Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-373-2012.pdf
PDF · 95.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10Ro/1524/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, zast.: Tomáš Kušnír s.r.o., IČO: 36 613 843, advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanému: F. X., nar. XX.X.XXXX, G. XX, Moldava nad Bodvou, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, Važecká 16, Prešov, zast.: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, v konaní o zaplatenie 1.066,77 eura s prísl.
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Súd náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobným návrhom doručeným súdu 27.7.2012 sa žalobca domáhal, aby súd určil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1066,77 eura, pozostávajúcu zo sumy istiny 1045,717 eura a úroku z omeškania 21,06 eura a od 15.2.2011 tiež 9% ročného úroku z omeškania zo sumy 1045,71 eura až do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalovaný navrhol žalobu pre premlčanie zamietnuť.
Vedľajší účastník, ktorý do konania vstúpil dňa 20.9.2012, v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 4.2.2013 tiež vniesol námietku premlčania a poukázal uzavretú dohodu o uznaní záväzku ako na neprijateľnú zmluvnú podmienku a v tejto súvislosti tiež na viacero rozhodnutí, judikovaných súdmi SR.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
V odôvodnení žaloby okrem iného žalobca uviedol, že pohľadávka bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo 14.2.2011 postúpená Všeobecnou úverovou bankou na terajšieho žalobcu. Ohľadom skutkových okolností žalobca uvádza, že dňa 26.9.2005 pôvodný veriteľ a žalovaný uzavreli zmluvu č. 1459567451 súčasťou ktorej sú aj Všeobecné podmienky (ďalej len VOP) podľa ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanému produkty a služby súvisiace s vedením účtu v banke a poskytol žalovanému finančné prostriedky. Podmienky čerpania, splácania ako aj podmienky pri neplnení zmluvných podmienok sú upravené v zmluve a vo VOP.
Žalovaný využil povolené prečerpanie na účte, pričom splátky úveru nehradil riadne a včas, preto vyzval žalovaného, aby dlžné prostriedky vrátil.
Podľa vyčíslenia pohľadávky poskytnutého právnym predchodcom žalobcu, ku dňu postúpenia bol celkový zostatok v sume 1066,77 eura, pozostávajúci z istiny 1045,71 eura a úrokov z omeškania v sume 21,16. Pohľadávka žalobcu nebola ku dňu podania žalobného návrhu na súd uhradená.
Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný uznal vyššie uvedený záväzok Dohodou o uznaní záväzku.
Za účelom preukázania svojich tvrdení súdu predložil súdu Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb z 26.9.2005, z ktorej súd zistil, že touto zmluvou sa pôvodný účet žalovaného transformoval na flexiúčet a v rámci toho po splnení kritérií stanovených bankou automaticky nastavené povolené prečerpanie s denným limitom 150.000 Sk, maximálnym denným limitom 15.000 Sk.
Podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 14.2.2011 (čl. 23) pôvodný veriteľ ku dňu postúpenia vykazoval dlh žalovaného v sume 11066,77 t.j. v žalovanej výške s vykázaným počtom dní omeškania 1139.
Súdu bola tiež predložená Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 20.8.2011 (čl. 11). Z bodu 2 „Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ vyplýva, že žalovaný uznal svoj záväzok vo výške 1045,71 eura. V bode 3.1 dohody sa zaviazala splatiť svoj záväzok uvedený v bode 2 dohody v mesačných splátkach po 0 eur, dátum prvej splátky bol 20.9.2011 a každá ďalšia do 20. dňa v mesiaci. Vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch je obsiahnutý v bode 3 dohody, ktorý je označený ako „Forma splatenia záväzku“.
Úroku zo omeškania sa žalobca domáhal od 15.2.2011 t.j. dňom nasledujúcim po dni postúpenia.
Vedľajší účastník vo vyjadrení zo dňa 4.2.2013 (čl. 42) namietol premlčanie z dôvodu, že ak bol žalovaný ku dňu postúpenia v omeškaní 1139 dní, pohľadávka žalobcu je premlčaná. Vo vzťahu k Dohode o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach sa vyjadril tak, že sa jedná o vopred pripravený formulár, do ktorého dlžník, prípadne osoba pristupujúca k záväzku nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné predĺženie premlčacej doby , ktoré kategórie sú väčšinu spotrebiteľov neznámymi pojmami. Je zjavné, že pod zámienkou ponuky splátok išlo žalobcovi o dosiahnutie predĺženia premlčacej doby, o čom svedčí aj to, že v samotnej dohode nie je dohodnutá žiadna výška splátky Takáto dohoda je v rozpore so zásadami dobromyseľnosti a čestnosti a použitá lesť mala slúžiť na dosiahnutie uznania premlčaného dlhu spotrebiteľom. Poukázal na viacero rozhodnutí KS Prešov i KS Košice a tiež na čl. 2 písm. a) v spojení s čl. 3 ods. 1,2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993.
Žalobca v podaní zo dňa 30.10.2013 špecifikoval, ako žalovaná výška pohľadávky vznikla t.j. ako rozdiel medzi kreditnými operáciami v sume 2915,26 eura a debetnými operáciami v sume 3906,97 eura na účte žalovaného (z tejto sumy 137,18 eura titulom poplatkov za vedenie účtu, poplatku za upomienku a poplatok za spracovanie exekúcie a 535,79 debetné úroky, takže konečný debetný zostatok činí 609,35 eura .
K tomuto podaniu zároveň priložil list pôvodného veriteľa zo dňa 19.12.2007 (čl. 57), z obsahu ktorého vyplýva, že na účte žalovaného vzniklo nepovolené prečerpanie 15.430,15 Sk a v prípade, že nezaplatí túto sumu do 15 dní od doručenia danej upomienky, bude pristúpené k zrušeniu nastaveného limitu povoleného prečerpania a následnému vymáhaniu pohľadávky.
Ako súd zistil z obsahu listu pôvodného veriteľa zo dňa 18.1.2008 (čl. 58), vzhľadom na predchádzajúce upomienky a skutočnosť, že aktuálne nepovolené prečerpanie činí 16.211,66 Sk, bol záväzok žalovaného vvhlásený za okamžite splatný s tým, že platobné karty budú zrušené do 3 dní, ak v tejto lehote svoj záväzok nevyrovná. Zároveň ho upozornili aj na oprávnenie banky vypovedať zmluvu o bežnom účte z tohto dôvodu. Keďže žalovaný pohľadávku nezaplatil, listom zo dňa 14.10.2010 bolo žalovanému oznámené, že s účinnosťou ku koncu druhého mesiaca po doručení výpovede sa jeho účet v banke č. 1459567451 zrušuje.
Žalovaný pred súdom na pojednávaní vypovedal, že ohľadom založenia účtu a kontokorentu nemá námietky, pričom na vrátenie celého vyčerpaného kontokorentu bol VÚB bankou vyzvaný ešte v oku 2007 a pamätal si aj to, že v roku 2010 mu účet aj zrušili. Po tomto úkone si v zamestnaní dohodol, že mu na tento záväzok budú realizovať zrážky zo mzdy a za tým účelom podpísal dohodu o zrážkach zo mzdy.
Potvrdil, že sa jedná o výzvu na okamžité zaplatenie na čl. 57 ako 58 a na výpoveď zmluvy o bežnom účte na čl. 59.
Vypovedal tiež, že čo sa týka Dohody o splátkovom kalendári (čl. 11), takýto dokument nikdy v živote nevidel a podpis na ňom nie je jeho podpisom. tvrdil, že kontokorent formou zrážok zo mzdy vyrovnal ešte v roku 2007 t.j. v čase pred zrušením účtu. Napriek tomu, že sa zaviazal potrebné dôkazy o tejto skutočnosti predložiť, ku dňu rozhodnutia súdu sa mu to nepodarilo. Napokon po porade s dvoma nezávislými právnikmi vzniesol námietku premlčania a to tak podľa občianskeho zákonníka v trvaní 3 rokov ako aj Obchodného zákonníka v trvaní 4 rokov a to odo dňa, kedy mu boli zablokované všetky platobné karty a nemohol ich využívať pri bežnom platobnom styku.
Ohľadom argumentácie vedľajšieho účastníka v písomnom vyjadrení žalovaný zaujal postoj, že hoci ho dostal a čítal, ale jeho obsahu ako laik vôbec nerozumel takže sa nevedel vyjadriť k tomu, či sa k nemu pripája alebo nie hoci nevylúčil, že vyznelo v jeho prospech.
K námietke premlčania zo strany žalovaného sa žalobca vyjadril tak, že vzhľadom na úverový charakter prejednávanej veci je premlčacia doba 4 roky, ktorú je treba počítať odo dňa zrušenia účtu v roku 2010.
Súd poučil účastníkov podľa § 120 ods. 4 OSP, teda že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada.
Po oboznámení obsahu všetkých listín, ktoré sa v súdnom spise nachádzajú, účastníci nič nenamietali, žiadne iné dôkazy neoznačili ani nenavrhli.
Súd vyhodnotil vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára:
Podľa § 261 Obch. zák. (ďalej OBZ)
(6) Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy:
d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716),
Podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 ObZ, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 388 ods. 1 ObZ, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 392 ods. 1 ObZ, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.
Podľa § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Zmluvný vzťah založený na základe uzavretej zmluvy zo dňa 26.9.2005 je obchodnoprávnym vzťahom, na ktorý sa vzťahuje úprava v § 497 a nasl. ObZ, upravujúca zmluvu o úvere; a zároveň je uzavretá zmluva aj spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú je potrebné aplikovať úpravu uvedenú v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko účastníkom zmluvy je žalovaný ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah sa vzťahuje aj úprava uvedená v § 3 ods. 6 v spojení s § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pred posudzovaním dôvodnosti pohľadávky a jej výšky, súd v prvom rade skúmal vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, nakoľko v prípade jej dôvodnosti nemožno právo veriteľovi priznať v zmysle § 388 ods. 1ObZ. Otázka premlčania týkajúca sa obchodnoprávnych vzťahov je komplexne upravená v § 387 a nasl. ObZ.
Vo všeobecnosti: kontokorent je banková služba, ktoré umožňuje klientom čerpať z účtu peniaze, aj keď nemá na účte dostatok finančných prostriedkov. V tomto prípade ide klient do mínusu a čerpá úver až do limitu, ktorý je povolený bankou. Ide v podstate o predschválený úver, ktorého veľkosť sa odvíja od výšky príjmu poukazovaného na účet. Jedná sa o kombináciu vkladového a úverového účtu t.j. klient má v banke účet a k nemu schválený tzv. úverový rámec. Kladný zostatok účtu znamená vista vklad (bežný účet), ak je záporný, ide o úverový účet. Rozsah využitia finančných prostriedkov z povoleného prečerpania sa následne vyrovná napr. pripísaním príjmu, samozrejme, s možnosťou opakovaného použitia týchto prostriedkov, takže sa opakovane čerpá a následne vyrovná. V momente, ak vyčerpaný kontokorent (či už celý alebo čiastočne) od určitej doby nie je krytý žiadnym vkladom, vzniká dlh.
Vzťah: účet c/a kontokorent sú na sebe závislé dovtedy, kým účet existuje, t.j. bez zriadeného účtu v banke nemožno kontokorent poskytnúť, ale kontokorent ako samostatný zmluvný vzťah existujúci paralelne popri existujúcom účte, podlieha inému režimu, teda zánikom kontokorentu nezaniká existencia účtu.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný poskytnutý kontokorent využil a nebolo sporné, že ho nezaplatil. Táto okolnosť viedla pôvodného žalobcu k tomu, že po tom, ako žalovaný kontokoret nevracal, ho najprv listom zo dňa 19.12.2007 vyzval nepovolené prečerpanie v sume 15.430,15 Sk vrátiť do 15 dní od doručenia danej upomienky, inak bude pristúpené k zrušeniu nastaveného limitu povoleného prečerpania a následnému vymáhaniu pohľadávky.
To sa stalo reálne, pretože listom zo dňa 18.1.2008 bol záväzok žalovaného vvhlásený za okamžite splatný s tým, že platobné karty budú zrušené do 3 dní, ak v tejto lehote svoj záväzok nevyrovná.
Záväzok žalovaný nevyrovnal a teda po 3 dňoch došlo k zrušeniu platobnej karty, čo žalovaný potvrdil aj svojou výpoveďou znamená to, že dňom 22.1.2008 začala plynúť 4 ročná premlčacia doba. Ak žalobca podal žalobu dňa 27.7.2012, bola podaná zjavne po 4 ročnej premlčacej dobe podľa § 397 Obch. zákonníka, ktorá uplynula dňa 22.1.2012. Na uvedenú skutočnosť nemalo vplyv, že bežný účet, ku ktorému bol kontokorent nastavený, bol bankou zrušený výpoveďou až v roku 2010. Zmluva o bežnom účte ako samostatný zmluvný typ podlieha inému právnemu režimu.
Podľa§ 5b zákona 250/2007 Z.z. účinného od 1.5.2014 v platnom znení:
Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.“
Ak teda na premlčanie súd prihliada zo zákona, tak aj bez toho, či by túto námietku žalovaná alebo vedľajší účastník vzniesol, súd by žalobu pre premlčanie zamietol.
Keďže žalobca nebol v konaní úspešný a na premlčanie súd prihliadol zo zákona, súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.