Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-7C/86/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Laurou Židekovou, v právnej veci navrhovateľa: Tesoro Reality s.r.o., so sídlom 273 05 Přelíc - Přelíc 27, IČO: 242 73 970, Česká republika, právne zastúpený Advokátska kancelária KZ partners, s.r.o., so sídlom Slnečná 4, 903 01 Senec, IČO: 47 236 477, proti odporcovi: L. R., nar. X.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX Č. (toho času na neznámom mieste), v konaní zastúpený opatrovníčkou Annou Gáborovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu v Čadci, v konaní o zaplatenie 1.014,- Kč s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.014,- Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 1.014,- Kč od 10. 3. 2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 58,58 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom podaným súdu dňa 5.2.2013 žiadal vo veci vydať platobný rozkaz, ktorým súd zaviaže odporcu navrhovateľovi zaplatiť istinu 1.014,- Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 1.014,- Kč od 10.3.2012 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania z titulu uhradeného súdneho poplatku vo výške 16,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 58,58 €.

Dňa 7.2.2013 súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. -33, ktorý odporcovi nebol doručený do vlastných rúk.

Za účelom zistenia bydliska odporcu súd dopytoval Mestský úrad Čadca, Register obyvateľov SR, Obvodné oddelenie PZ SR Čadca, avšak s negatívnym výsledkom, vzhľadom k čomu sa platobný rozkaz č.k. -33 uznesením č.k. -45 zo dňa 18.6.2013 zrušil a odporcovi bol podľa § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovený opatrovník v osobe Anny Gáborovej, súdnej tajomníčky Okresného súdu v Čadci.

V danej veci ide o drobný spor v zmysle § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), preto súd rozhodol o nároku navrhovateľa bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudkom vyhláseným za splnenia podmienok podľa § 115a ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. vychádzajúc z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, a to prepravného poriadku platného k 11.12.2011, zápisu o vykonanej prepravnej kontrole zo dňa 28.2.2012 a oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 8.10.2012, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.

Odporca dňa 28.2.2012 použil autobus/trolejbus č. 12 na linke 160 v rámci mestskej hromadnej dopravy, ktorú zabezpečuje „Dopravní podnik města Pardubic a.s.“. Podmienky prepravy sa riadili právnymi predpismi platnými na území ČR a ďalej prepravným poriadkom, ktorý vydal dopravca s platnosťou k dátumu 11.12.2011 pod označením „Smluvní přepravní podmínky pro prěpravu ve vozidlech MHD a speciální přepravy pro osoby s omezenou schopností pohybu a orientace DPMP a.s.“.

Pri prepravnej kontrole vykonanej vo vozidle dňa 28.2.2012 osobou poverenou dopravcom sa odporca nepreukázal platným cestovným dokladom. Túto skutočnosť mal súd preukázanú zo zápisu o vykonanej prepravnej kontrole, ktorú cestujúci (odporca) prevzal a podpísal.

Podľa prepravného poriadku vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť dopravcovi cestovné vo výške 14,- Kč a ďalej prirážku k cestovnému vo výške 1.000 Kč,-, celkom 1.014 Kč,-. Odporca aj napriek výzve dlžnú sumu dopravcovi neuhradil.

Dopravca titulom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.10.2012 uzavretej medzi dopravcom ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom postúpil pohľadávku z jeho, vyššie špecifikovaného, nároku na navrhovateľa.

Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie Brusel I“), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa čl. 59 ods. 1 Nariadenia Brusel I, na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

Keďže odporca a právny predchodca navrhovateľa v danom prípade neuzatvorili dohodu o voľbe právomoci súdu členského štátu na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo by mohli vzniknúť v súvislosti s ich právnym vzťahom, právomoc na rozhodovanie predmetného sporu je daná slovenským súdom, pretože odporca má bydlisko na území Slovenskej republiky.

Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva stranami pre zmluvu o preprave cestujúcich v súlade s druhým pododsekom, rozhodným právom je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu cestujúceho za predpokladu, že buď miesto začatia, alebo miesto skončenia prepravy je v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu.

Strany si môžu ako rozhodné právo pre zmluvu o preprave cestujúcich v súlade s článkom 3 zvoliť len právny poriadok krajiny:

a) obvyklého pobytu cestujúceho alebo

b) obvyklého pobytu prepravcu, alebo

c) miesta ústredia riadenia prepravcu, alebo

d) miesta začatia prepravy, alebo

e) miesta skončenia prepravy.

Keďže odporca a právny predchodca navrhovateľa dohodu o voľbe rozhodného práva neuzatvorili, v zmysle vyššie citovaného článku čl. 5 ods. 2 nariadenia Rím I sa v danom prípade uplatnil právny poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu.

Podľa čl. 19 ods. 1, 2, 3 Nariadenia Rím I, na účely tohto nariadenia sa za obvyklý pobyt spoločností alebo iných subjektov s právnou subjektivitou alebo bez nej považuje miesto ich ústredia riadenia.

Za obvyklý pobyt fyzickej osoby konajúcej v rámci svojej podnikateľskej činnosti sa považuje jej hlavné miesto podnikania.

2. Ak je zmluva uzavretá v rámci činností pobočky, zastúpenia alebo inej organizačnej zložky, alebo ak podľa zmluvy je plnenie zodpovednosťou takejto organizačnej zložky, za miesto obvyklého pobytu sa považuje miesto, kde sa nachádza táto pobočka, zastúpenie alebo iná organizačná zložka.

3. Na účely určenia obvyklého pobytu je relevantným okamihom čas uzavretia zmluvy.

Na základe uvedeného v spojení s čl. 19 Nariadenia Rím I vyplýva, keďže právny predchodca žalobcu má sídlo na území Českej republiky, že pre právne vzťahy založené zmluvou o preprave cestujúcich sa použije platné právo Českej republiky.

Medzi účastníkmi sú vzťahy vzťahmi občiansko-právnymi, preto sa na ne vzťahuje zákon č. 40/1964 Zb. z. Občiansky zákoník Českej republiky.

Podľa § 760 z. č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníka, smlouvou o přepravě osob vzniká cestujícimu, který za stanovené jízdné použije dopravní prostředek, právo, aby ho dopravce přepravil do místa určení řádně a včas.

Aj napriek tomu, že právny predchodca navrhovateľa vykonal prepravu riadne, odporca neuhradil cestovné podľa prepravného poriadku, čím vznikol právnemu predchodcovi navrhovateľa, a titulom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.10.2012 navrhovateľovi, nárok na cestovné spolu s prirážkou k cestovnému vo výške 1.014,- Kč. Keďže odporca do dňa rozhodnutia súdu dlžnú sumu neuhradil, dostal sa do omeškania s jej úhradou.

Podľa § 517 ods. 1,2 z. č. 40/1964 Sb. Občanského zákoníka, dlužník, který svůj dluh řádně a včas nesplní, je v prodlení. Jestliže jej nesplní ani v dodatečné přiměřené lhůtě věřitelem mu poskytnuté, má věřitel právo od smlouvy odstoupit; jde-li o plnění dělitelné, může se odstoupení věřitele za těchto podmínek týkat i jen jednotlivých plnění.

(2) Jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.

Vykonávacím predpisom Občianskeho práva v Českej republiky je Nariadenie vlády ČR č. 142/1994 Sb., ktorým sa stanovuje výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania v znení Nariadenia vlády č. 33/2010 Sb., podľa ktorého v zmysle § 1 je výška úrokov z omeškania určená ročnou výškou repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 7%-tuálnych bodov.

Na základe uvedeného skutkového zistenia a právneho posúdenia veci súd zaviazal odporcu navrhovateľovi zaplatiť istinu vo výške 1.014,- Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75 % vzhľadom na to, že výška repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou ku dňu omeškania odporcu s úhradou cestovného a prirážky bola k 31.12.2011 0,75 %, teda úrok z omeškania zvýšený o 7 %-tuálnych bodov

predstavuje 7,75 % ročne z dlžnej sumy. Súd preto zaviazal odporcu na úhradu úroku z omeškania zo žalovanej istiny od 10.3.2012 do zaplatenia.

Rozhodnutie o trovách konania vychádza z § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého, navrhovateľ, ktorý bol v konaní úspešný, má právo na náhradu účelne vynaložených trov na uplatňovanie a bránenie svojho práva proti neúspešnému účastníkovi. Navrhovateľovi vznikli trovy z titulu zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 16,50 € a náhrady trov právneho zastúpenia, keď právny zástupca navrhovateľa vo veci vykonal dva úkony právnej pomoci a to v sume 16,60 € bez DPH, ktorá predstavuje prípravu a prevzatie zastúpenia a písomné podanie na súd, keď režijný paušál k týmto dvom úkonom je po 7,81 € a sadzba DPH je 20 % z uvedenej sumy. Teda trovy právneho zastúpenia spolu s DPH predstavujú 58,58 €, ktorú sumu súd zaviazal odporcu navrhovateľovi zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa, všetko istinu, príslušenstvom pohľadávky a náhradou trov konania do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a

dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP).

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods. 1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).