Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16P-72-2014.pdf
PDF · 80.91 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/72/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov samosudkyňou JUDr. Zuzanou Miklošovou v právnej veci maloletého J. Š., V.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom JUDr. Petrom Dudičom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Košice - okolie, dieťa rodičov: I. P.Ř., V.. X.XX.XXXX, P. T. XXX/XX, Y., T. V., Č. I., a I.P. Š., V.. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, B., B..Č.. L. Ú. V. L. B. N.D. T. I., na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Trebišov, v konaní o zníženie výživného, takto
rozhodol:
Nariaďuje ústavnú starostlivosť nad maloletým J. Š., V.. XX.XX.XXXX.
Maloleté dieťa umiestňuje do I. centra v P..
Matka je povinná prispievať na výživu maloletého J. sumou zodpovedajúcou 30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určené zákonom č.601/2003 Z.z. o životnom minime, v platnom znení, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, na účet Reedukačného centra v P. a v prípade zmeny zariadenia vždy na účet toho domova, v ktorom sa ústavná starostlivosť bude vykonávať.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého J. sumou zodpovedajúcou 30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa určené zákonom č.601/2003 Z.z. o životnom minime, v platnom znení, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, na účet Reedukačného centra v P. a v prípade zmeny zariadenia vždy na účet toho domova, v ktorom sa ústavná starostlivosť bude vykonávať.
odôvodnenie:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov podal dňa 19.3.2014 návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletým J. Š., ktorá sa bude realizovať v Reedukačnom centre P. a určenia výživného zo strany oboch rodičov.
V návrhu uviedol, že maloletý J. je vedený v evidencii detí s poruchami správania od 9/2008 z dôvodu opakovaného páchania činu ináč trestného. Aj napriek opakovaným šetreniam v prirodzenom rodinnom prostrední maloletého, vykonaným opakovaným pohovorom a napomenutiam otca nedošlo k pozitívnej zmene v jeho správaní. Vzhľadom na sociálne pomery rodiny a na mentálnu úroveň jej členov nebolo zo strany navrhovateľa uložené výchovné opatrenie. Otec znemožňoval ÚPSVaR pracovať s rodinou a sám nemal záujem na navodenie pozitívnej zmeny v správaní jednotlivých členov jeho rodiny. Z toho dôvodu bol dňa 14.5.2012 podaný na otca podnet na trestné stíhanie z dôvodu ohrozovania mravnej výchovy mládeže. Po podaní tohto podnetu otec prejavil záujem o spoluprácu a na odporúčanie vyhľadal so synom pedopsychiatričku MUDr. R.. Maloletý bol následne prijatý do Detskej psychiatrickej liečebne v
X.. Jeho pobyt bol krátky, na podnet otca bol prepustený. P.Š. bol opakovane upozorňovaný na správania syna aj školou, ktorej rovnako sľúbil, že zjedná nápravu a opätovne zabezpečí hospitalizáciu maloletého v DPL v X.. Otec dieťaťa v mesiaci máj 2013 nastúpil na výkon trestu odňatia slobody, ktorý si v súčasnosti odpykáva v ÚVTOS v I.. Starostlivosť o mal. J. ako aj ďalšie deti ponechal na svojej manželke R. Š., V.. X.XX.XXXX, ktorá je negramotná, zaostalá a komunikácia s ňou je problematická. V priebehu opakovaných pohovorov sa menovaná vyjadrila, že J. nie je synom, nerešpektuje ju, fetuje, žobre a ona nezvláda jeho výchovu. Dňa 28.1.2014 po telefonickom rozhovore bolo zaslané navrhovateľovi oznámenie ŠZŠ v B. na ul R..I..Š., v ktorom sa uvádza, že správanie mal. J. je nepredvídateľné, dieťa chodí do školy s neupraveným zovňajškom, je stále nafetované, narúša vyučovací proces a pod vplyvom omamných látok je agresívne, ničí zariadenie a vybavenie školy a ohrozuje seba aj okolie. Škola v obave o zdravie a vývin maloletého ako aj v obave o zdravie žiakom školy, ako aj personál žiada o riešenie danej situácie.
Vzhľadom k tomu, že otec maloletého je v ÚVTOS, biologická matka sa zdržiava v ČR a v minulosti neprejavovala záujem o syna, manželka otca nezvláda jeho výchovu, poruchy správania aj naďalej pretrvávajú, dokonca narastajú na intenzite, bol podaný návrh na nariadenie predbežného opatrenia ( konanie vedené pod sp.zn. 8P/41/2014 ).
Rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. 7P/37/2010-24 zo dňa 22.3.2010 súd zveril maloleté deti R. B., V.. XX.X.XXXX, I. Š., V.. X.X.XXXX a J. Š., V.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca a matke uložil povinnosť prispievať na výživu každého dieťaťa sumou zodpovedajúcou 30% sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa určené zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení ( minimálne výživné ).
Uznesením Okresného súdu Trebišov č.k. 8P/41/2014-20 zo dňa 24.2.2014, vykonateľným dňa 24.2.2014, právoplatným dňa 18.3.2014, súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým umiestnil maloletého J. Š. do Reedukačného centra v P., okr. B..
Zo spisu sp.zn. 16P/63/2014 súd zistil, že matka žije v Č. I., t.č. je na rodičovskej dovolenke a jej príjem tvorí rodičovský príspevok a prídavok na dieťa.
Podľa § 54 ods.1,2 a 5 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len „Zákona o rodine“ ), náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Podľa § 81 ods.1,2 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
Podľa § 62 ods.2,3 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona( zákon č. 301/2003 Z.z. o životnom minime, v platnom znení).
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že u maloletého dieťaťa sa dlhodobo prejavujú poruchy správania, ktoré majú rastúcu tendenciu v dôsledku hrubého zanedbávania starostlivosti zo strany otca a jeho manželky. Matka o dieťa neprejavuje žiaden záujem a otec, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti svojim ľahostajným prístupom ohrozoval zdravie dieťaťa. Ani manželka otca, v ktorej starostlivosti sa dieťa nachádzalo po jeho nástupe na výkon trestu neurobila žiadne kroky k náprave.
Zanedbávanie starostlivosti o dieťa vedie k zhoršovaniu jeho duševného i fyzického vývinu, ktorému sa dá zabrániť len zmenou výchovného prostredia. Keďže v priebehu konania nikto neprejavil záujem o náhradnú osobnú starostlivosť, súd nariadil u maloletého ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude realizovať v Reedukačnom centre v P., ktoré je špecializovaným zariadením pre reedukáciu sociálne, mravne a emocionálne narušených detí.
Vzhľadom na príjmové pomery oboch rodičov, súd v zmysle § 81 ods. 1,2 v spojení s § 62 ods.2,3 ZoR uložil obom rodičom povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou zodpovedajúcou 30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa ( minimálnym výživným ), čo v súčasnosti činí sumu 27,13 €. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že sumy životného minima sa menia vždy k 1.7. bežného kalendárneho roka.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.