Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/275/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Róbert Adámik - Road, s miestom podnikania Mojmírova 1288/26, Bánovce nad Bebravou, IČO: 44 679 653, zastúpeného Mgr. Rastislavom Škultétym, advokátom so sídlom Radlinského 678/1, Bánovce nad Bebravou, proti odporcovi: W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, U. nad U., zastúpenému Pavlom Trnkom, advokátom so sídlom Novomeského 1322/16, Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie 6.595,28 Eur istiny a prísl., na odvolanie oboch účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 6. marca 2013, č.k. -214, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť, aby zaplatil navrhovateľovi 3.050,64 Eur. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. O trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil popisom vykonaných dôkazov, z ktorých vyvodil záver o tom, že účastníci uzavreli 03.11.2009 zmluvu o dielo, ktorou sa navrhovateľ zaviazal zhotoviť pre odporcu v jeho byte na Y. ulici v U. Q. U. prestavbu elektroinštalácie a vodoinštalácie na mieru, zhotovenie kúpeľne pre ZŤP osobu, obklady a dlažby v kúpeľni, vstupe, kuchyni, parkety, plávajúce podlahy, omietky, priečky a prímurovky podľa potreby, sadrokartónové podhľady, montáž kuchyne, vstavaných skríň a doplnkov interiéru podľa dohody. Súčasťou zmluvy o dielo bola dohoda, že dielo bude zhotovené v čase od 03.11.2009 do 24.12.2009. Cena bola dohodnutá vo výške 18.256,65 Eur s možnou odchýlkou 15 % podľa cien materiálov vybraných objednávateľom a zhotoviteľom, pričom objednávateľ sa zaviazal uhradiť 70 % ceny ako zálohu pred začatím diela a nárok na zostatok ceny za dielo mal vzniknúť zhotoviteľovi v okamihu splnenia jeho záväzku, t.j. riadnym ukončením prác a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi. V zmluve bolo tiež dohodnuté použitie na právne vzťahy založené touto zmluvou. Účastníci 11.12.2009 uzavreli dodatok č. 1 k tejto zmluve a ktorým došlo k zmene pokiaľ ide o rozsah diela, keď boli doplnené činnosti, a to úprava stropov sadrovou omietkou, obklady prírodným kameňom, montáž svietidiel a spotrebičov, interiérové doplnky a dekorácie, zariadenie interiéru jednotlivých miestností nábytkovými zostavami a pokiaľ ide o cenu za dielo, bola navýšená na 25.500 Eur so zachovaním dohody o možnej odchýlke 15 %, pričom ostatné podmienky zmluvy o dielo zostali nezmenené. Odporca uhradil navrhovateľovi vopred preddavkovanú faktúru na 10.000 Eur, dve preddavkové faktúry po 5.000 Eur a preddavkovú faktúru na 3.319,39 Eur, spolu 23.319,39 Eur. K formálnemu odovzdaniu diela v dohodnutom čase nedošlo a navrhovateľ aj po tomto termíne dielo dokončoval. Súčasne bolo dielo po celý čas v dispozícii odporcu, keďže išlo o jeho byt a odporca a jemu blízke osoby mali počas vykonávania diela do tohto bytu prístup. Dňa 29.12.2009 došlo k vytopeniu bytu v dôsledku prasknutia rohového ventilu na prívode vody k vodovodnej batérii v kuchyni, ktorý namontoval v byte odporcu navrhovateľ ako súčasť zhotoveného diela. Navrhovateľ vykonal práce na likvidácii následku vytopenia a neskôr podmienil dokončenie prác úhradou polovice sumy fakturovanej odporcovi faktúrou 01/01/2010, ktorú vystavil 07.01.2010 na sumu 6.595,28 Eur. Odporca listom z 05.02.2010 odmietol túto sumu uhradiť s odôvodnením, že dielo nebolo ukončené a

odovzdané. Poisťovňa uhradila odporcovi časť nákladov na odstraňovanie následkov zatopenia bytu formou poistného plnenia z poistky odporcu vo výške 4.706,22 Eur. Ďalej súd prvého stupňa citoval ustanovenia až , ktoré na vec aplikoval. Konštatoval, že účastníkmi nebol dohodnutý konkrétny spôsob odovzdania diela a odporca nepreukázal, že by požiadal o spísanie zápisnice odovzdania prebratí diela, ktoré bolo v dispozícii odporcu, keďže bolo vykonávané v jeho byte. Na druhej strane navrhovateľ potvrdil, že sa mu nepodarilo dielo úplne dokončiť v dohodnutom termíne do 24.12.2009. Súd prvého stupňa tak konštatoval, že navrhovateľ bol v čase, keď došlo k vytopeniu bytu odporcu v omeškaní s odovzdaním diela, a preto podľa , znáša nebezpečenstvo škody na veci. Ďalej konštatoval, že aj keby navrhovateľ nebol v omeškaní, ustanovenie , na ktoré sa navrhovateľ odvolával, upravuje len nebezpečenstvo takej škody na zhotovenej veci, za ktorú nezodpovedá žiadny z účastníkov zmluvy. V tomto prípade však rohový ventil, ktorého prasknutím došlo k vytopeniu bytu odporcu a k zničeniu časti diela vykonávaného navrhovateľom, dodal navrhovateľ ako súčasť vyhotovenia diela. Na veci, ktoré boli dodané zhotoviteľom na vykonanie diela, sa vzťahuje ust. . Navrhovateľ preto zodpovedá aj za akosť veci, ktorú sám obstaral, a to v súlade s ust. , . Ak si navrhovateľ ako zhotoviteľ diela nesplnil povinnosť dodať tovar (súčiastku, ktorá je súčasťou zhotovenia diela) v akosti a vyhotovení, ktoré sa hodí na účel, na ktorý sa taký tovar spravidla používa, potom nesie zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením tejto povinnosti. Na strane navrhovateľa pritom nezistil okolnosti vylučujúce zodpovednosť, keďže porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu navrhovateľa spôsobila tretia osoba, ktorej navrhovateľ zveril plnenie svojej povinnosti, a to dodávateľ rohového ventilu, a preto podľa by bola u navrhovateľa vylúčená zodpovednosť len v prípade, keď by bola uňho vylúčená zodpovednosť podľa a súčasne by táto tretia osoba takisto podľa tohto ustanovenia nebola zodpovedná. Ustálil zodpovednosť navrhovateľa ako zhotoviteľa za prasknutie ním dodaného rohového ventilu bez ohľadu na to, či k prasknutiu došlo v dôsledku neodbornej montáže alebo v dôsledku nekvality samotného ventilu. Ďalej konštatoval, že navrhovateľ sa nemôže tejto zodpovednosti zbaviť len poukázaním na to, že v byte odporcu v čase vykonávania diela niekto prespával, lebo sa jednalo o byt odporcu a v zmluve nebolo dohodnuté, že by v byte počas vykonávania práce sa nik iný nemohol zdržiavať. Považoval za podstatné, že navrhovateľ nepreukázal a ani netvrdil, že by k prasknutiu rohového ventilu došlo zavinením, prípadne spoluzavinením odporcu alebo tretej osoby. V tejto súvislosti považoval za irelevantné, či došlo alebo nedošlo k faktickému odovzdaniu diela. Keďže za vytopenie bytu zodpovedá navrhovateľ, má povinnosť uhradiť odporcovi jeho náklady na odstraňovanie následkov zatopenia, resp. uvedenia bytu do takého stavu, aký bol zamýšľaný zmluvou o dielo. Odporca má teda právo započítať si tieto náklady oproti sume, ktorú má navrhovateľovi uhradiť za dielo. Okrem toho navrhovateľ má v držbe časť nábytku, ktorého dodanie bolo súčasťou faktúry z januára 2010. Považoval za opodstatnenú započítaciu námietku zo strany odporcu v rozsahu presahujúcej poistné plnenie, ktoré mu bolo vyplatené poisťovňou. Odporca v konaní preukázal svoje náklady v celkovej sume 7.661,19 Eur, pričom navrhovateľ nespochybnil ani jeden z týchto predložených dokladov. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na doplatenie ceny za dielo konštatoval, že navrhovateľ má právo na úhradu prác, ktoré skutočne vykonal, nie však nad rámec ceny dohodnutej v zmluve o dielo a v dodatku č. 1. Odporca potvrdil, že rekapituláciu rozpočtu od navrhovateľa prevzal a keďže túto čo do obsahu nenamietal, považoval súd prvého stupňa za nesporné, že navrhovateľ vykonal v byte odporcu práce v rozsahu ním predloženej rekapitulácie rozpočtu 014/2009. Avšak podpis odporcu na poslednej strane rekapitulácie, pripojený k slovám „prevzal 22.12.2009“, preukazuje len to, že odporca rekapituláciu rozpočtu prevzal. Dospel preto k záveru, že týmto podpisom nedošlo k zmene podmienok zmluvy o dielo v tom zmysle, že by tým bol odporca odsúhlasil vyššiu cenu diela, než bola dohodnutá v zmluve o dielo v znení dodatku č. 1 a navrhovateľ iným spôsobom nepreukázal dohodu o zvýšení ceny diela. Konštatoval, že rekapituláciou rozpočtu, ktorú odporca prevzal, teda navrhovateľ vyúčtoval odporcovi skutočne vykonané práce, avšak nárok na ich úhradu má len do výšky určenej v súlade so zmluvou o dielo v znení dodatku č. 1, teda v dohodnutom rozsahu 25.500 Eur + 15 % na odchýlku podľa cien materiálov. Odporca nevzniesol námietku k žiadnej konkrétnej položke tohto vyúčtovania, a preto má navrhovateľ nárok na cenu za vykonané práce v súlade so zmluvou o dielo v znení dodatku č. 1, teda na sumu 29.325 Eur, čo je 25.500 Eur + 15 %. Nárok navrhovateľa na zaplatenie úroku z omeškania nepovažoval za opodstatnený.

Proti rozsudku podali v zákonnej lehote prostredníctvom svojich právnych zástupcov odvolanie obaja účastníci.

Navrhovateľ navrhol rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol návrh čiastočne zamietnutý, a to ohľadne sumy 3.544,64 Eur a o trovách konania zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť tak, že návrhu bude vyhovené v celom rozsahu. Súdu prvého stupňa vyčítal nesprávnu aplikáciu ustanovenia , . Zotrval na stanovisku, že navrhovateľ nemohol byť v tomto vzťahu v pozícii dlžníka v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia nemohol znášať nebezpečenstvo škody na veci, ktoré bolo potrebné posudzovať podľa ust. . Považoval za preukázané, že navrhovateľ zhotovoval dielo v byte odporcu, pričom sa v čase uskutočňovania diela pohybovali v tomto byte a predmetný byt používali osoby blízke odporcovi, a to v čase, keď v byte nebol navrhovateľ ani osoby, ktoré pre neho pracovali a kvôli tomuto musí nebezpečenstvo škody znášať jednoznačne odporca ako objednávateľ. Ďalej uviedol, že so zariadením bytu mohlo byť v čase vykonávania diela a zrejme aj bolo manipulované v neprítomnosti bez vedomia navrhovateľa.

Odporca vo svojom odvolaní navrhol rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.050,64 Eur zmeniť a návrh zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa správne ustálil zodpovednosť navrhovateľa za škodu, ktorá vznikla odporcovi v dôsledku prasknutia rohového ventilu a následného vytopenia bytu, avšak nesprávne posúdil výšku nároku navrhovateľa, keď vychádzal z ceny za dielo vo výške 29.325 Eur, teda, keď za oprávnený nárok navrhovateľa považoval aj nárok na navýšenie ceny diela, t.j. na zaplatenie zmluvne dojednanej odchýlky vo výške 15 % ceny diela, vyplývajúce z článku 5 bodu 5.1 zmluvy o dielo v znení dodatku č. 1 k zmluve. Vyplýva z neho, že navýšenie ceny nad rámec pevne dohodnutej ceny diela závisí od cien materiálov použitých pri vyhotovení diela, čo znamená, že nárok na zaplatenie ceny nad rámec pevnej ceny diela maximálne v rozsahu 15 %, mohol navrhovateľovi vzniknúť len v prípade, ak by cena určitého materiálu v porovnaní s cenou tohto materiálu, s ktorou sa počítalo pri dohodnutí pevnej ceny diela, navýšila dohodnutú pevnú cenu diela o predmetnú odchýlku. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že výber, resp. cena niektorého z použitých materiálov navýšili pevne dohodnutú cenu diela. V sume zvýšenej z 18.526,65 Eur na sumu 25.500 Eur teda navýšenej o takmer 7.000 Eur už bolo počítané s približnou cenou nábytku. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že cenu diela o odchýlku 3.825 Eur navýšil práve nábytok, považoval za nepochopiteľné, najmä, keď za nábytok navrhovateľ zaplatil len 1.983,80 Eur. Poukázal na to, že cena diela nebola dohodnutá podľa rozpočtu v zmysle ust. , ale bola dohodnutá pevná cena diela, pričom 15 % bolo ponechané na odchýlku v závislosti od cien materiálu, a preto navrhovateľ nie je oprávnený účtovať cenu diela podľa dodatočne vyhotoveného rozpočtu, ale len dohodnutú pevnú cenu diela a v prípade preukázania dôvodnosti navýšenia ceny diela aj odchýlku v maximálnej výške 15 %. Spochybnil záver súdu prvého stupňa o tom, že by obsah predloženej rekapitulácie rozpočtu nenamietal. Poukazoval na to, že z rekapitulácie rozpočtu nevyplýva, ktorý konkrétny materiál navýšil cenu diela a navrhovateľ v konaní ani neuviedol žiaden materiál, ktorým by navýšenie ceny diela dôvodil, ale len tvrdil, že cenu diela navýšil zakúpený nábytok. Považoval za nepochopiteľné, aby v priebehu 11 dní sa navýšila cena diela takmer o 4.000 Eur.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. v celom rozsahu a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné zrušiť podľa a podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. , podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ až f/ citovaného zákonného ustanovenia.

Účastníci vo svojich odvolaniach výslovne neoznačujú ani jeden z tam uvedených dôvodov na odvolanie, avšak z obsahu je zrejmé, že súdu prvého stupňa vyčítajú nesprávne právne posúdenie veci (dôvod na odvolanie podľa ) a ďalej, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (dôvod na odvolanie podľa ).

Preskúmaním veci zistil odvolací súd, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal zaplatenia časti ceny za dielo, a to predstavujúcej rozdiel medzi dohodnutou sumou vo výške 29.325 Eur a zaplatenou zálohou vo výške 23.319,39 Eur, čo predstavuje 6.595,28 Eur.

Odporca v priebehu konania vzniesol započítaciu námietku.

Pre správne rozhodnutie o veci je preto potrebné najskôr jednoznačne ustáliť opodstatnenosť nároku navrhovateľa a následne sa zaoberať započítacou námietkou.

Odvolací súd preskúmaním zistil, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, podľa ktorých ustanovení ( až upravujúcich cenu za dielo) vec posudzoval. Zo skutkového odôvodnenia je zrejmé, že považoval za opodstatnený nárok navrhovateľa za úhradu prác, ktoré skutočne vykonal.

Odporca v odvolaní spochybnil záver súdu prvého stupňa o tom, že by nebol vzniesol námietku ku žiadnej konkrétnej položke vyúčtovania za vykonané práce.

Súd prvého stupňa pri výpočte nároku navrhovateľa na doplatenie ceny za dielo vychádzal (tak, ako výslovne uvádza v odôvodnení napadnutého rozsudku) z maximálnej ceny za dielo, t.j. 29.325 Eur, ktorá predstavuje sumu 25.500 Eur + 15 % odchýlku, ktorej priznanie v odvolaní odporca zásadne spochybňuje.

Cena za dielo bola v priebehu jeho vykonávania zmenená dodatkom č. 1 k zmluve o dielo č. 014/2009 zo dňa 11.12.2009, a to v bode 5.1. tak, že cena za dielo sa mení v rozsahu podľa článku 2 tohto dodatku a je zmluvnou cenou dohodnutou v súlade so zákonom 418/1996 o cenách, pričom prílohou zmluvy je cenová ponuka na dielo s tým, že cena bude navýšená po dohode s objednávateľom vo výške 25.500 Eur, 15 % na odchýlku, podľa cien materiálov vybraných ako aj objednávateľom ako aj zhotoviteľom, ktoré budú spolu konzultovať počas realizácie diela.

Zo spisu ďalej vyplýva, že odporca v podaní zo dňa 14.02.2013 označenom ako záverečný návrh poukazoval na to, že navrhovateľ v konaní nepreukázal oprávnenosť navýšenia ceny diela o odchýlku s tým, že túto si zmluvné strany síce dohodli v závislosti od cien materiálov, avšak navrhovateľ v konaní nepreukázal, ktorý konkrétny materiál navýšil cenu diela o 15 %, resp. o 4.414,67 Eur. Vyslovil tam aj názor, že ak by mala byť cena navýšená o nábytok a príslušenstvo, tak nábytok bol zakúpený v hodnote celkom 1.983,80 Eur, na ktorý bola poskytnutá 14.12.2009 suma 5.000 Eur. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nevyplýva, akým spôsobom sa súd prvého stupňa s týmto tvrdením odporcu vyporiadal a neuvádza žiadne dôvody, na základe ktorých považuje opodstatnené navýšenie 14 %-nej odchýlky ceny dohodnutého diela.

V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa vyporiadať sa s touto otázkou a svoje rozhodnutie, týkajúce sa výšky ceny za dielo náležite právne aj skutkovo odôvodniť ( ).

Dôvody na odvolanie uplatnené odporcom v jeho odvolaní podľa , preto považoval odvolací súd za opodstatnené.

Pokiaľ ide o ustálenie výšky započítacej námietky - právneho dôvodu a výšky námietky na započítanie, ktorú v priebehu konania vzniesol odporca, tak jej právny dôvod súd prvého stupňa posúdil správne, v dôsledku čoho odvolací súd nepovažuje odvolanie navrhovateľa za opodstatnené a uplatnený dôvod podľa za daný.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že akceptoval započítací prejav odporcu s poukazom na zodpovednosť navrhovateľa podľa , . Správne pritom odôvodnil aplikáciu citovaného zákonného ustanovenia a vyporiadal sa aj s obranou navrhovateľa, ktorý sa domáhal aplikácie ustanovenia . V tejto časti odvolací súd sa stotožňuje so stanoviskom súdu prvého stupňa a v podrobnostiach na tento aj odkazuje.

Pre rozhodnutie vo veci však je nevyhnutné najskôr jednoznačne ustáliť základ a výšku uplatneného nároku v návrhu na začatie konania, t.j. doplatenie ceny za dielo, a preto bolo potrebné rozsudok okresného súdu zrušiť v celom rozsahu. V závislosti od rozhodnutia súdu prvého stupňa o výške nároku uplatneného navrhovateľom totiž súd posúdi aj započítaciu námietku v kontexte ust.

V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa vyslovený právnym názorom odvolacieho súdu ( ) a rozhodne nanovo aj o všetkých trovách účastníkov konania ( ).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .