Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/8/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: U.. A. G., nar. XX.XX.XXXX, P. XXX/X, E., zast. KOTRUSZ-BENČÍK, s.r.o., Štefánikova 57, Nitra, proti odporcovi: Z. G., nar. XX.XX.V., Y. XX, E. zastúpený A.. M. G., bytom tr. A. G. XX, E., o návrhu na zrušenie výživného, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným dňa 17.01.2014 domáhal voči odporcovi zrušenia vyživovacej povinnosti. Odporca je jeho otec a je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, pričom navrhovateľ je jeho opatrovníkom. Odporca je klientom Zariadenia sociálnych služieb, pričom jeho dôchodok nestačil na úhradu za poskytované služby. Rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja bol navrhovateľ ako syn odporcu zaviazaný podľa o sociálnych službách na úhradu za sociálne služby prevyšujúcu maximálnu výšku, ktorú možno zraziť zo starobného dôchodku odporcu. V čase podania návrhu to bolo 55,72 eura mesačne. Za odporcu musel v minulosti uhrádzať platby a taktiež odkúpil byt, ktorého bol odporca nájomcom, aby ho odporca ľahkovážne nepredal. V r. 1989 bolo manželstvo rodičov navrhovateľa rozvedené, pričom odporca ako otec mal na neho prispievať mesačným výživným, čo si však dlhodobo neplnil. K rodine sa odporca správal agresívne, požíval alkoholické nápoje. Po rozvode manželstva pokračoval v neusporiadanom živote. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal navrhovateľ za to, že nie je spravodlivé od neho požadovať, aby si voči odporcovi plnil vyživovaciu povinnosť. Mal za to, že priznanie vyživovacej povinnosti rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja je v rozpore s dobrými mravmi.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava písomne podaného návrhu. Má za to, že sú dôvody pre ktoré navrhovateľ nemá mať vyživovaciu povinnosť voči odporcovi. Poukazovala na rozpor s dobrými mravmi. V návrhu nepoukazujú na žiadne rozhodnutie o výživnom, ktoré by sa malo zrušiť. Každého pol roka sa rozhodnutie samosprávneho kraja mení, musíme opätovne podávať návrhy. V podstate sa navrhovateľ domáha zrušenia platiť výživné na odporcu. Náklady sa stále navyšujú, pričom rozhodnutia samosprávneho kraja sú exekučným titulom. V inom konaní by tieto argumenty nemohol použiť. V správnom konaní nemôže samosprávny kraj zohľadňovať pri určení výživného dobré mravy. Vzhľadom na povinnosť platiť príspevok má navrhovateľ nedoplatok, ktorý možno považovať za vyživovaciu povinnosť a podaným návrhom sa tento domáha, aby tento nemusel uhrádzať.

Právna zást. navrhovateľa v záverečnom návrhu uviedla, že sa pridržiava doterajších vyjadrení, žiada zrušiť vyživovaciu povinnosť, teda návrhu vyhovieť.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, Pridržia sa podaného návrhu. Predmetnú vec riešil aj na samosprávnom kraji, kde mu konštatovali, že zákon je nedokonalý a oni nemôžu zohľadňovať vzťahy medzi príbuznými pri určení príspevku a môže napr. postihovať napr. aj deti, o ktorých sa rodičia nikdy nestarali. Odporca na neho neprispieval od 18 cca do 24 roku teda od rozvodu manželstva rodičov do skončenia vysokej školy ale aj predtým v podstate viac zaťažoval finančne domácnosť ako do nej prinášal. Podľa vysvetlenia zamestnancov samosprávneho kraja inú možnosť ako domáhať sa zrušenia vyživovacej povinnosti nemá keď na základe tohto rozhodnutia by potom aj Nitriansky samosprávny kraj mohol rozhodnúť o nepriznaní príspevku. Túto situáciu nechce riešiť len do súčasnosti, kedy by možno nebola výška príspevku zaťažujúca ale aj do budúcnosti, kedy by sa mohla navýšiť aj na 200 eur, čo by bolo už aj finančne zaťažujúce. Čo sa týka bytu v ktorom odporca býval, v čase, keď sa odkupovali ho odkúpil namiesto odporcu on, aby o neho odporca neprišiel, pretože už vtedy mal rôzne dlžoby. Je pravdou, že samosprávnemu kraju odmietal dokladovať svoje majetkové pomery, keďže mu išlo o to, že to ani neni dôvod preplatenie výživného. Ako opatrovník nesúhlasil ani s presunom do iného zariadenia, kde by boli poplatky nižšie, pretože by to do budúcna neznamenalo, že by sa aj tam nenavýšili, a zhoršilo by to komfort nielen odporcu ale aj jeho, keďže by to nebolo v Nitre a nemohol by za odporcom pravidelne dochádzať a poskytovať mu ďalšiu pomoc. On je so samosprávnym krajom dohodnutý, že doteraz vzniknuté platby by uhradil, len sa domáha toho, aby do budúcnosti nemusel platiť.

Navrhovateľ v záverečnom návrhu uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia právnej zástupkyne. Dobrovoľne sa stal opatrovníkom odporcu ako jediný syn, iné riešenie ani nebolo. V podstate týmto návrhom sa domáha vyriešenia situácie do budúcnosti, aby bola spravodlivá aj pre neho.

Opatrovníčka odporcu na pojednávaní uviedla, že potvrdzuje pravdivosť tvrdení navrhovateľa, pozná situáciu v rodine. Rozhodnutie ponechá na úvahe súdu.

Opatrovníčka odporcu v záverečnom návrhu uviedla, že nemá čo by na záver uviedla.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: rozsudkom sp. zn. , rozvodovým rozsudkom sp. zn. , rozhodnutím samosprávneho kraja CS 1636/2011, zmluvou o poskytovaní sociálnej služby, výpočtovým listom k zmluve, dodatkom k zmluve, rozhodnutím samosprávneho kraja, výpisom z účtu úverovou zmluvou, výzvou k úhrade zo dňa 10.03.2011, nedoplatkom na energiách, vkladmi v hotovosti, vyúčtovaniami za byt, upovedomením samosprávneho kraja, listami navrhovateľa, uznesením č.k. -36 zo dňa 22.01.2014, potvrdením o podaní daňového priznania za rok 2011 a 2012, oznámením o predĺžení lehoty na podanie DP, výzvou na úhradu, dodatkom č. 5 zmluvy o poskytovaní sociálnej služby s výpočtovým listom a zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľ je synom odporcu. Manželstvo rodičov navrhovateľa bolo právoplatne rozvedené k 15.02.1989. Odporca ako otec mal na navrhovateľa prispievať výživným vo výške 500,-Sk mesačne. Podľa vyjadrení navrhovateľa, ktoré potvrdila aj opatrovníčka odporcu v tomto konaní - jeho sestra odporca sa voči bývalej manželke a rodine správal nevhodne, požíval alkohol, bol agresívny, finančne zaťažoval rodinu, do ktorej neprinášal žiadne finančné prostriedky a neplatil výživné na navrhovateľa. Odporca bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony a za jeho opatrovníka bol určený navrhovateľ. Pre zlý zdravotný stav odporcu bol tento umiestnený do Zariadenia sociálnych služieb, kde mu bola určená povinnosť platiť náklady za poskytnuté služby. Postupom času sa tieto náklady zvyšovali nad rámec sumy, ktorá mohla byť pre tieto účely zrazená z dôchodku odporcu. Rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja č.k. CS 140/2013 zo dňa 10.06.2014 bola navrhovateľovi podľa uložená povinnosť platiť časť úhrady za sociálne služby svojho otca - odporcu vo výške 55,72 eura. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že odporca odmietal dokladovať svoje majetkové pomery a taktiež ako opatrovník odporcu nesúhlasil s presunom odporcu do iného sociálneho zariadenia, kde by boli nižšie náklady za poskytované služby. V rozhodnutí bolo konštatované, že pri určovaní povinnosti úhrady, nie je možné prihliadať na dobré mravy. Neexistuje žiadne rozhodnutie súdu alebo dohoda medzi navrhovateľom a odporcom, kde by bola v zmysle zákona o rodine určená vyživovacia povinnosť

navrhovateľa voči odporcovi. Navrhovateľ chcel, aby súd rozhodol o zrušení vyživovacej povinnosti, keď údajne na základe tohto rozhodnutia súdu by Nitriansky samosprávny kraj mohol rozhodnúť o nepriznaní príspevku. Týmto návrhom chcel navrhovateľ riešiť vec do budúcnosti, keďže v súčasnosti by nebola výška príspevku zaťažujúca, ale tento sa môže v budúcnosti navyšovať a mohol by byť už finančne pre jeho rodinu zaťažujúci. Zrušenie vyživovacej povinnosti chcel z dôvodu, že takáto povinnosť je v rozpore s dobrými mravmi, vzhľadom na správanie sa odporcu k nemu. V súčasnosti ako opatrovník odporcu pritom odporcovi pomáha spravovať jeho majetkové záležitosti, byt odporcu odkúpil, aby mal odporca možnosť kde bývať. Navrhovateľ odporcu pravidelne navštevuje, v prípade presunu do iného zariadenia by sa zhoršil komfort odporcu, a ak by to bolo mimo Nitry, nemohol by mu navrhovateľ poskytovať dostatočne ďalšiu pomoc. Podľa právneho zást. navrhovateľa sa týmto návrhom navrhovateľ domáhal v podstate zrušenia platenia výživného na odporcu. V správnom konaní nemohol samosprávny kraj zohľadňovať pri určení výživného dobré mravy.

Podľa § 66 Zákona o rodine deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

Podľa § 67 ods. 1 Zákona o rodine každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa Čl.13 SR

(1) Povinnosti možno ukladať

a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,

b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo

c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

(2) Medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto len zákonom.

(3) Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.

(4) Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

Podľa Čl.41 SR

(1) Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.

(2) Žene v tehotenstve sa zaručuje osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky.

(3) Deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva.

(4) Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

(5) Rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc štátu.

(6) Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví zákon.

S poukazom na citované zákonné ustanovenie súd návrh zamietol. Hlavným dôvodom pre zamietnutie návrhu bola skutočnosť, že neexistuje dohoda, či rozhodnutie súdu, kde by boli účastníkmi konania, alebo zmluvné strany navrhovateľ a odporca, a kde by bola určená vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi. Keďže teda v zmysle Zákona o rodine neexistovalo rozhodnutie, ktorým by bolo určené výživné, nemohol súd rozhodnúť o jeho zrušení. Podľa znenia citovaných zákonných ustanovení výživné možno priznať, ak nejde o maloleté dieťa od začatia súdneho konania ( § 77 ods. 1 cit. zákona) a menia či zrušujú sa dohody či súdne rozhodnutia (§ 78 ods. 1 cit. zákona). V rámci správneho konania, v ktorom bol navrhovateľ zaviazaný na platenie úhrady za sociálne služby odporcu, nevyužil navrhovateľ opravné prostriedky v zmysle poučenia, pričom podľa názoru súdu aj v tomto konaní vzhľadom na ústavné práva navrhovateľa, mali byť preskúmané tvrdenia konštatované navrhovateľom. Toto však nebolo možné napraviť v civilnom konaní. V prípade, že by bolo možné, aby sa navrhovateľ v tomto konaní mohol domáhať zrušenia vyživovacej povinnosti oprávnene, súd by pre takýto postup s poukazom na stav existujúci ku dňu rozhodnutia nevidel, keď navrhovateľ je opatrovníkom odporcu, čo by v prípade zlých vzťahov ako navrhovateľ uvádzal, nebolo možné, pričom navrhovateľ nesúhlasil s presunom odporcu do iného zariadenia, kde by boli nižšie náklady. Navrhovateľ sa pritom zrušenia vyživovacej povinnosti domáhal s opatrnosti s poukazom do budúcnosti, keď v súčasnosti by podľa svojich vyjadrení bol schopný platiť výživné na otca vo výške určeného príspevku, pričom súd pri aktuálnom rozhodnutí nemôže vychádzať z toho aké budú oprávnené možnosti a potreby účastníkov v budúcnosti. Neustále navyšovanie nákladov ani nebolo preukázané.

O trovách konania súd rozhodol podľa a to tak, že odporcovi nepriznal náhradu trov konania pretože mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním a to do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.