Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Cb/403/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou, v právnej veci navrhovateľa: DJD s.r.o., so sídlom: Čaksová 347, 044 12 Nižný Klátov, IČO: 44 625 910, zastúpený JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom: 9. Mája 3, 920 01 Hlohovec, proti odporcovi: Mesto Žilina, so sídlom Nám. Obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796, zastúpený: JUDr. Martinom Olosom, advokátom so sídlom M.R. Štefánika 71, 010 01 Žilina, o zaplatenie 59.251,- Eur s príslušenstvom

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi na účet právneho zástupcu odporcu trovy konania vo výške 3.555,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 4.577,51 eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka J.. Q. K., audítorka, s miestom podnikania K. XX, K.Š., J.: XX XXX XXX (ďalej len „navrhovateľka“) sa písomným návrhom doručeným súdu dňa 31.07.2009 domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej sumu 59.251,- eur s úrokom z omeškania vo výške 14,25% od 15.12.2007 do zaplatenia a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedla, že v postavení audítorky vypracovala na základe žiadosti odporcu zo dňa 20.02.2007 a 20.11.2007 špeciálnu uisťovaciu službu o splatení menovitej hodnoty úrokových výnosov majiteľov dlhopisov v plnej výške, o ktorú odporcu požiadala F. A. B., P..B.. (ďalej len „banka“) v súvislosti so sprostredkovaním emisie komunálnych obligácií. Dňa 29.11.2007 navrhovateľka potvrdila prijatie objednávky odporcu zo dňa 20.11.2007, pričom uvedenú zákazku prijala za navrhovanú cenu v hodnote 1% z celkovej sumy. Predmetom bolo uistenie používateľa služby o splatení menovitej hodnoty a úrokových výnosov majiteľov dlhopisov v plnej výške overené podpisom audítora ako odborníka podľa Dňa 30.11.2007 navrhovateľka na základe preverenia a zhodnotenia audítorských dôkazov potvrdila, že odporca ako emitent dlhopisov s celkovou menovitou hodnotou 150.000.000,- Sk splatil všetky záväzky vyplývajúce z uvedenej emisie dlhopisov. Vyhlásenie navrhovateľka opatrila pečiatkou Slovenskej komory audítorov (ďalej aj len „SKAU“) a svojím podpisom s uvedením čísla dekrétu XXX. V zmysle listu banky adresovanej odporcovi zo dňa 02.10.2007 bola licencia audítora a jeho vyhlásenie o splatení menovitej hodnoty úrokových výnosov majiteľov dlhopisov v plnej výške súčasťou podmienok požadovaných bankou pre zrušenie emisie v Centrálnom depozitári cenných papierov SR. Navrhovateľka faktúrou č. 700018 vyúčtovala odporcovi dňa 30.11.2007 sumu 1.785.000,- Sk s dátumom splatnosti 14.12.2007 a odporca faktúru prevzal. Listom zo dňa 07.12.2007 odporca faktúru navrhovateľke vrátil ako neodôvodnenú. Rovnako listom zo dňa 18.01.2008 odporca odpovedal, že plnenie navrhovateľky považuje za plnenie zo Zmluvy o poskytnutí auditu uzatvorenej medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 11.05.2006 (ďalej aj len „zmluva“). S uvedeným tvrdením navrhovateľka nesúhlasí. Predmetom označenej zmluvy bolo overenie účtovnej jednotky od roku 2005 do roku 2006

v zmysle a nasled. Predmetom overenia účtovnej závierky bolo, či údaje z účtovnej závierky zobrazujú stav majetku a záväzkov, finančnú situáciu a výsledok hospodárenia, či je účtovníctvo vedené správnym, preukázaným spôsobom a v súlade s platnými predpismi. Údaje boli zamerané na hospodárske operácie uskutočnené účtovnou jednotkou v priebehu roka, či tieto boli správne zachytené a prezentované podľa platných pravidiel so zameraním na ich kompletnosť a správnosť. Povinnosťou navrhovateľky podľa uzatvorenej zmluvy bolo na základe vykonaných testov vyjadriť názor na účtovnú závierku a podať správu. Navrhovateľka sa však nezaviazala vykonávať detailne testy všetkých operácií tak, aby boli zistené všetky nezrovnalosti, ktoré môžu existovať. V zmysle Článku III. bol čas plnenia zmluvy dohodnutý ako vykonanie auditu za rok 2005 a rok 2006 počnúc mesiacom máj 2006. Audítorská správa bola navrhovateľkou vyhotovená do 20.06.2006 za rok 2005 a do 20.06.2007 za rok 2006. Obe poskytnuté správy spĺňali predpoklady dohodnuté v zmluve o poskytnutí auditu účtovnej uzávierky uzavretej medzi odporcom a navrhovateľkou. Súčasťou tejto zmluvy nebolo poskytnutie uisťovacej služby pre banku a vyhlásenie audítora, ktoré vyjadrovalo vysoký stupeň uistenia o obsahu na základe vykonanej práce. Správa obsahovala jasné vyjadrenie názoru audítora na obsah, ktorý vychádzal z príslušných určených kritérií používateľa (banky) v súvislosti so zrušením emisie cenných papierov. Uvedené predpokladalo preskúmanie dokumentácie špeciálne sa viažucej k uisťovacej službe podľa platných štandardov, a to mandátnej zmluvy pre sprostredkovanie emisie komunálnych obligácií. Audítor musel získať dostatočné a vhodné dôkazy, na základe ktorých vyjadril názor. V audítorskej dokumentácii sú zdokumentované záležitosti, ktoré boli dôležité pri získaní dôkazov na podporu vyjadrení a záverov v správe audítora pri poskytnutí dôkazov, že zákazka na uisťovacie služby sa vykonala v súlade s príslušnými štandardmi, ktoré slúžili pre vyjadrenie názoru o splatení emisie komunálnych obligácií. K plneniu zo strany navrhovateľky došlo 30.11.2007, t.j. po tom, čo splnila svoje záväzky podľa zmluvy zo dňa 11.05.2006 a podala účtovnú závierku podľa predmetu zmluvy za rok 2006 a 2007. Následne plnila na základe osobitnej žiadosti odporcu zo dňa 20.02.2007 a 20.11.2007, pričom plnenie poskytla dňa 30.11.2007. Tým, že navrhovateľka na základe objednávky odporcu plnenie poskytla a odporca za vykonanú špeciálnu uisťovaciu službu navrhovateľke nezaplatil, sa odporca neodôvodnene obohatil. Obvyklou cenou je pritom cena určená audítorom po dohode so zmluvnou stranou vo výške 1% ako účtuje navrhovateľka. V zmysle navrhovateľka ako audítorka poskytuje audítorské služby za odplatu, pričom písomná forma zmluvy nie je obligatórna. Aj za predpokladu neuzavretia písomnej alebo ústnej zmluvy je zrejmé, že navrhovateľka plnila dňa 30.11.2007 a súčasťou jej plnenia bolo aj prehlásenie, formálne predložené podľa požiadaviek banky a licencia navrhovateľky ako audítorky. Zodpovednosť navrhovateľky je preto daná za výsledky zistení v rámci uisťovacej služby. Navrhovateľka si zároveň uplatnila nárok na zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti neuhradenej faktúry.

Zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou dňa 07.07.2013 medzi navrhovateľkou ako postupcom a postupníkom obchodnou spoločnosťou DJD, s.r.o., so sídlom Čaksová 347, 044 12 Nižný Klátov, IČO: 44 625 910 navrhovateľka postúpila pohľadávku voči odporcovi, ktorá je predmetom konania v prejednávanej veci, na postupníka. Vzhľadom na uvedené súd na návrh navrhovateľky uznesením zo dňa 23.09.2013 č.k. -209 v súlade s ustanovením a č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) pripustil zmenu účastníkov konania na strane navrhovateľa tak, že z konania vystúpi navrhovateľka a do konania namiesto nej vstúpi ako nový navrhovateľ obchodná spoločnosť DJD, s.r.o., so sídlom Čaksová 347, 044 12 Nižný Klátov, IČO: 44 625 910 (ďalej len „navrhovateľ“).

Súd vo veci vydal dňa 11.11.2009 platobný rozkaz č.k. -32. Proti platobnému rozkazu podal odporca v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej, v ktorom uviedol, že z návrhu navrhovateľky vyplýva, že moment prijatia urgencie odporcu zo dňa 20.11.2009 na vystavenie požadovaného vyhlásenia a následné doručenie prijatia považuje navrhovateľka za moment uzavretia zmluvy o výkone uisťovacej činnosti s tým, že odporcovi následne oznámila výšku odmeny, ktorú za službu očakáva. Odporca poukázal na to, že ústna zmluva o poskytnutí špeciálnej uisťovacej služby je neplatná, nakoľko medzi účastníkmi nedošlo k dohode o podstatných náležitostiach tejto zmluvy. Navrhovateľka považuje urgenciu, resp. žiadosť odporcu zo dňa 20.11.2009 za návrh na uzatvorenie zmluvy, pričom zmluvu pravdepodobne považuje za uzatvorenú dňom doručenia potvrdenia prijatia zákazky zo dňa 29.11.2009, v ktorej sama určila cenu služby vo výške 1% z celkovej sumy. Odporca poukázal na to, že z jeho listov zo dňa 20.02.2009 a 20.11.2009 nie je celková suma zrejmá, preto konštatovanie navrhovateľky nemožno považovať za spôsob určenia ceny, ktorý by dohodu o cene mohol nahradiť. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľka ani neposkytla priestor odporcovi, aby cenu

mohol posúdiť, nakoľko deň po prijatí zákazky dňa 30.11.2009 vyhotovila vyhlásenie audítora, ktorému malo údajne predchádzať „preskúmanie dokumentácie špeciálne sa viažucej k uisťovacej službe podľa platných štandardov a získavanie dostatočných a vhodných dôkazov, na základe ktorých audítor vyjadril svoj názor“, ako navrhovateľka uvádza v podanom návrhu. Podľa názoru odporcu, v priebehu len jedného dňa nemožno kvalifikovane preskúmať kvantitatívne náročnú agendu a získať všetky potrebné údaje a dôkazy, pokiaľ nimi navrhovateľka nedisponovala už z predchádzajúcej činnosti, ktorú pre odporcu vykonávala na základe zmluvy zo dňa 11.05.2006. Odporca má za to, že uvedená služba, ktorú navrhovateľka považuje za činnosť nad rámec zmluvy o poskytnutí auditu účtovnej závierky uzatvorenej dňa 11.05.2006, je v skutočnosti výkonom v rámci uvedenej zmluvy. O uvedenom svedčí to, že pôvodná žiadosť bola navrhovateľke zaslaná dňa 20.02.2007, t.j. v lehote podľa Článku III. zmluvy, kedy navrhovateľka posudzovala všetky potrebné doklady pre vystavenie vyhlásenia, nakoľko skutočnosti ako splatenie menovitej hodnoty majú dopad na rozpočet odporcu, a teda sú odzrkadlené v jeho účtovnej závierke, ako aj tvrdenie navrhovateľky v návrhu, že vychádzala z audítorskej dokumentácie, v ktorej sú zdokumentované záležitosti dôležité pre vyjadrenie názoru o splatení emisií komunálnych obligácií. Z uvedených dôvodov odporca žiadal návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietnuť.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odporu, ktoré bolo doručené súdu dňa 11.03.2010 uviedla, že na stretnutí s odporcom v zastúpení J.. W. v období od 27. do 30.05.2007 prerokovala ukončenie spolupráce a auditu účtovnej závierky za rok 2006. Odporca, za ktorého konala vedúca ekonomického úseku, si musel byť vedomý, že objednaná služba, t.j. audit účtovnej závierky za roky 2005 a 2006, bol vykonaný. Navrhovateľka poukázala na to, že činnosť audítora pri spracovaní auditu účtovnej závierky sa vykonáva náhodným výberom. Predmetom posúdenia pri plnení podľa zmluvy o vykonaní auditu neboli konkrétne komunálne obligácie za roky 1996 - 2006. Len na základe výsledkov pôvodne dohodnutej služby auditu účtovnej závierky by nebolo možné vydať audítorom uisťovacie vyhlásenie. Odporca trval na vykonaní požadovanej uisťovacej služby napriek tomu, že navrhovateľka mu opakovane oznámila, že uvedená služba nespadá do auditu účtovnej závierky a nie je súčasťou pôvodnej zmluvy. Predmetom zmluvy bolo overenie účtovnej jednotky za roky 2005 a 2006, zatiaľ čo požadovaná uisťovacia služba sa týkala obdobia od roku 1996 do 2006. Odporca v októbri 2007 v zastúpení p. B. opätovne žiadal vykonať uisťovaciu službu. Neakceptoval, že na jej výkon navrhovateľka nemá potrebné doklady. Navrhovateľka zdôraznila, že audítorská správa, ktorú vypracovala z overenej účtovnej závierky, nepostačovala pre potreby poskytnutia uisťovacej služby pre banku. Napríklad skutočnosť splatenia obligácií v roku 2006 na rozpočet mesta nebol posudzovaný globálne pri spracovaní auditu vo veci účtovnej závierky, nakoľko tento výdavok tvoril len cca 4% výdavkovej časti, čo nie je významné a v rámci posudzovania príjmovej a výdavkovej časti tvorí len cca 1,9%. Na základe uvedeného je zrejmé, že pri poskytnutí uisťovacieho vyhlásenia navrhovateľka nemohla vychádzať z audítorskej dokumentácie k auditu účtovnej závierky za roky 2005 a 2006. Odporca po tomto oznámení zaslal navrhovateľke potrebné doklady aj s urgenciou na poskytnutie uisťovacej služby. K námietke odporcu, že prípadná zmluva o vykonaní uisťovacej služby je neplatná z dôvodu, že nedošlo k dohode o cene, navrhovateľka uviedla, že odporca navrhovateľkou navrhovanú cenu poskytovanej uisťovacej služby mal možnosť posúdiť a návrhy vo veci ceny nenamietal. Navrhovateľka za službu požadovala cenu, akú uviedla v korešpondencii. Odporca si mohol zvoliť iného audítora na poskytnutie uisťovacej služby, pokiaľ by s cenou nesúhlasil. Nakoľko odporca navrhovateľkou uvedené a zaslané údaje o cene nekomentoval, navrhovateľka mala za to, že cenu akceptoval a rozhodla sa v požadovanom termíne do 30.11.2007 uisťovaciu službu vykonať. Cena za uisťovaciu službu sa podľa obchodných zvyklostí vypočíta vo výške 1 - 15% zo sumy overenia (komunálnych obligácií). Cena za uisťovacie služby je podľa obchodných zvyklostí daná vysokým rizikom, ktoré v zmysle právnej úpravy nesie audítor. Na tejto skutočnosti nič nemení ani argumentácia odporcu, že práce boli vykonané, podľa jeho vyjadrenia, za jeden deň. Cena za vykonanie uisťovacej služby nie je stanovená od množstva dokladov potrebných na preskúmanie, ale odvíja sa od sumy uistenia, za ktoré zodpovedá audítor ako štátom poverená a ustanovená osoba so špeciálnou ekonomickou odbornosťou a zodpovednosťou. Z hľadiska právnej úpravy navrhovateľka poukázala na potrebu aplikácie Zákona o audítoroch a taktiež ustanovení , ktoré upravujú zmluvu o kontrolnej činnosti. Navrhovateľka žiadala, aby jej návrhu bolo v plnom rozsahu vyhovené, nakoľko v opačnom prípade bolo na strane odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože za poskytnutie uisťovacieho vyhlásenia by musel zaplatiť každému audítorovi.

Na pojednávaní dňa 04.05.2010 právny zástupca navrhovateľky uviedol, že navrhovateľka poskytla odporcovi na základe jeho objednávky uisťovaciu službu, za ktorú jej patrí obvyklá odmena. Uisťovacia služba nie je súčasťou zmluvy o audite účtovnej závierky, nakoľko sa týkala iného obdobia ako

audit a mala iný obsah. Ide o odlišný typ služby audítora s vyšším stupňom rizika, ktorý nesúvisí s auditom účtovnej závierky, v ktorom je stupeň rizika nižší. V audite účtovnej závierky sa len konštatuje účtovná závierky spoločnosti, avšak v prípade uisťovacej služby sa garantuje určitá skutočnosť aj osobnou zodpovednosťou audítora. Jedno percento z uisťovanej sumy, ktoré požaduje navrhovateľka za uisťovaciu službu, je pritom najnižší stupeň odmeny v rozmedzí od 1 - 15 percent a navrhovateľka sa domnieva, že za poskytnutú uisťovaciu službu jej táto odmena patrí. Navrhovateľka sa pritom zagarantovala odporcovi v sume 150.000.000,- Sk, a preto má za to, že požadovaná odmena je adekvátna.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 04.05.2010 označil za nepravdivé tvrdenie navrhovateľky, že činnosť audítora pri spracovaní auditu sa vykonáva náhodným výberom, nakoľko v zmluve o vykonaní auditu je uvedené, že navrhovateľka v pozícii audítora je povinná zistiť, či údaje v účtovnej závierke verne zobrazujú stav majetku a záväzkov, finančnú situáciu a výsledok hospodárenia mesta. Na základe zmluvy o vykonaní auditu navrhovateľka nesie zodpovednosť za to, aby sa vyjadrila ku všetkým položkám, t.j. hodnoverne potvrdila, že audit Mesta Žilina, resp. jeho účtovanie je v súlade so zákonom. Rovnako sa nestotožnil s tvrdením, že rozhodné obdobie pre poskytnutie uisťovacej služby je obdobie rokov 1996 - 2006, nakoľko v zmysle požiadavky banky navrhovateľka nemala posudzovať, či úrokové výnosy majiteľom dlhopisov boli splácané v období rokov 1996 - 2006, ale či konkrétne v roku 2006 boli splatené, alebo nie, t.j. či figurovali v položkách účtovníctva odporcu. Pôvodná žiadosť o poskytnutie uistenia bola navrhovateľke zaslaná dňa 20.02.2007, kedy ešte vykonávala audit. Služba, ktorú navrhovateľka vykonala, spadá pod zmluvu o vykonaní auditu z mája 2006.

Navrhovateľka na pojednávaní dňa 04.05.2010 uviedla, že uisťovacia služba, ktorú vykonala, nespadá do auditu účtovnej závierky. Banka žiadala potvrdenie splatenia úrokov emisií, ktoré boli splácané v rokoch 1996 - 2006. Navrhovateľka vydala plnú audítorskú správu účtovnej závierky a banka žiadala potvrdenie, a preto išlo o uisťovaciu službu. Pokiaľ by banke postačoval audit, tak by mohol byť tento audit predložený. K uisťovacej službe navrhovateľka predložila aj licenciu, ktorá garantovala jej odbornosť. Podľa vyjadrenia navrhovateľky, audit účtovnej závierky spočíva v tom, že audítor vyberie určité skupiny účtov, ktoré overuje. Neoveruje každú položku účtovníctva, ale vyberá len to, kde by mohli byť nejaké nedostatky, resp. predpokladané nedostatky a urobí záver, či nedostatky zistené boli alebo nie. Konkrétne v audite za rok 2006 upozorňovala navrhovateľka na určité nedostatky ohľadne majetku. V prípade uisťovacej služby audítor musí potvrdiť presne to, čo sa ho pýtajú, teda musí presne odpovedať na tú otázku, ktorá mu je položená a zodpovedá za odpoveď. Navrhovateľka uviedla, že už vo februári hovorila s J.. W. o tom, že uisťovacia služba bude stáť od 1 - 15 percent z celkovej sumy. J.. W. bola vedúcou ekonomického oddelenia, a teda mala predvídať a predpokladať, koľko táto služba bude stáť. V tom období odporca už mal nového audítora, a preto navrhovateľka na túto zákazku nereagovala. Následne jej už telefonovala len J.. B. a dotazovala sa, kedy navrhovateľka potvrdenie poskytne. V novembri navrhovateľka potvrdenie vystavila. Pri audite je rozhodnutie o výbere položiek na audítorovi, ktorý vyberie tie položky, ktoré sa mu zdajú najrizikovejšie. Pri uisťovacej službe ide o potvrdenie, a toto chcela aj banka. Audit by podľa navrhovateľky banke nikdy nepostačoval, aj keby navrhovateľka v audite ako najrizikovejšiu skupinu vybrala práve tieto úroky. Banka požadovala čisto len potvrdenie, čo bolo nad rámec účtovnej závierky. V audite audítor potvrdzuje to, že skontroloval a vybral určité rizikové oblasti, a že v týchto rizikových oblastiach nie sú žiadne nezrovnalosti. Spoločnosti, ktorým navrhovateľka robí audit, jej pred tým podpisujú prehlásenie, že nerobili žiadne podvody, že všetko bolo zaúčtované a z tohto navrhovateľka vychádza. Odporca, konkrétne J.. W., vedela, že za uisťovaciu službu si navrhovateľka vyúčtuje tú najnižšiu sumu, a to 1%. Pre audítora je pritom veľké riziko robiť uisťovacie služby, nakoľko za tieto nesie osobnú zodpovednosť. Navrhovateľka sa nevedela vyjadriť, kedy jej boli doručené doklady od odporcu k poskytnutému vyhláseniu, pričom malo ísť o výpisy z banky, splátky, ako to bolo účtované a na aké účty to bolo účtované. V písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 17.01.2011 sa navrhovateľka vyjadrila k otázke, že uisťovacia služba je iný typ služby ako audit účtovnej závierky. Poukázala na to, že audit účtovnej závierky je auditom, ktorým účtovná jednotka dáva garanciu o správnom účtovnom postupe a dodržiavaní zákona o účtovníctve, pričom audítor vyberá, čo bude predmetom auditu, napr. účtovné skupiny rizikové pre účtovnú jednotku. Uisťovacia služba je konkrétnou požiadavkou účtovnej jednotky, na ktorú sa audítor zameria v snahe potvrdiť konkrétny stav, ktorý údaj má slúžiť tretím osobám, ktoré nie sú zodpovednou stranou na preukázanie daného konkrétneho údaju, napr. hodnoty majetku, hodnoty vlastného imania, hodnoty nehnuteľností, hodnoty majetkových podielov. Uisťovacia služba nebola súčasťou zmluvy o audite účtovnej závierky aj preto, lebo účtovná závierka sa týkala obdobia roku 2006,

zatiaľ čo uisťovacia služba sa týkala posúdenia obdobia rokov 1996 - 2006. Na podporu argumentu o odlíšení auditu účtovnej závierky a uisťovacej služby navrhovateľka poukázala na ustanovenia zákona o audítoroch, ďalej na ňou predložené vyjadrenia nezávislých audítorov J.. T., J.. S. a J.. W., na vyjadrenie audítorky J.. N., na obsah navrhovateľkou predloženého Znaleckého posudku č. 1/2010, na stanovisko SKAU z 20.09.2010, 08.11.2010 a na výber zo Štandardov medzinárodnej federácie účtovníkov.

Na pojednávaní dňa 18.01.2011 bola vypočutá svedkyňa J.. P. W., ktorá pracovala ako vedúca ekonomického odboru odporcu. Svedkyňa vo výpovedi uviedla, že odporca mal s navrhovateľkou uzatvorenú zmluvu o výkone auditu na roky 2005 a 2006. V roku 2006 odporca splatil komunálne obligácie vo výške 150.000.000,- Sk a v roku 2007 banka oslovila odporcu ako emitenta, aby predložil potvrdenie, že táto suma sa v účtovníctve odporcu už nenachádza. Nakoľko audit za rok 2006 vykonávala navrhovateľka, oslovili ju, aby potvrdila uvedenú skutočnosť. Navrhovateľku viackrát vyzývali, avšak nereagovala, až jeden deň predložila potvrdenie. Za určitý čas prišla aj faktúra na 1,5 mil. Sk, ktorú si navrhovateľka fakturovala za uvedenú službu. Predtým o žiadnej čiastke nehovorili. V zmluve bola stanovená čiastka ohľadne auditu a zároveň je tam dovetok, že pokiaľ budú vykonané nadštandardné služby, môže si navrhovateľka po dohode účtovať 1.000,- Sk za hodinu. Faktúru na ekonomickom odbore nezaúčtovali, nakoľko nemali k nej žiadne podklady a postúpili ju na právny odbor odporcu, ktorý ju navrhovateľke vrátil. Svedkyňa osobne s navrhovateľkou nekomunikovala, podpísala len list ako vedúca ekonomického odboru. Svedkyňa ústne poverila vedúcu učtárne p. B., aby predmetné potvrdenie zabezpečila a pravdepodobne ona s navrhovateľkou komunikovala. Svedkyňa po nahliadnutí do potvrdenia prijatia zákazky zo dňa 29.11.2007 (č.l. 17 spisu) uviedla, že o tomto potvrdení vedomosť nemá. Svedkyňa vyjadrila názor, že si nemyslí, že písomné potvrdenie navrhovateľky v súvislosti s bankou je úkonom uisťovacej služby. Zároveň uviedla, že navrhovateľka vykonávala audit za rok 2006, a preto ju požiadali o vydanie predmetného potvrdenia. Pokiaľ mal byť tento úkon osobitne spoplatnený, mala o tom navrhovateľka odporcu dopredu informovať a rokovať s ním. O takejto odplate však nerokovali a žiadna dohoda o vykonaní ďalšej služby uzatvorená nebola. Pokiaľ ide o žiadosti odporcu zo dňa 20.02.2007 a 20.11.2007, nebolo úmyslom svedkyne, aby na ich základe došlo k uzavretiu zmluvy medzi navrhovateľkou a odporcom s hodnotou služby 150.000.000,- Sk o odmenou 59.251,- eur. Uvedený pokyn svedkyňa nedala ani p. B. a rovnako nedostala od primátora Mesta Žilina pokyn na uzatvorenie takejto zmluvy. Podľa názoru svedkyne, vystavením predmetného potvrdenia navrhovateľka neprevzala ňou tvrdenú zodpovednosť, nakoľko banka potrebovala len potvrdenie, že v účtovníctve odporcu sa nenachádza k 31.12.2006 záväzok vo výške 150.000.000,- Sk a predložila určitú formu, ktorú bolo treba audítorom potvrdiť. Navrhovateľkou vystavené potvrdenie svedkyňa považovala za súčasť auditu, pričom v opačnom prípade mala navrhovateľka osloviť odporcu o uzavretie zmluvného vzťahu.

Rozsudkom zo dňa 08.02.2011 č.k. -118 súd návrh v celom rozsahu zamietol. Považoval pritom za nesporné, že navrhovateľka pre odporcu poskytovala audítorskú službu na základe zmluvy o poskytnutí auditu účtovnej závierky zo dňa 11.05.2006, ktorá bola ukončená správou zo dňa 06.08.2009. Zároveň na základe žiadosti odporcu zo dňa 20.02.2007 a 20.11.2007 navrhovateľka poskytla odporcovi uisťovaciu službu vyhlásením zo dňa 30.11.2007 o tom, že odporca ako emitent dlhopisov J. SK XXXXXXXXXX v celkovou menovitou hodnotou 150.000.000,- Sk splatil všetky záväzky vyplývajúce z tejto emisie dlhopisov. Navrhovateľkou poskytnutú uisťovaciu službu súd nepovažoval za súčasť zmluvy o poskytnutí auditu účtovnej závierky zo dňa 11.05.2006, ale o samostatnú službu poskytnutú nad rámec uvedenej zmluvy, pričom nezávislí audítori potvrdili, že výška odmeny audítora za uisťovaciu službu je obvyklá vo výške od 1 - 15 percent z celkovej uisťovacej sumy. Tvrdenú zmluvu o poskytnutí uisťovacej služby súd posudzoval ako zmluvu nepomenovanú podľa , ktorá mala najbližšie k zmluve o kontrolnej činnosti upravenej v ustanovení a nasled. . Žiadosti odporcu zo dňa 20.02.2007 a 20.11.2007 súd nepovažoval za dostatočne určité na to, aby mohli byť posúdené ako návrh na uzavretie zmluvy a z dôvodov neurčitosti a nedostatku vôle v zmysle považoval predmetné žiadosti ako návrhy na uzavretie zmluvy za neplatné. Súd ďalej poukázal na to, že predkladanie návrhov na uzavretie zmlúv, resp. priame uzatváranie zmlúv v mene odporcu nepatrilo v rozhodujúcom období do právomoci zamestnancov ekonomického oddelenia odporcu, a ani do ich právomoci patriť nemohlo, nakoľko to priamo vylučovali právne predpisy. Poukázal ďalej na o majetku obcí v znení účinnom do 31.12.2008, ako aj na zásady hospodárenia s majetkom Mesta Žilina schválené mestským zastupiteľstvom dňa 27.08.2007 účinné od 12.09.2007, v zmysle ktorých chváleniu

mestským zastupiteľstvom podlieha prevod, resp. dispozícia s majetkovými právami nad 1.000.000,- Sk. Zároveň poukázal na to, že pokiaľ by odporca chcel uzavrieť zmluvu o poskytnutí audítorskej služby s navrhovateľkou, musel by postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní, k čomu však nedošlo. Taktiež súd vyjadril záver, že pokiaľ by aj medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí uisťovacej služby, išlo by o neplatný právny úkon podľa , nakoľko takýto právny úkon odporuje zákonu a aj ho obchádza.

Navrhovateľka v odvolaní proti rozsudku súdu zo dňa 25.02.2011 uviedla, že 29.11.2007 potvrdila prijatie objednávky odporcu z 20.11.2007, predmetom ktorej bola požiadavka na potvrdenie požiadavky banky vo veci zrušenia komunálnych obligácií. Názor okresného súdu, že medzi navrhovateľkou a odporcom nebola uzavretá zmluva považovala za nesprávny, nakoľko odporca 20.02.2007 žiadal navrhovateľku o túto službu opakovane v zmysle požiadavky banky a následne 20.11.2007 urgoval prvú žiadosť. Odporca adresoval listy navrhovateľke ako audítorke, pričom sa netajil tým, že požadoval túto službu odvolávajúc sa na zmluvu o audite. Preukázané plnenie navrhovateľky bolo plnením uisťovacej služby a nepatrilo do zmluvy o audite účtovnej závierky. Zo žiadostí odporcu zo dňa 20.02.2007 a 20.11.2007 vyplýva vôľa odporcu žiadať o poskytnutie a mať poskytnutú uisťovaciu službu od navrhovateľky ako audítorky. Podľa názoru navrhovateľky súd správne vyhodnotil, že plnenie poskytnuté navrhovateľkou odporcovi v podobe uisťovacej služby nepatrilo do predmetu plnenia zmluvy o vykonaní auditu a rovnako nebolo sporné, že navrhovateľka uisťovaciu službu odporcovi poskytla. Prejav vôle odporcu v žiadostiach zo dňa 20.02.2007 a 20.11.2007 považovala navrhovateľka za určitý, pričom zdôraznila, že zmluva o kontrolnej činnosti nemá predpísanú písomnú formu. Preto aj rokovania o poskytnutí uisťovacej služby boli vedené aj v ústnej komunikácii medzi navrhovateľkou a zamestnancami odporcu a je bežné v obchodnej praxi a obchodnom styku, že vedúci zamestnanci ekonomického odboru vyjednávajú aj zákazky, ktoré sú predmetom verejného obstarávania. Navrhovateľke pritom nemohlo byť zrejmé, či zamestnanci odporcu prekročili rozsah svojho poverenia a právomoci, pokiaľ požiadali navrhovateľku o vykonanie uisťovacej služby, nakoľko za odporcu tak robila vedúca ekonomického odboru rovnako ako predtým. Navrhovateľka ďalej namietla, že jej neboli a nemuseli byť známe zásady hospodárenia s majetkom Mesta Žilina, ktoré sú interným právnym predpisom. Pokiaľ mal odporca postupovať aj podľa zákona o verejnom obstarávaní a zákona o majetku obcí a o obecnom zriadení a išlo by o neplatný právny úkon, tak túto neplatnosť zmluvy, resp. právneho úkonu by spôsobil odporca. Len zo skutočností, že zmluva o vykonaní auditu bola podpísaná priamo primátorom mesta, nie je možné dovodiť záver, že zmluva o uisťovacej službe nemohla byť podpísaná a rokovania o nej nemohol viesť aj poverený zamestnanec ekonomického odboru. Navrhovateľka plnila na základe objednávky a k dohode o cene nedošlo, a preto podľa je odporca povinný zaplatiť cenu obvyklú, ktorú navrhovateľka aj vyúčtovala. Navrhovateľka poukázala na to, že súd sa nevysporiadal s ustanovením , s úpravou o náhrade škody podľa , ani subsidiárnym účinkom ustanovení , a a neposúdil vec podľa ustanovenia o náhrade škody. Pokiaľ odporca spôsobil neplatnosť právneho úkonu z dôvodu potreby verejného obstarávania na uzatvorenie zmluvy, tak nesie za to zodpovednosť. Súd pokiaľ dospel k záveru, že nedošlo k uzatvoreniu platnej zmluvy o kontrolnej činnosti, tak neposúdil vec tiež z hľadiska vzniku práva na vydanie bezdôvodného obohatenia z prípadne neplatnej zmluvy, alebo na náhradu škody z dôvodu porušenia ustanovení - 268 , podľa a nasled. prípadne subsidiárne podľa ustanovení .

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky zo dňa 01.06.2011 poukázal na to, že výkon činnosti audítora je upravený primárne o audítoroch a Slovenskej komore audítorov v znení účinnom do 31.12.2007 a uisťovacia služba je jedným z druhov audítorských služieb v zmysle ustanovenia . Podľa označeného zákona akékoľvek audítorské služby môžu byť poskytované za odplatu iba v prípade riadne uzavretej písomnej zmluvy. Podstatnými náležitosťami zmluvy sú dohodnutý druh audítorskej služby a odplata, príp. ďalšie podmienky, najmä čas a miesto plnenia. V prípade, že audítor s účtovnou jednotkou nemá uzavretú zmluvu o poskytnutí audítorskej služby, nie je podľa zákona oprávnený požadovať od účtovnej jednotky akúkoľvek odplatu. Podľa odporcu navrhovateľka s odporcom neuzavrela žiadnu zmluvu o poskytnutí audítorskej uisťovacej služby. Navrhovateľka na list J.. W.Á. z 20.02.2007 a z 20.11.2007 s požiadavkou na zaslanie potvrdenia nereagovala. Navrhovateľka vypracovala vyhlásenie audítora a podpísala ho dňa 30.11.2007. Dňa 29.11.2007 navrhovateľka spísala list označený ako „Potvrdenie prijatia zákazky“, kde sama jednostranne stanovila cenu zákazky na 1% z celkovej sumy. Uvedené potvrdenie prijatia zákazky

však odporcovi pred vyhotovením vyhlásenia zo dňa 30.11.2007 nedoručila, t.j. neoboznámila odporcu s potrebou uzavretia ďalšej zmluvy ani s výškou požadovanej odplaty. Navrhovateľka v konaní nevedela uviesť, kedy jej boli zo strany odporcu doručené podklady, hoci tieto skutočnosti mala podľa zákona uviesť v audítorskej dokumentácii. Súčasťou audítorskej dokumentácie pri audite je zo zákona vždy aj zmluva, na základe ktorej je audit poskytovaný. Navrhovateľka uisťovaciu službu vykonala do 24 hodín po prijatí zákazky a celá práca navrhovateľky spočívala v spísaní stručného potvrdenia v rozsahu cca 10 riadkov strany A4 z miesta bydliska navrhovateľky v Košiciach. Podľa názoru odporcu navrhovateľka ako audítor musela vedieť, že v zmysle zákona o verejnom obstarávaní je vzhľadom na sumu zákazky potrebné vykonať verejné obstarávanie s podprahovou zákazkou a až víťaz verejného obstarávania má právo na uzavretie zmluvy. Navrhovateľka pred vystavením potvrdenia z 30.11.2007 si bola vedomá, že verejné obstarávanie na uisťovaciu službu vykonané nebolo, že pracovníci odporcu nie sú jeho štatutárnym orgánom a nie sú oprávnení takú zmluvu uzavrieť a že s odporcom nemá uzatvorenú zmluvu ani dohodnutú žiadnu odplatu. Navrhovateľka taktiež odporcu neinformovala, že vystavenie potvrdenia považuje za plnenie nespadajúce do predmetu zmluvy uzavretej s odporcom a vystavenie potvrdenia s poukazom na absenciu zmluvy neodmietla. Odporca označil konanie navrhovateľky za rozporné s dobrými mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku. Z dôvodu absencie vôle uzavrieť zmluvu, absencie dohody o predmete auditu, ako aj absencie dohody o výške odplaty podľa odporcu k uzatvoreniu zmluvy nedošlo a v zmysle kogentnej právnej úpravy ani dôjsť nemohlo. V danom prípade nie sú podľa názoru odporcu dané ani zákonné predpoklady pre vznik bezdôvodného obohatenia. Finančné vzťahy medzi audítorom a účtovnou jednotkou môžu byť podľa zákona upravené jedine riadne uzavretou zmluvou o audite, ktorá musí byť uzatvorená pred začatím vykonávania auditu. Pri poskytnutí komplexných audítorských služieb, vrátane tzv. uisťovacej služby, môžu byť vo verejnom obstarávaní dosiahnuté zjavne výhodnejšie cenové podmienky, než tvrdí navrhovateľka, kde cena za tzv. uisťovacie služby v rámci poskytovaných komplexných audítorských služieb ani nemusí byť audítorom osobitne účtovaná.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením zo dňa 24.04.2013 spisová značka rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -118 zo dňa 08.02.2011 v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina č.k. -166 zo dňa 30.05.2012 zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd sa nevysporiadal s celým predmetom konania v rovine argumentácie navrhovateľky, zaoberal sa len nárokom navrhovateľky na zaplatenie peňažnej sumy titulom tvrdeného záväzku odporcu zo zmluvy, predmetom ktorej malo byť poskytnutie špeciálnej uisťovacej služby akceptovaním žiadosti odporcu z 20.11.2007 dňom 29.11.2007 s vykonaným plnenia dňa 30.11.2007. Navrhovateľka však už v žalobe a v písomnom podaní jej právneho zástupcu (č.l. 48 - 51 spisu) alternatívne uvádzala, že na základe objednávky odporcu plnila a pokiaľ jej odporca za vykonanú špeciálnu službu nezaplatil, došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko za poskytnutie uisťovacieho vyhlásenia by musel zaplatiť každému audítorovi. Okresný súd však uplatnený nárok navrhovateľky z hľadiska tvrdenej možnosti bezdôvodného obohatenia odporcu na úkor navrhovateľky neposudzoval. Odvolací súd ďalej vytkol súdu prvého stupňa absenciu aplikácie primárnej právnej normy upravujúcej v rozhodnom čase činnosť audítorov, a to o audítoroch a Slovenskej komore audítorov účinného od 01.01.2003 do 31.12.2007, pričom súhlasil s názorom odporcu, že ide o osobitnú úpravu k zmluve o kontrolnej činnosti podľa a nasled. . Odvolací súd ďalej poukázal na to, že okresný súd sa navysporiadal s procesnou otázkou zastúpenia navrhovateľky v prejednávanej veci vzhľadom na predložené plné moci pre advokáta Q.. W. W. pre Q.. Z. K. a pre F. K., resp. pre A.. F. K.. Súd uvádza, že touto otázkou sa už vzhľadom na pripustenie zmeny účastníka konania na strane navrhovateľa, ktorý splnomocnil na zastupovanie advokáta Q.. M. B., v ďalšom konaní nezaoberal. Ďalej za predčasné označil odvolací súd konštatovanie okresného súdu, že nezávislí audítori potvrdili, že výška odmeny audítora za uisťovaciu službu je obvyklá vo výške od 1 - 15 percent z celkovej uisťovacej sumy, a to s poukazom na stanovisko SKAU z 20.09.2010, z 08.11.2010, ako aj s poukazom na vyjadrenie audítorky J.. Z. N.. Okresný súd taktiež nezdôvodnil, prečo neakceptoval návrh odporcu prednesený na pojednávaní dňa 04.05.2010 na vykonanie znaleckého dokazovania na otázku, či uisťovacia služba je súčasťou vykonávania auditu a na následné určenie výšky odmeny audítora. Odvolací súd uložil okresnému súdu, aby v ďalšom konaní opätovne vec prejednal a zaoberal sa celou relevantnou argumentáciou účastníkov, ich návrhmi na dokazovanie a pri neakceptovaní všetkých dôkazov ich nevykonanie náležite odôvodnil. Okresnému súdu tiež uložil odcitovať v odôvodnení rozsudku aplikované právne normy s tým, že pokiaľ súd založí svoje rozhodnutie aj na zásadách hospodárenia odporcu v rozhodnej dobe, tieto zabezpečí v listinnej podobe a v rámci právneho

posúdenia bude vychádzať aj z právnej úpravy v o audítoroch a Slovenskej komore audítorov v rozhodnom znení. Odvolací súd zároveň vyslovil predbežný názor, že žalovaná uisťovacia služba netvorila súčasť plnenia navrhovateľky podľa zmluvy účastníkov o poskytnutí auditu účtovnej závierky zo dňa 11.05.2006. Predbežne súhlasil s vysloveným záverom okresného súdu, že žiadosť odporcu z 20.11.2007 netvorila spôsobilú ofertu. Pre ďalšie prejednanie a rozhodnutie dal do pozornosti, že listina vystavená navrhovateľkou dňa 29.11.2007, pokiaľ by mala v rovine posudzovania tvrdeného vzniku zmluvy tvoriť akcept, obsahovala protinávrh (doplnený cenový návrh), ktorého akceptácia odporcom z doposiaľ vykonaných dôkazov nevyplývala. Odvolací súd ďalej uviedol, že v rámci právneho posúdenia veci pri dôraze na úpravu v Zákone o audítoroch a Slovenskej komore audítorov, je potrebné zhodnotiť postup navrhovateľky voči odporcovi nie len z hľadiska dodržania zákonnej úpravy (Zákon o audítoroch, Zákon o verejnom obstarávaní, Zákon o majetku obcí), ale tiež z hľadiska dodržania zásad eticky audítorov v rámci dokladaných medzinárodných štandardov. V nadväznosti na výsledky vykonaného a doplneného dokazovania pri zistení, že navrhovateľka plnila bez riadne uzatvorenej zmluvy, je potrebné posúdiť postup navrhovateľky ako audítorky tiež z hľadiska právnej úpravy bezdôvodného obohatenia a následne vo väzbe na a , na ktoré v rámci obrany poukazoval odporca. Náhradou škody, na ktorú navrhovateľka poukazovala až v odvolaní proti napadnutému rozsudku, sa okresný súd bude môcť zaoberať len v prípade rozhodnutia o zmene žaloby v zmysle a , keďže nárok titulom náhrady škody tvorí kvalitatívne tak v skutkovej ako aj právnej rovine iný než doteraz uplatňovaný nárok navrhovateľky. S poukazom na ustanovenie bol súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný vysloveným názorom odvolacieho súdu.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 02.04.2014 uviedol, že vzhľadom na znenie zásad hospodárenia s majetkom Mesta Žilina z 27.08.2007 podľa Článku IV. ods. 3 bod 3.3, resp. 3.16, akákoľvek zmluva na uisťovaciu službu by vzhľadom na výšku plnenia a odmeny musela byť vopred schválená mestským zastupiteľstvom, k čomu však nedošlo. Ďalej s odkazom na ustanovenie , , , a poukázal na to, že uisťovacia služba je jednou z druhov audítorských služieb, pričom audítorské služby môžu byť podľa označeného zákona poskytované za odplatu iba v prípade riadne uzavretej písomnej zmluvy. V prípade, že audítor s účtovnou jednotkou nemá uzavretú zmluvu o poskytnutí audítorskej služby, nie je podľa zákona oprávnený požadovať od účtovnej jednotky akúkoľvek odplatu.

V rámci písomného doplnenia vyjadrenia zo dňa 27.04.2014 odporca predložil súdu Medzinárodný štandard pre zákazky na uisťovacie služby 3000/Uisťovacie služby iné ako audit alebo preverenie historických finančných informácií účinný pre správy o uistení datované 01.01.2005 a neskôr, ktorý zabezpečil z internetovej stránky SKAU, pričom poukázal na Článok 49 predloženého štandardu upravujúci náležitosti písomnej správy o uistení, do ktorej musí audítor zhrnúť v rámci vykonanej uisťovacej služby svoje závery. Zároveň s odkazom na konkrétne ustanovenia predloženého štandardu odporca poukázal na to, že jednostranné stručné písomné vyhlásenie navrhovateľky, na ktorom založila uplatnenú pohľadávku, obsahovo nespĺňa požiadavky určené v Článku 49 predloženého štandardu pre a absentujú v nej viaceré náležitosti, ako napr. nadpis, ktorý jasne určuje, že ide o nezávislú správu o uistení, adresát, dátum alebo obdobie, ku ktorému sa hodnotenie alebo meranie predmetu vzťahu, určenie kritérií, vyjadrenie, že zákazka sa uskutočnila v súlade s ISAE a súhrn uskutočnených prác. Navrhovateľka tak podľa názoru odporcu vôbec neposkytla plnenie v rámci základných audítorských štandardov, nevydala relevantnú správu o uistení, ale iba jednostranné stručné potvrdenie slúžiace pre interné účely banky, ktoré však nie je dôkazom o vykonaní a dodaní uisťovacej služby. Zo strany navrhovateľky išlo navyše podľa názoru odporcu o konanie v rozpore so základnými zásadami audítorskej etiky.

Právny zástupca navrhovateľa písomným podaním doručeným súdu dňa 30.04.2014 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 06.05.2014 a žiadal, aby súd prejednal vec aj bez jeho účasti. V nadväznosti na uznesenie odvolacieho súdu poukázal na to, že zásady hospodárenia s majetkom Mesta Žilina predstavujú interný dokument odporcu, ktorý upravuje jeho vnútornú organizáciu a zásady hospodárenia a nemôže mať vplyv na platnosť právneho úkonu, a to zvlášť v prípade, ak odporca ako subjekt, ktorý sa týmto interným predpisom mal spravovať, tento dokument porušil. Jedine odporca a jeho zamestnanci boli subjektom, ktorý mal konať a bol viazaný zásadami hospodárenia Mesta Žilina. Pokiaľ zástupcovia odporcu objednali službu a následne použili výsledok tejto služby od tretej osoby v rozpore so svojím interným predpisom, môže to zakladať napr. zodpovednosť zamestnanca

za spôsobenú škodu, nie však neplatnosť právneho úkonu ako takého. Tvrdenie odporcu, že konanie navrhovateľky bolo v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, označil za rozporné so zisteným skutkovým stavom. Poukázal na to, že navrhovateľka na základe výslovnej žiadosti svojho klienta riadne poskytla službu a klient túto službu využil vo svoj prospech. Pri úhrade za poskytnutie tejto služby však obvinil navrhovateľku z nemorálneho a nepoctivého správania, nakoľko si dovolila aj napriek zneniu interného dokumentu Mesta Žilina, ktorým sa samotný zamestnanec odporcu neriadil, vyhovieť požiadavke odborne spôsobilého zamestnanca, ktorý mal na starosti zabezpečovanie obdobných záležitostí pre odporcu. Za nepoctivé označil konanie práve odporcu, ktorý si objednal v rozpore so svojím interným predpisom určitú službu, výsledok služby použil a následne odmieta uhradiť sumu, ktorá je na minimálnej úrovni odmeny za poskytovanie obdobných služieb od audítorov. Právny zástupca navrhovateľa považoval za jednoznačné a nesporné, že prostredníctvom zástupcu odporcu bolo od navrhovateľky vyžiadané vykonanie určitej služby. Navrhovateľka túto vyžiadanú službu odporcovi dodala. Odporca výsledok objednanej služby použil pre svoje účely v rámci svojej činnosti a výsledok služby, ktorý mu navrhovateľka poskytla bol pre odporcu nevyhnutný a bol povinný ho zabezpečiť, t.j. v prípade, ak by nepoužil výsledok služby od navrhovateľky, bol by nútený zabezpečiť si obdobný dokument iným spôsobom. Podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľa, do úvahy prichádzajú len dve možnosti právneho posúdenia, a to záver, že zmluva bola uzavretá platne a zmluvné strany ňou boli viazané, alebo zmluva platne uzavretá nebola, a teda navrhovateľka poskytla odporcovi službu bez zmluvného základu. K otázke platnosti sporného právneho úkonu poukázal na obsah svojho písomného vyjadrenia zo dňa 25.05.2012 a ďalej poukázal na konkrétne citácie z komentárov k k otázke bezdôvodného obohatenia.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 06.05.2014 zotrval na prednesoch a vyjadreniach odporcu uskutočnených v priebehu konania. Opätovne zdôraznil, že medzi navrhovateľkou a odporcom nedošlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí špeciálnej uisťovacej služby, pričom podľa zákona o audítoroch audítor môže poskytovať službu jedine na základe písomnej zmluvy, a nie tak, ako ju poskytovala navrhovateľka. Podľa jeho názoru služba nebola poskytnutá odporkyňou v súlade so zásadami poctivého obchodného styku a dobrými mravmi. Poukázal na to, že pracovníčka odporcu požiadala navrhovateľku len o vydanie potvrdenia alebo vyhlásenia audítora, nie však o poskytnutie uisťovacej služby. Navrhovateľkou poskytnuté vyhlásenie audítora pritom nespĺňa žiadne náležitosti obsahu písomnej správy o uistení podľa Článku 49 Medzinárodného štandardu pre zákazky na uisťovacie služby. Ide len o vyhlásenie audítora pre účely banky, ktoré obsahuje v podstate iba jednu vetu. Navrhovateľka nevydala správu o uistení, takže neposkytla uisťovaciu službu a na strane odporcu nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Aj samotné vyhlásenie, resp. jeho pretlač bola navrhovateľke zaslaná. Navrhovateľka preto nemohla poskytnúť uisťovaciu službu tak, ako tvrdila. Vzhľadom na neexistenciu pohľadávky navrhovateľky sa veriteľom tejto pohľadávky nemohla stať ani obchodná spoločnosť DJD, s.r.o., ktorá vstúpila do konania na jej miesto. Poukázal taktiež na to, že v zmluve, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľkou a odporcom, bola dojednaná odplata vo výške 1.000,- Sk za hodinu prác nad rozsah dojednanej zákazky. Pokiaľ by aj navrhovateľka mala nárok na akékoľvek plnenie, tak maximálne plnenie vo výške 1.000,- Sk za hodinu, pričom navrhovateľka nepreukázala, ako dlho toto vyhlásenie robila.

Z listinných dôkazných prostriedkov predložených účastníkmi konania mal súd zistené nasledovné skutočnosti:

Dňa 11.05.2006 navrhovateľka ako poskytovateľ a odporca ako objednávateľ uzatvorili Zmluvu o poskytnutí auditu účtovnej závierky. Predmetom zmluvy v zmysle Článku I. bolo overenie účtovnej závierky od roku 2005 v zmysle a nasled. , o audítoroch a Slovenskej komore audítorov a o účtovníctve. V zmysle Článku II. bod 1 (Spôsob vykonania overenia účtovnej závierky a povinnosti audítora), spôsob overenia účtovnej závierky bude vychádzať zo Zákona o audítoroch a Slovenskej komore audítorov a z Medzinárodných audítorských štandardov. Zameraný bude hlavne na to, či údaje v účtovnej závierke verne zobrazujú stav majetku a záväzkov, finančnú situáciu a výsledok hospodárenia mesta, účtovníctvo je vedené úplne, preukazných spôsobom, správne a v súlade s platnými predpismi, údaje v počiatočnej súvahe a závažné hospodárske operácie uskutočnené účtovnou jednotkou v priebehu roka boli správne zachytené a prezentované a ročné účtovné výkazy boli spracované podľa platných pravidiel so zameraním na ich kompletnosť a správnosť a sú predkladané v predpísanej forme. Povinnosťou navrhovateľky ako audítora bolo na základe vykonaných testov vyjadriť svoj názor na účtovnú závierku a vykonať testy tak, aby v rozumnej miere zaručili zistenia prípadných nezrovnalostí vzniknutých nesprávne uvedenými

údajmi v účtovných výkazoch. Uvedené však nezaväzovalo audítora vykonávať detailne testy všetkých operácií tak, aby boli zistené všetky nezrovnalosti, ktoré môžu existovať. Z toho vyplýva, že nie je možné spoliehať sa len na tento audit, ako prostriedok, ktorý zistí všetky existujúce nezrovnalosti v účtovníctve mesta. V prípade, že audítor v priebehu auditu zistí závažnejšie nedostatky vo vedení účtovníctva alebo pri spracovaní záverečných ročných výkazov, bude o takýchto nálezoch informovať vedenie mesta. V zmysle Článku II. bod 3, audítor vydá záverečnú správu o overení účtovnej závierky, v ktorej vyjadrí svoj názor na účtovnú závierku. Audítor uvedie v tejto správe výhrady, pokiaľ na základe vykonaných testov identifikuje nesprávnosti, ktoré môžu podstatným spôsobom skresliť údaje o účtovnej závierke, pokiaľ účtovníctvo nie je vedené správne, úplne a preukazne. V zmysle Článku III. (Čas a miesto plnenia zmluvy), zmluva sa uzatvára na dobu určitú, na vykonanie auditu za rok 2005 a rok 2006 počnúc mesiacom máj 2006. Poskytovateľ sa zaviazal činnosť v zmysle Článku I. zmluvy vykonávať vo vlastnom sídle, alebo v sídle na Mestskom úrade Žilina, pričom čas a miesto výkonu služieb bude prispôsobený potrebám oboch zmluvných strán. Audítorská správa bude vyhotovená po skončení auditu, najneskôr do 20.06. nasledujúceho roka. Audítorská správa za rok 2005 bude vyhotovená do 20.06.2006 a za rok 2006 do 20.06.2007. V zmysle Článku IV. (Cena a spôsob platenia), cena za audit je stanovená na základe dohody oboch zmluvných strán vo výške 250.000,- Sk bez DPH na rozsah prác v maximálnom počte 150 hodín. V prípade zistenia vážnych nezrovnalostí a zvýšenej náročnosti overovania pri prekročení stanoveného počtu hodín, po vzájomnej dohode s objednávateľom, sa bude fakturovať 1.000,- Sk za hodinu bez DPH. Platenie bude vykonané na základe faktúry poskytovateľa. V prípade omeškania s úhradou sa objednávateľ zaväzuje zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,03% z bežnej sumy za každý deň omeškania.

Dňa 20.02.2007 odporca adresoval navrhovateľke na základe predloženej žiadosti F. A., P..B.. vo veci zrušenia emisie komunálnych obligácii K. Ž. X (komunálne obligácie č. 3 boli splatené dňa 07.12.2006 čiastkou 9.000.000,- Sk) žiadosť o vyplnenie a zaslanie potrebných písomností v zmysle požiadavky banky. Žiadosť bola doručená navrhovateľke dňa 23.02.2007.

Listom zo dňa 02.10.2007 označeným ako: „Vec: Zrušenie emisie komunálnych obligácií Mesta Žilina

- K. Ž. X“ F. A. B., P..B.. oznámila odporcovi, že na základe mandátnej zmluvy pre sprostredkovanie emisie komunálnych obligácií KOM Žilina 3 uzatvorenej dňa 05.08.1996 medzi F. A. B., P..B.. a Mestom Žilina, je F. A. B., P..B.. povinná požiadať po dobe splatnosti emisie o jej zrušenie v Centrálnom depozitári cenných papierov SR, a.s. K zrušeniu emisie je zo strany mesta potrebné poskytnúť nasledovné doklady: 1. vyhlásenie audítora o splatení menovitej hodnoty, úrokových výnosov majiteľom dlhopisov v plnej výške, 2. licencia audítora - fotokópia, 3. plnomocenstvo od Mesta Žilina pre F. A. B., P..B.. (overený podpis) a 4. osvedčenie o zvolení za primátora (overená fotokópia) s tým, že bez uvedených dokladov nemôže byť emisia v CDCP zrušená.

Listom zo dňa 20.11.2007 adresovaným navrhovateľke označeným ako „Vec: Žiadosť“ odporca oznámil navrhovateľke, že sa na ňu urgentne obracia so žiadosťou o zaslanie potvrdenia v zmysle požiadavky F. A. B., P..B.., ktorú navrhovateľke v prílohe opätovne zaslal, a to žiadosť banky vo veci zrušenia emisie komunálnych obligácií KOM Žilina 3, ktoré boli splatené dňa 07.12.2006 poslednou splátkou vo výške 9.000.000,- Sk. Odporca poznamenal, že žiadosť písomne zaslal navrhovateľke prípisom dňa 20.02.2007, ktorý navrhovateľka prevzala dňa 23.02.2007. Na základ urgencie zo strany banky odporca v prílohe zaslal navrhovateľke vyplnenú žiadosť spolu s kópiami dokladov a požiadal ju o potvrdenie „Vyhlásenia audítora“, ktoré žiadal urýchlene zaslať na jeho adresu.

Navrhovateľka predložila listinu označenú ako: „Potvrdenie prijatia zákazky“ podpísanú navrhovateľkou v Košiciach s dátumom 29.11.2007, v ktorej je uvedené: „Na základe Vašej urgentnej žiadosti o špeciálnu audítorskú službu, ktorej cieľom je preverenie a vystavenie potvrdenia v zmysle požiadavky F. A., P..B.. vo veci zrušenia emisie komunálnych obligácií KOM Žilina 3, uvedenú zákazku prijímam. Cena zákazky je stanovená 1% bez DPH z celkovej sumy. Zodpovednosť manažmentu Mesta Žilina je správne zaúčtovanie a úhrada záväzkov z emisie dlhopisov. Prezentáciou výsledku prijatej zákazky je vyhlásenie audítora pre F. A., P..B.. Skutočnosťou, že v dôsledku charakteru testov a iných prirodzených obmedzení auditu, existuje riziko, že niektorá, dokonca významná nesprávnosť môže zostať neodhalená.“ Z predmetnej listiny priamo nevyplýva jej adresát.

Dňa 30.11.2007 v Košiciach navrhovateľka ako audítorka s evidenčným číslom dekrétu 781 podpísala vyhlásenie audítora s nasledovným obsahom: „Na základe overenia účtovných dokladov: bankových

výpisov a účtovných dokladov audítor J.. Q. K., trvale bytom K. Č.. XX, XXX XX K., evidenčné číslo dekrétu XXX potvrdzujem, že Mesto Žilina, Nám. obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796 ako emitent dlhopisov J. SK XXXXXXXXXX s celkovou menovitou hodnotou 150.000.000,- Sk splatil všetky záväzky vyplývajúce z tejto emisie dlhopisov: splatenie menovitej hodnoty, splatenie výnosov v plnej výške všetkým majiteľom dlhopisov“. Vyhlásenie audítora je opatrené pečiatkou SKAU Q. K., číslo licencie XXX.

Faktúrou č. 700018 s dátumom dodania služby 30.11.2007 a dátumom splatnosti 14.12.2007 navrhovateľka vyúčtovala odporcovi sumu 1.785.000,- Sk vrátane DPH 19% za poskytnutie špeciálnych audítorských služieb overenie splatenia dlhopisov - celková suma 150.000.000,- Sk, z toho 1%. Predmetná faktúra bola doručená odporcovi dňa 04.12.2007.

Listom zo dňa 07.12.2007 odporca vrátil navrhovateľke faktúru č. 700018 na sumu 1.785.000,- Sk s tým, že navrhovateľkou požadovaná fakturovaná suma je neodôvodnená.

Navrhovateľka vyzvala odporcu na úhradu dlžnej sumy listom zo dňa 02.01.2008 označeným ako: „Vec: Výzva na zaplatenie faktúry - posledný pokus o zmier“. Na predmetnú výzvu odporca reagovala odpoveďou zo dňa 18.01.2008, v ktorej poukázal na to, že poskytnutú službu považuje za plnenie zo zmluvy o poskytnutí auditu účtovnej závierky uzatvorenej medzi odporcom ako objednávateľom a navrhovateľkou ako poskytovateľom dňa 11.05.2006, nakoľko išlo o potvrdenie účtovnej skutočnosti za rok 2006 (komunálne obligácie KOM Žilina 3 boli splatené dňa 07.12.2006) a výkon auditu podľa vyššie uvedenej zmluvy sa vzťahoval aj na rok 2006.

Navrhovateľka predložila ako listinný dôkaz Znalecký posudok č. 1/2010, ktorý na jej žiadosť vypracovala spoločnosť W., B..T..Y.., znalecká organizácia v odbore ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie: oceňovanie a hodnotenie podnikov, s identifikáciou predmetu znaleckého posudku: posúdenie audítorského potvrdenia vo veci zrušenia emisie komunálnych obligácií KOM Žilina 3 a prehodnotenie zadania úlohy. Úlohou znaleckej organizácie bolo prehodnotiť obsahovo audítorské overenie ročnej účtovnej závierky za posledné overované obdobie, t.j. od 01.01.2006 od 31.12.2006 a posúdiť zákazku za základe žiadosti Mestského úradu v Žiline zo dňa 20.11.2007. Z posudkovej časti znaleckého posudku vyplýva, že znalkyňa prehodnotila audítorskú dokumentáciu z auditu zameraného na overovanie ročnej účtovnej závierky za obdobie od 01.01.2006 do 31.12.2006. V zmluve o audite zo dňa 11.05.2006 nebola požiadavka na špecifikáciu platieb do F. A. B., P..B.., vo veci zrušenia emisie komunálnych obligácií KOM Žilina 3. V testoch audítorskej dokumentácie neboli podklady na overenie predmetných úhrad, a to bol dôvod na opätovné prehodnotenie týchto účtovných operácií. Zákazku zadanú Mestským úradom v Žiline považuje znalkyňa po znaleckom prehodnotení za samostatné zadanie, ktoré nebolo v audítorskom overení samostatne zdokumentované. Bolo potrebné zo strany audítorky J.. Q. K. vypracovať audítorskú dokumentáciu, ktorá zahŕňala zmluvy, výpisy z účtov F. A. B., P..B.. od roku 1996 až do roku 2006 a internú dokumentáciu Mesta Žiliny k danej problematike. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že znalecká organizácia W., B..T..Y.. dospela k záveru, že audítorské vyhlásenie k zrušeniu emisií komunálnych obligácií Mesta Žilina nebolo súčasťou zmluvy o audite na overenie ročnej účtovnej závierky za rok 2006, nakoľko žiadosť o potvrdenie splatenia emisie komunálnych obligácií KOM Žilina 3 sa týkalo obdobia rokov 1996 - 2006. Dňa 06.08.2008 navrhovateľka spísala správu nezávislého audítora, z obsahu ktorej vyplýva, že uskutočnila audit priloženej účtovnej závierky Mesta Žilina, ktorá obsahuje súvahu k 31.12.2006, výkaz ziskov a strát a poznámky za rok končiaci k tomuto dátumu, ako aj prehľad významných účtovných zásad a účtovných metód a ďalších vysvetľujúcich poznámok. Podľa vyjadrenia audítorky účtovná závierka poskytuje pravdivý a objektívny pohľad na finančnú situáciu Mesta Žilina k 31.12.2006 na výsledky jeho hospodárenia a peňažné toky za rok končiaci k danému dátumu v súlade so zákonom o účtovníctve.

Navrhovateľka ďalej v konaní ako listinné dôkazné prostriedky predložila nasledovné vyjadrenia audítorov k spornej otázke: Podľa vyjadrenia J.. M. S., č. licencie SKAU XXX uisťovacia služba nie je súčasťou služby o audite účtovnej závierky. Výška odmeny audítora závisí od uisťovanej sumy a rizika. Nie je neobvyklá vo výške 1 - 15% z celkovej uisťovacej sumy. Podľa vyjadrenia J.. V. T., licencia SKAU č. XXX, spôsob ocenenia práce audítora nie je stanovený žiadnou právnou normou, ale pre potreby stanovenia ceny honoráru auditu účtovnej závierky je vydané Usmernenie SKAU č. 01/2004/etika do 09.12.2009 a od 10.12.2009 platí Usmernenie č. 6/2009/etika/

SKAU. Výška honoráru pre uisťovacie služby sa odvíja na základe iných cien stanovených, napr. pre advokátov, likvidátorov a pod. a riadi sa, resp. závisí od výšky uisťovacej sumy a rizika a je obvyklá vo výške 1 - 15% z poskytnutej služby. Podľa vyjadrenie J.. V. W., č. licencie SKAU XXX, uisťovacia služba nie je súčasťou služby o audite účtovnej závierky. Výška odmeny závisí od uisťovanej sumy a rizika. Je obvyklá vo výške 1 - 15% z celkovej sumy uisťovacej služby.

Na návrh odporcu bolo v konaní zabezpečené vyjadrenie k uisťovacej službe audítora J.. Z. N., licencia SKAU č. XXX, ktorá vo vyjadrení zo dňa 19.07.2010 uviedla, že uisťovacia služba nie je súčasťou auditu účtovnej závierky. Podľa Medzinárodných audítorských štandardov, uisťovacia služba je jedna zo služieb, ktoré poskytuje, resp. môže poskytovať audítor. Odmena audítora za audit účtovnej závierky sa odvíja od počtu odpracovaných hodín a hodinovej sadzby. Hodinová sadzba je stanovená dohodou. Počet hodín na vykonanie uisťovacej služby sa môže stanoviť podľa tohto usmernenia, nie je však záväzný.

Podľa vyjadrenia SKAU zo dňa 20.09.2010 k stanoveniu ceny uisťovacej služby, SKAU oznámila navrhovateľke, že Usmernenie č. 6/2009/etika/SKAU sa vzťahuje na audit. Pre uisťovacie služby SKAU odporučila navrhovateľke stanoviť honorár v takej výške, ktorá jej umožní túto službu poskytnúť v primeranej kvalite.

Podľa vyjadrenia SKAU zo dňa 08.11.2010 k stanoveniu ceny za uisťovacie služby, SKAU oznámila navrhovateľke, že SKAU usmernila rozsah audítorských prác Usmernením č. 6/2009/etika/SKAU po novele Usmernenie č. s účinnosťou od 11.11.2010. Toto usmernenie sa nevzťahuje na iné uisťovacie služby a SKAU nemôže určovať spôsob určenia ich ceny. Stanovenie ceny pre iné uisťovacie služby je predmetom dohody zmluvných strán s prihliadnutím na rozsah, náročnosť prác a prijatej zodpovednosti vykonávateľa.

Navrhovateľka predložila súdu výber štandardov medzinárodne platných v Európskej únii, ktorých preklad zabezpečuje SKAU, pričom poukázala na časť označenú ako audit a uisťovacie služby, v ktorej je uvedené, že Rada pre medzinárodné štandardy pre audit a uisťovacie služby (IAASB) pripravuje ISA a Medzinárodné štandardy pre zákazky na preverenie, ktoré pojednávajú o audite a preverení historických finančných informácií a Medzinárodné štandardy pre zákazky na uisťovacie služby, ktoré pojednávajú o uisťovacích zákazkách iných ako audit alebo preverenie historických finančných výkazov. IAASB tiež pripravuje príslušné praktické usmernenia. Uvedené štandardy a usmernenia slúžia ako zrovnávajúca základňa pre vysoko kvalitné audítorské a uisťovacie štandardy a usmernenia vysokej kvality na celom svete. Z časti predloženého výňatku z Medzinárodného štandardu označenej ako „etika“ vyplýva, že etický kódex pre účtovných odborníkov, ktorý vypracoval Medzinárodný výbor IFAC pre etické štandardy pre účtovných odborníkov (kódex), stanovuje etické požiadavky pre účtovných odborníkov a poskytuje koncepčný rámec pre všetkých účtovných odborníkov, aby sa zabezpečilo dodržiavanie piatich základných princípov profesionálnej etiky. Týmito princípmi sú bezúhonnosť, objektívnosť, odborná spôsobilosť a náležitá starostlivosť, mlčanlivosť a profesionálne správanie. V súlade s týmto rámcom sú všetci účtovní odborníci povinní zistiť, čo ohrozuje tieto základné princípy a v prípade existencie ohrozenia urobiť opatrenia, ktoré zabezpečia, že sa účtovný odborník týmto princípom nespreneverí. Žiadna členská organizácia IFAC ani firma vykonávajúca audit v súlade s ISA nesmú uplatňovať štandardy, ktoré by boli menej prísne, než štandardy uvedené v kódexe.

Navrhovateľka ďalej predložila stranu 100 z Etického kódexu pre účtovných odborníkov, z obsahu ktorej vyplýva rozlišovanie zákazok na uisťovacie služby založených na tvrdeniach a zákazok na uisťovacie služby založených na priamom vykazovaní. V prípade zákaziek na uisťovacie služby založených na tvrdeniach vykonáva vyhodnotenie alebo posúdenie predmetu zodpovedná osoba a informácie o predmete majú podobu tvrdenia zodpovednej osoby, ktoré sa poskytne určeným používateľom. V prípade zákaziek na uisťovacie služby založených na tvrdeniach sa vyžaduje nezávislosť od zodpovednej osoby, ktorá je zodpovedná za informácie o predmete a môže byť zodpovedná za samotný predmet. V prípade zákazky na uisťovacie služby založenej na priamom vykazovaní, účtovný odborník poskytujúci služby buď predmet priamo vyhodnotí alebo posúdi alebo získa vyhlásenie od zodpovednej osoby, ktorá vyhodnotenie alebo posúdenie vykonala, a ktoré určení používatelia nemajú k dispozícii. Informácia o predmete sa určeným používateľom poskytne v rámci správy o uistení. Pri zákazkách na

uisťovacie služby založených na priamom vykazovaní sa vyžaduje nezávislosť od osoby zodpovednej za predmet.

Navrhovateľka ďalej predložila časť Etického kódexu pre účtovných odborníkov označenú ako „definície“, v ktorej je vysvetlený význam jednotlivých výrazov v etickom kódexe pre účtovných odborníkov. Poukázala na výraz „zákazka na uisťovacie služby“, ktorou sa rozumie zákazka, pri ktorej účtovný odborník poskytujúci služby vyjadrí záver o výsledkoch hodnotenia alebo ocenenia danej problematiky na základe porovnávania s kritériami, ktorý je určený na zvýšenie stupňa dôvery potenciálnych užívateľov, ktorí nie sú zodpovednou stranou. Ďalej navrhovateľka poukázala na definíciu výrazu „zákazka na audit finančných výkazov“, ktorou sa rozumie zákazka vykonávaná s cieľom poskytnúť primerané uistenie, v rámci ktorej účtovný odborník poskytujúci služby vysloví názor, či sú finančné výkazy zostavené vo všetkých významných súvislostiach v súlade s určeným rámcom finančného vykazovania, ako napr. zákazky vykonané v súlade s Medzinárodnými audítorskými štandardmi. To zahŕňa aj štatutárny audit, ktorý predstavuje audit finančných výkazov požadovaný legislatívou alebo iným regulátorom.

Navrhovateľka ďalej predložila stranu 131 Etického kódexu pre účtovných odborníkov IFAC, na ktorej je definovaná štruktúra usmernení, ktoré vydala Rada pre medzinárodné štandardy pre audit a uisťovacie služby, z obsahu ktorej vyplýva rozčlenenie medzinárodného rámca pre uisťovacie služby na audity a preverenia historických finančných informácií a uisťovacie služby iné ako audit alebo preverenie historických finančných informácií.

Odporca na základe výzvy súdu predložil Zásady hospodárenia s majetkom Mesta Žilina schválené Mestským zastupiteľstvom v Žiline dňa 27.08.2007 účinné dňom 12.09.2007, z obsahu ktorých (Článok IV. bod 3, časť hnuteľný majetok a iné majetkové práva bod 3.3) vyplýva, že schváleniu mestským zastupiteľstvom podliehajú prebratie záväzkov a pohľadávok nad hodnotu 500.000,- Sk v jednom prípade.

Súd sa oboznámil s obsahom Medzinárodného štandardu pre zákazky na uisťovacie služby 3000/ Uisťovacie služby iné ako audit alebo preverenie historických finančných informácií účinný pre správy o uistení datované 01.01.2005 a neskôr, ktorý bol predložený spolu s písomným vyjadrením odporcu zo dňa 27.04.2014. Účelom uvedeného Medzinárodného štandardu pre zákazky na uisťovacie služby je vytvoriť základné zásady a hlavné postupy a poskytnúť návod účtovným odborníkom poskytujúcim služby (na účely tohto štandardu audítor poskytujúci služby) pre výkon zákaziek na uisťovacie služby iných ako je audit alebo preverenie historických finančných informácií, ktorými sa zaoberajú Medzinárodné audítorské štandardy (ISA) alebo Medzinárodné štandardy pre zákazky na preverenie (ISRE). V tomto ISAE sa používajú termíny zákazka s primeraným uistením a zákazka s limitovaným uistením na rozlíšenie dvoch typov zákaziek na uisťovacie služby, ktoré môže audítor poskytujúci služby vykonávať. Cieľom zákazky s primeraným uistením je v rámci okolností danej zákazky zníženie rizika vyplývajúceho z tejto zákazky na prijateľne nízku úroveň ako základu pozitívnej formy vyjadrenia záveru odborníka. Cieľom zákazky s limitovaným uistením je zníženie rizika na úroveň, ktorá je akceptovateľná v rámci okolností danej zákazky, pričom je však toto riziko vyššie ako v prípade zákazky s primeraným uistením a je základom negatívnej formy vyjadrenia záveru odborníka. Pri vykonávaní zákazky na uisťovacie služby inej ako je audit alebo preverenie historických finančných informácií, ktoré sú predmetom ISA alebo ISRE, má audítor poskytujúci služby dodržiavať tento Medzinárodný štandard pre zákazky na uisťovacie služby (ISAE) ako aj iné ISAE. Audítor poskytujúci služby má dodržiavať požiadavky časti A a B Etického kódexu pre účtovných odborníkov IFAC (kódex). Predložený štandard v bode 10 označenom ako „Odsúhlasenie podmienok zákazky“ uvádza, že audítor poskytujúci služby má odsúhlasiť podmienky zákazky so zadávajúcou stranou. S cieľom vyhnúť sa nedorozumeniam sa dohodnuté podmienky zaznamenajú v zákazkovom liste alebo v inej vhodnej forme zmluvy. Ak zadávajúca strana nie je zodpovednou stranou, charakter a obsah zákazkového listu alebo zmluvy sa môže líšiť. Existencia právneho mandátu môže postačiť ako splnenie požiadavky na odsúhlasenie podmienok zákazky. Aj za týchto okolností môže byť však zákazkový list užitočný tak pre audítora poskytujúceho služby, ako aj pre zadávajúcu stranu. Odporca konkrétne poukázal na bod 49 predloženého štandardu označený ako „Obsah správy o uistení“, ktorý podrobne vymedzuje základné prvky, ktoré musí obsahovať správa o uistení, konkrétne nadpis, ktorý jasne určuje, že ide o nezávislú správu o uistení, adresát, identifikácia a opis informácií o predmete, ak je to vhodné aj samotný predmet, určenie kritérií, tam, kde je to vhodné, uvedie sa opis dôležitých prirodzených

obmedzení pri hodnotení alebo meraní predmetu voči kritériám, ak sú kritériá na hodnotenie alebo meranie prístupné iba špecifickým budúcim používateľom, alebo sú relevantné iba pre špecifický účel, uvedie sa vyhlásenie o obmedzení použitia správy o uistení iba na týchto používateľov alebo iba za týmto účelom, identifikácia zodpovednej strany a opis zodpovednosti zodpovednej strany a audítora poskytujúceho služby, vyjadrenie, že zákazka sa uskutočnila v súlade s ISAE, súhrn uskutočnených prác, záver audítora poskytujúceho služby, dátum správy o uistení a meno firmy alebo audítora poskytujúceho služby a konkrétne sídlo, zvyčajne je to mesto, kde sa nachádza kancelária audítora poskytujúceho služby zodpovedného za zákazku.

Súd sa taktiež oboznámil s obsahom Etického kódexu audítorov SKAU II platného od 01.07.2006 v znení tak, ako sa nachádza na internetovej stránke SKAU, pričom z jeho relevantných častí, ktoré sú súčasťou spisu na č.l. 253 - 262 vyplýva, že charakteristickým znakom profesie účtovníka je prijatie zodpovednosti konať vo verejnom záujme. Zodpovednosťou audítora je preto nie len uspokojiť potreby jednotlivého klienta alebo zamestnávateľa. Audítor by sa pri svojom konaní vo verejnom záujme mal riadiť etickými požiadavkami definovanými v tomto kódexe a dodržiavať ich. Audítor musí dodržiavať nasledujúce základné princípy: a) bezúhonnosť, b) objektívnosť, c) odborná spôsobilosť a náležitá starostlivosť, d) dôvernosť informácií a e) profesionálne správanie. Princíp profesionálneho správania ukladá audítorom povinnosť dodržiavať príslušné zákony a nariadenia a vyvarovať sa akýchkoľvek krokov, ktoré môžu spôsobiť diskreditáciu profesie audítora, vrátane konania, na ktorého základe by rozumne uvažujúca a informovaná tretia strana, ktorá by poznala relevantné informácie dospela k záveru, že má negatívny dopad na dobrú povesť profesie audítora. Podľa oddielu 240 „Honoráre a iné druhy odmeňovania“ na začiatku rokovaní o odborných službách môže audítor poskytujúci služby uviesť akýkoľvek honorár, ktorý považuje za primeraný. Samotná skutočnosť, že jeden audítor poskytujúci služby môže navrhnúť nižší honorár než druhý nie je neetická. Napriek tomu môže výška navrhnutého honoráru ohroziť súlad so základnými princípmi. Napr. ohrozenie odbornej spôsobilosti a náležitej starostlivosti v dôsledku súkromného záujmu vznikne v prípade, ak je navrhovaný honorár taký nízky, že pri ňom bude ťažké realizovať zákazku s platnými technickými a odbornými štandardmi. Závažnosť týchto ohrození závisí od faktorov, ako je výška navrhovaného honoráru a úroveň služieb, na ktoré sa vzťahu. S prihliadnutím na tieto možné ohrozenie treba podľa potreby uvážiť a prijať bezpečnostné opatrenia na ich odstránenie alebo zmiernenie na prijateľnú úroveň. Opatrenia môžu zahŕňať informovanie klienta o podmienkach zákazky, a najmä o východiskách účtovania honoráru a o skutočnosti, na ktoré služby sa navrhovaný honorár vzťahuje a pridelenie dostatočného času a kvalifikovaných pracovníkov na úlohu.

Podľa ustanovenia o audítoroch a Slovenskej audítorov účinného do 31.12.2007 (ďalej len ), tento zákon upravuje postavenie a činnosť audítorov, audítorských spoločností a asistentov audítora, podmienky, za ktorých môžu byť poskytované audítorské služby, a pôsobnosť Slovenskej komory audítorov (ďalej len "").

Podľa ustanovenia , audítorskými službami je a) audit (overovanie) všetkých druhov účtovných závierok, audit výročných správ a ich súladu s účtovnými závierkami, b) audit účtovných závierok zostavených podľa medzinárodných účtovných štandardov (IAS) alebo podľa iných uznávaných účtovných zásad, audit výročných správ a ich súladu s účtovnými závierkami, c) audit ďalších skutočností podľa osobitných predpisov.

Podľa ustanovenia , audítor a audítorská spoločnosť poskytujú audítorské služby za odplatu na základe zmluvy uzavretej s účtovnou jednotkou, ktorej budú poskytované audítorské služby, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak; zmluva sa uzavrie vždy, ak boli audítor alebo audítorská spoločnosť určení žrebom, podľa osobitného predpisu. Audítor alebo audítorská spoločnosť majú nárok aj na úhradu výdavkov účelne vynaložených v priamej súvislosti s poskytovaním audítorských služieb.

Podľa ustanovenia , audítor je pri poskytovaní audítorských služieb nezávislý; je viazaný , zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie. Audítor je povinný dodržiavať audítorské štandardy, predpisy vydané a etický kódex audítora.

Podľa ustanovenia , audítor a audítorská spoločnosť sú povinní poskytovať audítorské služby s odbornou starostlivosťou, čestne a svedomite.

Podľa ustanovenia , o audítorských službách audítor alebo audítorská spoločnosť vypracúvajú správy alebo predkladajú výsledky svojich služieb podľa audítorských štandardov.

Podľa ustanovenia , o priebehu poskytovania audítorských služieb vedú audítor alebo audítorská spoločnosť audítorskú dokumentáciu podľa audítorských štandardov. Súčasťou audítorskej dokumentácie pri audite je aj zmluva, na základe ktorej je poskytovaný audit, plán a program auditu, správa o audite, účtovná závierka alebo konsolidovaná účtovná závierka, výročná správa alebo konsolidovaná výročná správa a ďalšie doklady dokumentujúce priebeh auditu. Audítorská dokumentácia sa uchováva desať rokov odo dňa splnenia zmluvy.

Podľa ustanovenia písmeno d) 13/1991 Zb. v znení účinnom do 31.1.2013 (ďalej len ), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy o.i. zo zmluvy o kontrolnej činnosti ( ).

Podľa ustanovenia , zmluvou o kontrolnej činnosti sa vykonávateľ kontroly zaväzuje vykonať nestranne zistenie stavu určitej veci alebo overenie výsledku určitej činnosti a vydať o tom kontrolné osvedčenie a objednávateľ kontroly sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Podľa ustanovenia , ak odplata nie je dohodnutá, je objednávateľ povinný zaplatiť odplatu obvyklú v čase uzavretia zmluvy so zreteľom na predmet, rozsah, spôsob a miesto kontroly.

Podľa ustanovenia , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

Podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len ), prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je na uzavretie zmluvy (ďalej len ""), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa ustanovenia , prijatie , ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím a považuje sa za nový . Prijatím je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. Podľa ustanovenia , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia písmeno c) o majetku obcí v znení účinnom do 30.6.2009 (ďalej len ), schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy c) nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote.

Podľa ustanovenia písmeno b) o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 30.6.2008 (ďalej len ), verejný obstarávateľ na účely tohto zákona je obec.

Podľa ustanovenia , verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek postupovať podľa tohto zákona.

Podľa ustanovenia , verejným obstarávaním sú postupy podľa tohto zákona, ktorými sa zadávajú zákazky na dodanie tovaru, zákazky na uskutočnenie stavebných prác, zákazky na poskytnutie služieb, koncesia a súťaž návrhov.

Podľa ustanovenia , zákazka na poskytnutie služby na účely tohto zákona je zákazka, ktorej predmetom je poskytnutie služby uvedenej v prílohe č. 2 alebo 3, okrem

zákazky uvedenej v odsekoch 2 a 3. Zákazka, ktorej predmetom je poskytnutie služby podľa prílohy č. 2 alebo 3 a ktorá zahŕňa ako vedľajšiu činnosť stavebné práce podľa prílohy č. 1, sa považuje za zákazku na poskytnutie služby. Zákazka, ktorej predmetom je dodanie tovaru aj poskytnutie služby podľa príloh č. 2 a 3, sa považuje za zákazku na poskytnutie služby, ak predpokladaná hodnota služby prevyšuje predpokladanú hodnotu tovaru.

Podľa prílohy č. 2 Prioritné služby k , je uvedená ako kategória č. 9., predmet Účtovníctvo, audit a vedenie účtovných kníh.

Predmetom konania v prejednávanej veci bol navrhovateľkou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 59.251,- eur (1.785.500,- Sk) titulom zmluvného plnenia za poskytnutú uisťovaciu službu dňa 30.11.2007 na základe žiadosti odporcu zo dňa 20.02.2007 a opakovanej žiadosti zo dňa 20.11.2007, alternatívne titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane odporcu tým, že poskytnutú uisťovaciu službu od navrhovateľky prijal na základe neplatnej zmluvy o poskytnutí uisťovacej služby. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou dňa 07.07.2013 navrhovateľka uplatnenú pohľadávku postúpila na obchodnú spoločnosť DJD, s.r.o., so sídlom Čaksová 347, 044 12 Nižný Klátov, IČO: 44 625 910, ktorej vstup do konania ako účastníka konania na strane navrhovateľa bol pripustený uznesením zo dňa 23.09.2013 č.k. -209. Predloženou zmluvou o postúpení pohľadávky (č.l. 203 a 204 spisu) mal súd preukázanú aktívnu legitimáciu navrhovateľa vo vzťahu k uplatnenému nároku, pričom pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia bola podľa názoru súdu dostatočne identifikovaná tak v zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 07.07.2013, ako aj v oznámení postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 16.07.2013 (č.l. 197 spisu), ktoré bolo preukázateľne doručené odporcovi dňa 17.07.2013.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, pričom uvedené nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že navrhovateľka poskytovala odporcovi služby audítora na základe uzatvorenej Zmluvy o poskytnutí auditu účtovnej závierky zo dňa 11.05.2006. Predmetom plnenia zmluvy bolo overenie účtovnej závierky od roku 2005 s dojednaným časom plnenia zmluvy na dobu určitú na vykonanie auditu za rok 2005 a 2006 počnúc mesiacom máj 2006 s tým, že audítorská správa mala byť navrhovateľkou vyhotovená najneskôr do 20.06.2006 za rok 2005 a najneskôr do 20.06.2007 za rok 2006. V čase plnenia predmetu Zmluvy o poskytnutí auditu účtovnej závierky zo dňa 11.05.2006 odporca prvýkrát žiadosťou zo dňa 20.02.2007 požiadal navrhovateľku o vyplnenie a zaslanie potrebných písomností v zmysle požiadavky F. A., P..B.. Následne opätovne žiadosťou zo dňa 20.11.2007 sa odporca obrátil na navrhovateľku so žiadosťou o zaslanie potvrdenia v zmysle požiadavky F. A., P..B.. vo veci zrušenia emisie komunálnych obligácií KOM Žilina 3, ktoré boli splatené dňa 07.12.2006 poslednou splátkou vo výške 9.000.000,- Sk s tým, že predmetnú žiadosť už navrhovateľke zaslal listom zo dňa 20.02.2007 doručeným navrhovateľke dňa 23.02.2007. V zmysle listu F. A., P..B.. (č.l. 15 spisu) banka požadovala od odporcu, aby k zrušeniu emisie komunálnych obligácií KOM Žilina 3 v Centrálnom depozitári cenných papierov SR, a.s. poskytol banke vyhlásenie audítora o splatení menovitej hodnoty úrokových výnosov majiteľov dlhopisov v plnej výške spolu s pripojenou fotokópiou licencie audítora. Požadované vyhlásenie audítora v zmysle požiadavky banky tak, ako toto bolo poskytnuté navrhovateľkou dňa 30.11.2007, navrhovateľka označovala v priebehu tohto konania ako úkon tzv. uisťovacej služby. Jednou z otázok, ktoré boli medzi účastníkmi konania v priebehu tohto konania sporné bola otázka, či poskytnutie uvedenej služby navrhovateľkou je plnením v rámci Zmluvy o poskytnutí auditu účtovnej závierky z 11.05.2006 alebo ide o osobitnú auditorskú službu, ktorá nespadá do predmetu plnenia na základe zmluvy. Pokiaľ právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 06.05.2014 spochybňoval samotný charakter požadovaného a navrhovateľkou poskytnutého vyhlásenia, súd konštatuje, že na preukázanie tvrdených skutočností, že nešlo o úkon uisťovacej služby, resp. aký bol charakter tohto poskytnutého úkonu, neoznačil a ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Súd preto vychádzal z tej skutočnosti, že bankou požadované vyhlásenie audítora malo charakter osobitnej uisťovacej služby poskytovanej audítorom, a to bez ohľadu na to, či toto spĺňalo obsahové náležitosti Medzinárodného štandardu pre zákazky na uisťovacie služby 3000 a zaoberal sa ďalej otázkou, či uvedená navrhovateľkou poskytnutá služba bola súčasťou plnenia v rámci Zmluvy o poskytnutí auditu účtovnej závierky z 11.05.2006 alebo išlo o poskytnutú službu nad rámec predmetu plnenia uvedenej zmluvy. Z výsledkov vykonaného dokazovania, a to predovšetkým z obsahu Znaleckého posudku č. 1/2010 vypracovaného spoločnosťou W., B..T..Y.. (č.l. 52 a nasled. spisu) v spojení s vyjadreniami audítoriek J.. M. S. (č.l. 75 spisu), J.. V. T. (č.l. 76 spisu), J.. V. W. (č.l. 77 spisu), a J.. Z. N. (č.l. 84 spisu) vyplýva, že navrhovateľkou poskytnutá uisťovacia služba/vyhlásenie audítora netvorilo súčasť služieb, resp. plnenia, ktoré navrhovateľka poskytovala odporcovi na základe Zmluvy o poskytnutí auditu účtovnej závierky

z 11.05.2006. Odlíšenie auditu účtovnej závierky a uisťovacích služieb vyplýva aj z obsahu stanovísk SKAU zo dňa 20.09.2010 a 08.11.2010, ako aj z obsahu Medzinárodných audítorských štandardov (č.l. 99 a nasled. spisu), z Medzinárodného štandardu pre zákazky na uisťovacie služby 3000/Uisťovacie služby iné ako audit alebo preverenie historických finančných informácií (č.l. 234 a nasled. spisu). Súd taktiež poukazuje na ustanovenie o audítoroch a Slovenskej audítorov v znení účinnom ku dňu poskytnutia vyhlásenia audítora 30.11.2007, ktorý v rámci vymedzenia pojmu audítorských služieb rozlišuje audit (overovanie) všetkých druhov účtovných závierok, audit výročných správ a ich súladu s účtovnými závierkami a na druhej strane audit ďalších skutočností podľa osobitných predpisov.

Žiadosťou zo dňa 20.02.2007 doručenou navrhovateľke dňa 23.02.2007 a opakovanou žiadosťou zo dňa 20.11.2007 odporca žiadal navrhovateľku o zaslanie potvrdenia v zmysle požiadavky F. A. B., P..B.., ktorá od odporcu požadovala vyhlásenie audítora o splatení menovitej hodnoty úrokových výnosov majiteľom dlhopisov v plnej výške. Uvedená požiadavka súvisela so zrušením emisie komunálnych obligácií KOM Žilina 3 v Centrálnom depozitári cenných papierov SR. Žiadosť zo dňa 20.02.2007 bola podpísaná J.. B. v zastúpení J.. P.A. W., vedúcej finančného oddelenia a žiadosť zo dňa 20.11.2007 bola podpísaná priamo vedúcou ekonomického odboru odporcu J.. P. W.. Obsah žiadosti odporcu z 20.02.2007 a rovnako ani obsah žiadosti z 20.11.2007 nenasvedčuje úmyslu odporcu uzavrieť s navrhovateľkou novú zmluvu o poskytovaní osobitnej audítorskej služby. Uvedenému nasvedčuje aj právna úprava upravujúca hospodárenie Mesta Žilina a režim uzatvárania zmlúv podľa Zákona o verejnom obstarávaní, ktorý sa na odporcu vzťahuje. Úmysel odporcu uzatvoriť s navrhovateľkou novú zmluvu poprela aj svedkyňa J.. P. W.Á.. Zároveň súd poukazuje na to, že prvá žiadosť z 20.02.2007 bola odporcom podaná v rámci doby plnenia zmluvy o poskytnutí auditu účtovnej závierky v zmysle Článku III., kedy audítorská správa za rok 2006 mala byť navrhovateľkou podaná do 20.06.2007. Žiadosť odporcu z 20.02.2007 ani žiadosť z 20.11.2007 nemožno vzhľadom na jej obsah kvalifikovať ako na uzavretie zmluvy, nakoľko tieto nespĺňajú náležitosti na uzavretie zmluvy podľa . Konkrétne obsahom týchto žiadostí nie je prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ako ani vyjadrená vôľa odporcu, aby v prípade prijatia bol týmto viazaný. Rovnako tieto žiadosti nie sú dostatočne určité na to, aby mohli byť ako na uzavretie zmluvy posúdené. Ak by došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí uisťovacej služby, vzhľadom na predmet a povahu jej plnenia by išlo o zmluvu o kontrolnej činnosti podľa ustanovenia a nasled. , na ktorú by sa vzhľadom na postavenie navrhovateľky a predmet poskytovaného plnenia zároveň vzťahoval osobitný právny predpis, a to na uzavretie zmluvy o kontrolnej činnosti, aby bola naplnená zákonná požiadavka jeho dostatočnej určitosti, by musel obsahovať podstatných náležitostí tejto zmluvy v zmysle ustanovenia , ktorými sú predmet plnenia a odplatnosť ako pojmový znak, hoci dohoda o výške odplaty nie je podmienkou platnosti zmluvy ( ), pričom odplatnosť v žiadostiach zo dňa 20.02.2007 a 20.11.2007 absentuje. Prejav vôle obsiahnutý v predmetných žiadostiach je žiadosťou o poskytnutie konkrétnej audítorskej služby adresovaný audítorke, ktorá v danom období na základe zmluvného vzťahu (Zmluvy o poskytnutí auditu účtovnej závierky z 11.05.2006) vykonávala pre odporcu audit účtovnej závierky. Obsah predmetných žiadostí v kontexte ostatných vykonaných dôkazov (najmä výsluch svedkyne J.. P. W.) nasvedčuje tomu, že odporca sa, hoci mylne, domnieval, že služba, o ktorú navrhovateľku žiada, je súčasťou plnenia na základe Zmluvy o poskytnutí auditu účtovnej závierky z 11.05.2006. Pokiaľ by však žiadosť z 20.02.2001 alebo z 20.11.2007 bola posúdená ako na uzavretie zmluvy v zmysle , potvrdenie prijatia zákazky z 29.11.2007 zo strany navrhovateľky by bolo možné kvalifikovať len ako nový ( ) vzhľadom na jeho obsah, nakoľko obsahovalo doplnený cenový , ktorého prijatie zo strany odporcu nebolo v konaní preukázané. Na základe uvedeného súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by medzi navrhovateľkou a odporcom došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí osobitnej uisťovacej služby, na základe ktorej by navrhovateľka dňa 30.11.2007 poskytla vyhlásenie audítora v zmysle požiadavky banky.

Nakoľko v konaní nebolo sporné, že navrhovateľka dňa 30.11.2007 odporcovi v zmysle požiadavky F. A., P..B.. poskytla vyhlásenie audítora, vo vzťahu ku ktorému odporca nenamietal jeho spôsobilosť slúžiť na účel, na ktorý bolo vyžiadané, nárok navrhovateľky uplatnený v tomto konaní by bolo možné posúdiť podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení, ktoré vzniklo na strane odporcu prijatím plnenia bez právneho dôvodu ( ), a to vo výške obvyklej odplaty za poskytnutie obdobnej audítorskej služby v čase a mieste jej poskytnutia, ktorú by

inak bol odporca povinný v prípade existencie zmluvného základu prijatia takejto služby zaplatiť. Súd konštatuje, že výška bezdôvodného obohatenia získaného na strane odporcu na úkor navrhovateľky nebola vykonanými dôkazmi spoľahlivo preukázaná. Navrhovateľkou tvrdenú výšku bezdôvodného obohatenia, resp. obvyklosť odmeny za poskytnutie uisťovacej služby vo výške 1 - 15% z ceny uistenia potvrdili len audítorky, ktoré sa k tejto otázke vyjadrovali písomne na jej žiadosť. Audítorka, ktorá bola vyzvaná na vyjadrenie k tejto otázke súdom na odporcu uviedla, že cena sa v závislosti od počtu hodín a hodinovej sadzby môže aj v prípade vykonania uisťovacej služby stanoviť dohodou podľa usmernenia SKAU, nie je však v tomto prípade tento postup záväzný. SKAU v poskytnutých stanoviskách zo dňa 20.09.2010 a 08.11.2010 k cene uisťovacej služby uviedla, že Usmernenie SKAU č. 6/2009/etika/SKAU sa na uisťovacie služby nevzťahuje a cena je vecou dohody zmluvných strán v závislosti od rozsahu a náročnosti práce a prijatej zodpovednosti vykonávateľa. Súd poukazuje na to, že pokiaľ sa navrhovateľka v priebehu konania odvolávala na prevzatú zodpovednosť v dôsledku poskytnutého vyhlásenia audítora, navrhovateľka neobjasnila, aké konkrétne riziko a zodpovednosť na seba poskytnutím vyhlásenia audítora z 30.11.2007 prevzala, pričom nebolo povinnosťou súdu túto skutočnosť z vlastnej iniciatívy objasňovať, ale išlo o súčasť povinnosti tvrdenia navrhovateľky v prejednávanej veci. Rovnako navrhovateľka v konaní neprodukovala žiadne tvrdenia vo vzťahu k rozsahu a náročnosti práce, ktorú bolo z jej strany potrebné vykonať na vydanie vyhlásenia audítora zo dňa 30.11.2007. Navrhovateľka ďalšie na vykonanie dokazovania k výške bezdôvodného obohatenia na strane odporcu nemala. Odporca na pojednávaní dňa 04.05.2010 navrhol znalecké dokazovanie na určenie výšky odmeny audítora, ak súd dospeje k záveru, že uisťovacia služba nie je súčasťou auditu. Vzhľadom na ďalšie právne posúdenie, ktoré viedlo k meritórnemu rozhodnutiu v prejednávanej veci, nepovažoval súd vykonanie znaleckého dokazovania za potrebné a rovnako odporca v ďalšom konaní už na prednesených dôkazných návrhoch netrval.

Vzhľadom na právne posúdenie navrhovateľkou uplatneného nároku ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nebolo v prejednávanej veci relevantné zaoberať sa otázkou prípadnej náhrady škody spôsobenej konaním odporcu navrhovateľke a rovnako uvedené z procesného hľadiska ani nebolo možné, nakoľko nárok na náhradu škody je skutkovo a právne odlišným nárokom než bol navrhovateľkou uplatnený nárok skutkovo vymedzený, pričom na zmenu navrhovateľka nepodala a za takýto dispozitívny úkon súd nepovažoval len odkaz na zákonné ustanovenia upravujúce náhradu škody v Obchodnom v odvolaní navrhovateľky zo dňa 25.02.2011.

Vzhľadom na vyslovený právny názor v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Žiline v nadväznosti na obsah vyjadrenia odporcu zo dňa 01.06.2011 sa súd zaoberal zhodnotením postupu navrhovateľky voči odporcovi z hľadiska dodržania zákonnej úpravy, a to najmä a zásad etiky audítorov v zmysle medzinárodných štandardov. Postavenie a činnosť audítorov a podmienky poskytovania audítorských služieb v rozhodnom období upravoval o audítoroch a Slovenskej audítorov účinný do 31.12.2007. Súd primárne poukazuje na ustanovenie upravujúce spôsob poskytovania audítorských služieb, konkrétne odsek 3, v zmysle ktorého audítor poskytuje audítorské služby za odplatu na základe zmluvy uzavretej s účtovnou jednotkou, pokiaľ tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Ďalej súd poukazuje na ustanovenie upravujúce práva a povinnosti audítorov, v zmysle ktorého audítor je pri poskytovaní audítorských služieb nezávislý, je viazaný , zákonmi a inými všeobecnými záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie. Audítor je povinný dodržiavať audítorské štandardy, predpisy vydané a Etický kódex audítora (ods. 1) a zároveň audítor je povinný poskytovať audítorské služby s odbornou starostlivosťou, čestne a svedomite (ods. 2). V zmysle ods. 8 o priebehu poskytovania audítorských služieb vedie audítor audítorskú dokumentáciu podľa audítorských štandardov, súčasťou ktorej je o.i. aj zmluva, na základe ktorej sa služby poskytujú. V nadväznosti na uvedené sa súd oboznámil s výberom z Medzinárodných štandardov a Etického kódexu pre účtovných odborníkov tak, ako tieto boli predložené navrhovateľkou (č.l. 99 - 106 spisu), Medzinárodným štandardom pre zákazky na uisťovacie služby 3000 (č.l. 234 - 241 spisu), ktorý bol predložený odporcom, ako aj časťou Etického kódexu audítorov SKAU II platného od 01.07.2006 (č.l. 253 - 262 spisu). Súd konštatuje, že navrhovateľka sa v postupe voči odporcovi pri poskytnutí audítorskej služby, výsledkom ktorej bolo vyhlásenie audítora z 30.11.2007 na základe požiadavky banky, zásadami vyplývajúcimi z označených zákonných ustanovení, medzinárodných štandardov a Etického kódexu audítorov dôsledne neriadila.

Predovšetkým súd poukazuje na okolnosti, za ktorých došlo zo strany navrhovateľky k poskytnutiu vyhlásenia audítora z 30.11.2007. Odporca preukázateľne žiadal navrhovateľku o poskytnutie

vyhlásenia v zmysle požiadavky banky prvýkrát žiadosťou z 20.02.2007 zjavne v domnení, že žiada o poskytnutie audítorskej služby v rámci uzavretej Zmluvy o poskytnutí auditu účtovnej závierky. V konaní pritom nebolo preukázané, či a akým spôsobom navrhovateľka na žiadosť odporcu z 20.02.2007 reagovala a či v súlade so zásadou profesionálneho správania a etickým kódexom informovala odporcu, že požadované potvrdenie nie je súčasťou predmetu plnenia na základe uzatvorenej zmluvy, ale že ide o osobitnú audítorskú (uisťovaciu) službu, a aká je výška odmeny za jej poskytnutie, ktorá podľa vyjadrenia SKAU je vecou dohody zmluvných strán. Obdobne nebolo v konaní preukázané, že by navrhovateľka takýmto spôsobom, ktorý súd považuje za súladný so zásadou profesionálneho správania, reagovala na opätovnú žiadosť odporcu z 20.11.2007. Napriek uvedenému, keby nebol preukázaný konsenzus zmluvných strán, t.j. navrhovateľky a odporcu na uzavretí zmluvy o poskytnutí osobitej audítorskej služby a jej obsahových náležitostiach, ako ani vedomosť odporcu o cene požadovanej navrhovateľkou za odporcom požadované vyhlásenie, navrhovateľka dňa 29.11.2007 potvrdila prijatie zákazky odporcu a dňa 30.11.2007 poskytla vyhlásenie audítora. V konaní pritom nebolo preukázané, že by potvrdenie prijatia zákazky z 20.11.2007, ktoré bolo do obsahu spisu predložené bez označenia konkrétneho adresáta, so stanovením ceny zákazky 1% bez DPH z celkovej sumy, bolo výsledkom dohody s odporcom, resp. že by toto potvrdenie navrhovateľka odporcovi doručila pred poskytnutím vyhlásenia audítora (ku ktorému došlo nasledujúci kalendárny deň), a že by odporca mal možnosť sa k obsahu potvrdenia prijatia zákazky z 29.11.2007 vyjadriť. Pri poskytnutí vyhlásenia audítora tak navrhovateľka postupovala v rozpore s ustanovením , ktoré ukladá audítorovi zásadne poskytovať audítorské služby za odplatu na základe zmluvy, hoci nebolo preukázané, že by medzi navrhovateľkou a odporcom k uzavretiu zmluvy došlo. Uvedený postup navrhovateľky bol rovnako v rozpore s bodom 10 Medzinárodného štandardu pre zákazky na uisťovacie služby 3000, ktorý upravuje odsúhlasenie podmienok zákazky a stanovuje, že audítor má odsúhlasiť podmienky zákazky so zadávajúcou stranou a s cieľom vyhnúť sa nedorozumeniam sa dohodnuté podmienky zaznamenajú v zákazkovom liste, alebo v inej vhodnej forme zmluvy. Rovnako pri poskytnutí audítorskej služby navrhovateľka nepostupovala s odbornou starostlivosťou, kedy z titulu svojej odbornej spôsobilosti musela vedieť, že vstupuje do právneho vzťahu s mestom, ktoré sa pri nakladaní s majetkom a majetkovými právami musí riadiť ustanoveniami o majetku obcí, v zmysle ktorého nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote podlieha schváleniu mestského zastupiteľstva. A hoci zásady hospodárenia s majetkom Mesta Žilina nepodliehajú ustanoveniu , pri navrhovateľkou stanovenej hodnote poskytovanej služby si takejto možnosti musela byť vedomá, a rovnako aj skutočnosti, že mesto je verejným obstarávateľom v zmysle o verejnom obstarávaní a pri zadávaní zákaziek je povinné postupovať podľa tohto zákona. Nie je relevantné, či by potenciálne zamestnanci odporcu pri zadávaní žiadosti navrhovateľke prekročili alebo neprekročili rozsah svojho poverenia v zmysle obsahu ich pracovnej náplne. Navrhovateľke však muselo byť zrejmé, že na základe jednoduchej žiadosti zo strany odporcu a jej prípadnej akceptácie zo strany navrhovateľky nemôže dôjsť k platnému uzatvoreniu zmluvy s navrhovateľkou tvrdeným obsahom, nakoľko by to bolo v rozpore so

Hoci záväzkovoprávny vzťah medzi účastníkmi konania vyhodnotený súdom ako záväzok z bezdôvodného obohatenia nie je obchodným záväzkovým vzťahom v zmysle ustanovenia resp. 262 ods. 1 , túto povahu by mal v prípade existencie tvrdenej zmluvy medzi účastníkmi konania, nakoľko záväzkové vzťahy zo zmluvy o kontrolnej činnosti sa bez ohľadu na povahu subjektov riadia ustanoveniami tretej časti ( ). Navrhovateľka je pritom podnikateľkou v zmysle ustanovenia Z uvedených dôvodov navrhovateľka bola povinná v súlade s ustanovením a rovnako sa dôsledne neriadila oboznámenými medzinárodnými štandardmi a zásadami etiky audítorov, navrhovateľkou uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného odporcom na úkor navrhovateľky prijatím plnenia bez právneho dôvodu súd hodnotí ako výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktorý v zmysle ustanovenia nepožíva právnu ochranu. Na uvedenom právnom závere nič nemení ani tá skutočnosť, že navrhovateľka v prejednávanej veci uplatnenú pohľadávku postúpila na obchodnú spoločnosť DJD, s.r.o., ktorá vstúpila do konania na jej miesto ako navrhovateľ. S poukazom na uvedené skutočnosti súd navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči navrhovateľovi plnú náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia potrebných na účelné uplatňovanie práva. Odporca vyčíslil uplatnenú náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia písomným podaním doručeným súdu dňa 07.05.2014 (č.l. 269 spisu) v spojení s písomným podaním zo dňa 19.01.2011 (č.l. 270 spisu). Súd preskúmal odporcom špecifikované trovy konania a trovy právneho zastúpenia, pričom dospel k záveru, že tieto boli uplatnené a vyčíslené v súlade s ustanovením a príslušnými ustanoveniami Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb s výnimkou jedného režijného paušálu vo výške 8,04 eur s príslušnou DPH 20%, ktorý bol uplatnený nad rámec uplatnených úkonov trov právnej služby uskutočnených advokátom JUDr. Martinom Olosom. Súd tak priznal odporcovi voči navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 3.555,- eur titulom súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu a 4.577,51 eur titulom trov právneho zastúpenia podľa nasledovnej špecifikácie:

- príprava a prevzatie zastúpenia na základe plnej moci z 30.11.2009 539,41 eur + 6,95 eur režijný paušál,

- odpor proti platobnému rozkazu zo 07.12.2009 539,41 eur + 6,95 eur režijný paušál,

- účasť na pojednávaní 23.03.2010, ktoré bolo odročené bez prejednávania veci 134,85 eur + 7,21 eur režijný paušál,

- účasť na pojednávaní 04.05.2010 539,41 eur + 7,21 eur režijný paušál + 20% DPH,

- účasť na pojednávaní 18.01.2011 539,41 eur + 7,41 eur režijný paušál + 20% DPH,

- účasť na vyhlásení rozsudku 08.02.2011 134,85 eur podľa vyčíslenia z 19.01.2011 + 7,41 eur režijný paušál + 20% DPH,

- vyjadrenie k odvolaniu 01.06.2011 539,41 eur + 7,41 eur režijný paušál,

- vyjadrenie z 02.04.2014 539,41 eur + 8,04 eur režijný paušál + 20% DPH,

- vyjadrenie z 27.04.2014 539,41 eur + 8,04 eur režijný paušál + 20% DPH.

Pri vyčíslení náhrady trov právneho zastúpenia súd zohľadnil skutočnosť, že predchádzajúci právny zástupca odporcu bol platcom DPH od 01.05.2010 a súčasný právny zástupca odporcu je platcom DPH od 15.04.2013. Náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia je navrhovateľ povinný v súlade s ustanovením zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).