Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-101-2013.pdf
PDF · 92.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4C/101/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Petrom Kvietkom, v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a. s., so sídlom Bratislava, Metodova č. 8, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného spoločnosťou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, za ktorú koná JUDr. Miroslav Bobák, ako konateľ a advokát, proti odporkyni V. N., J.. XX.XX.XXXX, G. V., Š.. S. Č.. XXX/X, o zaplatenie 813,44 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 441,41 € spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 441,41 € od 30.12.2011 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 813,44 € spolu s príslušenstvom spočívajúcim v úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 30.12.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.
V odôvodnení návrhu navrhovateľ uviedol, že s odporkyňou uzavrel Zmluvu o pripojení č. A1403383 a Zmluvu o pripojení č. A4785400 (ďalej len Zmluvy). Navrhovateľ s odporkyňou uzavrel dňa 27.02.2010 aj Dodatok k zmluve o pripojení č. A1403384 a dňa 14.12.2009 aj Dodatok k zmluve o pripojení č. A4785400. V zmysle predmetných zmlúv navrhovateľ vypožičal odporkyni dve SIM karty, ktoré umožňovali odporkyni využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Navrhovateľ pri uzatváraní Dodatkov k zmluve o pripojení odpredal odporkyni mobilné telefóny (telekomunikačné zariadenia) Sony Ericsson W508 a Huawei B260 Flybox 3G Router. Odporkyňa si podpisom Dodatkov k zmluvám bola vedomá, že mobilné telefóny (telekomunikačné zariadenia) sú jej predávané za ceny uvedenú v čl. 1 bod 1.3 Dodatkov, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou cenou) a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa odporkyňa zaviazala využívať služby po dobu dohodnutú v dodatkoch, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikne škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu (telekomunikačného zariadenia). Navrhovateľ tak vypočítal výšku spôsobenej skutočnej škody, ktorú mu spôsobila odporkyňa sumou celkom 372,03 €.
Odporkyňa sa k podanému návrhu písomne nevyjadrila.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v konaní o drobných sporoch, pričom podľa § 200ea sa drobným sporom rozumie spor, ktorého predmet konania nepresiahne sumu 1 000,-- €.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi, na základe ktorých súd zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ uzavrel s odporkyňou dňa 27.02.2010 Zmluvu o pripojení č. A1403384 a tento istý deň uzavrel navrhovateľ s odporkyňou aj Dodatok k zmluve č. A 1403384. Navrhovateľ uzavrel dňa 14.12.2009 s odporkyňou Zmluvu o pripojení č. A4785400 a v tento istý deň uzavrel s odporkyňou aj Dodatok k zmluve č. A4785400. Zmluvy o pripojení navrhovateľ s odporcom uzavrel podľa § 43 Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Súčasťou zmlúv boli aj Všeobecné podmienky spoločnosti Orange Slovensko, a. s., na poskytovanie verejnej telefónnej služby, ktoré bližšie upravujú práva a povinnosti zmluvných strán.
Z faktúr nachádzajúcich sa v spise a z pokusu o pokonávku zo dňa 15.12.2011 súd zistil, že odporkyňa nezaplatila v lehote splatnosti za poskytované služby navrhovateľovi za čas od 08/2011 až 10/2011 sumu celkom 441,41 €.
Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 78 ods. 8 Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe vykonaného dokazovania súd vyhovel žalobe čiastočne, a to tak, že zaviazal odporkyňu, aby zaplatila navrhovateľovi sumu 441,41 €, pozostávajúcu z ceny nezaplatených služieb.
Pretože sa odporkyňa dostala do omeškania dňom 30.12.2011, čo je deň nasledujúci po dni splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku, súd priznal navrhovateľovi k čiastke 441,41 € aj úrok z omeškania vo výške 9 % z tejto sumy od 30.12.2011 do zaplatenia. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, rozhodujúca pre výšku úrokov z omeškania bola ku dňu 30.12.2011 vo výške 1,00 % ročne, preto má úrok z omeškania výšku 9 % ročne.
Súd návrh navrhovateľa zamietol v prevyšujúcej časti, a to v časti o zaplatenie sumy 372,03 € uplatňovanej navrhovateľom ako náhradu škody.
Z vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody, teda že súd by mal navrhovateľovi priznať zmluvnú pokutu minimálne do výšky spôsobenej skutočnej škody, bolo potrebné vec posúdiť aj podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka, je :
a/ protiprávny úkon,
b/ spôsobenie škody,
c/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
d/ zavinenie.
Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo aj len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.
V súdenej veci zo strany navrhovateľa, nesúceho dôkazné bremeno, nebolo preukázané splnenie už predpokladu uvedeného pod písmenom a/.
Pokiaľ ide o samotný vznik škody, k tomuto súd považuje za potrebné dodať, že v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda, a to čo poškodením ušlo (ušlý zisk).
Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadrená všeobecným ekvivalentom, to znamená peniazmi a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii.
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.
To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.
Podľa tvrdenia navrhovateľa, ktoré si súd neosvojil, vznikla navrhovateľovi škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou MT a jeho akciovou cenou.
Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode nedošlo. Podľa názoru súdu, za škodu nemožno považovať to, že v rámci rozsiahlej obchodnej politiky navrhovateľa, tento predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz navrhovateľom podaným návrhom, bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmieneným právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu alebo telekomunikačného zariadenia nie je následkom protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože navrhovateľ za mobilný telefón alebo telekomunikačné zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu.
Zároveň s poukazom na vyššie uvedené nie je splnený ani tretí predpoklad vzniku škody (príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou), tzv. kauzálny nexus, pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa, by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporcom s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.
S poukazom na vyššie uvedené súd musí konštatovať, že neboli splnené podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody, tak ako si ju navrhovateľ uplatňoval.
S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p.. V konaní mal navrhovateľ úspech v 54% a odporkyňa mala úspech v 46%. Možno teda konštatovať, že navrhovateľ a aj odporkyňa mala v konaní čiastočný úspech, preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolania do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odôvodnení sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O. s. p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastníkov dostal jeden rovnopis) uviesť proti ktorému rozhodnutie smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.