Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cpr/5/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci navrhovateľky: J. Q., R.. XX.X.XXXX, K. D. XX/XXXX, Ž., V. I., zastúpená advokátkou JUDr. Barborou Roštárovou, AK Orechová 476, Viničné, proti odporcovi: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Mlynské Nivy 44/a v Bratislave, IČO: 35 815 256, zastúpený MGA IURIS, s.r.o., Pri Starej prachárni 10 v Bratislave, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou odporcu danou navrhovateľke listom zo dňa 20.2.2012 j e n e p l a t n é. Pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom naďalej t r v á.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia 485,03 € na účet advokátky JUDr. Barbory Roštárovej č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 99,50 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu 9.6.2012 domáhala určenia neplatnosti výpovede, ktorú obdržala od odporcu listom zo dňa 20.2.2012 a tiež náhrady mzdy. Návrh na náhradu mzdy zobrala neskôr v priebehu konania späť.

Návrh odôvodnila nasledovnými skutkovými okolnosťami :

Navrhovateľka bola u odporcu zamestnaná od 1.4.2006 na pracovnej pozícii manažér predaja. Dňa 12.1.2009 nastúpila na materskú dovolenku a následne čerpala rodičovskú dovolenku. Na jej zastupovanie odporca prijal do pracovného pomeru na dobu určitú p. A. J.. Dňa 7.6.2011 odporca zaslal navrhovateľke list, v ktorom jej oznámil, že jej pracovné miesto "manažér predaja" sa organizačnou zmenou zo dňa 1.6.2011 ruší. Ďalej jej oznámil, že má možnosť uchádzať sa o voľné pracovné miesta v interných výberových konaniach, zverejnených na intranete odporcu.

Listom zo dňa 8.6.2011 navrhovateľka odporcovi oznámila, že 16.6.2011 nastupuje do práce. Motívom tohto konania bol jej strach o stratu zamestnania, snaha zúčastniť sa vyhlásených výberových konaní a tiež skutočnosť že na rodičovskej dovolenke nemala prístup k intranetu odporcu.

Dňa 15.6.2011 (1 deň pred jej nástupom do práce) odporca preradil p. A. J. na vtedy voľné pracovné miesto manažér predaja - ID 3323003, ktoré však malo byť rovnakou organizačnou zmenou ku dňu 31.7.2011 zrušené. Súčasne jej odporca zmenil pracovný pomer z doby určitej na dobu neurčitú, čím jej

rovnako umožnil zúčastniť sa výberových konaní na voľné pracovné miesta. Odporca tak urobil napriek tomu, že organizačnou zmenou zamýšľal znížiť stav zamestnancov na pozíciách manažér predaja.

Dňa 19.7.2011 sa uskutočnil konkurz na dve uvoľnené miesta manažér predaja, konkurzu sa zúčastnili obe zamestnankyne, avšak navrhovateľka dostala negatívne stanovisko.

Dňa 29.7.2011 sa navrhovateľka vrátila naspäť na rodičovskú dovolenku. Odporca jej žiadosti vyhovel s tým, že si vraj "materskú dovolenku zle naplánovala a svojím skorším príchodom riadne zamiešala karty". Navrhovateľka nevedela, že odporca jej mal ponúknuť inú vhodnú prácu namiesto toho, aby ju zavádzal možnosťou zúčastniť sa výberových konaní.

Listom zo dňa 9.1.2012 zaslala navrhovateľka odporcovi list, v ktorom mu oznámila, že končí rodičovskú dovolenku, nastupuje do zamestnania a žiada o pridelenie práce,

Odporca jej odpísal, že jej pracovná pozícia bola ku dňu 31.7.2011 na základe organizačnej zmeny zrušená a že pre ňu nemá žiadne iné vhodné voľné miesto.

Dňa 20.2.2012 navrhovateľka obdržala od odporcu výpoveď z pracovného pomeru podľa . Navrhovateľka odmietla skončenie pracovného pomeru dohodou z dôvodu organizačných zmien a tým stratila aj nárok na zákonné odstupné, ako aj odstupné podľa platnej Kolektívnej zmluvy. Pracovný pomer jej skončil uplynutím výpovednej doby.

Navrhovateľka považuje výpoveď danú jej odporcom za neplatnú. Neplatnosť tohto úkonu odporcu vidí v jeho účelovom a diskriminačnom konaní, ktoré spočívalo v tom, že hoci účelom organizačnej zmeny bolo znižovanie počtu zamestnancov na pozícii manažér predaja, ktorú zastávala aj ona, tesne pred zrušením týchto miest odporca umelo zvýšil počet zamestnancov o p. A. J., ktorá mala uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú na zastupovanie navrhovateľky počas materskej a rodičovskej dovolenky. Preradil ju na vtedy voľné miesto manažér predaja, hoci mu už vtedy bolo jasné, že prijatou organizačnou zmenou bude aj táto pozícia zrušená. Tým jej umožnil zúčastniť sa výberových konaní, pričom na jednom z nich uspela.

Ďalej navrhovateľka vidí pochybenie odporcu aj v tom, že namiesto ponuky iného vhodného miesta podľa , prizval navrhovateľku na výberové konanie, čím sa vyhol splneniu si svojej ponukovej povinnosti. Zamestnávateľ si nesplní svoju ponukovú povinnosť tým, že zamestnanca upozorní na zoznam ponúk voľných miest, resp. výberových konaní na intranete, pričom navrhovateľka nemala v tom čase na intranet odporcu žiaden prístup (rozsudok NS ČR pod sp. zn. ). Ak zo zákona nevyplýva povinnosť obsadiť určité miesto na základe výberového konania, zamestnávateľ je povinný ho zamestnancovi v prípade zrušenia jeho pracovného miesta , ponúknuť. Ponuku iného miesta nie je možné viazať na ďalšiu podmienku, ktorou je povinnosť zúčastniť sa výberového konania. (rozsudok NS ČR z 18.1.2011 pod sp. zn. ).

Podľa čl. 2 druhá veta , výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ak nejde o veci uvedené v ods. 2 súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Rozhodnutie odporcu o organizačnej zmene zo dňa 1.6.2011 malo sledovať predovšetkým zmenu jeho úloh, zmenu technického vybavenia a zníženia stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektivity práce. Touto organizačnou zmenou mal byť regulovaný počet zamestnancov a jeho kvalifikačné zloženie tak, aby odporca zamestnával len taký počet zamestnancov, aký by zodpovedal jeho potrebám. S nástupom navrhovateľky do práce z rodičovskej dovolenky sa mal pracovný pomer pani J. skončiť. Skutočnosť, že deň pred nástupom navrhovateľky do práce, odporca preradil p J. na iné pracovné miesto, ktoré

bolo síce voľné, ale malo byť taktiež zrušené, svedčí o zámere odporcu poškodiť navrhovateľku. Hoci odporca v rozhodnutí o organizačnej zmene zo dňa 1.6.2011 deklaroval znižovanie počtu zamestnancov na pozíciách manažér predaja, v skutočnosti tento počet účelovo zvýšil. Odporca v liste zo dňa 9.2.2012 tvrdil, že si len plnil oznamovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z PKZ a teda informoval zamestnancov (v tomto prípade pani J.) s pracovným pomerom na dobu určitú o pracovných pozíciách na dobu neurčitú. Z konania odporcu však je zrejmé, že jeho cieľom nebolo znižovať stav zamestnancov, ale v prípade navrhovateľky účelovo ukončiť jej pracovný pomer a pracovný pomer s pani J. zachovať. Svojim konaním teda primárne sledoval poškodenie navrhovateľky. Toto diskriminačné konanie je šikanóznym výkonom práva, ktorý nemôže požívať súdnu ochranu. Úkon odporcu bol síce formálne v súlade so zákonom, avšak bol vykonaný s úmyslom vopred poškodiť navrhovateľku. Navrhovateľka sa teda domnieva, že organizačná zmena v časti, kde sa rušila jej pracovná pozícia, nebola platná.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu doručenom súdu dňa 16.7.2012 uviedol, že žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol nasledovné skutočnosti:

Navrhovateľka pracovala u odporcu na základe Pracovnej zmluvy. Miestom výkonu jej práce bola Žilina. Pracovná pozícia navrhovateľky manažér predaja bola Organizačnou zmenou odporcu zo dňa 1.6.2011 zrušená ku dňu 31.7.2011. Navrhovateľka dostala výpoveď podľa listom odporcu zo dňa 20.2.2012. V tom čase nemal odporca pre navrhovateľku žiadnu inú vhodnú prácu. V mieste výkonu práce v Žiline bolo v tom čase voľné iba miesto - špecialista odborného vzdelávania. Toto pracovné miesto však nebolo pre navrhovateľku vhodné, nakoľko nespĺňala pre jeho zastávanie kvalifikačné predpoklady. V čase, keď odporca pristúpil k realizácii prijatých organizačných zmien, bola navrhovateľka v ochrannej dobe a preto jej výpoveď v tom čase dať nemohol. Odporca splnil tak formálne ako aj hmotnoprávne podmienky potrebné k platnosti výpovede. Rozhodnutiami o organizačných zmenách umožňuje zamestnávateľovi regulovať počet a kvalifikačné zloženie svojich zamestnancov tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom zložení, ktorý zodpovedá jeho potrebám. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočným, pritom rozhoduje výlučne zamestnávateľ a toto rozhodnutie nie je oprávnený preskúmavať ani súd. Organizačná zmena sa dotkla aj pracovných miest "manažér predaja" v mieste výkonu práce Žilina, z ktorých boli celkom 4 zrušené. Jedno z týchto pracovných miest pritom zastávala aj žalobkyňa. Preto práve v dôsledku uvedenej organizačnej zmeny odporca nemal možnosť žalobkyňu zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve, čím sa stala nadbytočnou.. Na uvedenej veci nemení nič ani skutočnosť, že odporca pred návratom navrhovateľky z rodičovskej dovolenky obsadil voľné pracovné miesto "manažér predaja" A. J.V.. Schválenou organizačnou zmenou k 31.7.2011 bolo aj toto miesto zrušené ,čím sa A. J. stala u odporcu rovnako nadbytočnou ako navrhovateľka. Odporca voči navrhovateľke pritom v súvislosti s uvedenou organizačnou zmenou postupoval rovnako ako voči ostatným zamestnancom, ktorých sa organizačná zmena dotkla. S navrhovateľkou sa nezaobchádzalo horšie ako s inými zamestnancami a nebola ani znevýhodnená v porovnaní s inými zamestnancami. Odporca s dostatočným časovým predstihom dal navrhovateľke časový priestor potrebný na to, aby sa pripravila na nepriaznivé dôsledky skončenia pracovného pomeru (v prípade, ak by k nemu nakoniec došlo) a zároveň v rámci svojich možností jej vytvoril potrebné možnosti na to, aby sa skončeniu pracovného pomeru a jeho dôsledkom mohla vyhnúť. Cieľom obsadzovania voľných pracovných miest vnútornými výberovými konaniami je pritom umožniť zamestnancovi, aby našiel také uplatnenie, ktoré pokiaľ možno čo najviac napĺňa jeho predstavy, zohľadňuje nielen jeho zdravotnú spôsobilosť, ale aj odborné schopnosti, kvalifikáciu, prax, záujmy a predpoklady jeho ďalšieho rozvoja, zároveň aj odporcovi umožniť vybrať si na voľné pracovné miesto takého zamestnanca, ktorý čo najlepšie napĺňa jej požiadavky. Odporca nikdy nestotožňoval plnenie si ponukovej povinnosti podľa s možnosťou zamestnancov zúčastniť sa vnútorných výberových konaní (a ani mu nie je zrejmé, z čoho navrhovateľka vyvodzuje opak). Práve na základe oznámenia zo 7.6.2011 sa navrhovateľka prihlásila do viacerých vnútorných zberových konaní, a to za rovnakých podmienok ako iní zamestnanci, no v konečnom dôsledku v žiadnom z nich nebola úspešná. Samotné výberové konania prebehli vo všetkých prípadoch štandardným spôsobom za účasti priameho nadriadeného zamestnanca obsadzovaného pracovného miesta a zamestnanca zaoberajúceho sa ľudskými zdrojmi, ktorí spomedzi zamestnancov, ktorí sa zúčastnili jednotlivých výberových konaní, na základe viacerých kritérií vybrali najvhodnejších z nich. Je pravdou, že niektorých výberových konaní sa zúčastnila aj A. J., odporca však nebol oprávnený tejto zamestnankyni neumožniť účasť na týchto výberových konaniach. Inak by odporca voči menovanej postupoval diskriminačne, keď by s ňou bez akéhokoľvek dôvodu zaobchádzal horšie ako s inými zamestnancami v porovnateľnej situácii.

Navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 6.2.2013 zobrala časť návrhu vo veci náhrady mzdy späť, preto súd v tejto časti konanie podľa zastavil.

Navrhovateľka k vyjadreniu odporcu uviedla, že motívom zmeny pracovného pomeru p. A. J. z doby určitej na dobu neurčitú bolo umožniť tejto zamestnankyni pokračovať v pracovnom pomere na inej pozícii manažér predaja a navrhovateľku prepustiť z dôvodu nadbytočnosti. V konečnom dôsledku totiž napriek zrušeniu štyroch miest dostala výpoveď len navrhovateľka, keďže ostatní zamestnanci boli v prebehnutých výberových konaniach na voľné pracovné miesta úspešní a to vrátane p. J.. Navrhovateľka sa účelovým konaním odporcu dostala do nepriaznivej situácie a bola tak nútená vrátiť sa na rodičovskú dovolenku, čím iba oddialila skončenie pracovného pomeru. Navrhovateľka sa ocitla v psychickej a časovej tiesni. V mieste výkonu práce v Žiline sa zrušilo 9 pracovných miest a zároveň sa vytvorilo 7 pracovných miest, z toho boli zrušené 4 pracovné pozície manažér predaja. Išlo o pracovné miesta p. S., p. W., p. J.V. a navrhovateľky. Pani S. prešla na pozíciu Key Account Manager, p. W. a p. J.Á. boli úspešné vo výberových konaniach na uvoľnené pozície manažér predaja a navrhovateľka dostala výpoveď. Tvrdenia odporcu, že výberové konania boli transparentné , urobené štandardným a korektným spôsobom, sú zavádzajúce. Odporca vopred vedel, kto z jeho zamestnancov prejde na inú pozíciu a kto sa dostane na ich uvoľnené pozície. S preložením p. J. na miesto manažér predaja sa nepočítalo, nakoľko táto pozícia pod ID 3323003 bola vedená ako neobsadená. Jej preloženie teda bolo vykonané náhle a bolo následkom toho, že sa navrhovateľka rozhodla vrátiť z rodičovskej dovolenky a uchádzať sa o nové miesta vo výberových konaniach., s čím odporca nerátal. Zmena pracovnej zmluvy p. J. nebola prerokovaná so zástupcami zamestnancov a to napriek tomu, že bola uskutočnená v čase realizácie organizačných zmien. Navrhovateľka nebola v čase prijatia organizačnej zmeny nadbytočná, pretože odporca umelo zvýšil počet zamestnancov na pozícii manažér predaja, ktoré bolo dotknuté organizačnou zmenou. Konanie odporcu je teda v rozpore s dobrými mravmi. Nie je daná príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou odporkyne a prijatou organizačnou zmenou. Nebola splnená ani podmienka nadbytočnosti navrhovateľky. Navrhovateľka bola ubezpečená, že sa pre ňu nejaké miesto nájde, ale sa musí zúčastniť výberových konaní. Keď ale vo výberových konaniach neuspela, bolo jej odporučené v odboru ľudských zdrojov odporcu, aby sa vrátila na rodičovskú dovolenku. Po návrate dostala výpoveď a jej pracovný pomer skončil ku dňu 31.5.2012.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov X.. K. B., X.. N. J., oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci :

Navrhovateľka pracovala u odporcu na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 27.3.2006. Dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 10.9.2007 bola zmenená jej pracovná pozícia na funkciu manažér predaja. Dňa 12.1.2009 nastúpila navrhovateľka na materskú dovolenku a následne pokračovala v rodičovskej dovolenke.

Listom zo dňa 7.6.2011 (Informácia o organizačných zmenách v divízii obchodu) odporca oznámil navrhovateľke (v tom čase na rodičovskej dovolenke), že Predstavenstvo SPP, a.s. na svojom zasadnutí dňa 1.6.2011 rozhodlo uznesením č. 202/18/2011 o organizačnej zmene v divízii obchodu. Touto organizačnou zmenou sa s účinnosťou k 31.7.2011 ruší jej pracovné miesto manažér predaja, ID 3323006, na ktorom je zaradená. Má zároveň možnosť uchádzať sa vo výberových konaniach o voľné pracovné miesta, na ktoré spĺňa požiadavky. Voľné pracovné miesta v spoločnostiach hlavnej skupiny SPP sú zverejňované priebežne, v aplikácii "Voľné pracovné miesta", ktorá sa nachádza na úvodnej stránke intranetu. V prípade, že nedisponuje prideleným PC, má možnosť uchádzať sa o voľné pracovné miesta v spoločnostiach hlavnej skupiny SPP prostredníctvom Zamestnaneckých centier alebo prostredníctvom recruiterov divízie ľudských zdrojov. Vysporiadanie jej pracovnoprávnych záležitosti sa bude realizovať po jej návrate z rodičovskej dovolenky.

Navrhovateľka odporcovi Listom (Oznámenie) zo dňa 8.6.2011 oznámila, že dňa 16.6.2011 chce nastúpiť do práce na svoju pracovnú pozíciu. Následne vyplnila Prihlášku do výberového konania na pracovné pozície manažér predaja, Key Account Manager, manažér predaja - senior, predajca MO VIP a manažér služieb zákazníkom. Dňa 25.7.2011 jej odporca oznámil cez ISRS systém, že na uskutočnených konaniach neuspela. Dňa 27.7.2011 požiadala listom navrhovateľka odporcu (Žiadosť o riadnu rodičovskú dovolenku do troch rokov veku dieťaťa) o poskytnutie rodičovskej dovolenky od 29.7.2011 do 17.2.2012. Odporca jej čerpanie rodičovskej dovolenky umožnil.

Dňa 18.2.2012 navrhovateľka nastúpila po ukončení rodičovskej dovolenky do práce, pričom predtým listom zo dňa 9.1.2012 túto skutočnosť odporcovi oznámila. Odporca jej následne zaslal písomné Stanovisko zo dňa 9.2.2012, v ktorom jej oznámil, že jej pracovná pozícia manažér predaja (ID 3323006) bola organizačnou zmenou odporcu zrušená. Nebola vytvorená žiadna nová pracovná pozícia manažér predaja, ale boli vytvorené pracovné miesta manažér predaja - senior, vedúci predaja, predajca MO VIP, supervízor a team leader. Organizačná zmena sa týkala celej divízie obchodu s plynom, pričom v Žiline boli zrušené celkom štyri miesta manažér predaja, jedným z nich bolo miesto navrhovateľky. Ďalej odporca v Stanovisku uviedol, že nebola vyzvaná na prerušenie rodičovskej dovolenky, interných výberových konaní sa mohla zúčastniť aj počas jej čerpania. Výberové konania sa vykonávali aj na uvoľnené pracovné pozície (nie len novovytvorené) po zamestnancoch, ktorí sa rozhodli zmeniť svoju pracovné pozíciu a uchádzať sa o pozície novovytvorené.

Listom zo dňa 20.2.2012 dostala navrhovateľka od odporcu Výpoveď podľa . Výpoveď jej bola v ten deň riadne doručená v práci. Z odôvodnenia výpovedného dôvodu vyplýva, že rozhodnutím Predstavenstva SPP, a.s., o organizačnej zmene, uznesenie č. 202/18/2011 zo dňa 1.6.2011 bolo zrušené jej pracovné miesto manažér predaja, na ktorom bola podľa pracovnej zmluvy zaradená. V dôsledku toho sa stala nadbytočnou. Zamestnávateľ nemá možnosť zamestnávať ju v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu jej práce, a to ani na kratší pracovný čas, t.j. nemá vhodnú prácu, ktorá zodpovedá jej zdravotnému stavu, schopnostiam a kvalifikácii alebo na výkon, ktorej je nutná jej predchádzajúca príprava. Výpovedná doba je 3 mesiace , začína plynúť 1.3.2012 a končí 31.5.2012.

Ďalším listom z toho istého dňa (20.2.2012) odporca navrhovateľke oznámil, že nemá možnosť prideľovať jej prácu podľa Pracovnej zmluvy počas výpovednej doby, nakoľko jej pracovné miesto bolo ešte ku dňu 31.7.2011 zrušené, čím sa zakladá prekážka v práci na strane zamestnávateľa. Po dobu prekážok v práci jej bude poskytovaná náhrada mzdy, vo výške priemerného zárobku. Zároveň odporca navrhovateľke nariadil čerpanie dovolenky v čase od 12.3.2012 do 17.5.2012, teda 44,5 dňa.

Navrhovateľka nesúhlasila so skončením pracovného pomeru a podala žalobu o jeho neplatnosť na tunajší súd. Dôvody súd uviedol vyššie.

Z Materiálu na zasadnutie Predstavenstva SPP, a.s. dňa 1.6.2011 súd zistil, že jeho programom bolo prerokovanie a schválenie organizačnej zmeny v divízii O, F a S v súvislosti s prebiehajúcim projektom optimalizácie. Organizačné zmeny mali prebehnúť s účinnosťou k 1.8.2011. V sekcii komerčného trhu a obcí (OK) sa malo k 1.8.2011 okrem iných zrušiť aj pracovné miesto manažér predaja - ID 3323006, ktoré zastávala navrhovateľka, ako aj neobsadené miesto manažér predaja - ID 3323003, na ktoré bola neskôr preradená p. A. J.. Z priloženého Zoznamu rušených pracovných miest vyplýva, že celkom bolo v Žiline zrušených 9 pracovných pozícií a novovytvorených pozícií bolo 7. (č.l.40 - 44 spisu - pozn. sudcu). Zo záznamov z interného výberového konania vyplýva, že navrhovateľka sa spolu s p. A. J., X.. X. W. a J. N. zúčastnila dňa 13. a 19.7.2011 výberového konania na dve uvoľnené pracovné pozície manažér predaja (nedotknuté organizačnou zmenou - išlo o miesta zastávané pôvodne p. H. a p. J., ktorí sa prihlásili a uspeli v iných výberových konaniach na iné voľné miesta) . Z hodnotenia manažéra (p. K. B. - nadriadený navrhovateľke) a recruitera vyplýva, že recruiter hodnotil navrhovateľku s p. J. vo všetkých kritériách rovnako, naproti tomu manažér ohodnotil navrhovateľku v dvoch kritériách (odborné vedomosti a schopnosť teamovej práce) o tri body celkom nižšie ako p. J.. Rovnako ako p. J. hodnotil manažér aj p. W.. V tomto výberovom konaní teda vyšli úspešne p. W. a p. J.. Navrhovateľka a p. N. neuspeli, i keď recruiter hodnotil všetky uchádzačky vo všetkých kritériách rovnako.

Z ďalších Záznamov z interných výberových konaní vyplýva, že navrhovateľka sa zúčastnila aj výberových konaní na pozíciu manažér predaja - senior, predajca MO VIP, manažér služieb zákazníkom ako aj Key Account Manager. Na apozícii manažér predaja - senior uspel p. H. a na pozícii Key Account Manager uspel p. J.. Na pozícii manažér služieb zákazníkom uspela p. Stránska a na funkcie predajca MO VIP uspeli p. J. N. a X.. S. K.. Uvedené potvrdzuje aj Organizačná štruktúra miest a zoznamu zamestnancov po realizácii schválenej organizačnej zmeny. Po tejto realizácii zostala nadbytočnou na pracovisku v Žiline len navrhovateľka, ktorá po uplynutí ochrannej doby po návrate z rodičovskej dovolenky obdržala výpoveď pre nadbytočnosť. Všetci ostatní zamestnanci, ktorých sa týkali zrušené pracovné miesta, resp. menené

pracovné miesta, boli na výberových konaniach úspešní. Ide napr. o p. B. - uspel na pozíciu vedúci predaja; p. K. - uspel na pozíciu team leader; p. S. - uspela na pozíciu Key Account manager (viď Organizačnú štruktúru po prijatí org. zmeny - č.l. 48 + porovnaj schválenú organizačnú zmenu).

Navrhovateľka v priebehu konania tiež tvrdila, že v čase dania výpovede, teda ku dňu 20.2.2012 mal odporca pre ňu predsa len 1 vhodné voľné miesto a to miesto špecialista odborného vzdelávania. Po tom, čo odporca predložil súdu písomné dôkazy o nevyhnutných kvalifikačných predpokladoch pre zastávanie tejto funkcie, navrhovateľka pripustila, že uvedené miesto nebolo pre ňu vhodné a toto miesto bolo obsadené p. X.. S. D., spĺňajúcim všetky kritériá a majúcim všetky platné certifikáty potrebné k tejto pracovnej náplni.

Navrhovateľka však v priebehu celého konania argumentovala, že odporca pri organizačných zmenách nepostupoval zákonne a v súlade s dobrými mravmi. V rozpore s účelom schválenej organizačnej zmeny, na základe ktorej mala byť vykonaná optimalizácia pracovných miest, umelo navýšil počet zamestnancov tým, že na neobsadené a organizačnou zmenou zrušené miesto prijal zamestnankyňu A. J. v čase, keď už mal vedomosť v tom, že toto neobsadené miesto bude tiež zrušené.

V tejto veci súd vypočul navrhnutých svedkov X.. K. B. a X.. N. J.. Svedok X.. K. B. potvrdil, že po prijatí organizačnej zmeny telefonicky informoval navrhovateľku, že sa jej pôvodná pracovná pozícia ruší a hovorili spolu aj o tom, aké sú jej možnosti a že sa budú uskutočňovať aj výberové konania na nové a uvoľnené pracovné pozície. Navrhovateľka potom prerušila rodičovskú dovolenku a dňa 16.6.2011 sa vrátila do práce. On bol jej priamym nadriadeným. Svedok nevedel zodpovedať otázku súdu, prečo bola zamestnankyňa p. J. preradená na neobsadenú pracovnú pozíciu a prečo jej bol zmenený pracovný pomer z doby určitej na dobu neurčitú, keď aj pozícia, na ktorú prešla, bola dotknutá prijatou organizačnou zmenou. On sám hodnotil uchádzačky o pracovné pozície vo výberových konaniach, vrátane navrhovateľky ako aj p. J.. Vyslovil názor, že navrhovateľka vypadla na istú dobu z pracovného procesu a musela sa adaptovať na svoju pozíciu, nakoľko sa počas tejto doby 2,5 roka výrazne zmenili podmienky, keďže im zákazníci odchádzali. Poprel, že bol vopred vybraný víťaz výberového konania.

Svedok X.. N. J., predseda plynárenského odborového zväzu vypovedal, že stanovisko k prebiehajúcim organizačným zmenám bolo zo strany odborov negatívne. Čo sa týka navrhovateľky, táto síce nebola členkou odborov, ale na rokovaní 8.2.2012 bol predložený jej list, ku ktorému zaujímali stanovisko. V Zápise z rokovania č. 04/2012, ide o zápis zo zasadnutia Predstavenstva SPP je vyjadrený názor podpredsedu predstavenstva p. I., z ktorého vyplýva, jeho nesúhlas s postupom SPP po nástupe navrhovateľky z materskej dovolenky. N.. I. spochybnil tiež hodnovernosť výberových konaní. Následne sa týmto problémom zaoberala aj Dozorná rada, výsledkom bolo prijatie opatrení, aby sa v budúcnosti takéto prípady nestávali. Nedalo sa už nič robiť, nakoľko prepustením p. J. a prijatím p. Q., by odporca čelil vopred prehratému súdnemu sporu s p. J.. Ďalej svedok potvrdil, že pracovné miesto, na ktoré bola p. J. po prijatí organizačnej zmeny preradená a ktoré bolo vedené ako neobsadené, im ako odborom vôbec nebolo nahlásené, čím odporca ako zamestnávateľ porušil i Kolektívnu zmluvu. Podľa jeho názoru, ak by navrhovateľka nastúpila do práce ku dňu účinnosti organizačnej zmeny a túto skutočnosť by nahlásila mesiac vopred, zamestnávateľ by jej musel ponúknuť nejaké voľné miesto aj bez toho, aby sa zúčastňovala výberových konaní. Navrhovateľka však bola podľa jeho názoru zámerne zavedená s tým, aby nastúpila do práce a zúčastnila sa výberových konaní. Išlo o list z oddelenia ľudských zdrojov. Ona sa vôbec ale nemusela vrátiť do práce. Odporca bol povinný voľné miesto jej ponúknuť a nie ju zavádzať výberovými konaniami a možnosťou sa na nich zúčastniť.

Súd sa tiež oboznámil so Zápisom č. 04/2012 z rokovania Predstavenstva SPP konaného dňa 8.2.2012. Z neho vyplýva, že bol vzatý na vedomie list navrhovateľky. Podpredseda predstavenstva p. I. uviedol, že aj keď nebol postup SPP v prípade p. Q.J. vyslovené protizákonný, jednoznačne bol v rozpore s dobrými mravmi. Spochybnil hodnovernosť výberových konaní a vyslovil názor, že mala byť v rámci výberového konania uprednostnená dlhoročná zamestnankyňa SPP (navrhovateľka), ktorá sa naviac vrátila z materskej dovolenky. Vyslovil tiež pochybnosti nad váhou niektorých kritérií hodnotenia. Ďalej uviedol, že podľa jeho skúseností počas pôsobenia v SPP nemá ten pocit, že by v spoločnosti zostávali najlepší zamestnanci. Naopak, zlyhanie ľudského faktora nebolo veľakrát potrestané. Tiež sa spýtal, či by sa pre p. Q. nenašlo nejaké voľné miesto.

V rámci záverečných rečí účastníci konania hodnotili vykonané dokazovanie. Odporca sa pridržal svojich písomných podaní. Naďalej považoval postup odporcu za súladný so zákonom. Tvrdil, že je na vôli zamestnávateľa, ktorého z nadbytočných zamestnancov si vyberie a ktorého prepustí. Toto jeho rozhodnutie nie je oprávnený preskúmavať ani súd. Ak sa teda rozhodol, že v príčinnej súvislosti s organizačnou zmenou sa nadbytočnou stala navrhovateľka, je to jeho rozhodnutie a výpoveď, ktorú obdržala, je preto platná. Poukázal na to, že v čase dania výpovede nemal pre navrhovateľku žiadne voľné miesto, preto nemal ani ponukovú povinnosť. Rozpor s dobrými mravmi z vykonaného dokazovania nevyplynul a stojí na ničím nepodložených tvrdeniach navrhovateľky.

Navrhovateľka v záverečnej reči poukázala práve na konanie odporcu v súvislosti s daním jej výpovede ako aj uskutočneným výberovým konaním. V rámci organizačnej zmeny išlo odporcovi o navodenie dojmu, že navrhovateľka je nadbytočná, len aby sa mohla uskutočniť jej výmena za inú zamestnankyňu. Postup odporcu bol v rozpore s dobrými mravmi, o čom svedčí aj vykonané dokazovanie, najmä svedkom X.. J. a následne aj materiálmi z rokovania Predstavenstva SPP a Dozornej rady zo dňa 1.3.2012, kde predseda Dozornej rady p. D. vyslovene upozornil ľudské zdroje, aby sa v budúcnosti vyvarovali podobných pochybení, ako v prípade navrhovateľky. Svedok B. nevyvrátil ani jedno z tvrdení navrhovateľky.

Po takto vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že návrh navrhovateľky je dôvodný, preto mu v celom rozsahu vyhovel.

Podľa § zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu

Podľa zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na materskej dovolenke, keď je zamestnankyňa a zamestnanec na rodičovskej dovolenke, alebo keď sa osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladdšie ako tri roky.

Podľa čl. 2 veta druhá výkon práv a povinností vyplývajúci z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Tunajší súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že postup odporcu pri realizácii schválených organizačných zmien, bol vo vzťahu k navrhovateľke v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy, alebo "bonos mores" je súhrn pravidiel, ktoré spoločnosť vníma ako pravidlá spoločenského správania sa, ktoré zodpovedajú slušnosti pri výkone práva a sú spoločnosťou všeobecne akceptované. Vyvíjali sa historicky, majú svoj pôvod v nepísaných normách.

Podľa judikatúry (napr. NS ČR pod sp. zn. ) ak jeden z účastníkov pracovnoprávneho vzťahu síce koná v medziach svojho práva, ale prostredníctvom realizácie svojho správania inak právom dovoleného sleduje poškodenie druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu, ide síce o výkon práva, ale o závadný výkon práva. Za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi možno považovať také

správanie, ktorého cieľom nie je dosiahnutie účelu a zmyslu sledovaného právnou normou, ale ktoré je v rozpore s ustálenými dobrými mravmi a je vedené priamym úmyslom spôsobiť inému účastníkovi ujmu. Takéto konanie je realizované nie za účelom dosiahnutia výsledkov, ktoré má pozitívne právo v úmysle chrániť, ale len za tým účelom, aby sa formálne dosiahol súlad so zákonom. Preto je potrebné považovať takýto výkon práva, aj keď formálne v súlade so zákonom , za výkon práva len zdanlivý. Jeho účelom nie je výkon práva, ale snaha poškodiť druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu. (rozhodnutie M Cdo 17/2008).

V konaní bolo nesporne preukázané, že odporca prijal organizačnú zmenu, zmyslom ktorej bolo zrušenie nadbytočného počtu určitých pracovných pozícií a zároveň vytvorenie takých pozícií, ktoré si vynucovali zmenené podmienky v oblasti obchodu s plynom. Na divízii obchodu s plynom v Žiline (miesto výkonu práce navrhovateľky) išlo o zrušenie štyroch pracovných pozícií "manažér predaja", pričom jednu z týchto pozícií zastávala aj navrhovateľka, ktorá bola v čase prijatia tejto organizačnej zmeny na rodičovskej dovolenke. Odporca na jej zastupovanie prijal do pracovného pomeru na dobu určitú zamestnankyňu A. J.. Súd nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutie odporcu o prijatých organizačných zmenách a toto rozhodnutie odporcu ani nespochybňuje. V priebehu dokazovania však bolo nepochybne zistené, že realizácia týchto organizačných zmien prebehla na pracovisku v Žiline v rozpore s dobrými mravmi. Napriek tomu, že odporca na základe organizačnej zmeny zrušil na pracovisku v Žiline 9 pracovných miest a z toho 4 pracovné miesta " manažérov predaja", vrátane pracovnej pozície navrhovateľky, preradil na rovnako zrušenú (ale neobsadenú) pracovnú pozíciu "manažér predaja " p. A. J., hoci už mal vedomosť v tom, že aj tohto pracovného miesta sa dotkla predmetná organizačná zmena. Preradenie naviac vykonal jeden deň pred nástupom navrhovateľky do práce z rodičovskej dovolenky. Toto formálne preradenie teda nie je možné posúdiť inak, ako snahu odporcu zachovať pracovný pomer p. A. J.. V opačnom prípade by totiž jej pracovný pomer nástupom navrhovateľky do práce z rodičovskej dovolenky skončil a odporca by nemusel riešiť žiadneho zamestnanca na zrušenej pracovnej pozícii, ktorá nebola obsadená, ale figurovala ako voľná. O tomto zámere odporcu svedčí aj skutočnosť, že toto voľné a neobsadené miesto nenahlásil zástupcom odborov, čím priamo porušil ustanovenie . Odporca mal v dostatočnom časovom predstihu vedomosť v tom, že po realizácii príslušných organizačných zmien, keď bolo zrušených 9 miest a vytvorených 7 miest, bude musieť dať výpoveď jednému zo zamestnancov, keďže jeden zo zamestnancov dobrovoľne na dohodu skončil pracovný pomer. Odporca vyhlásil výberové konania, v rámci ktorých sa o novovytvorené pozície mohli uchádzať aj iní zamestnanci z iných zrušených, či nezrušených pracovných pozícií. Proti takémuto spôsobu obsadzovania nových a uvoľnených pracovných miest taktiež nie je možné nič namietať. Ak by však odporca skončil pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú so zamestnankyňou A. J., keďže pracovná pozícia, na ktorú bola prijatá bola zrušená a navrhovateľka oznámila nástup do práce, po uskutočnených výberových konaniach by zostalo nepochybne jedno miesto voľné, ktoré odporca mal ponúknuť navrhovateľke ako svojej kmeňovej a dlhoročnej zamestnankyni a to bez viazania tejto ponuky na absolvovanie výberového konania. Odporca sa namiesto toho uchýlil ku konaniu, ktoré sa navonok javí ako formálne nezávadné, avšak bolo vykonané s cieľom zachovať pracovný pomer p. A. J. a ukončiť pracovný pomer s navrhovateľkou. Tomu nasvedčujú aj kritériá a následné hodnotenia navrhovateľky vo výberových konaniach do ktorých sa prihlásila. Hodnotenia navrhovateľky zo strany jej priameho nadriadeného nie sú preskúmateľné, nakoľko sú netransparentné a vychádzajú zrejme zo subjektívneho posúdenia hodnotiacich, s cieľom dosiahnuť požadovaný výsledok pri výbere konkrétneho uchádzača o tú ktorú pracovnú pozíciu. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že p. H. a p. J. sa prihlásili do výberového konania na iné pracovné pozície, hoci ich miesta neboli zrušené a teda ak by si neboli istí v tom, že budú úspešní, neuvoľnili by svoje doterajšie pozície. Rovnako tak hodnotil výberové konanie a neštandardný postup samotný predseda predstavenstva odporcu p. I., ktorý postup pri prepustení navrhovateľky označil za rozporný s dobrými mravmi. Následne boli u odporcu prijaté opatrenia, aby sa v budúcnosti takéto situácie už neopakovali. Zástupca odborov a súdom vypočutý svedok X.. J. taktiež ohodnotil postup odporcu za rozporný s dobrými mravmi, hoci formálne ho nepovažoval za protizákonný. Tunajší súd sa k tomuto hodnoteniu jednoznačne pripája, pričom uzatvára, že takýto zdanlivo zákonný postup nemôže požívať súdnu ochranu.

Ak teda navrhovateľka po návrate z rodičovskej dovolenky dňa 20.2.2012 dostala výpoveď z dôvodu organizačnej zmeny prijatej 1.6.2011, podľa názoru tunajšieho súdu je táto výpoveď neplatná. Ak totiž zamestnávateľ pri aplikácii prijatej organizačnej zmeny v rozpore s dobrými mravmi vykonal úkony, ktoré priamo viedli k prepusteniu navrhovateľky (i keď až po uplynutí ochrannej doby) potom treba mať za to, že nebola splnená podmienka danosti tohto výpovedného dôvodu ani po jej návrate do práce dňa

19.2.2012. Plynutím ochrannej doby sa danie výpovede len oddialilo, preto súd nemohol prihliadať na podmienky, ktoré tu boli v čase skutočne danej výpovede, teda v čase ku dňu 20.2.2012, ale musel nevyhnutne prihliadať na podmienky v čase realizácie predmetnej organizačnej zmeny, čo bolo od 1.6.2011 do 31.7.2011, kedy schválenie a navrhovateľkou napadnutá realizácia organizačnej zmeny prebehli v rozpore s dobrými mravmi a postupom, ktorý navrhovateľke spôsobil ujmu spočívajúcu v strate zamestnania. Pri skúmaní podmienok platnosti výpovede podľa musí byť jednoznačne daná príčinná súvislosť s prijatou organizačnou zmenou. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd túto príčinnú súvislosť nezistil, nakoľko v súlade s ustálenou judikatúrou mal za to, že odporca v rozpore s dobrými mravmi vykonal úkony, ktorými navrhovateľku úmyselne poškodil. Odporca priamou výzvou upozornil navrhovateľku na zrušenie jej pracovného miesta i na možnosť zúčastniť sa výberových konaní na novovytvorené pracovné pozície zverejnené na intranete, hoci navrhovateľka k intranetu nemala prístup. Tým ju fakticky donútil predčasne oznámiť návrat z rodičovskej dovolenky a vyvolal v nej obavy o stratu zamestnania. Deň pred nástupom do práce preradil odporca p. A. J.Ň. na uvoľnenú, ale tiež zrušenú pozíciu, čím umelo navýšil stav kmeňových zamestnancov. Správny postup odporcu mal spočívať v tom, že navrhovateľke mal ponúknuť voľnú pracovnú pozíciu, ktorá zostala po prebehnutých výberových konaniach a p. A. J. ju až do jej návratu z rodičovskej dovolenky mala na tejto pozícii naďalej iba zastupovať. Namiesto toho zvolil odporca zdanlivo zákonný postup, ktorý v konečnom dôsledku privodil navrhovateľke stratu zamestnania v podobe výpovede. Odporca uprednostnil pred navrhovateľkou, ktorá bola na istú dobu vyradená z pracovnej činnosti pre plnenie si svojich rodičovských povinností zamestnankyňu, ktorá bola pre neho ako slobodná a bezdetná prijateľnejšia, čím navrhovateľku diskriminoval.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol v znení, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa Navrhovateľka bola v spore v celom rozsahu úspešná, súd jej preto priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právnej zastúpenia advokátkou JUDr. Barborou Roštárovou, ktorá trovy vyčíslila písomným podaním zo dňa 9.5.2014v celkovej sume 488,10 € za 6 úkonov právnej pomoci. Súd jej priznal odmenu nasledovne :

1/prevzatie a príprava zastúpenia v r. 2012 58,69 € za úkon + 7,63 € RP 2/ podanie žaloby dňa 5.6.2012 58,69 € za úkon + 7,63 € RP 3/ účasť na poj dňa 12.2.2013 60,07 € za úkon + 7,81 € RP 4/ účasť na poj. dňa 18.4.2013 60,07 € za úkon + 7,81 € RP 5/ písomné podanie na súd 25.10.2013 60,07 € za úkon + 7,81 € RP 6/ účasť na poj. dňa 6.5.2014 61,87 € za úkon + 8,04 € RP Spolu za úkony 359,46 € a za RP (režijné paušály) 46,73 €, celkom 406,19 €.

Ďalej si advokátka vyčíslila náhradu za stratu času podľa vyhl. č. za cestu Viničné - Bratislava a späť za 4 začaté polhodiny v roku 2013 , teda 4x13,01 € a za 2 začaté polhodiny v r. 2014, teda 2x13,40 €, čo je spolu 78,84 €.

Celkovú sumu za vykonané úkony právnej pomoci súd vyčíslil na 485,03 € podľa , , a vyhl. č.

Advokátka navrhovateľky riadne nevyčíslila úkony vykonané v r. 2012, čo zrejme spôsobilo rozdiel v jej výpočtoch.

O zaplatení súdneho poplatku bolo rozhodnuté podľa . Navrhovateľka bola zo zákona oslobodená od jeho zaplatenia, bola v spore úspešná, preto musí poplatok podľa platného Sadzobníka v sume 99,50 € zaplatiť neúspešný odporca.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.