vydania platobného výmeru na základe oneskorene podaného návrhu zdravotnej poisťovne na vydanie platobného výmeru ( ) je podľa žalovaného nesprávnym interpretovaním príslušného ustanovenia.

Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný podaním zo dňa 8. novembra 2013, došlým na tunajší súd 11. novembra 2013, v ktorom čiastočne zopakoval argumentáciu obsiahnutú už v samotnej správnej žalobe, pričom zdôraznil, že ustanovenie neposkytuje zdravotnej poisťovni možnosť svojvoľne neakceptovať včas podané a vecne odôvodnené námietky a správoplatniť výkaz nedoplatkov. V súdenej veci tak predmetný výkaz nedoplatkov vzhľadom na včas podané a odôvodnené námietky preto nikdy nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Argumentáciu žalovaného, že v konečnom dôsledku by nedoplatok na poistnom uhradil aj tak žalobca považuje žalobca za irelevantný a predčasný, nakoľko žalovaný nemôže prejudikovať skutočnosť, či by zamestnávateľ žalobcu žalovanému zaplatený nedoplatok naozaj zrazil.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa , v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ( ), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný ( argumentum a contrario) a ustálil, že žalobe žalobcu je potrebné priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. D. zo dňa 19. júla 2013, ktorým predsedníčka žalovaného (ako oprávnený orgán žalovaného podľa ) podľa správneho poriadku potvrdila platobný výmer č. D. XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 14. novembra 2013 vydaný úradom, pobočkou Trenčín, ktorým bolo žalobcovi uložené zaplatiť zdravotnej poisťovni Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874 nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2011 v sume 56,18 euro v zmysle a nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania v zmysle správneho poriadku v sume 5 euro do pätnástich dní odo dňa právoplatnosti platobného výmeru.

Z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva:

Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., krajská pobočka Trenčín, Partizánske 2315, Trenčín vydala voči žalobcovi dňa 23. augusta 2012 výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX vo výške 56,18 euro. Predmetný výkaz nedoplatkov si žalobca prevzal dňa 28. septembra 2012.

Podaním zo dňa 1. októbra 2012, doručeným Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., krajská pobočka Trenčín dňa 3. októbra 2012 podal žalobca proti výkazu nedoplatkov námietky s odôvodnením, že zdravotná poisťovňa nemá právomoc vymerať žalobcovi ako zamestnancovi nedoplatok podľa , nakoľko žalobca nespadá do okruhu platiteľov poistného vymedzeného citovaným .

Listom zo dňa 8. októbra 2012 oznámila zdravotná poisťovňa žalobcovi, že jeho námietky neakceptuje, a že výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXX zo dňa 23. augusta 2012 nadobudol právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie námietok. Zdravotná poisťovňa v závere uviedla, že v zmysle § 19 ods. 15 zákona o zdravotnom poistení je žalobca povinný odviesť nedoplatok najneskôr do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov.

Žalobca sa listom zo dňa 23. októbra 2012 vyjadril k neakceptovaniu námietok a požiadal zdravotnú poisťovňu, aby postupovala v zmysle zákona a postúpila návrh na rozhodnutie žalovanému.

Dňa 7. novembra 2012 doručila Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka Trenčín Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou návrh voči žalobcovi na vydanie rozhodnutia platobným výmerom z titulu pohľadávky na poistnom vyplývajúcej z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2011 v sume 56,18 euro a žiadala, aby Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vydal platobný výmer, ktorým by zaviazal žalobcu zaplatiť zdravotnej poisťovni tento nedoplatok.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín vydal dňa 14. novembra 2012 platobný výmer č. D. XXX/XXXXX/XXXX, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť zdravotnej poisťovni Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874 nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2011 v sume 56,18 euro v zmysle a nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania v zmysle správneho poriadku v sume 5 euro do pätnástich dní odo dňa právoplatnosti platobného výmeru. Prvostupňové rozhodnutie bolo v podstate odôvodnené len tou skutočnosťou, že zdravotná poisťovňa, potom ako žalobca podal voči jej platobnému výmeru námietky (ktorým zdravotná poisťovňa nevyhovela), si uplatnila návrhom doručeným žalovanému dňa 2. novembra 2012 nedoplatok žalobcu na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2011 v sume 56,18 euro a žalovaný uplatnený nárok zdravotnej poisťovni voči žalobcovi priznal, a to vzhľadom na skutočnosti uvedené zdravotnou poisťovňou v jej návrhu.

Proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa podal žalobca odvolanie zo dňa 7. decembra 2012, ktoré bolo doručené Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín dňa 11. decembra 2012. V odvolaní žalobca uviedol, že zdravotná poisťovňa dňa 23. augusta 2012 vydala výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX. Proti uvedenému výkazu nedoplatkov podal žalobca v stanovenej lehote námietky. Nakoľko zdravotná poisťovňa nevyhovela v plnom rozsahu týmto námietkam, mala povinnosť podľa podať úradu návrh na vydanie platobného výmeru spolu s námietkami, a to do 15 dní od podania námietok. Žalobca zdôraznil, že zdravotná poisťovňa takto nepostupovala, keď listom zo dňa 8. októbra 2012 oznámila žalobcovi neakceptovania námietok spolu s poučením, že výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie námietok. Až na základe vyjadrenia žalobcu k neakceptovaniu námietok zo dňa 23. októbra 2012 postúpila zdravotná poisťovňa spolu s návrhom na vydanie platobného výmeru vec žalovanému. Žalobca je toho názoru, že poisťovňa po podaní námietok nepostupovala správne a nedodržala lehotu uloženú jej ustanovením . V závere odvolania žalobca zopakoval tie isté dôvody, aké uviedol v správnej žalobe, a pre ktoré nemohla zdravotná poisťovňa vydať výkaz nedoplatkov žalobcovi ako zamestnancovi.

O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný (predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou) žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové rozhodnutie podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku potvrdil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že zdravotná poisťovňa vykonala dňa 23. augusta 2012 ročné zúčtovanie poistného za rok 2011 a vystavila výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXX. Žalobca ako platiteľ poistného bol v uvedenom období zamestnaný u troch zamestnávateľov. V období 1. január 2011 až 31. máj 2011 bol zamestnávateľom žalobcu Krajský súd, v období 1. jún 2011 až 14. júl 2011 bol zamestnávateľom žalobcu advokátska kancelária C.. V., s.r.o. a v období 1. september 2011 až 31. december 2011 bol zamestnávateľom žalobcu C.. H. W. (v období 15. júl 2011 až 2. august 2011 bol žalobca „samoplatiteľom“ a v období 3. august 2011 až 31. august 2011 bol žalobca vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie). Pohľadávku z ročného zúčtovania poistného voči žalobcovi ako platiteľovi poistného si zdravotná poisťovňa uplatnila dňa 2. novembra 2012 na úrade, pobočka Trenčín vo výške 56,18 euro. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ustálil, že je nesporné, že žalobca ako platiteľ poistného neuhradil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2011 v sume 56,18 euro v zákonom stanovenej lehote. Ďalej za nesporné považoval žalovaný, že nedoplatok z ročného zúčtovania za rok 2011 bol žalobcovi ako platiteľovi poistného predpísaný predmetným výkazom nedoplatkov č. XXXXXXXXXXX v správnej výške 4 % z vymeriavacieho základu poistného v sume 56,18 euro. Za nesporné taktiež žalovaný považoval tú skutočnosť, že žalobca (platiteľ poistného) bol v čase doručovania výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXXX zamestnancom zamestnávateľa C.. H. W., so sídlom R. XXX. Žalovaný ustálil, že tým, že zdravotná poisťovňa doručila výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXXX žalobcovi (platiteľovi poistnému ako zamestnancovi), nepostupovala v súlade s ustanovením , nakoľko podľa citovaného ustanovenia, ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného nedoplatok, zdravotná poisťovňa vydá výkaz nedoplatkov podľa a zašle ho v lehote podľa odseku 2 platiteľom poistného, ktorými sú zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba alebo platiteľ poistného podľa . Žalovaný v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že dňa 2. novembra 2012 bol doručený návrh zdravotnej poisťovne na vydanie rozhodnutia platobným výmerom, a týmto dňom stratil platnosť výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXXX ( ). Žalovaný na základe vyššie uvedených skutočností, ako i na základe toho, že žalobca ako platiteľ poistného nie je od 1. februára 2013 zamestnancom ani u jedného z posledných zamestnávateľov za obdobie ročného zúčtovania za rok 2011, dospel k záveru, že platobný výmer č. PV XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 14. novembra 2012 nie je možné zrušiť a vydať nový výkaz nedoplatkov zdravotnou poisťovňou a doručovať ho v zmysle ustanovenia , preto je povinný nedoplatok za obdobie ročného zúčtovania za rok 2011 odviesť žalobca ako zamestnanec sám v zmysle ustanovenia .

Krajský súd v Trenčíne sa podrobne oboznámil so zisteným skutkovým stavom, s prvostupňovým rozhodnutím, ako i rozhodnutím žalovaného a po oboznámení s predmetnou vecou musí Krajský súd v Trenčíne konštatovať, že správny orgán I. stupňa, ani žalovaný sa neriadili dôsledne zákonnými ustanoveniami upravujúcimi všeobecné náležitosti rozhodnutia správneho orgánu. V prvostupňovom rozhodnutí, ani v napadnutom rozhodnutí žalovaného nie je náležitým spôsobom zdôvodnené, akými úvahami sa správne orgány uberali pri rozhodovaní vo veci samej, z rozhodnutí nie je zrejmé, prečo správne orgány vymerali sporný nedoplatok nie zamestnávateľovi žalobcu ale priamo žalobcovi ako zamestnancovi (, ), či bola dodržaná 15 dňová lehota zo strany zdravotnej poisťovne na podanie návrhu, a ak nebola táto lehota dodržaná, prečo vydali platobný výmer aj po márnom uplynutí 15 dňovej lehoty ( ), pričom je potrebné zdôrazniť, že tieto skutočnosti namieta žalobca od počiatku, ako ich uplatniť mohol.

Podľa , na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Ako už Krajský súd v Trenčíne vyššie uviedol, žalobca od počiatku namieta, že s poukazom na ust. , nemôže byť sporný nedoplatok vymeraný priamo žalobcovi, rovnako ako od počiatku namieta, že zdravotná poisťovňa podala návrh na vydanie platobného výmeru po márnom uplynutí pätnásťdňovej lehoty od doručenia námietok voči výkazov nedoplatkov ( ). Bolo povinnosťou správnych orgánov, aby sa uvedenými námietkami žalobcu vo svojich rozhodnutiach riadne zaoberali. Správny orgán I. stupňa námietku žalobcu, že jemu ako zamestnancovi nemôže byť priamo uložená povinnosť odviesť nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania v celom rozsahu odignoroval, v jeho rozhodnutí sa obsah tejto námietky žalobcu ani len nespomína. Taktiež sa správny orgán I. stupňa vôbec nezaoberal otázkou včasnosti podania návrhu na vydanie platobného výmeru zo strany zdravotnej poisťovne, hoci zo zákona ( cit. zákona) jednoznačne vyplýva, že zdravotná poisťovňa má na podanie takéhoto návrhu zákonom určenú lehotu. Napriek tomu, že žalobca uviedol tieto skutočnosti i v odvolaní voči rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa (platobnému výmeru), ani žalovaný (ako správny orgán II. stupňa) sa uvedenými skutočnosťami (námietkami) náležitým spôsobom nezaoberal a s týmito sa dostatočným spôsobom nevysporiadal. Je až zarážajúce, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí ani len neuviedol, že žalobca namietal zákonnosť platobného výmeru (prvostupňového rozhodnutia) i z dôvodu, že platobný výmer bol vydaný na základe oneskorene podaného návrhu. Pritom posúdenie otázky, či návrh na vydanie platobného výmeru bolo podaný v zákonnej lehote, aký charakter má táto pätnásťdňová zákonná lehota v zmysle (či ide len o poriadkovú lehotu alebo o lehotu prekluzívnu) je kľúčovou otázkou na posúdenie zákonnosti vydaného platobného výmeru. Rovnako sa žalovaný dostatočným spôsobom nevysporiadal ani s námietkou žalobcu, že platobným výmerom nie je možné v súdenej veci vymáhaný nedoplatok vymerať priamo žalobcovi ako zamestnancovi a že nie je možné priamo od žalobcu požadovať úhradu tohto nedoplatku. Zdôvodnenie žalovaného, cit.: „Nakoľko od 1. februára 2013 platiteľ poistného nie je zamestnancom ani u jedného z posledných zamestnávateľov za obdobie ročného zúčtovania za rok 2011, nie je možné platobný výmer č. D. XXX/XXXXX/XXXX zo dňa 14. novembra 2012 zrušiť a vydať nový výkaz nedoplatkov zdravotnou poisťovňou a doručovať ho v zmysle ustanovenia . Dôvodom je povinnosť platiteľa poistného podľa ustanovenia citovaného zákona príslušnej zdravotnej poisťovni odviesť nedoplatok najneskôr do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov podľa odseku 9; ak ide o zamestnanca, vykoná túto povinnosť za neho zamestnávateľ, ak je poistenec stále jeho zamestnancom. Z uvedeného vyplýva, keďže platiteľ poistného nie je zamestnancom ani u jedného z posledných zamestnávateľov za obdobie ročného zúčtovania za rok 2011, je povinný nedoplatok za zamestnanca odviesť sám v zmysle ustanovenia “, neobsahuje atribút presvedčivosti, ani právneho a logického zdôvodnenia. Vo vyššie citovanom odôvodnení, hneď v prvej vete žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobca nie je od 1. februára 2013 zamestnancom ani u jedného z posledných zamestnávateľov, pričom citovaný zákon tejto skutočnosti (keďže ide o ročné zúčtovanie za rok 2011, a teda významným obdobím je len v zmysle cit. zákona dátum 30. septembra 2012, ku ktorému žalobca bol v pracovnom pomere u C.. H. W.) nepriznáva žiaden význam, a teda súdu nie je zrejmá opodstatnenosť takejto argumentácie. Ak žalovaný mienil použiť analógiu legis, príp. inú metódu interpretácie právnej normy je potrebné to v rozhodnutí uviesť, aby rozhodnutie bolo presvedčivé a aby bolo z neho zrejmé, prečo žalovaný určitým skutkovým zisteniam pripisuje význam. Rovnaký nedostatok je hneď aj v druhej z citovaných viet, keď žalovaný poukazuje na ustanovenie citovaného zákona. Predpokladom aplikácie citovaného ustanovenia je tá skutočnosť, že výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť, o ktorý prípad však v súdenej veci nemôže ísť (ak by výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť, nemohol by byť podaný návrh na vydanie platobného výmeru a nemohol by byť ani platobný výmer vydaný). Z akého dôvodu sa teda žalovaný odvoláva na citované ustanovenie nie je taktiež riadnym spôsobom zdôvodnené. Krajský súd v Trenčíne konštatuje, že ani prvostupňové rozhodnutie, ani rozhodnutie žalovaného sa riadnym spôsobom nevysporiadali s námietkami, ktoré boli v správnom konaní vznesené zo strany žalobcu. Takýmto postupom správne orgány

oboch stupňov zaťažili svoje rozhodnutia vadou nepreskúmateľnosti. Žalobca v správnej žalobe namietal i nesprávne právne posúdenie veci. To, či správny orgán I. stupňa a žalovaný správne, alebo nesprávne interpretovali zákonné ustanovenia, ktoré použili na prejednávanú vec bude možné ustáliť až potom, čo správne orgány riadnym spôsobom zdôvodnia aplikáciu jednotlivých zákonných ustanovení. Pokiaľ žalobca ďalej v správnej žalobe namietal porušenie § 33 ods. 2 správneho poriadku, učinil tak po práve, nakoľko z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Toto právo nemôže byť účastníkovi správneho konania zo strany správneho orgánu upreté. Z dôvodu hospodárnosti konania sa súdu javilo ako nadbytočné vyhodnocovať, či uvedená procesná vada je takou vadou, ktorá by v zmysle ust. mala za následok vydanie nezákonného správneho rozhodnutia, a teda či by išlo o ďalší z dôvodov zrušenia napádaného rozhodnutia. Na výsledok sporu (na zrušenie napadaného správneho rozhodnutia) by uvedené nemalo žiaden vplyv.

Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napádaného rozhodnutia a procesného postupu predchádzajúceho jeho vydaniu konštatuje, že žalovaný sa neriadil dôsledne zákonnými ustanoveniami na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi. Rozhodnutie žalovaného ako vyplýva z vyššie uvedeného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. S poukazom na to Krajský súd v Trenčíne podľa zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného svoje závery riadnym spôsobom zdôvodniť, aby neboli nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Podľa veta prvá , ak mal žalobca úspech celkom, alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú, alebo čiastočnú náhradu trov konania.

Základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti je v zmysle ust. veta prvá vyhlášky MS SR č. jedna šestina výpočtového základu, čo predstavuje v roku 2013 suma 130,16 euro a v roku 2014 suma 134 euro (na súdenú vec sa nevzťahuje veta druhá cit. ust. , keďže nejde o žiadne z konaní tam uvedených). Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd podľa cit. ustanovenia priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 130, € - prevzatie a prípravu právneho zastúpenia ( vyhl. č. ), podanie správnej žaloby ( vyhl. č. ), 1 úkon právnej služby po 134 € - účasť na pojednávaní ( vyhl. č. ), 2 x 7,81 € a 1 x 8,04 € režijný paušál ( vyhl. č. ), cestovné 71,91 € ( vyhl. č. ), náhrada za stratu času 80,40 € za 6 polhod. po 13,40 € ( vyhl. č. ), parkovné 2 € ( vyhl. č. ). Úhrnom tak súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 572,29 €, ktoré v zmysle ust. v spojení s veta prvá je žalovaný povinný zaplatiť k rukám advokáta žalobcu. Podľa aplikačnej praxe súdov sa priznávajú len trovy účelne vynaložené. Z tohto dôvodu súd nepriznal žalobcovi náhradu trov za úkony vykonané nie účelne (vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného). Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi zaslané len na vedomie, nebola mu zo strany súdu uložená povinnosť sa k tomuto vyjadreniu vyjadrovať. Všetky rozhodujúce skutočnosti mohol a mal žalobca uviesť v samotnej správnej žalobe.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa a , pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to

potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.