Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24C-56-2013.pdf
PDF · 82.08 KB
Case nature
Subarea
24C/56/2013
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľov: X/ S. J., D. C. D., D. XX štátny občan SR a spol., navrhovatelia v 1. až 7. rade právne zastúpení JUDr. Annou Ščepkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Saratovská 2/A proti odporkyni: S. J., D. C. D., D. X, štátny občan SR o nariadenie predaja bytu t a k t o
rozhodol:
Konanie zastavuje.
Navrhovateľom v 1. až 7. rade priznáva vrátenie súdneho poplatku v sume 92,80 Eur, ktorý im bude vrátený Daňovým úradom v Bratislave do 30 dní odo dňa doručenia odpisu tohto uznesenia opatreného doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti.
Odporkyňa je povinná zaplatiť odporcom v 1. až 7. rade náhradu trov konania v sume 6,70 Eur ako krátenú časť súdneho poplatku a v sume 683,01 Eur ako náhradu trov právneho zastúpenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 18.02.2013 navrhovatelia žiadali, aby súd nariadil predaj bytu č. XX na 7. poschodí bytového domu, súpisné číslo 1184 na D. B. Č. XX, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie A., okres Bratislava IV, Bratislava, stojaci na parcele registra „C“, číslo XXXX o výmere 375 m2 zastavané plochy a nádvoria, s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo veľkosti 6577/340915. Svoj návrh po skutkovej a právnej stránke odôvodnili tým, že odporkyňa ako výlučná vlastníčka predmetného bytu v rozpore s § 11 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ako aj čl. VI Zmluvy o výkone správy zo dňa XX.XX.XXXX, zasahuje svojim konaním do výkonu vlastníckeho práva ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov tým, že nezabezpečuje predmetný byt pred vstupom holubov, v dôsledku čoho sa tieto v byte uhniezdili, jeho interiér vrátane špajze a balkóna svojim trusom znečisťujú a ohrozujú tak zdravie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome. Vlastníci susedných bytov a nebytových priestorov sú tak vo svojom vlastníckom práve dlhodobo obmedzovaní množením holubieho trusu a šírením zápachu, čo súvisí s nedodržiavaním hygieny odporkyňou v predmetnom byte.
Navrhovatelia na pojednávaní konanom dňa 07.05.2014, pred začatím konania vo veci samej, vzali návrh v celom rozsahu späť. Späťvzatie žalobného návrhu odôvodnili skutočnosťou, že po podaní žalobného návrhu došlo k výraznej zmene v situácii ohľadom bytu odporkyne, boli viac - menej naplnené požiadavky navrhovateľov na zabezpečenie pokojného stavu. Navrhovatelia tak môžu konštatovať, že pre správanie odporkyne chcú zobrať žalobu späť.
Podľa § 96 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku /O.s.p/ môže žalobca zobrať späť žalobu, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Nesúhlas žalovaného so späťvzatím nie je účinný ak dôjde k späťvzatiu skôr, než sa začalo pojednávanie.
Vzhľadom na to , že návrh bol vzatý späť pred začatím pojednávania vo veci samej, súd v zmysle § 96 ods. 1, 3 O.s.p. konanie zastavil, pričom v súlade s § 11 ods. 3,4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vrátil navrhovateľom súdny poplatok zaplatený bezhotovostným prevodom na depozitný účet súdu , krátený o 6,70 Eur.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ako bolo konanie zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Z uvedeného vyplýva, že § 146 ods. 2 O.s.p. je vo vzťahu k § 146 ods. 1 O.s.p. lex specialis voči lex generalis. Ustanovenie § 146 ods. 1 O.s.p. je namieste aplikovať vtedy, pokiaľ nie sú dané podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. V prípade zastavenia konania z dôvodu procesného úkonu účastníka, ktorým je späťvzatie žalobného návrhu je vždy namieste primárne postup podľa § 146 ods. 2 vety prvej, resp. druhej O.s.p., lebo v takomto prípade z procesného hľadiska niektorý z účastníkov vždy zaviní zastavenie konania, pričom takéhoto účastníka stíha povinnosť náhrady trov konania druhému účastníkovi konania (prípadne, ak bol návrh podaný dôvodne vzatý späť pre správanie sa odporcu, je odporca v takomto prípade povinný nahradiť trovy konania navrhovateľovi). Ak subjektu, ktorý má právo na náhradu trov konania tieto skutočne aj vzniknú, sú mu súdom priznané podľa § 146 ods. 2 vety prvej, resp. druhej O.s.p. ( ak nie je súčasne aplikované ustanovenie § 150 O.s.p.). Iba v prípade, že oprávnenému účastníkovi trovy konania nevznikli, resp. sa tento ich náhrady výslovne vzdal, je namieste rozhodnúť o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. je tak podmienené záverom o nesplnení podmienok podľa § 146 ods. 2 O.s.p.
Z hľadiska rozhodnutia o trovách konania ( v intenciách § 146 ods. 2 O.s.p.) je tak rozhodujúcim posúdenie, ktorý z účastníkov (posudzujúc z procesného hľadiska) zavinil, že sa konanie muselo zastaviť. Záver o zavinení niektorého z účastníkov vo vzťahu k zastaveniu konania je daný vo všeobecnej rovine posúdením, či z procesného hľadiska bola žaloba podaná dôvodne, alebo nie, t.j. či sa navrhovateľ domohol nároku, ktorý v žalobe uplatnil, či už splnením záväzku zo strany odporcu, prípadne iným spôsobom, ktorý by odôvodňoval záver, že z hľadiska vzťahu výsledku správania sa odporcu k uplatneným požiadavkám navrhovateľa sa jednalo o návrh podaný dôvodne. Inými slovami, dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje z hľadiska z hľadiska vzťahu výsledku správania sa odporcu k požiadavke navrhovateľa vyjadrenej v návrhu.
Dôvodom späťvzatia žalobného návrhu zo strany navrhovateľov bola skutočnosť, že odporkyňa po podaní žalobného návrhu zabezpečila pokojné bývanie navrhovateľov ako vlastníkov bytov v bytovom dobe v ktorom sa nachádza aj predmetný byt odporkyne tým, že zabezpečila taký hygienický štandard tohto bytu, ktorý toto pokojné bývanie ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov nenarušuje. Uvedeným konaním odporkyne tak de facto odpadol právny dôvod o ktorý navrhovatelia svoj nárok na nariadenie predaja bytu vo vlastníctve odporkyne opierali, v zákonnej rovine vyjadrený v ust. § 11 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z., t.j. skutočnosť, že odporkyňa zasahovala do ich vlastníckeho práva sústavným narúšaním ich pokojného bývania, spočívajúcom v znečisťovaní interiéru bytu odporkyne ako aj priľahlých balkónov holubím trusom a s tým spojeným šírením zápachu a rizikom prenosu rôznych infekčných chorôb.
S poukazom na vyššie uvedené skutkové zistenia tak možno vyvodiť záver, že hoci sa navrhovatelia v konaní nedomohli nariadenia predaja bytu vo vlastníctve odporkyne súdom, tak ako to žiadali v petitórnej časti žalobného návrhu, bola ich žaloba podaná dôvodne. Podanou žalobou totiž navrhovatelia dosiahli
účel primárne sledovaný ust. § 11 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z., ktorým je pokojný výkon vlastníckeho práva všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome nerušený zásahmi zo strany ostatných vlastníkov. Preto nemožno, pokiaľ ide o záver o zavinení zastavenia konania, pripočítať toto na ujmu navrhovateľom, naopak, bola to odporkyňa ktorá svojim správaním dala navrhovateľom príčinu na podanie návrhu na začatie konania. Aj z tohto dôvodu to bola teda odporkyňa ktorá, vychádzajúc kritérií vymedzených v § 146 ods. 2 O.s.p. zavinila zastavenie konania. S poukazom na tieto východiská preto súd o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľom na návrh priznal náhradu trov konania, pretože zastavenie konania procesne zavinila odporkyňa.
Trovy konania navrhovateľov spočívajú z krátenej časti súdneho poplatku vo výške 6,70 Eur a trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
Nakoľko predmetom konania bol návrh na nariadenie predaja bytu v zmysle § 11 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z., nie je možné vyjadriť jeho hodnotu v peniazoch. Z tohto dôvodu súd pri určení sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právanej služby vychádzal z cit. ust. § 11 ods. 1 vyhlášky. Hodnota tarifnej odmeny za úkon právnej služby tak predstavuje sumu 60,08 Eur za úkony v r. 2013 a 61,85 Eur za úkony v r. 2014 (t.j. 1/13 zo sumy 781,- Eur, resp. 804,- Eur).
Odmena bola v plnej výške priznaná za 2 úkony (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh na začatie konania zo dňa 19.02.2013 ) v sume 120,16 Eur.
Vo výške 1 (§ 13a ods. 4 veta druhá vyhlášky) bola odmena priznaná za 4 úkony právnej služby ( účasť na pojednávaní konanom dňa 02.10.2013, účasť na pojednávaní konanom dňa 29.01.2014, účasť na pojednávaní konanom dňa 19.03.2014, účasť na pojednávaní konanom dňa 07.05.2014) v sume 61,40 Eur ( 1x 15,02 Eur + 3x 15,46 Eur).
Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.
Za zastupovanie 7 navrhovateľov je tarifná odmena v sume 181,56 Eur v zmysle § 13 ods. 2 vyhlášky znížená o 50 % na sumu 90,78 Eur, náhrada tarifnej odmeny právneho zastúpenia navrhovateľov v 1. až 7. rade preto predstavuje celkom sumu 635,46 Eur (7x 90,78 Eur).
Za jednotlivé úkony právnej služby súd ďalej priznal režijný paušál: 3x 7,81 za úkony v r. 2013 a 3x 8,04 Eur za úkony v r. 2014, celkovo 47,55 Eur.
Režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky patrí za jednotlivé úkony právnej služby bez ohľadu na to, koľko klientov advokát zastupuje, nakoľko pri zastupovaní viacerých osôb v zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky ide o spoločné úkony, a preto náhrada režijného paušálu sa nenásobí počtom klientov ani neznižuje o 50% (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Sžo/205/2010).
Hoci si právna zástupkyňa navrhovateľa uplatnila režijný paušál spolu vo výške 332,85 Eur (7x 47,55 Eur), súd jej v zmysle ustálenej súdnej praxe priznal náhradu režijného paušálu vo výške 47,55 Eur, nakoľko náhrada režijného paušálu sa počtom klientov zastúpených advokátom nenásobí.
Náhrada trov právneho zastúpenia tak spolu predstavuje sumu 683,01 Eur (635,46 Eur + 47,55 Eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne, v troch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, (výrok o zastavení konania) možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, .
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, .
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, .
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. .
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho výkon podľa Exekučného poriadku.