Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/23/2014

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., a členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú O. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre, Štefánikova tr. 88, Nitra, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky Y. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., R. Y. XXX, zastúpená Mgr. Martinom Hurtajom, advokátom so sídlom v Nitre, Štefánikova 15 a otca U. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. K., B. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 21. februára 2014 č. k. -54 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. -25 zo dňa 29. 11. 2011 v časti vyživovacej povinnosti otca k mal. O. tak, že zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť zo sumy 100 eur na sumu 120 eur mesačne počnúc dňom 11. 10. 2013, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za čas od 11. 10. 2013 do 28. 02. 2014 v sume 93,65 eura povolil otcovi splácať v splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol v zmysle tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. - 5, , o rodine, keď vykonaným dokazovaním mal preukázané, že návrh matky je čiastočne dôvodný. Od poslednej úpravy výživného nastala zmena pomerov u maloletej v tom, že je staršia o dva roky, nastúpila do prvého stupňa základnej školy, v súvislosti s čím má matka zvýšené výdavky na cestovné a školské potreby a lieky kvôli zdravotnému stavu dieťaťa. Konštatoval zmenu pomerov aj na strane oboch rodičov, u otca nastal mierny pokles príjmu zo závislej činnosti zo sumy 634,28 eura mesačne na 625,99 eura mesačne, napriek tomu mal za to, že je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživné zvýšeným výživným o 20 eur mesačne. Okrem bežných výdavkov, ktoré má na bývanie, stravu, cestovné, spláca úvery mesačne sumou 550 eur, ktoré nie je možné zohľadniť, keďže výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, najmä pred tými, ktoré nie sú nevyhnutné. Konštatoval, že otec spláca úver vo výške 280 eur použitý na rekonštrukciu domu, ktorého je len spoluvlastníkom. Aj splátka úveru spoločnosti Home Credit Slovakia v sume 113 eur súvisí s úverom na rekonštrukciu toho istého domu, ktorý začal splácať, keď nebol ani spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Zároveň poukázal, že nie je reálne, aby z mesačného príjmu 634 eur uhrádzal všetky ním uvádzané výdavky. Konštatoval, že má príjem aj zo stávkovania. Pokiaľ ide o matku, v porovnaní so zárobkom v roku 2011 došlo k nárastu jej príjmu zo sumy 381,55 eura na sumu 440,09 eura. Spolu so zvýšeným výživným a rodinnými prídavkami aj vzhľadom na nárast jej príjmu súd prvého stupňa návrhu matky vyhovel zvýšením výživného na sumu 120 eur mesačne.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá navrhla rozsudok zmeniť a zaviazať otca výživným v sume 150 eur mesačne od 01. 09. 2013. Uviedla, že súd prvého stupňa vykonal potrebné dokazovanie, avšak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázala na to, že otec spláca úver vo výške 280 eur mesačne, použitý na rekonštrukciu nehnuteľnosti, ktorej je podielovým spoluvlastníkom iba v podiele 1. Pokiaľ by mal splácať úver do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu, teda 140 eur, nemal by problém uhradiť sumu, o ktorú navrhla zvýšiť výživné. Poukázala na to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Uviedla, že pokiaľ otec má také príjmy, že si môže dovoliť skoro celú mesačnú mzdu použiť na splátky úverov a kreditných kariet, malo by byť v jeho možnostiach platiť na dieťa zvýšené výživné o 50 eur mesačne. Jeho príjem zo závislej činnosti nekorešponduje s ním uvedenými výdavkami, rozdiel činí 400 eur, čo podľa jej názoru nemôže byť uhrádzané z príjmu jeho otca.

Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že súdom zvýšené výživné je pre neho dosť vysoké a ohrozuje jeho prežitie, ale uvedomujúc si svoju vyživovaciu povinnosť nepodával odvolanie proti rozsudku. Matka v odvolaní svoje tvrdenia zakladá len na domnienkach. Poukázal, že jeho otec nie je povinný splácať jeho záväzky a keďže sa jeho príjem oproti predchádzajúcej úprave nezvýšil a je zadlžený, má za to, že návrh na zvýšenie výživného až na sumu 150 eur nebol dôvodný.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, návrh matky považoval za dôvodný, a sumu, ktorú navrhol na pojednávaní, za primeranú veku a potrebám dieťaťa.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie matky bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. a po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je návrh matky, doručený súdu prvého stupňa dňa 11. 10. 2013, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného na mal. O., nar. XX. XX XXXX, zo sumy 100 eur mesačne na sumu 150 euro mesačne počnúc dňom 01. 09. 2013. Preskúmavaným rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú O. zo sumy 100 euro na sumu 120 euro mesačne počnúc dňom 11. 01. 2013 (od podania návrhu) a zročné výživné povolil otcovi splácať po 10 euro mesačne spolu s bežným výživným.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Vyššie citované zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov, zistenej porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho súdneho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť nárast potrieb detí, najmä v súvislosti s ich pribúdajúcim vekom, fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ale i zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu, alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas.

Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy a musí taktiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak nemôže opomenúť existenciu ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale sú so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktorá zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Naviac súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa i vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách citovaných zákonných ustanovení zisťoval zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, ku ktorej došlo od posledného rozhodovania o výživnom. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku využijúc postup podľa ust. sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti. Na zdôraznenie jeho správnosti len opätovne zvýrazňuje, že posledná úprava výživného na mal. O. bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. -25 zo dňa 29. 11. 2011, kedy súd prvého stupňa rozviedol manželstvo rodičov mal. O., dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu 100 eur mesačne. Zároveň upravil aj styk otca s mal. O.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30. 12. 2011. V tej dobe súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z mesačného príjmu matky 381,55 eura mesačne a zárobku otca vo výške 634,28 eura mesačne. Obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť len k mal. O., ktorá v tom čase navštevovala predškolské zariadenie. Matka podala návrh na zvýšenie výživného dňa 11. 10. 2013 z dôvodu, že mal. O. nastúpila od 01. 09. 2013 do prvého ročníka základnej školy v súvislosti s čím vzrástli jej výdavky. V čase terajšieho rozhodovania o výživnom okruh vyživovacích povinností oboch rodičov zostal zachovaný, keď žiadnemu z nich vyživovacia povinnosť k mal. dieťaťu nepribudla. Matka v období rozhodnom pre posúdenie v tomto konaní uplatneného nároku dosiahla príjem 440 eur mesačne a poberá prídavok na dieťa vo výške 23,10 eura mesačne. Býva v rodinnom dome rodičov, spláca dva úvery, ktoré si zobrala na rekonštrukciu detskej izby, kúrenie a leasing na auto. Pokiaľ ide o otca, jeho zárobok v súčasnosti dosahuje 625,99 eura, býva v rodinnom dome, na ktorý si zobral viaceré úvery, oproti predchádzajúcemu rozhodovaniu, kedy splácal úver 170 eur mesačne, tento má navýšený na sumu 280 eur mesačne. V predmetnom rodinnom dome býva s otcom a má aj ďalšie úvery. Mal. O. je staršia o dva roky, okrem toho, že nastúpila do prvého ročníka základnej školy, je alergička, v súvislosti s čím má matka náklady okolo 27 eur mesačne na ošetrenie. Dieťa trávi každý druhý víkend u otca.

S ohľadom na uvedené zistenia v preskúmavanej veci niet sporu o tom, že vyživovacia povinnosť voči mal. O. naďalej trvá a že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k zmene pomerov účastníkov konania odôvodňujúcej zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na toto mal. dieťa. Uplynutím 2-ročného obdobia došlo k prirodzenému nárastu potrieb a životných nákladov dieťaťa nielen v dôsledku jeho psychickej vyspelosti, ale aj v súvislosti s jeho prechodom na základnú školu, ktoré skutočnosti, ako

všeobecne platné, nie je ani potrebné bližšie dokazovať. Na strane matky sa zmena pomerov prejavila v náraste jej zárobku o približne 60 eur mesačne, u otca došlo k veľmi miernemu poklesu zárobku, o cca 9 eur mesačne. Odvolací súd si osvojil závery prvostupňového súdu ohľadne zárobkových a majetkových pomerov oboch rodičov, s ktorými sa tento dôsledne a v dostatočnom rozsahu vysporiadal, na jeho závery v podrobnostiach poukazuje a duplicitne ich opakovať nebude. Podčiarkuje len, že vzhľadom na to, že od predchádzajúcej úpravy pomerov nedošlo k nárastu príjmov otca, ale nastal nárast potrieb mal. dieťaťa, súd prvého stupňa dôvodne zvýšil vyživovaciu povinnosť otca o sumu 20 eur mesačne. Správne konštatoval, že úvery, ktoré otec spláca, nie je možné zohľadniť pri určovaní vyživovacej povinnosti, pretože výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, hlavne pred výdavkami, ktoré nie sú výdavkami nevyhnutnými. Preto pokiaľ si otec navýšil úver na rekonštrukciu rodinného domu, nepreukázal, že takéto navýšenie bolo nevyhnutné, pričom keďže je len podielovým spoluvlastníkom rodinného domu, je opodstatnená aj námietka matky, že by sa na týchto nákladoch mal podieľať aj jeho otec, ktorý je tiež spoluvlastníkom rodinného domu. K námietkam matky uvádzaným v odvolaní, že otec má vyššie výdavky ako príjmy, odvolací súd poukazuje na výpoveď otca, že v domovej nehnuteľnosti býva s ním aj jeho otec a aj ten sa podieľa na úhradách poplatkov a nákladov spojených s bývaním. Táto skutočnosť vysvetľuje rozdiel medzi príjmami a výdavkami rodičov, pričom je len prirodzené, že keď bývajú spolu v domovej nehnuteľnosti, je pravdepodobné, že na nákladoch na bývanie a výživu sa podieľa aj jeho otec, ktorý vykonával živnosť, z ktorej mal príjem.

Odvolací súd s dôrazom na skutočnosť, že u otca oproti predchádzajúcej úprave došlo k poklesu jeho príjmu a u matky k nárastu príjmu, považoval návrh matky za dôvodný v rozsahu určenom súdom prvého stupňa, keď vzhľadom na predchádzajúcej úpravy výživného uplynula doba 2 rokov a došlo k nárastu výdavkov mal. dieťaťa v súvislosti s nástupom do školy.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil.

Odvolací súd dodáva, že matka v návrhu ako tiež v odvolaní požadovala zvýšenie vyživovacej povinnosti otca od 01. 09. 2013, pričom súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť od 11. 10. 2013, teda od podania návrhu. Matka ani v návrhu, ani v priebehu konania a ani v odvolaní neuviedla dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného spätne, ktorá povinnosť vyplýva z ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné pre mal. dieťa je možné priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, a preto súd prvého stupňa správne rozhodol, keď zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od podania návrhu.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.