Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoP-11-2014.pdf
PDF · 69.25 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoP/11/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci starostlivosti súdu o mal. C. R., nar. XX. X. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, dieťa rodičov S. R., nar. XX. X. XXXX, bytom H., P. X, zastúpenej JUDr. Jaroslavom Bódišom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Turistická 1 a MUDr. T. R., nar. X. X.. XXXX, bytom H., M. L. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Zuzanou Kollárovou, advokátkou, so sídlom Spišská Nová Ves, Zimná 59, o návrhu otca o zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 13. 11. 2013, č. k. 14P/212/2011-133, takto jednohlasne
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a v e c v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Poprad (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením uložil matke povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 338,24 Eur na účet tamojšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Vychádzal zo zistenia, že v predmetnej veci prebiehalo konanie o zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ktorú navrhoval otec. Matka s návrhom nesúhlasila a žiadala maloletého ponechať v jej osobnej starostlivosti s tým, že sa maloletý bude s otcom stýkať podľa vlastného uváženia. Znalec v podanom znaleckom posudku vyslovil názor, že v súčasnosti zabezpečí striedavá osobná starostlivosť lepšie potreby maloletého dieťaťa ako výlučná osobná starostlivosť. Následne rodičia pristúpili k uzavretiu rodičovskej dohody, ktorou žiadali zveriť maloletého do osobnej striedavej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorá sa bude realizovať v dvojtýždňových intervaloch. Pri rozhodovaní o trovách štátu vychádzal z ust. § 148 ods. 1 O. s. p. a vzhľadom na neúspech matky v konaní, u ktorej nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, zaviazal matku na náhradu trov konania, ktoré platil štát, predstavujúce vyplatenie znalečného z rozpočtových prostriedkov štátu.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Poukázala, že v obdobnej právnej veci bol prezentovaný právny názor, že v konaní o zverenie do striedavej starostlivosti oboch rodičov, je prvoradý záujem maloletého dieťaťa, a preto tu nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z rodičov v konaní, ako to nesprávne vyhodnotil prvostupňový súd (napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/220/2012, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoP/2/2013, rozsudok Okresného súdu Bratislava II., sp. zn. 28P/265/2011 a rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 24P/98/2011). Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a zaviazal matku k náhrade trov štátu vo výške 119,12 Eur (po zohľadnení zaplateného preddavku matkou vo výške 100 Eur) a zaviazal otca na náhradu trov štátu vo výške 219,12 Eur.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravený v ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 a zistil, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na zmenu napadnutého uznesenia.
Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov (§148 ods. 1 O. s. p.).
Podľa citovaného ustanovenia štát má právo na náhradu nákladov konania, ktoré platil podľa výsledku konania. Tento zákonný predpoklad však nie je totožný so zákonným predpokladom úspechu vo veci, ako v ust. § 142 ods. 1 alebo v ust. § 143 O. s. p.. Ust. § 148 platí nielen pre konanie, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza do úvahy náhrada nákladov podľa ust. § 142 až 145 O. s. p., teda v tzv. sporovom konaní, ale aj pre konanie v ostatných veciach, v ktorých vzhľadom k povahe nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu účastníka vo veci (nesporové konanie). Štát má preto podľa výsledku konania proti účastníkom právo na náhradu nákladov konania, ktoré platil aj v konaniach, v ktorých účastníci nemajú postavenie navrhovateľov a odporcov, teda v konaniach, ktoré sú vecne oslobodené od súdnych poplatkov, alebo v ktorých účastníci sú oslobodení od súdnych poplatkov. Pre priznanie náhrady trov konania, ktoré platil štát nie je rozhodujúce, či dokazovanie nariadené súdom, v dôsledku ktorého vznikli trovy štátu, bolo opodstatnené ani to, ktorý účastník navrhol vykonanie konkrétneho dôkazu, pri ktorého výkone vznikli trovy štátu, nie je bezprostredne relevantné. Z uvedeného vyplýva, že v konaniach nesporových, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania, má štát právo na náhradu trov konania proti každému z účastníkov v rovnakom rozsahu, avšak u každého účastníka musí skúmať, či nespĺňa podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O. s. p. a v takomto prípade náhradu trov štátu voči účastníkovi, ktoré spĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, neprizná.
V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, ide o konanie nesporové. Za veci starostlivosti súdu o maloletého je predovšetkým potrebné považovať veci ustanovené v § 176 O. s. p., a to najmä rozhodnutia o výchove a výžive maloletého, o styku rodičov s maloletým dieťaťom, o styku blízkych osôb s maloletým dieťaťom, o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, o pozastavení ich výkonu, o schválení dôležitých úkonov maloletého dieťaťa a o podstatných veciach, o ktorých sa rodičia nemôžu dohodnúť. Do uvedeného výpočtu konania patrí aj konanie o zverenie maloletého dieťaťa do osobnej striedavej starostlivosti obidvoch rodičov. Preto nesúhlas matky maloletého so zverením dieťaťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov a následné rozhodnutie v súlade s návrhom otca, nie je možné považovať za neúspech matky v konaní. Je nepochybné, že v konaní o zverenie do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov bol prvoradým záujem maloletého dieťaťa, a preto tu nemožno hovoriť o úspechu alebo neúspechu v konaní, ako to nesprávne vyhodnotil prvostupňový súd.
Ako vyplýva z obsahu spisu, na základe výzvy súdu si matka splnila svoju povinnosť a zložila preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 100 Eur, pričom otec si túto povinnosť nesplnil a preddavok neuhradil. Úlohou súdu prvého stupňa preto bude v ďalšom konaní opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania štátu tak, že štát má právo na náhradu trov konania proti každému z účastníkov v rovnakom rozsahu, pričom musí skúmať, či u niektorého z účastníkov nie sú podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O. s. p.. Zároveň súd zohľadní matkou už zaplatený preddavok na trovy štátu, ktorý matka maloletého dieťaťa zaplatila na účet súdu dňa 31. 8. 2012 (č. l. 63 spisu).
So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie postupom vyplývajúcim z ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.