Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/158/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Slovenské národné divadlo, Pribinova 17, 819 01 Bratislava, IČO: 00 164 763, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Henrich Dušek, s.r.o., Staré Grunty 162, 841 04 Bratislava, IČO: 36 740 951, proti žalovanému: Inšpektorát práce Bratislava, Za kasárňou 1, 832 64 Bratislava, IČO: 00 166 367, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - Protokolu o výsledku inšpekcie práce č. IBA-20-53-2.2/P-B22,A24,25-22 zo dňa 03.05.2022, v znení dodatku č. 1 zo dňa 31.05.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 20.07.2022 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 20.07.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 26.07.2022, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti Protokolu o výsledku inšpekcie práce č. IBA-20-53-2.2/P-B22,A24,25-22 zo dňa 03.05.2022, v znení dodatku č. 1 zo dňa 31.05.2022 (ďalej len „protokol“). Protokolom žalovaný podľa ust. a ods. 3 o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) nariadil žalobcovi odstrániť zistené nedostatky v rámci pripravovanej rekonštrukcie historickej budovy Slovenského národného divadla (ďalej len ,,SND“) a podľa ust. uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin a o odstránení nedostatkov a vydal rozhodnutie o zákaze č. IPBA/IPBA-ODD BOZP/KON/2022/1452, IBA-20-53-2.2/P- B22, A24, 25-22, 2022/2826 zo dňa 03.05.2022, ktorým inšpektorát práce podľa ust. zakázal žalobcovi používanie pracovných a prevádzkových objektov, priestorov a pracovísk, strojov, zariadení a iných technických zariadení a pracovných prostriedkov, pracovných postupov, látok a vykonávania činnosti a prác, ktoré bezprostredne ohrozujú bezpečnosť a zdravie zamestnancov a ostatných osôb zdržiavajúcich sa v priestoroch, alebo na pracovisku zamestnávateľa s jeho vedomím - účinkujúcich a návštevníkov organizovaných podujatí v historickej budove SND na Gorkého ulici v Bratislave nad rámec stráženia objektu, udržiavacích prác a odstraňovania porúch.

2. Dňa 03.05.2022 bol protokol prerokovaný so žalobcom, pričom mu bola daná lehota na vyjadrenie sa ku všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom, ktoré sú uvedené v protokole, do 10.05.2022. Dňa 11.05.2021 žalobca doručil žalovanému svoje vyjadrenie k protokolu zo dňa 03.05.2022. Žalovaný zaujal k námietkam žalobcu uvedeným vo vyjadrení k protokolu zo dňa 03.05.2022 stanovisko v dodatku č. 1 k protokolu č. IBA-20-53-2.2/P-B22,A24,25-22 zo dňa 03.05.2022, doručený žalobcovi dňa 31.05.2022, čím bol výkon kontroly ukončený.

3. Žalobca žiadal, aby súd zrušil protokol a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a priznal žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

4. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca odôvodnil tak, že okamžitým výkonom napadnutého Protokolu v znení Dodatku č. 1 by žalobcovi hrozila značná ekonomická ujma, nakoľko v zmysle ust. hrozí žalobcovi vyrubenie sankcie až do výšky 100.000,- eur. Ďalej uviedol, že uloženie sankcie v takejto výške, ale dokonca aj vo výške, ktorá by sa pohybovala na „dolnej hranici“ zákonom určenej sadzby, by bola v súčasnej situácii pre žalobcu ničivá, nakoľko ide o rozpočtovú organizáciu Ministerstva kultúry SR, tak aj žalobca sa spamätáva z následkov pandémie COVID 19, ktorá mala obzvlášť nepriaznivé dôsledky predovšetkým pre oblasť kultúry a umenia. Navyše žalobca bol kvôli šetreniu a efektivite vynakladania finančných prostriedkov povinný pristúpiť ku organizačným zmenám majúcim za následok prepúšťanie zamestnancov za účelom dosiahnutia finančnej úspory a sankcia zo strany žalovaného by mala na jeho hospodárenie silne negatívny dopad. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný, konkrétne inšpektor práce L.. O. G. vydal súčasne s Protokolom v znení jeho Dodatku č. 1 aj Rozhodnutie o zákaze č. IPBBA/IPBA_OSS BOZP/KON/2022/1452, IPBA-20-53-2.2/P- B22,A.24,25-22, 2022/2926 zo dňa 3. mája 2022, ktorým zakázal žalovanému používanie pracovných a prevádzkových priestorov HB SND (ďalej len ako „rozhodnutie o zákaze“). Znenie Protokolu je takmer identické so znením rozhodnutia o zákaze, a v rámci odvolacieho konania Národný inšpektorát práce v Košiciach ako odvolací orgán zrušil rozhodnutie o zákaze uložené žalobcovi. Jedným z dôvodov zrušenia rozhodnutia o zákaze bola aj skutočnosť, že toto bolo založené na nepresných a dokonca nepodložených konštatáciách inšpektora práce, pričom rozhodnutie o zákaze sa opieralo výlučne iba o Protokol.

5. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 05.01.2023, doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.01.2023. Predložil správnemu súdu administratívny spis a vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že za zistené nedostatky síce žalobcovi hrozí pokuta 100.000,- eur, čo však pre žalobcu aktuálne neznamená žiadnu ujmu, pretože uloženiu pokuty bez ohľadu na jej výšku by muselo predchádzať správne konanie, pričom žiadne takéto konanie nie je ani len začaté. K ostatným žalobcom uvádzaným skutočnostiam, poukazujúc najmä na následky pandémie COVID-19 a že ide o žalobcu, ktorý je rozpočtovou organizáciou podľa žalovaného žiadnym relevantným spôsobom nepreukazujú, že by prípadné uloženie pokuty znamenalo pre žalobcu značnú ekonomickú ujmu či neprimeraný negatívny následok, a to aj s poukazom na to, že úhradu pokuty je možné podľa žalovaného riešiť niektorým z inštitútov podľa o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na záver uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, a navrhol, aby správny súd podanej správnej žalobe žalobcu odkladný účinok nepriznal.

6. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

7. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

8. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

9. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

10. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku vrátane ustanovenia a .

11. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

12. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. ani podľa ust. .

13. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou - ako jej súčasť, odôvodnil najmä hrozbou finančnej ujmy v podobe hroziacej pokuty vo výške 100.000,- eur. Ďalej uviedol, že uloženie sankcie v takejto výške, ale dokonca aj vo výške, ktorá by sa pohybovala na „dolnej hranici“ zákonom určenej sadzby, by bola v súčasnej situácii pre žalobcu ničivá, nakoľko ide o rozpočtovú organizáciu Ministerstva kultúry SR a žalobca sa momentálne len spamätáva z následkov pandémie COVID 19, ktorá mala obzvlášť nepriaznivé dôsledky predovšetkým pre oblasť kultúry a umenia. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí podania ( ) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) ). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Taktiež je potrebné i preukázanie tej skutočnosti, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí pritom vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Strohá žiadosť o odloženie vykonateľnosti a účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia zo strany žalobcu nepostačuje. Podľa tunajšieho súdu žalobca v žalobe nedostatočne odôvodnil svoju žiadosť o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a strohá argumentácia s predpokladanou skutočnosťou, ktorá ešte nenastala a to, že žalobcovi hrozí pokuta 100.000,- eur

momentálne neznamená pre žalobcu žiadnu ujmu, pretože uloženiu pokuty bez ohľadu na jej výšku by muselo predchádzať správne konanie, pričom žiadne takéto konanie nie je ani len začaté. K ostatným žalobcom uvádzaným skutočnostiam, poukazujúc najmä na následky pandémie COVID-19 a že ide o žalobcu, ktorý je rozpočtovou organizáciou žiadnym relevantným spôsobom nepreukazujú, že by prípadné uloženie pokuty znamenalo pre žalobcu značnú ekonomickú ujmu či neprimeraný negatívny následok.

14. Správny súd zastáva názor, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v . Zároveň má žalobca dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný.

15. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení , správny súd v súlade s ust. návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .