Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/76/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: R. V., W.. XX.X.XXXX, F. Š. L. X, XXX XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Klimekom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, Prešov, proti žalovaným v 1. rade: Y. Q., F. A. M. X, T., v 2. rade: Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, o náhradu škody z dopravnej nehody takto

rozhodol:

žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 983,70 EUR spolu s 8,25%-tným ročným úrokom z omeškania od 19.4.2012 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

o trovách konania súd rozhodne v lehote do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobou súdu podanou dňa 19.3.2013 navrhol žalobca uložiť žalovaným povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 983,70 EUR spolu s 8,25%-tným ročným úrokom z omeškania od 19.4.2012 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného. Zároveň žiadal nahradiť trovy konania. V rámci žaloby poukázal na to, že dňa 17.1.2012 došlo k dopravnej nehode pri obchodnom dome Lidl na ul. E.. J.. L., pri ktorej došlo k poškodeniu jeho motorového vozidla Seat Cordoba EČ: L. XXX E. vozidlom Peugeot 206 X.: T. XXX Z. žalovanej v 1. rade. Po nehode bol spísaný záznam o nehode, v rámci ktorého si žalovaného v 1. rade uznala svoju zodpovednosť za vzniknutú nehodu. Vozidlo žalobcu bolo obhliadnuté pracovníkmi Slovexperty, a to dňa 18.1.2012 a 31.1.2012. Následne bolo vozidlo opravené autorizovaným servisom Seat spoločnosťou Camea car, a.s. Prešov a za opravu bola vyúčtovaná suma 983,70 EUR, pričom na základe krycieho listu poisťovne mala byť škoda uhradená servisu priamo poisťovňou, t.j. žalovaným v 2. rade. Keďže žalovaný v 2. rade servisu ani žalobcovi škodu neuhradil, bol zo strany žalobcu viackrát urgovaný, avšak doposiaľ k úhrade škody nedošlo.

Žalovaný v 2. rade v rámci písomného vyjadrenia súdu doručeného dňa 25.4.2013 navrhol žalobu zamietnuť, pretože po zhodnotení predložených dokladov zaujal stanovisko, že sa nejedná o poistnú udalosť, ale o škodovú udalosť, ktorá nie je v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla žalovanej v 1. rade. Podľa jeho názoru nie je vzhľadom na absenciu dôkazov nárok žalobcu preukázaný, preto bol vysporiadaný bez poskytnutia náhrady, keďže rozsah poškodenia na motorovom vozidle žalobcu nezodpovedal udanému nehodovému deju. Škoda na vozidle žalobcu nespĺňa fyzikálne zákonitosti popísaného stretu vozidiel. Skutočnosti uvedené v uplatnení nároku na náhradu škody a hlásenie o spôsobenej škode nezodpovedajú reálnej skutočnosti na vozidlách škodcu a poškodeného, resp. existuje podozrenie, že vozidlo žalobcu už bolo poškodené pred škodovou udalosťou. Na základe priloženej fotodokumentácia žalovaný v 2. rade zastáva názor, že rozsah a charakter poškodenia na

motorovom vozidle žalobcu nezodpovedá udanému priebehu dopravnej nehody - poškodeniu vozidlom poistenej žalovanej v 1. rade.

Žalobca v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že je prevádzkovateľom poškodeného motorového vozidla, na ktorom žalovaná v 1. rade spôsobila škodu, pričom v čase nehody vozidlo neviedol, pretože ho viedla jeho manželka a z jej vyjadrenie vie, že k nehode došlo tak, že keď odchádzala z parkoviska, tak do nej nacúvala žalovaná v 1. rade. Poukázal na to, že všetko sa riadne nahlásilo, urobila sa obhliadka, avšak poisťovňa to uzavrela tak, že nezaplatí faktúru za opravu, pričom keď žiadal telefonicky vysvetlenie bolo mu povedané, že vlastne nafingovali nehodu, z čoho bol veľmi rozčúlený, viackrát to urgoval a aj písomne žiadal o prešetrenie, avšak záver poisťovne bol taký istý, teda že odmietla poskytnúť poistné plnenie.

Žalovaná v 1. rade v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že celé je jej to nepríjemné a zdá sa jej absurdné, že prebieha toto konanie, pretože dňa 17.1.2012 asi o 10.00 hod. skutočne nakupovala v obchodnom dome Lidl na sídlisku L., pričom v ten deň snežilo a keď odchádzala z parkoviska pozrela sa na stranu, kde chcel vyjsť z radu stojacich vozidiel, pričom nezaregistrovala nijaké vozidlo, avšak keď už začala robiť tento manéver, opätovne sa nepresvedčila, či skutočne môže cúvať do uličky, po ktorej išla T.. V. (manželka žalobcu), do ktorej vlastne narazila svojím vozidlom. Ohľadom konkrétneho stretu uviedla, že svojím vozidlom chcela vycúvať smerom dozadu doľava z pohľadu vodiča, pričom narazila svojou strednou až pravou časťou, konkrétne zadným nárazníkom do ľavého predného blatníka vozidla žalobcu. Uviedla, že v tom čase bola vo vozidle aj jej stará mama E. Y. a taktiež jej maloletá dcéra. Poukázala na to, že keď vyšli z vozidiel, videli, že škoda nie je nejak vysoká, preto hneď volala do svojej poisťovne, kde jej bolo povedané, že vozidlo je potrebné obhliadnuť, preto hneď išli do servisu Camea, kde sa vykonávajú obhliadky, kde jej však bolo povedané, že obhliadku nie je možné vykonať a že ju bude kontaktovať ich expert, pričom hneď v ten deň aj volal a tým, že majú prísť na druhý deň, kde aj prišli a obe vozidlá boli obhliadnuté. Uviedla, že obhliadku vykonával T.. Š., ktorý sa vyjadril v tom zmysle, že poistná udalosť bude vybavená. Zároveň uviedla, že keď sa od poškodených dozvedela, že im škoda nebola uhradená, vyzvala poisťovňu listom zo dňa 23.3.2012 o prešetrenie tejto skutočnosti, pretože skutočne neúmyselne spôsobila škodu, na čo poisťovňa reagovala listom zo dňa 11.4.2012 tak, že poistná udalosť bude ešte prešetrená a následne niekedy v polovici apríla bola vykonaná ďalšia obhliadka, ktorú vykonal T.. I., (správne pracovník spoločnosti A3P s.r.o.) ktorý sa taktiež vyjadril, že k nehode takto mohlo dôjsť, pretože je tam sklon parkoviska a vyjadroval sa aj k otázke tzv. výšok, pretože poisťovňa argumentovala tým, že z hľadiska výšky nárazníka a škody na motorovom vozidle poškodeného takto k nehode dôjsť nemohlo. V tejto súvislosti zároveň uviedla, že keď bola realizovaná doobhliadka, tak dlažba, ktorá tam bola, tak dá sa povedať bola „sadnutá“, pretože tam asi bol zlý podklad a bola tam preliačina a asi práve z tohto dôvodu došlo k takému stretu vozidiel, pričom keďže do tejto predajne často chodí, vie o tom, že v lete v tom roku, keď sa stala nehoda, bola dlažba opravovaná, preto predpokladá, že by tam už teraz takýto sklon nebol.

Svedkyňa Š. V. v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že niekedy v januári roku 2012, na presný dátum sa už nepamätá, ale pamätá si, že vtedy snežilo, bola na nákup v obchodnom dome Lidl na L. a keď odchádzala z parkoviska už smerom k hlavnej ceste, tak do nej narazila T.. Q., ktorá vychádzala z parkoviska, a to tak, že svojou zadnou častou vozidla narazila do jej ľavej prednej časti vozidla. Po nehode išli na parkovisko pred servis Camea, kde bola aj robená obhliadka buď v ten deň, alebo na druhý deň, pričom nehoda bola prešetrovaná aj po niekoľkých mesiacoch priamo na parkovisku pri obchodnom dome, kde sa expert, ktorý to obhliadal vyjadril tak, že je všetko v poriadku, pretože parkovisko má sklon a k nehode došlo tak, ako to bolo uvedené, preto už bola spokojná, že vec sa konečne vyrieši, avšak aj napriek tomu poisťovňa odmietla poskytnúť poistné plnenie. Svedkyňa taktiež uviedla, že pokiaľ by mala byť v súčasnosti nejaká rekonštrukcia nehody, tak nevie ako by to bolo, pretože keď stáli pri Camei, tak to vychádzalo tak, že jej poškodenie bolo vyššie, než poškodenie žalovanej v 1. rade a to práve v dôsledku toho, že na parkovisku bol sklon, čo potvrdil aj expert, ktorý to uzavrel jednoznačne, že k nehode takto došlo.

Z čestného prehlásenia E. Y. (starej mamy žalovanej v 1. rade) vyplýva, že táto bola priamym svedkom pri strete vozidiel dňa 17.1.2012 doobeda na parkovisku pri obchodnom dome Lidl na sídlisku L., pričom

vozidlo, ktoré šoférovala jej vnučka (žalovaná v 1. rade) cúvalo z parkoviska a T.. V. z druhého vozidla práve prechádzala okolo, autá sa nabúrali a na aute jej vnučky sa šuchol zadný nárazník pod kufrom a T.. V.Á. mala preliačený ľavý predný blatník.

Svedok Y. Š., pracovník spoločnosti Slovexperta, s.r.o. Žilina, v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že pracuje ako technik tejto spoločnosti, pričom obhliada motorové vozidlá, avšak vzhľadom na odstup času si na nejaké konkrétne skutočnosti ohľadom obhliadky vozidiel účastníkov nepamätá. Po nahliadnutí do fotodokumentácie svedok uviedol, že pokiaľ je na obhliadke jeho pečiatka a podpis, tak on robil obhliadku a vyhotovoval aj fotodokumentáciu. Uviedol, že na fotodokumentácii je aj výškové meradlo, ktoré sa používa práve na zaznačenie v akej výške sa nachádza poškodenie vozidiel. Zároveň uviedol, že on vykonáva iba tzv. technickú časť a nevyjadruje sa ku skutočnosti, či bude škoda likvidovaná, resp. akým spôsobom bude likvidovaná.

Svedok K.. R. I. v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že pokiaľ je na doobhliadke uvedené jeho meno, tak túto aj realizoval a pravdepodobne vozidlo doobhliadal v servise Camea potom, čo už bolo rozobraté. Taktiež uviedol, že jeho úlohou bolo realizovať iba tzv. technickú časť a nikdy sa nevyjadroval k tomu, či bude poistná udalosť likvidovaná.

Svedok K.. U. N. v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že si nepamätá na to, aby pri obchodnom dome Lidl na sídlisku L. robil nejakú doobhliadku, avšak nemôže to úplne vylúčiť, ani potvrdiť, keďže robí veľa obhliadok. Zároveň uviedol, že pokiaľ zasiela do poisťovne nejaké doklady, tak sa aj vyjadruje ku skutočnosti, či k nehode takto mohlo dôjsť, resp. nemohlo alebo čiastočne. Svedok ďalej uviedol, že pri obhliadaní vozidiel, teda pri zisťovaní korešpondencie stretu vozidiel sa berie do úvahy aj charakter a sklon terénu a predpokladá, že práve z tohto dôvodu mohla byť realizovaná táto doobhliadka na mieste samom. Taktiež uviedol, že je možné, že predná časť vozidla žalobcu sa mohla zakliesniť pod vozidlo žalovanej v 1. rade, ktorá nehodu zavinila z dôvodu, že vozidlo pri zabrzdení má tendenciu, že najprv klesne zadná časť a potom predná časť vozidla a zadná časť sa akoby nadvihne.

Svedok Y. M., likvidátor žalovaného v 2. rade vypovedal, že predmetnú poistnú udalosť prvotne likvidoval na základe predloženej fotodokumentácie a vyjadrenie technika tak, že poistnú udalosť zamietol, pretože vychádzal zo skutočnosti, že stret vozidiel nezodpovedal výškovým ani tvarovým pomerom. Na otázku súdu, či sa aj technik, ktorý vykonával technickú časť vyjadruje ku skutočnosti, či mohlo dôjsť k nehode, svedok vypovedal, že technik sa k tomu tiež vyjadruje, pričom aj v danom prípade uviedol, že k nehode takto dôjsť nemohlo. Ďalej vypovedal, že celá vec bola predložená aj odbornému likvidátorovi v Banskej Bystrici, ktorý taktiež poistnú udalosť zamietol. Uviedol tiež, že v danom prípade sa robilo aj došetrenie spoločnosťou A3P, ktorá robila doobhliadku aj na mieste samom a aj na základe jej záverov bolo zotrvané na pôvodnom stanovisku o zamietnutí škody. Ohľadom skutočnosti kto konkrétne zo spoločnosti A3P vykonával doobhliadku, svedok uviedol, že k tomu sa nevie vyjadriť, pretože sú to bezmenní ľudia z dôvodu, aby nemohli byť ovplyvňovaní.

Z vyjadrenia žalovaného v 2. rade zo dňa 2.3.2012 vyplýva, že podľa priloženej fotodokumentácie bolo zistené, že rozsah a charakter poškodenia motorového vozidla žalobcu nezodpovedá udanému priebehu škodovej udalosti spôsobenej vozidlom žalovanej v 1. rade, pričom poškodenie vozidla nezodpovedá výškovo ani tvarovo vozidlu škodcu.

Z vyjadrenia žalovaného v 2. rade zo dňa 18.5.2012 vyplýva, že k prešetrením okolnosti a vzniku priebehu škodovej udalosti a dokladov v spise škodovej udalosti sa nepreukázali nové skutočnosti, ktoré by oprávňovali zmeniť pôvodné stanovisko žalovaného v 2. rade o zamietnutí škody.

Z vyjadrenia spoločnosti A3P s.r.o. Bratislava zo dňa 25.4.2012 vyplýva, že v rámci šetrenia boli k veci vypočuté účastníčky nehody (manželka žalobcu T.. V. a žalovaná v 1. rade), pričom v rámci previerky na mieste samom, keď boli vozidlá pristavené tak ako stáli v čase poistnej udalosti možno konštatovať, že k poškodeniu motorového vozidla došlo tak, ako to uvádza škodca a poškodený. Pri postavení motorových vozidiel na mieste poistnej udalosti, výškové pomery motorových vozidiel v mieste nárazu sú zhodné, pričom miesto poistnej udalosti bolo obhliadnuté, zdokumentované a ofotené.

Z faktúry č. 445390 dodávateľa Camea car, a.s. vyplýva, že za opravu motorového vozidla bola žalobcovi vyúčtovaná suma 983,70 EUR.

Podľa (ďalej len ), fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa , rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa , škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa , pri určení výšky škody sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa vety prvej dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa v platnom znení o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len zákon), poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa § 4 ods. 4 zákona, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 11 ods. 6 zákona, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa § 11 ods. 7 zákona, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

Podľa § 11 ods. 8 zákona, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

Podľa § 15 ods. 1 zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa , v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.

Podľa , občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nepochybne preukázané, že na vozidle žalobcu vznikli poškodenia, ktoré boli v rámci opravy vozidla odstránené a za ktoré vyfakturovala spoločnosť Camea car, a.s. sumu za opravu vozidla vo výške 983,70 EUR, ktorú žalobca uhradil. V rámci vykonaného dokazovania súd zisťoval, či k predmetnej škode na vozidle žalobcu došlo v dôsledku konania žalovanej v 1. rade. Žalovaný v 2. rade u ktorého mala žalovaná v 1. rade uzavreté povinné zmluvné poistenie odmietol žalobcovi nahradiť škodu z dôvodov, že stret vozidiel nezodpovedá výškovým pomerom, pretože poškodenie ľavého predného blatníka žalobcu je vo výške 70 cm, na ktorom sa nachádza modrá farba a vozidlo žalovanej v 1. rade má na vozidle čiernu lištu a poškodenie na tomto vozidle bolo spôsobené vo výške 60 cm. Skutočnosti, že na poškodenom vozidle sa nachádzala modrá farba škodcu, podľa názoru súdu iba jednoznačne zodpovedá tomu, že vozidlo škodcu t.j. žalovanej v 1. rade bolo skutočne modrej farby, pričom aj z pripojenej fotodokumentácie (č.l. 94 spisu) je úplne zrejmé, že pri strete vozidiel došlo nielen k poškodeniu lišty nárazníka, ale aj časti vozidla pod touto lištou, teda časti vozidla, kde je vozidlo na modro lakované. V súvislosti s výškovými pomermi týkajúcimi sa miesta poškodenia vozidiel k stretu ktorých, podľa názoru súdu jednoznačne došlo, súd poukazuje na skutočnosť, že z výsluchu oboch účastníčok nehody, t.j. žalovanej v 1. rade a svedkyne V., ako aj čestného prehlásenie T.. Y., ktorá v čase nehody bola vo vozidle žalovanej v 1. rade, jednoznačne vyplynulo ako k nehode došlo, t. j. že žalovaná v 1. rade sa nedostatočne presvedčila, či môže bezpečne vycúvať z radu stojacích vozidiel a svojím vozidlom vošla do jazdnej dráhy svedkyne V., ktorá už, aj vzhľadom na to, že bola zima, šmykľavo a snežilo, nestihla vozidlo ubrzdiť a došlo k stretu vozidiel. Zároveň z ich výsluchu jednoznačne vyplynulo, že na mieste samom bola realizovaná doobhliadka, z ktorej vyplynulo, že vzhľadom na terén miesta nehody (preliačinu, sklon parkoviska) je nepochybné, že k stretu vozidiel došlo tak ako to uviedli obe účastníčky nehody. Z výsluchu žalovanej v 1. rade vyplynulo, že táto často nakupuje v obchodnom dome Lidl na sídlisku L., pričom v mieste, kde došlo k nehode, podľa jej názoru nebol asi dobrý podklad a dlažba bola v tomto mieste podľa jej vyjadrenia „sadnutá“, avšak zároveň uviedla, že v lete roku kedy sa nehoda stala, bolo parkovisko opravované, preto by asi v súčasnosti nebolo možné urobiť prípadnú rekonštrukciu za tých istých podmienok. Ako už bolo uvedené, žalovaná v 1. rade, ako aj T.. V. (manželka žalobcu) zhodne uviedli, že na mieste samom bola realizovaná aj doobliadka, avšak nevedeli uviesť, kto túto doobhliadku realizoval. Z tohto dôvodu súd vypočúval všetkých označených pracovníkov (zamestnancov spoločnosti Slovexperta, s.r.o.), ktorí mohli vykonať doobhliadku, pričom z výsluchu svedkov Š. E. K.. I. vyplynulo, že oni realizujú iba technickú časť a nikdy sa nevyjadrujú ku skutočnosti, či popísaným spôsobom mohlo dôjsť k nehode. Toto ich tvrdenie však bolo vyvrátené, pretože svedok K.. N. sa vyjadril, že technik sa vyjadruje aj ku priebehu nehody, teda či k nehode nemohlo, resp. nemohlo dôjsť alebo mohlo dôjsť čiastočne, o čom svedčí aj záznam tohto svedka (čl. 67 spisu), z ktorého vyplýva, že poistná udalosť nemohla byť spôsobená vozidlom škodcu s tým, že sa jedná o neštandardnú poistnú udalosť. Skutočnosť, že technik sa vyjadruje aj ku skutočnosti, či k nehode tak mohlo dôjsť potvrdil aj likvidátor žalovaného v 1. rade, svedok M..

Podstatnou okolnosťou, ktorá potvrdzuje vyjadrenia účastníčok nehody je však správa spoločnosti A3P s.r.o. Bratislava zo dňa 25.4.2012, z ktorej jednoznačne vyplýva, že k poškodeniu motorového vozidla žalobcu došlo tak ako to uvádza škodca a poškodený t.j. žalovaná v 1. rade a manželka žalobcu, ktorá v čase nehody viedla motorové vozidlo, pričom tento dôkaz súd považoval za významný aj z hľadiska posúdenia dôveryhodnosti výpovedí účastníkov nehody, pričom závery tejto správy iba jednoznačne potvrdili tvrdenia účastníkov nehody. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že zástupca žalovaného v 2. rade sa vyjadril, že napriek správe spoločnosti A3P, ktorá robila šetrenie tejto poistnej udalosti, jej závery nie sú pre nich smerodajné, pričom aj keď účastníkom nehody oznámili, že dôjde k prešetreniu tejto udalosti, napriek záverom došetrenia, ktoré boli opačné, než šetrenie žalovaného v

2. rade, napriek tomu zotrvali na svojich záveroch o odmietnutí škody, čo súd, podobne ako sa vyjadril právny zástupca žalobcu, považuje minimálne za nekorektné.

Zástupca žalovaného v 2. rade navrhol vykonanie znaleckého dokazovania, čo súd považoval za nadbytočné a nehospodárne, keďže z doteraz vykonaných dôkazov mal súd za jednoznačne preukázané, že k nehode došlo tak, ako to uviedli účastníčky nehody, pričom súd zároveň poukazuje na to, že žalovaný v 2. rade sa na pojednávania opakovane nedostavoval, aj keď to podľa názoru súdu malo byť v jeho záujme a až na základe opätovnej žiadosti súdu, predložil celý spisový materiál týkajúci sa poistnej udalosti, keďže aj z výsluchu jeho likvidátora K.. M. bolo zrejmé, že poistná udalosť bola došetrovaná aj špeciálnym subjektom t.j. spoločnosťou A3P, s.r.o., z ktorej záverov skutočne nevyplynulo, že by sa malo jednať o nejakú fingovanú poistnú udalosť. Súd zároveň poukazuje na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že miesto nehody (dlažba pred obchodným domom) už nie je v takom stave, ako to bolo v čase nehody, keďže dlažba bola opravovaná, preto ani prípadne znalecké dokazovanie by nebolo možné vykonať za identických podmienok. Z vyššie uvedených dôvodov, preto súd zamietol návrh na doplnenie dokazovania.

Žalovaný v 2. rade, ktorý namietal základ nároku a navrhol žalobu ako celok zamietnuť, sa síce nevyjadroval k otázke skutočnej škody, avšak súd sa touto otázkou zaoberal, teda zaoberal sa prípadným zohľadnením amortizácie pri určení výšky škody. Z ustanovenia v platnom znení vyplýva, že poškodenému sa uhrádza škoda vzniknutá poškodením veci. v rámci spoločných ustanovení o náhrade škody „spôsob a rozsah náhrady škody“, uvádza, že sa uhrádza skutočná škoda. Zohľadnenie amortizácie znamená, že pri určení výšky škody sa prepláca cena práce v plnom rozsahu, pokiaľ súvisí s poškodením veci, a čo sa týka použitého materiálu, tak pri výpočte škody sa zohľadňuje aj vek vozidla a počet najazdených kilometrov a na základe týchto parametrov sa určí tzv. amortizácia z materiálu, teda percentuálne sa odpočíta určité percento ceny použitého materiálu a poškodenému sa vyplatí iba časť ceny za materiál po zohľadnení amortizácie, keďže dodaním nového materiálu má dôjsť u poškodeného k zhodnoteniu veci (napr. R 3/1984). Súd sa však súd nestotožňuje s takýmto ponímaním náhrady skutočnej škody (uvedenia veci do pôvodného stavu) a citovanú judikatúru v tomto smere považuje už za prekonanú, a to aj s poukazom na to, že súd sa v konaní nemôže riadiť výlučne prísnym formalizmom pri výklade právnych predpisov, ale výklad právnych predpisov má smerovať k spravodlivému riešeniu občianskoprávnych vzťahov. Je nesporné, že cieľom vykonanej opravy v predmetnej veci bolo odstránenie následkov poškodenia, ktoré vznikli na vozidle žalobcu a za ktoré zodpovedajú žalovaní. Súd zároveň poukazuje na to, že princípu spravodlivosti sa prieči to, aby poškodený ktorý nezavinil nehodu a nespôsobil vznik škody, na túto skutočnosť „doplácal“ tým, že mu nebude preplatená náhrada škody v celom rozsahu, resp. všetky účelne vynaložené náklady na opravu veci. Zároveň je evidentné, že od poškodeného nemožno spravodlivo požadovať to, aby si zabezpečil napr. rovnako „staré“ diely (blatník), ktoré je potrebné pri oprave použiť a takýmto spôsobom uviedol vec do pôvodného stavu a zároveň obnovil jej pôvodnú funkčnosť. V súvislosti s tým, že opravou vozidla má dôjsť k jeho zhodnoteniu, súd poukazuje na to, že už samotnou opravou veci dochádza k tomu, že sa skôr znižuje všeobecná hodnota veci (trhová-predajná cena veci), čo bezpochyby platí pri havarovaných motorových vozidlách, pretože pokiaľ je zistené, že vozidlo už bolo havarované, jeho skutočná trhová cena skôr klesá, aj keby bolo napr. zrejmé, že do vozidla boli dodané nové diely, ktoré nahradili napr. diely staršie, keďže už samotný fakt, že vozidlo bolo havarované má vplyv na cenu vozidla, čo je aj všeobecne známe. Súd poukazuje na to, že rozsah náhrady škody musí zohľadniť sumu všetkých nevyhnutných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť k obnoveniu pôvodného majetkového stavu, v danom prípade k oprave motorového vozidla tak, aby toto bolo z technického hľadiska rovnako prevádzky schopné, ako pred škodovou udalosťou, pričom pokiaľ obnovenie pôvodného stavu nie je možné inak, ako za použitia nových náhradných dielov, oprava bola tým pádom prevedená účelne a smerovala iba k odstráneniu následkov škodovej udalosti a nie je možné prenášať povinnosť k náhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a tým ho nedôvodne znevýhodňovať oproti škodcovi (nález Ústavného súdu ČR zo dňa 19.3.2008). V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobca, resp. všeobecne poškodený, by sa určite uspokojil aj s tým, aby jeho vozidlo bolo uvedené presne do takého stavu, aký bol pred poškodením, pričom na druhej strane poškodený má v súvislosti s nehodovou udalosťou dokonca ešte ďalšie náklady, ktoré môžu súvisieť so zabezpečením opravy vozidla, taktiež s tým súvisí strata času, napr. aj nemožnosť užívať vozidlo a pod., preto by, aj s ohľadom na tieto skutočnosti, nebolo nespravodlivé od poškodeného vyžadovať to, aby z vlastných prostriedkov uhrádzal tzv. zhodnotenie vozidla, keďže on by bol určite

spokojný s tým, ak by jeho vozidlo bolo uvedené presne do takého pôvodného stavu v akom bolo pred poškodením, čo však, ako už bolo vyššie spomenuté, vo veľkej väčšine prípadov nie je ani reálne možné.

Súd v súvislosti s pojmom zhodnotenie vozidla samozrejme poukazuje na to, že v niektorých konkrétnych prípadoch môže dôjsť skutočne k zhodnoteniu vozidla, čo by bolo namieste napr. v prípade ak by sa oprava vozidla realizovala určitým nadštandardným spôsobom, napr. že by do vozidla boli dodané napr. určité súčasti, ktoré nie sú bežné, alebo sú určitým spôsobom výnimočné napr. aj drahšie a pod. (napr. pokiaľ by si poškodený pri poškodení kolesa na motorovom vozidlo vymenil bežné disky za tzv. elektróny, určite by došlo k zhodnoteniu vozidla, pričom takéto zhodnotenie by samozrejme musel znášať samotný poškodený, na druhej strane pokiaľ by došlo k výmene bežne opotrebovaných starších diskov za porovnateľné nové disky, tak poškodený, podľa názoru súdu, nemôže „doplácať“ na to, že mu bola spôsobená škoda). V tomto smere je teda nutné zvažovať účelnosť a nevyhnutnosť nákladov vynaložených na uvedenie veci do pôvodného stavu.

Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť žalovanej v 1. rade s poukazom na ustanovenie , pričom zodpovednosť žalovaného v 2. rade je daná na základe ustanovenia a v platnom znení, súd zaviazal oboch žalovaných na zaplatenie žalovanej sumy spoločne a nerozdielne. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalovaná v 1. rade, ktorá sa nedostatočne presvedčila, či môže bezpečne vycúvať z radu stojacich vozidiel, nepochybne porušila dopravné predpisy, v dôsledku čoho došlo k stretu vozidiel a na vozidle žalobcu vznikla škoda, ktorá bola jednoznačne preukázaná predložením faktúry o oprave, preto súd zaviazal žalovaných zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 983,70 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne (neidúc nad petit žaloby) a to od 19.4.2012, keďže je nepochybné, že k tomuto dňu už boli obaja žalovaní v omeškaní, pričom je nepochybné, že žalovaný v 2. rade už na základe listu zo dňa 2.3.2012, kedy oznámil, že poistnú udalosť vybavuje bez náhrady, mal skončené šetrenie potrebné pre poskytnutie poistného plnenia a keďže s poukazom na ustanovenie neplnil v lehote do 15 dní po skončení šetrenia, k 19.4.2012 bol už nepochybne v omeškaní s plnením náhrady škody pre žalobcu.

Podľa , v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie, súd rozhodne o trovách konania v lehote do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.