Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/22/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu: Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci navrhovateľky: G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/ X, S., zastúpená advokátom: JUDr. Romanom Gesem, so sídlom Nám. Sv. Michala 6, Hlohovec, proti odporcovi: J. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/X, S., t. č. bytom F. XX, W., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. N. N., nar. XX.XX.XXXX a mal. Y. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 24. septembra 2013, č. k. -44, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia výšky výživného p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa rozviedol manželstvo G. N., rod. F., nar. XX.XX.XXXX a J. N., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v F., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu F., zapísané vo zväzku XV, ročník 2000, na strane 159, pod por. č. 25, na čas po rozvode zveril maloletého N. a maloletého Y. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude oprávnená zastupovať a spravovať ich majetok a odporcu zaviazal platiť výživné na mal. N. v sume 90 eur mesačne a na mal. Y. v sume 70 eur mesačne, ktoré je splatné vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, keď odporca je oprávnený stretávať sa s maloletým N. a Y. každú párnu sobotu od 10:00 hod do nedele 16:00 hod nepretržite s tým, že navrhovateľka je povinná maloletých na styk s odporcom riadne pripraviť a tento mu umožniť. Odporca je oprávnený v určený termín si maloletých vyzdvihnúť v mieste bydliska maloletých a po skončení styku ich odovzdať navrhovateľke v mieste bydliska maloletých. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 18, § 19 ods. 1, § 22, § 23 ods. 1, § 24 ods. 1,2,3, § 62 ods. 1 až 3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne a trvalo rozvrátené a od účastníkov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia; manželstvo už neplní svoj účel. Za tohto stavu, aj s prihliadnutím na vyjadrenie navrhovateľky a tak závažnú skutočnosť akou je alkoholová a drogová závislosť odporcu, súd nevidí možnosť či perspektívu obnovenia manželského spolužitia, preto manželstvo napriek nesúhlasu odporcu rozviedol. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci od jari 2013 nežijú v spoločnej domácnosti, v uvedenom období odporca zároveň absolvoval protialkoholické a protitoxikomanické liečenie, ktoré však aj svoj účel nesplnilo, keďže odporca naďalej

požíva alkohol i heroín. Uvedené je zároveň dôležitou skutočnosťou, ktorá veľmi výrazne ovplyvňuje vzťahy v rodine i jej celkové fungovanie a neposkytuje kladný výchovný vzor ani maloletým deťom, skôr naopak je to z hľadiska ich zdravého psychického i fyzického vývoja tak rizikovým faktorom, že sú aj z tohto dôvodu manželstvo účastníkov rozviedol. Keďže s poukazom na uvedené skutočnosti manželstvo v súčasnosti neplní žiadnu zo svojich funkcií, ako sú uvedené vo vyššie citovanom ustanovení Zákona o rodine, súd ho rozviedol, majúc za preukázané že sa jedná o čisto formálny zväzok. V danom prípade príčiny rozvratu súd vidí v rozdielnom názore resp. predstavách o fungovaní manželstva i rodiny ako takej, čo je vo veľmi podstatnej miere spôsobené nezvládnutým užívaním návykových látok zo strany odporcu. Z uvedených dôvodov súd zároveň zveril maloleté deti pochádzajúce z manželstva do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude oprávnená maloletých zastupovať a spravovať ich majetok a to aj s poukazom na vyjadrenia odporcu, ktorý potvrdil, že napr. vybral navrhovateľke z účtu je poslednú výplatu, nakoľko už nemal peniaze podľa jeho tvrdení na vyplatenie šekov. Odporca však svoje tvrdenia o splácaní úverov, pôžičiek či iných dlhov nepreukázal, tvrdiac že doklady o nich mu zobrala navrhovateľka. Pritom však nemožno neprihliadnuť na skutočnosť, že odporca v zamestnaní dosahuje vyšší zárobok ako navrhovateľka a na výživu detí riadne neprispieva. Z týchto dôvodov sa súdu preto javí skôr pravdepodobnou tá skutočnosť, že odporca zarobené peniaze resp. značnú časť z nich utráca práve z dôvodu jeho závislosti; preto súd zastupovanie a správu majetku maloletých zveril matke. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd zároveň upravil styk odporcu s maloletými deťmi každú párnu sobotu od 10:00 hod do nedele 16:00 hod., v zmysle návrhu navrhovateľky ako i odporúčania kolízneho opatrovníka. Pokiaľ ide o odporcom žiadanú širšiu úpravu styku napr. i počas týždňa, s prihliadnutím na skutočnosť, že obaja maloletí navštevujú školské resp. predškolské zariadenie a potrebujú mať teda pevný a pravidelný režim, vrátane prípravy do školy a spánku, súd vzhľadom na otcove správanie resp. súčasný životný štýl, ktorý je do značnej miery ovplyvnené užívaním návykových látok jeho požiadavke nevyhovel. Bude na odporcovi, aby si upravil svoje osobné pomery, hospodárenie s financiami a najmä aby sa snažil zbaviť užívania omamných látok a tak preukázal, že je možné jeho styk s deťmi v budúcnosti upraviť aj v širšom rozsahu. Pri určení výživného súd prihliadol na vyššie špecifikované zárobky účastníkov zo zamestnania, keď matka dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok v sume 589,98 eur a odporca v sume 755,13 eur. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe, výživné má u osoby povinnej výživou, predstavovať 20 % - 25% z jeho čistého mesačného príjmu. Keďže odporca má dve vyživovacie povinnosti určil mu súd, s poukazom na uvedené kritériá, povinnosť platiť výživné na mal. N. v sume 90 eur mesačne a na mal. Y. 70 eur mesačne. Určené výživné súd s poukazom na vykonané dokazovanie považuje za primerané majetkovým pomerom, zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu ako aj odôvodneným potrebám maloletých s prihliadnutí na náklady spojené s ich školskou resp. predškolskou dochádzkou ako i záujmovými resp. športovými činnosťami. O trovách konania rozhodol súd v zmysle prvá veta , nakoľko nezistil odôvodnené okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, pre ktoré by mal niektorému z účastníkov právo na náhradu trov konania priznať.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý uviedol, že sa odvoláva v časti platenia výživného na mal. deti N. a Y. N. a to z dôvodu, že prišiel o prácu a pre splácanie pôžičiek nemá ani finančné prostriedky, keď momentálne je na liečení a kebyže nemá otca, tak je z neho bezdomovec.

K odvolaniu otca zaslala písomné vyjadrenie matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu v ktorom uviedla, že rozsudok Okresného súdu Piešťany zo dňa 24.09.2013 považuje za vecne správny a žiada odvolací súd, aby ho potvrdil, keď považuje výšku výživného na maloleté deti určenú rozsudku za primeranú.

K odvolaniu otca zaslal písomné vyjadrenie kolízny opatrovník, v ktorom uviedol, že zotrvávajú na svojom stanovisku a rozsudok súdu prvého stupňa považujú za vecne správny.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia , zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa ustanovenia , preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah

a dôvody odvolania ( ) a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti určenia výšky výživného vecne správne.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. bol rozvod manželstva účastníkov konania a úprava výkonu ich rodičovských práv k mal. deťom N. N., nar. XX.XX.XXXX a Y. N., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva.

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa manželstvo účastníkov rozviedol a upravil ich práva a povinnosti k maloletým deťom tak, že tieto zveril do starostlivosti navrhovateľky a odporcovi uložil s účinnosťou od právoplatnosti rozvodu manželstva platiť na výživu mal. N. 90 eur mesačne a na výživu mal. Y. 70 eur mesačne, a súčasne upravil styk odporcu s maloletými deťmi.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa v časti určenia výšky výživného na maloleté deti.

V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváliť dohodu rodičov o výške výživného (§ 24 ods. 1 Zákona o rodine). Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine). Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že mal. deti Y. a N. pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozsudkom napadnutým odvolaním rozvedené. Rozsudok v časti rozvodu manželstva, zverenia do osobnej starostlivosti a úpravy styku nadobudol právoplatnosť dňom 26.11.2013. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z príjmu navrhovateľky, ktorý predstavuje sumu 589,98 eur, keď mal. N. má 13 rokov a navštevuje základnú školu a mal. Y. má 6 rokov a navštevuje materskú školu. Matka žije spolu s maloletými deťmi, ktorí majú samostatnú izbu, každý má svoje lôžko, písací stôl a odporca opustil spoločnú domácnosť v apríli 2013. Z potvrdenia zamestnávateľa odporcu spol. Metal design Slovakia, a.s. vyplýva, že odporca mal za obdobie od augusta 2012 do júla 2013 čistý priemerný mesačný zárobok vo výške 755,13 eur.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia výšky výživného na obe maloleté deti v celom rozsahu, keď má za to, že súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutkového stavu, vec posúdil správne aj po právnej stránke, z ktorých dôvodov sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o primeranosti výšky výživného na maloleté dieťa N. v sume 90-, eur mesačne a na mal. Y. vo výške 70,- eur. Takto určené výživné odvolací súd považoval za primerané a to ako odôvodneným potrebám maloletých detí, tak aj schopnostiam a možnostiam oboch rodičov, keď u otca bolo možné vychádzať z jeho priemerného zárobku vo výške 755,13 eur mesačne a u matky

správne súd prvého stupňa vychádzal z jej priemerného mesačného zárobku vo výške 589,98 eur mesačne.

Na základe uvedeného je tak odvolací súd tohto názoru, že ak matka dostane od otca určené výživné a rodinné prídavky na maloleté deti, keď aj ona je povinná prispieť vzhľadom na vek detí na ich výživu určitou sumou, nakoľko nemôže už svoju vyživovaciu povinnosť kompenzovať len osobnou starostlivosťou, bude mať na maloleté deti dostatok finančných prostriedkov potrebných na zabezpečenie výživy a výchovy primerané ich veku, pričom zohľadnil aj skutočnosť, že do budúcna, ako budú maloletí rásť, budú sa zvyšovať ich náklady a takisto tomu úmerne aj vyživovacia povinnosť otca.

Odvolací súd nepovažoval za relevantnú odvolaciu námietku odporcu na zníženie výživného na obe maloleté deti z dôvodu, že v súčasnosti nemá žiaden príjem, nakoľko s ním bol rozviazaný pracovný pomer, keď konštatuje, že odporca túto právnu skutočnosť odvolaciemu súdu spolu s podaným odvolaním nepreukázal a v prípade ak by aj k ukončeniu pracovného pomeru s ním došlo, odporca neuviedol súdu z akého dôvodu sa tak stalo.

V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že skutočnosť, že odporca je v súčasnosti nezamestnaný, automaticky neznamená, že to zakladá zákonný dôvod na určenie výšky výživného v zmysle ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa o životnom minime, pretože v prípade, ak by došlo k ukončeniu pracovného pomeru s odporcom pre jeho nevhodné správanie sa, tak v danom prípade by súd na túto skutočnosť nemohol prihliadať a vychádzal by z posledného príjmu, ktorý odporca mal, nakoľko odporca sa vlastným pričinením pripravil o svoj vyšší príjem. Na základe uvedeného, preto považoval odvolací súd odvolanie odporcu, ktorý žiadal zníženie výživného na obe maloleté deti na základe vyššie uvedeného za nedôvodné, pretože odporca nemá žiadne zdravotné problémy, je práceschopný a vyživovaciu povinnosť má zo zákona, ktorá je prvoradá a preto je povinný si usporiadať svoje výdavky a náklady tak, aby najskôr bola uspokojená vyživovacia povinnosť voči jeho deťom.

Odvolací súd je tak názoru, že súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vyporiadal s námietkami uplatnenými zo strany účastníkov konania a vzhľadom na to, že odporca ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by bolo potrebné zohľadniť a na ktoré by bolo potrebné prihliadať, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Odvolací súd s prihliadnutím ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa potvrdil.

O práve na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia za použitia ustanovenia tak, že žiaden z účastníkom nemá na ich náhradu právo.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.