Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CbZm-19-2023.pdf
PDF · 84.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-14CbZm/19/2023
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci navrhovateľa: Ľ. O., nar. X. J. XXXX, bytom B. XXX/XX, X. - G.Ž., zastúpeného GHS Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Lazaretská 3/A, Bratislava, IČO: 47 232 544, proti odporcovi: Y. O., nar. X. H. XXXX, bytom B. XXX/XX, X. - G., o návrhu navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.
II. Odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava II 22. februára 2023 sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva:
- k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v okrese X. N., v obci: X. G., k. ú. O., vedenom Okresnom úradom X., katastrálnym odborom, v spoluvlastníctvom podiele odporcu (v podiele X/X k celku), zapísanej na LV č. XXXX, a to k pozemku parcela číslo: XXXXX/XX, o výmere 134 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie;
- k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v okrese X. N., v obci X. G., k. ú. O., vedených Okresným úradom X., katastrálnym odborom, vo výlučnom vlastníctve odporcu (v podiele X/X k celku), zapísaným na LV č. XXXX, a to: pozemok, parcela č. XXXXX/XX, o výmere XXXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok, parcela č. XXXXX/XX, o výmere XXXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok, parcela č. XXXXX/XX, o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok, parcela č. XXXXX/XX, o výmere XXX m2, druh pozemku: ostatná plocha, pozemok, parcela č. XXXXX/XX, o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok, parcela č. XXXXX/XX, o výmere XX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, pozemok, parcela č. XXXXX/XXX, o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, stavba so súpisným číslom: XXXXX, nachádzajúcej sa na pozemku, parcela číslo: XXXXX/XX, druh stavby: X, popis stavby: Na W.S. XX, XX, XX, XX, byt s vchodom (číslo) Na W. XX, poschodie: X, číslo bytu: X-H..X, súpisné číslo: XXXXX, s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku XXXX/XXXXXXX;
- na obchodný podiel odporcu v spoločnosti W., spol. s r.o., so sídlom R. XX, X., IČO: XX XXX XXX, registrovanej v Obchodnom registri Okresného súdu X. N., v oddiele: Sro, vo vložke číslo: XXXXX/B, ktorému zodpovedá vklad odporcu do základného imania spoločnosti vo výške 3.386,- eur.
2. Návrh bol odôvodnený tým, že navrhovateľ je majiteľom zmenky vystavenej odporcom na zmenkovú sumu 1.500.000,- eur, so splatnosťou 3. februára 2023, teda zmenka je v čase podania návrhu splatná. Odporca predmetnú zmenku neuhradil, a preto navrhovateľ má voči odporcovi splatnú pohľadávku. Vzhľadom k tomu že navrhovateľ je vlastníkom zmenky na sumu 1.500.000,- eur, možno dôvodne predpokladať, že odporca bude vykonávať činnosti, ktorými by došlo k obmedzeniu vymoženia predmetnej sumy. Tým, že je pohľadávka navrhovateľa vysoká, je potreba zabezpečenia tejto pohľadávky daná.
3. Okresný súd Bratislava II prípisom z 23. februára 2023 podľa § 43 ods. 1 CSP postúpil spis Okresnému súdu Bratislava V z dôvodu kauzálnej príslušnosti podľa § 22 písm. a/ CSP. Spis bol Okresnému súdu Bratislava V doručený 28. februára 2023.
4. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
6. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na konkrétny majetok dlžníka, ktorým sa zabezpečuje peňažná pohľadávka veriteľa, s cieľom zamedziť alebo znížiť nebezpečenstvo, že pohľadávka nebude uspokojená. Základnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 ods. 1 CSP sú: a/ návrh na jeho nariadenie, b/ spôsobilý predmet záložného práva - veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
12. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu, ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd je viazaný návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, t. j. musí dbať na to, aby zriadil záložné právo k takému predmetu a v takom rozsahu, ako to navrhne navrhovateľ. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti (proporcionality) zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer.
13. Zabezpečovacie opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je obava, že by exekúcia mohla byť ohrozená. Pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia dokazovanie neprebieha. Je iba potrebné osvedčiť, teda preukázať opodstatnenosť zabezpečovacieho opatrenia. To vyplýva predovšetkým z toho, že podstatným znakom neodkladných a zabezpečovacích opatrení je ich provizórnosť (dočasnosť), potreba procesnej ochrany, či úpravy pomerov strán a zabráneniu ohrozenia exekúcie. Skúmanie podmienok na vydanie zabezpečovacieho opatrenia však nemá povahu dokazovania, ako ho upravuje CSP pri konaní vo veci samej. Nie je konečným rozhodnutím, preto pri jeho zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Z jeho charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť len vtedy, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti, t. j. že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia má voči dlžníkovi peňažnú pohľadávku, že dlžník vlastní majetok, na ktorý je možné záložné právo zriadiť a že obava, že exekúcia bude ohrozená, je dôvodná. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností je povinnosťou navrhovateľa súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné.
14. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno výlučne na tom, kto ho navrhuje s tým, že smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní predpokladá, že navrhovateľ súdu spolu s návrhom predloží dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený zabezpečovacím opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie obavy zo zmarenia exekúcie. Súd nemôže nariadiť zabezpečovacie opatrenie len na základe tvrdení toho, kto jeho nariadenie navrhuje, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Civilný sporový poriadok (v zmysle ust. § 326 ods. 2 CSP v spojení s § 343 ods. 1 CSP) v tomto smere ukladá navrhovateľovi povinnosť pripojiť listiny na ktoré sa odvoláva už v čase podania návrhu. Z uvedeného vyplýva, že nepripojenie dôkazov (listín), ktorými navrhovateľ osvedčuje danosť predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia má nevyhnutne za následok zamietnutie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Aplikuje sa tu striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh (k tomu pozri Sedlačko, F. In: Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1110).
15. V prejednávanej veci bola súdu predložená fotokópia zmenky, na zabezpečenie nároku z ktorej navrhuje navrhovateľ zriadiť záložné právo k nehnuteľnostiam a obchodnému podielu vo vlastníctve odporcu. Zmenka je cenný papier, ktorý stelesňuje právo samé osebe, t. j. nie je len dôkazom o práve, ale práve v samotnej zmenkovej listine je toto právo inkorporované prostredníctvom zápisov na zmenke. Pre osvedčenie zmenkového nároku je nevyhnutné predložiť originál zmenky, pričom túto povinnosť nie je možné nahradiť fotokópiou zmenky resp. zaslanie zmenky súdu elektronickou formou, aj keď so zaručenou konverziou (uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 22. júna 2022, č. k. 3CoZm/10/2022-187). Aktívnu vecnú legitimáciu oprávneného majiteľa možno odvodiť z ust. § 16 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový, podľa ktorého sa za majiteľa zmenky považuje ten, kto má zmenku v rukách, t.j. držiteľ zmenky. Na tomto základe, pre uplatnenie práv v predmetnom konaní je potrebné, aby bola zmenka, ako cenný papier, stiahnutá z obehu, aby bolo zabránené prípadným ďalším prevodom zmenky počas sporového konania, ktoré by mohlo mať vplyv na vecnú legitimáciu žalobkyne. V konaniach o nárokoch vyplývajúcich zo zmenky je pre legitimačný charakter zmenky vždy potrebné vykonať dokazovanie prvopisom zmenky, pre odstránenie pochybností. Súd má za to, že uvedené platí tak v prípade rozhodovania vo veci samej, ako aj v prípade rozhodovania o neodkladnom, resp. zabezpečovacom opatrení, pretože možno konštatovať, že bez zmenky niet práva. Keďže v predmetnom spore navrhovateľ prvopis zmenky súdu nepredložil, súd nemal existenciu jeho peňažnej pohľadávky voči odporcovi osvedčenú.
16. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku svedčiacemu navrhovateľovi proti odporcovi, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu, ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
17. Odhliadnuc od uvedeného súd konštatuje, že navrhovateľovi sa podaným návrhom nepodarilo osvedčiť ani ďalší predpoklad na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to obavu z ohrozenia budúcej exekúcie. Je potrebné uviesť, že medzi skutočnosti, ktoré vo všeobecnosti osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. júla 1997, sp. zn. 5Obo/144/97, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 20/1998). Navrhovateľ obavu z ohrozenia exekúcie odôvodňoval v podstate iba výškou zmenkovej pohľadávky. Navrhovateľovi sa podľa názoru súdu nepodarilo osvedčiť, že odporca realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k úplnému zmareniu prípadnej budúcej exekúcie a ani k jej výraznému sťaženiu, keďže neosvedčil, že sa odporca zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Samotné tvrdenie navrhovateľa, že navrhovateľ disponuje voči odporcovi pohľadávkou vo veľkej výške (1.500.000 eur), nemôže bez ďalšieho zakladať obavu, že prípadná exekúcia na majetok odporcu bude ohrozená, keďže naliehavosť pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je daná, resp. osvedčená takým reálnym správaním a konaním odporcu, ktoré je zamerané na realizáciu úkonov bezprostredne a priamo spôsobujúcich negatívny zásah do práva, ktorému navrhovateľ žiada priznať ochranu. Súd preto dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil také správanie odporcu, pre ktoré by výkon exekúcie mohol byť ohrozený.
18. Na základe uvedeného súd o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodol tak, že ho zamietol z dôvodu, že navrhovateľ neosvedčil splnenie zákonných predpokladov na jeho nariadenie.
19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, tak že úspešnému odporcovi nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznal, keďže z obsahu spisu vyplýva, že odporcovi v tomto konaní žiadne trovy nevznikli (bližšie pozri rozhodnutie č. R 72/2018 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 8/2018).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.