Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-25-2013.pdf
PDF · 110.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-9C/25/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti odporcovi: A. G., U.. XX.XX.XXXX, F. R. Š. XXX, XXX XX H., o zaplatenie 792,38 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 128,50 eura spolu s úrokmi z omeškania:
- vo výške 9 % ročne zo sumy 42,78 eura od 12.12.2009 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 44,16 eura od 12.1.2010 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 39,90 eura od 12.2.2010 do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 1,66 eura od 12.3.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku návrh z a m i e t a .
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 13.11.2012 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 792,38 eura s príslušenstvom, pričom sumy 663,88 € sa domáhal z titulu nezaplatenia zmluvnej pokuty (zmluvných pokút) a sumy 128,50 € z titulu poskytnutých elektronických komunikačných služieb. Návrh odôvodnil tým, že odporca ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom v zmysle § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby a odporca sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v cenníku. Povinnosťou odporcu bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve o pripojení (jej dodatku). Účelom dojednania zmluvnej pokuty bola paušalizovaná náhrada škody na strane právneho predchodcu navrhovateľa, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku odporcu zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom záväzku s právnym predchodcom navrhovateľa. V uvedenom prípade je teda odporca sankcionovaný za to, že nedodržal konkrétne určené povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o pripojení, resp. dodatku k zmluve o pripojení a všeobecných podmienok, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta/koncové zariadenie vypojené z prevádzky. Keby odporca splnil povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby,
tak by prostredníctvom týchto platieb postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporcovi mobilný telefón za zľavnenú cenu.
Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Súd prejednal vec v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o drobný spor a z listinných dôkazov: zmluvy o pripojení a jej dodatku zo dňa 22.6.2009, zmluvy o pripojení a jej dodatku zo dňa 17.8.2009, faktúr právneho predchodcu navrhovateľa, všeobecných podmienok spoločnosti F.- G. E. K..E.. zistil tento skutkový stav veci:
Spoločnosť E. F., K.. E.. sa dňa 01.07.2010 sa stala univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti F.- G. E., K..E.., ktorá v dôsledku zlúčenia spoločností zanikla ku dňu 30.06.2010. Spoločnosť E. F., K..E.. L.O. XX, R., B.: XX XXX XXX ako postupca uzatvoril dňa 6.12.2011 Zmluvu o postúpení pohľadávok so spoločnosťou BL Telecom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108 ako postupníkom, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok a medzi inými i pohľadávka odporcu. Predmetná zmluva je evidovaná na tunajšom súde pod Spr. 100/12.
Zmluvou o postúpení pohľadávok navrhovateľ preukázal svoje právne nástupníctvo vo veci.
Zmluvou o pripojení zo dňa 22.6.2009 (ďalej len „zmluva 1“) uzatvorenej v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách medzi právnym predchodcom navrhovateľa (E.: F.-G. E., K..E..) a odporcom, spoločnosť F.-G. E., K..E.. poskytla odporcovi SIM kartu za účelom poskytovania elektronickej komunikačnej služby. Na základe dodatku k zmluve zo dňa 22.6.2009 (ďalej len „dodatok 1“) spoločnosť F.-G. E., K..E.. (ďalej len „Podnik“) odporcovi (ďalej len „Účastník“) odpredala mobilný telefón značky U. XXXX za maximálnu kúpnu cenu 1 €. Podľa čl. 1 písm. b) predmetného dodatku sa odporca zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb Podniku a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou o pripojení, všeobecnými podmienkami poskytovania predplatnej verejnej elektronickej komunikačnej telefónnej služby, cenníkom služieb a týmto dodatkom. Podľa čl. 2 dodatku sa Účastník zaviazal, že po dobu 24 mesiacov od dátumu uzavretia dodatku nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konania, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo zrušiť Zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať túto zmluvu z dôvodu porušenia povinností Účastníkom. V zmysle čl. 4 dodatku bolo uvedené, že v prípade porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 331,94 €.
Zmluvou o pripojení zo dňa 17.8.2009 (ďalej len „zmluva 2“) uzatvorenej v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách medzi právnym predchodcom navrhovateľa (E.: F.-G. E., K..E..) a odporcom, spoločnosť F.-G. E., K..E.. poskytla odporcovi SIM kartu za účelom poskytovania elektronickej komunikačnej služby. Na základe dodatku k zmluve zo dňa 17.8.2009 (ďalej len „dodatok 2“) spoločnosť F.-G. E., K..E.. (ďalej len „Podnik“) odporcovi (ďalej len „Účastník“) odpredala mobilný telefón značky U. XXXX za maximálnu kúpnu cenu 1 €. Podľa čl. 1 písm. b) predmetného dodatku sa odporca zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb Podniku a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou o pripojení, všeobecnými podmienkami poskytovania predplatnej verejnej elektronickej komunikačnej telefónnej služby, cenníkom služieb a týmto dodatkom. Podľa čl. 2 dodatku sa Účastník zaviazal, že po dobu 24 mesiacov od dátumu uzavretia dodatku nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konania, na základe ktorého by
Podniku vzniklo právo zrušiť Zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať túto zmluvu z dôvodu porušenia povinností Účastníkom. V zmysle čl. 4 dodatku bolo uvedené, že v prípade porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 331,94 €.
Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.1.2010, splatnou dňa 11.2.2010 právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi sumu 39,90 eura za hlasové služby, mesačný poplatok a nehlasové služby.
Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.2.2010, splatnou dňa 11.3.2010 právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi sumu 1,66 eura.
Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.9.2010, splatnou 11.10.2010 bola odporcovi vyfakturovaná suma zmluvnej pokuty vo výške 663,88 eura.
Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.11.2009, splatnou dňa 11.12.2009 právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi sumu 42,78 eura za hlasové služby, mesačný poplatok a nehlasové služby.
Faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.12.2009, splatnou dňa 11.01.2010 právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi sumu 44,16 eura za hlasové služby, mesačný poplatok a nehlasové služby.
Podľa § 43 ods. 1, 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku k zmluve o pripojení (ďalej len Zákon o elektronických telekomunikáciách), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) Zákona o elektronických telekomunikáciách, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia dodatku k zmluve o pripojení (ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa ustanovenia § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili 2 zmluvy o pripojení v znení ich dodatkov podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. /majúcich charakter spotrebiteľských zmlúv s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv, resp. ich dodatkov/, ktoré sú uzatvárané ako typové zmluvy, s tým, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na základe týchto zmlúv a ich dodatkov boli odporcovi poskytnuté dohodnuté elektronické komunikačné služby a s
tým spojené ďalšie plnenia s tým, že odporca nezaplatil navrhovateľovi za tieto služby faktúry v celkovej sume 128,50 eura, a preto súd návrhu v tejto časti vyhovel.
Nakoľko sa odporca dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku v časti o zaplatenie 128,50 eura, má navrhovateľ nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal navrhovateľovi ním požadované úroky z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ktorých výška je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Z uvedených dôvodov považoval súd uplatnené úroky z omeškania z tejto sumy za dôvodné a vyhovel aj tejto časti návrhu.
Za nedôvodný považoval však súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 663,88 eura (2×331,94 €). Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, navrhovateľ mení len jej výšku, no nie v súvislosti s individuálnym dojednaním zmluvných strán. Odporca obsah zmluvy, dodatku a obchodných podmienok a teda aj dojednanie o zmluvnej pokute, pred ich podpisom podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že právny predchodca navrhovateľa ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných (typových), resp. formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané vo viacerých prípadoch, tieto má vopred pripravené a spotrebitelia v nich zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi služby v rámci jeho podnikateľskej činnosti a odporca pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl.
Ustanovenie o zmluvnej pokute v dodatku (dodatkoch) k zmluve (zmluvám) o pripojení považuje súd za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení v čase uzavretia dodatku, nakoľko požaduje od odporcu ako spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom záväzku s právnym predchodcom navrhovateľa) a súčasne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah, vzťahuje sa na konanie osobitná ochrana spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ, má vnútroštátny súd posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Ak ide o neprimeranú doložku, má súd právomoc vyvodiť všetky dôsledky, ktoré vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
Súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka - zmluvná pokuta (pokuty), ktorá je dohodnutá v rámci dodatkov k zmluvám o pripojení ako štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy, a ktorá je individuálne nedojednaná, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a je teda v zmysle § 53 ods.
1 a ods. 5 Občianskeho zákonníka znení v čase uzavretia dodatku k zmluve o pripojení neplatná. Súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty, no pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a osobitosti právneho úkonu, ako i na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, najmä z hľadiska sankcionovania nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy, ktoré by malo byť vyvážené. Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ v dojednanej zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje situáciu, či v dôsledku porušenia zmluvných povinností vznikne odporcovi ako spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť mu zmluvnú pokutu na začiatku alebo konci viazanosti zmluvným vzťahom, alebo vo vzťahu k porušeniu konkrétne ktorých zmluvných povinností prišlo. Súd podotýka, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Nezakotvenie (v zmluvnom dojednaní) takého spôsobu určenia výšky zmluvnej pokuty, ktorý by bol schopný vyhodnocovať aj pomer dĺžky času „stráveného“ riadnym plnením si zmluvných povinností spotrebiteľom a dĺžky času, v ktorom to takto naopak nebolo i v spojitosti s nutnosťou dodávateľa sa v spotrebiteľských vzťahoch takpovediac potrafiť, aby dojednanie ešte bolo možné považovať za prijateľné a preto platné, potom musí mať za následok záver o neprijateľnosti a neplatnosti zmluvnej podmienky a nemožnosť vyhovenia návrhu v časti, ktorej sa opiera o takúto podmienku.
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľné, a teda absolútne neplatné. Z neplatnej zmluvnej podmienky potom nevzniklo navrhovateľovi (ako postupníkovi) právo na plnenie a odporcovi povinnosť plniť, preto súd návrh v tejto časti (zaplatenia zmluvnej pokuty) ako i požadovaných úrokov z omeškanie z tejto zmluvnej pokuty zamietol. Súčasne je potrebné uviesť, že neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať (moderovať) neplatne dojednanú zmluvnú pokutu.
Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o pohľadávku, ktorá bola postúpená na navrhovateľa od jeho právneho predchodcu (ako dodávateľa), súd vo výroku rozhodnutia výslovne neuviedol, resp. neurčil túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú. Takéto vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky má význam iba za toho predpokladu, ak by túto neprijateľnú zmluvnú podmienku si bol upravil navrhovateľ a malo by to význam v tom smere, aby ju v ďalšom vo svojich zmluvách nepoužíval. Tak ako je vyššie uvedené jedná sa však už o postúpenú pohľadávku a o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorú v zmluve o pripojení resp. v dodatku k tejto zmluve upravil právny predchodca navrhovateľa.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že odporcovi ako čiastočne úspešnému účastníkovi (83,78 % úspech vo veci) náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ju neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.)