Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-20P/361/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Klaudiou Talašovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú O. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matky A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., Z. 9, zast.: AK Agner & partners, s.r.o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava a otca S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., G. XX, na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto

rozhodol:

Súd zveruje maloletú O. X., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia.

Otec je povinný platiť výživné na maloletú O. v sume 180 eur mesačne odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky.

Súd konanie v časti návrhu o úpravu styku otca s maloletou z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 04.10.2013 doručeným tunajšiemu súdu 05.11.2013 žiadala matka súd o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. O.. V konečnom dôsledku žiadala zveriť maloletú do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Otca navrhovala zaviazať výživným v sume 180 eur mesačne odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu a tiež žiadal upraviť styk otca s maloletou. Na pojednávaní dňa 06.05.2014 návrh v časti o úpravu styku zobrala späť a konanie o tejto časti návrhu žiadala zastaviť.

Otec s návrhom súhlasil, okrem výšky výživného, ktorú navrhol určiť v sume 120 eur mesačne. Súhlasil i so späťvzatím návrhu matky v časti týkajúcej sa jeho úpravy styku s maloletou.

Kolízny opatrovník s návrhom matky v celom rozsahu súhlasil, súhlasil i so späťvzatím návrhu matky v časti týkajúcej sa jeho úpravy styku s maloletou.

Vykonaním dokazovaním súd zistil, že rodičia nie sú manželia, v spoločnej domácnosti žili od jesene 2004 do februára 2012. Od tohto obdobia je maloletá v starostlivosti matky a otec na jej výživu platí sumou 120 eur mesačne, iným spôsobom jej potreby nezabezpečuje. Matka je zamestnaná ako zdravotná sestra s čistým priemerným mesačným príjmom v r. 2013 - 410,25 eur a za prvé tri mesiace roka 2014 - 411,32 eur. Býva i s maloletou v 3-izbovom byte v osobnom vlastníctve jej otca. Je nemajetná, ukončila Strednú zdravotnú školu s maturitou. Je slobodná, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Jej zdravotný stav je dobrý.

Otec dieťaťa je tiež slobodný, bez ďalšej vyživovacej povinnosti. Býva u svojej matky, starobnej dôchodkyne v jej 4-izbovom byte, kde spolu hospodária. Jeho príspevok do domácnosti do konca r. 2013 činil 400 eur mesačne, v tomto roku prispieva sumou 100 eur mesačne. Zdravotné problémy nemá, je vyučený auto lakovník a v tomto odbore aj pracuje. Od 27.09.2011 do 31.12.2013 pracoval v M. U. BA, kde v r. 2013 jeho čistý priemerný mesačný príjem dosiahol 992,83 eur. Tento pracovný pomer bol skončený výpoveďou zo strany otca bez udania dôvodu. Od 01.04.2014 pracuje v Prodan interier, s.r.o. a za prvé tri mesiace roka 2014 zarobil v priemere 312,13 eur netto mesačne.

Súd zhodným tvrdením rodičov mal preukázané, že matka otcovi v styku s maloletou nebráni, o tomto sa dohodnúť vedia, avšak otec nedodržiava presne stanovený čas, na ktorom sa dohodli.

Maloletá Daniela je 10,5 - ročná žiačka 4. triedy ZŠ, ktorá má výborný zdravotný stav. Matka má zvýšené náklady súvisiace s návštevou školy dcéry, keď za obedy platí cca 21 eur mesačne a za školskú družinu 13,60 eur mesačne. Maloletá navštevuje v umeleckej škole tanečnú, kde poplatok činí 60 eur na 5 mesiacov.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenie § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru.

Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.

Vzhľadom na to, že rodičia sa o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej nedohodli, súd konal na návrh matky, ktorý bol podaný dôvodne. Návrhu vyhovel, maloletú O. zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia, s čím otec i kolízny opatrovník súhlasili. V starostlivosti matky o maloletú súd nezistil žiadne závady alebo nedostatky. Preukázané bolo v konaní, že otec okrem výživného, ktoré na maloletú platí v sume 120 eur mesačne, iným spôsobom potreby dieťaťa nezabezpečuje. O dcéru sa zaujíma a nesporne má s ňou vytvorený pekný vzájomný vzťah. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal zo zárobku, ktorý otec dosiahol v AC G. v sume 992,83 eur netto mesačne, pretože tento pracovný pomer otec skončil sám, na vlastnú žiadosť výpoveďou. Takéto konanie otca je potrebné vyhodnotiť v súlade s obsahom ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine v tom zmysle, že otec sa sám vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Takéto konanie otca nemôže byť nikdy na úkor maloletého dieťaťa. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd zaviazal otca povinnosťou platiť výživné na maloletú v sume 180 eur mesačne odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle návrhu matky, keď s počiatkom určenia vyživovacej povinnosti ostatní účastníci konania súhlasili. Takto určenú výšku výživného považuje súd v súčasnom období za primeranú veku a odôvodneným potrebám dieťaťa ako aj pomerom zistených na strane oboch rodičov. Výška výživného zodpovedá matkou preukázaným zvýšeným nákladom súvisiacich so školskou činnosťou dcéry, ktorej platí obedy v priemernej výške 21 eur mesačne a za pobyt v družine cca 13 eur mesačne. Matka tiež preukázala, že dcéra sa venuje mimoškolskej záujmovej činnosti, navštevuje tanečnú s 5-mesačným poplatkom v sume 60 eur. Okrem týchto zvýšených nákladov má matka náklady na zabezpečenie výživy, ošatenia a ďalších potrieb dieťaťa. Škola, ktorú maloletá navštevuje, vyčíslila náklady dieťaťa v sume 100 eur (okrem nákupu bežných školských potrieb a spotrebného materiálu, poplatkov za ŠKD a obedy). Otca neospravedlňujú jeho nepriaznivé majetkové a príjmové pomery, pretože svoju vyživovaciu povinnosť si musí plniť ako svoju prvoradú povinnosť a to hoc i na svoj vlastný úkor.

Súd konanie v časti návrhu matky týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletou zastavil podľa , .

O trovách konania rozhodol súd podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, v troch vyhotoveniach, na Krajský súd v Bratislave,

cestou podpísaného súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nebude dobrovoľne plniť povinnosť, uloženú mu vo vykonateľnom rozsudku, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.