Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6C-172-2013.pdf
PDF · 93.11 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/172/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
R. súd Q., sudca X.. W. B., v právnej veci žalobcu: Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, W., zastúpeného X.. Z. Z., advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie K.. R. 1, Q., proti žalovanému: 1/ P. S., nar. X.X.XXXX, bytom S. XXX/XX, W., 2/ Q. S., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX/XX, W., obaja zastúpení X.. W. Z., advokátom so sídlom advokátskej kancelárie V. 1, Z., o ochranu osobnosti a zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške XX.XXX ,- €, takto
rozhodol:
I. G. z a m i e t a .
II. O trovách konania súd rozhodne do XX dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
G. podal na tunajší súd dňa XX.X.XXXX žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť ústne sa ospravedlniť žalobcovi, a zároveň ich zaviazal zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu vo výške XX.XXX ,- € ako náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. W. žalobu odôvodnil tým, že žalovaná v 2. rade podala dňa XX.X.XXXX na OO PZ W. trestné oznámenie vo veci zločinu znásilnenia žalovanej v 1. rade proti žalobcovi, pričom po podaní trestného oznámenia žalované v 1. a 2. rade ústne a verejne rozširovali nepravdivé tvrdenia v meste W. a okrese W., že žalobca znásilnil žalovanú v 1. rade. I. spôsobom bol žalobca poškodený na dobrom mene v meste W. a v celom jeho okrese. I. stíhanie voči žalobcovi bolo ukončené rozsudkom R. súdu Q. v spojení s uznesením S. súdu v S., ktorým bol oslobodený spod obžaloby. W. mal za preukázané, že tvrdenia žalovanej v 1. rade sa nezakladali na pravde, a uvedené tvrdila iba z dôvodu strachu pred svojím priateľom a z obavy, že sa prezradí pred svojimi rodičmi, a vyznie v zlom svetle. G. bol v období X,X roka neustále pod tlakom verejnosti a rodiny. Po podaní trestného oznámenia ukončil pracovný pomer so spoločnosťou nepravidelná preprava osôb G. Q. z dôvodu, že nebolo vhodné, aby osoba podozrivá zo zločinu znásilnenia pracovala naďalej ako taxikár. G. sa ľudia v W. obávali. K. informácie poškodili česť a dôstojnosť žalobcu, zasiahli nepriaznivo do jeho súkromného, rodinného a spoločenského života, žalobca stratil zamestnanie, rozpadol sa mu intímny život s priateľkou, ktorá ho opustila. Na krátku dobu sa žalobca zamestnal ako taxikár v Q., ale pod tlakom zamestnávateľa a žalovanej v 1. a 2. rade, ktoré tvrdili, že znásilňuje dievčatá v Q., ukončil aj tam zamestnanie a bol evidovaný ako nezamestnaný na úrade práce. G. prežil traumu z trestného oznámenia, mal psychické problémy a navštívil psychológa. G. mal zato, že k zníženiu dôstojnosti jeho osoby a jej vážnosti v spoločnosti došlo vzhľadom na povahu, intenzitu, opakovanie a širší okruh pôsobenia nepriaznivého následku v značnej miere. G. a vyváženie nemajetkovej ujmy preto nemožno napraviť inak ako cestou primeraného zadosťučinenia vo forme peňažného plnenia.
V. podaním zo dňa X.XX.XXXX sa k žalobe vyjadril právny zástupca žalovaných v 1. a 2. rade, ktorý uviedol, že žalobca nepreukázal žiadnymi dôkazmi, že práve v dôsledku konania žalovaných mu vznikla
nemajetková ujma, pričom sumu vo výške XX.XXX ,- € nijako nepodložil. K. je pravdou, že žalovaná v 1. a 2. rade rozširovali nepravdivé informácie o žalobcovi a očierňovali ho v očiach verejnosti. V. naopak, celá rodina žalovaných sa snažila túto vec nepripomínať a čo najskôr na ňu zabudnúť. V. šírenie a opisovanie skutočností by malo opačné následky na ich život. Z tohto dôvodu žalované nárok žalobcu neuznávajú, pretože na takýto nárok nie je základ.
Na pojednávaní dňa X.X.XXXX navrhol žalobca, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že navrhuje, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi písomnou formou ospravedlňujúceho listu, v ktorom uvedú, že ľutujú, že o žalobcovi nepravdivo tvrdili, že znásilnil žalovanú v 1. rade, a zároveň ich zaviazal zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu vo výške XX.XXX ,- € ako náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
T. vyhláseným na pojednávaní dňa X.X.XXXX súd pripustil zmenu žaloby v znení navrhovanom žalobcom.
Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov a prečítaním listinných dôkazov.
G. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že žalovaná v 1. rade ako aj žalovaná v 2. rade na neho podali trestné oznámenie za trestný čin znásilnenia taktiež aj trestný čin vydierania, pričom konanie sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. XT/ XX/XXXX, pričom z týchto trestných činov bol žalobca právoplatne oslobodený. G. v 1. rade si tento trestný čin vykonštruovala, a pred políciou, a pred súdom, nehovorila pravdu. Z. po podaní trestného oznámenia sa začalo šíriť po celom meste W., že ju žalobca znásilnil. I. informácie rozširovala žalovaná v 1. rade, žalovaná v 2. rade, P. B. a taktiež kamaráti žalovanej v 1. rade. Z. to vedela polícia v Q. a zamestnávateľka žalobcu. G. mal s tým problémy, nakoľko zamestnávateľkin syn mu povedal, že ak to pôjde takto ďalej, bude s ním musieť ukončiť pracovný pomer. G. postupne prichádzal o zákazky, nakoľko nikto nechcel ísť s ním taxíkom. I. bol žalobca napadnutý ako aj jeho priateľka Q. P.. G. mal taktiež poškodené auto. B. k tomu, že žalobca ako taxikár nemal zákazky, ukončil s I. službou pracovný pomer. V dôsledku toho, že žalobca nemal finančné prostriedky na nájom, vlastník bytu mu vypovedal nájomnú zmluvu. V dôsledku všetkých týchto udalosti, žalobcu na X mesiace opustila jeho priateľka Q. P. z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. I. mal žalobca z toho aj psychické problémy. V. ako bol žalobca napadnutý, musel navštíviť psychiatra. V., ako žalobca skončil v I. službe v W., išiel pracovať ako taxikár do Q.. V tom čase sa už viedlo trestné konanie pred súdom a vtedy žalovaná v 2. rade na pojednávaní pri výsluchu ako svedkyňa povedala, že má takú vedomosť, že žalobca pracuje v Q. ako taxikár, a že znásilňuje ďalšie dievčatá. K. potom, ako bol žalobca oslobodený tunajším súdom, mal žalobca v W. incident s miestnymi policajtmi pre nejaký priestupok a na druhý deň mal žalobca na aute poprepichované pneumatiky. I. žalobcovi telefonoval majiteľ I. služby v Q., že vraj mu volal nejaký chlapec, že žalobca asi pred týždňom obťažoval v aute jeho frajerku. K. počas trestného konania žalobcu neustále obťažovala pohraničná polícia , ktorá ho zastavovala niekedy aj XX krát za deň a kontrolovala ho. V. takéto problémy s pohraničnou políciou žalobca nemal.
G. v 1. rade pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že ona nešírila žiadne informácie o žalobcovi po meste W., ani po škole. G. nemala žiaden dôvod šíriť takéto reči, nakoľko ani ona nechcela, aby tieto veci niekto vedel. G. to povedala iba svojím rodičom a svojej kamarátke B. R..
G. v 2. rade pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že nie je pravdou, žeby ona alebo jej dcéra šírili medzi ľuďmi o žalobcovi veci súvisiace s trestným konaním. I. veci povedala žalovaná iba svojej rodine, napr. svojím bratom. T. to však nešírila ďalej iným osobám, napr. v robote alebo cudzím ľuďom, dokonca to nepovedala ani rodine z manželovej strany. G. ani nemala dôvod šíriť tieto informácie, nakoľko sa snažila upokojiť svoju dcéru, ktorá bola v zlom psychickom stave.
W. Q. E., matka žalobcu, pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že začatie trestného stíhania voči žalobcovi pre trestný čin znásilnenia malo na žalobcu zlý vplyv a bolo pošpinené jeho meno, žalobca sa nemohol nikde zamestnať, v dôsledku čoho nemohol platiť nájom za byt, a dostal sa do dlžôb. S kýmkoľvek sa svedkyňa stretla, každý sa jej pýtal, či je pravda, že jej syn také niečo urobil.
W. B. R. pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že so žalovanou v 1. rade sú kamarátky, a o tom, že mal žalobca znásilniť žalovanú v 1. rade, sa dozvedela svedkyňa od žalovanej v 1. rade, ktorá jej to povedala asi X týždne potom, ako sa to malo stať. Od nikoho iného o tomto znásilnení svedkyňa nepočula.
W. Q. P. pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že trestné stíhanie voči žalobcovi za trestný čin znásilnenia malo zlý vplyv na žalobcu, ktorý bol z toho celý nervózny, ľudia mu vyvolávali, zle sa na neho pozerali, rozbili mu auto, a fyzicky ho napadli.
W. X. S., otec žalovanej v 1. rade, pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že žalovaná v 1. rade a žalovaná v 2. rade určite nikomu nehovorili informácie ohľadne trestného stíhania žalobcu, nakoľko všetci boli týmto skutkom ponížení a nemali dôvod takéto veci rozširovať. D. rodina bola z toho traumatizovaná a žalovaná v 1. rade sa z toho skoro psychicky zrútila.
W. V. I. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že o údajnom znásilnení žalovanej v 1. rade sa dozvedel tak, že mu to žalovaná v 1. rade povedala. W. o tom ďalej nikomu nehovoril, avšak neskôr, keď sa to už riešilo na polícii, tak už o tom ľudia vedeli. Y. sa o tom v škole, aj mimo školy. W. nevedel uviesť, od koho sa to ostatní ľudia dozvedeli.
W. V. Q. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že v meste W., keď sedel niekde na káve, počul od vedľajšieho stola, že žalobca niekoho znásilnil.
W. P. B. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že o údajnom znásilnení žalovanej v 1. rade sa dozvedel tak, že mu o tom povedal V. I. asi X dni potom, ako sa to malo stať. W. to potom povedal svojej rodine a ďalším kamarátom.
W. Q. Z. pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že o údajnom znásilnení žalovanej v 1. rade sa dozvedela v jednom bare v W., kde sa o tom bavili nejakí chlapci za vedľajším stolom. U. o mesiac nato, to svedkyňa opäť počula v inom bare v W., kde sa o tom taktiež bavili zákazníci. W. nepočula, žeby tieto informácie šírili žalovaná v 1. rade alebo žalovaná v 2. rade.
W. X. G. pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že žalobca pracoval v I. službe, ktorú vlastní svedkova matka, pričom o údajnom znásilnení žalovanej v 1. rade sa svedok dozvedel tak, že mu telefonovala jeho matka, že žalobca mal znásilniť nejakú zákazníčku. W. sa o tom poradil so svojou matkou, a obaja sa nakoniec rozhodli, že so žalobcom rozviažu pracovný pomer. V meste W. každý rozprával o tom, že žalobca mal znásilniť nejakú ženu. P. aj do I. služby volali ľudia a pýtali sa, či žalobca bude ďalej robiť taxikára. I. sa báli chodiť so žalobcom v taxíku. W. nikdy nepočul, žeby žalovaná v 1. rade alebo žalovaná v 2. rade rozširovali niečo o žalobcovi ohľadne predmetného znásilnenia.
V. lekárskej správy psychologičky Q.. A. S. zo dňa XX.XX.XXXX je žalobca vystresovaný pretože je podozrivý zo zločinu znásilnenia, z ktorého ho obvinila známa. B. sa k nemu správa, akoby bol vinný, pričom on na právnikov nemá peniaze. Zo záveru tejto správy vyplýva, že žalobca trpí postresovou poruchou.
V. lekárskej správy psychiatra Q.. V. K. zo dňa XX.XX.XXXX žalobca je nervózny, nespí po nociach, premýšľa, dôvodom je to, že je neprávom obvinený zo znásilnenia, pričom zo záveru tejto správy vyplýva, že žalobca trpí inými úzkostnými poruchami. P. pohovor, zatiaľ bez psychofarmakoterapie.
Y. R. súdu Q. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XT/XX/XXXX, bol žalobca podľa § 285 písm. a/ I. poriadku oslobodený spod skutku obžaloby pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. X písm. b/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. X písm. b/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že prvýkrát od presne nezisteného dňa v mesiaci august XXXX až do presne nezisteného dňa začiatkom mesiaca september XXXX na poľnej ceste medzi mestom W. a obcou X. a na poľnej ceste medzi mestom W. a obcou Z. v osobnom motorovom vozidle zn. B. E., ev. č. SV XXX AR, ktoré používa na prepravu osôb, najmenej šesťkrát pod hrozbou násilia proti vôli poškodenej P. S., nar. X.X.XXXX, túto donútil k súloži, pričom poškodená sa mu vždy z obavy o život a zdravie podvolila, pričom po dokonaní styku jej povedal, že ak to niekomu povie, tak jej ublíži, pričom lekárskym vyšetrením bolo u poškodenej zistené porušenie panenskej blany staršieho dáta,
pretože nebolo dokázané, že sa skutok stal.
T. S. súdu v S. zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. XTo/XX/XXXX, bolo o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku R. súdu Q. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. XT/XX/XXXX, rozhodnuté tak, že odvolanie okresného prokurátora bolo zamietnuté.
V. § 11 R. zákonníka (ďalej len O.z.) fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
V. § X3 ods. 1 O.z. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
V. § X3 ods. X O.z. pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
V. § 345 I. zákona kto iného lživo obviní z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
V. § X42 ods. 1 R. súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
V. § X50 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. W. prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. G. totiž v konaní nijako nepreukázal, že žalované v 1. a 2. rade zasiahli svojím konaním do práva na ochranu jeho osobnosti spôsobom uvedeným v žalobe. I. žalobcu, že obe žalované rozširovali po meste W. a v jeho okrese nepravdivé informácie, že znásilnil žalovanú v 1. rade nie je podložené žiadnym z vykonaných dôkazov. G. túto skutočnosť popierajú a ani jeden z vypočutých svedkov túto skutočnosť nepotvrdil.
G. v 1. a 2. rade síce podali na žalobcu trestné oznámenie pre zločin znásilnenia, ktorého sa mal dopustiť žalobca voči žalovanej v X. rade, avšak podanie trestného oznámenia nie je neoprávneným konaním tak, ako to predpokladá ustanovenie § X3 ods. 1 O.z. S. je totiž oprávnený podať trestné oznámenie, ak sa dozvie o trestnom čine (oznamovateľ), prípadne, ak mu bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková morálna alebo iná škoda alebo boli porušené, či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody (poškodený). W., že obžalovaný bol rozsudkom tunajšieho súdu v spojení s uznesením S. súdu v S. spod obžaloby oslobodený ešte nepreukazuje, že žalovaná v 1. rade klamala a úmyselne chcela žalobcovi uvedením nepravdivých informácii v trestnom oznámení poškodiť. I. konanie žalovanej v 1. rade by preukazovalo jedine právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým by bola žalovaná v 1. rade uznaná vinnou z trestného činu krivého obvinenia podľa § 345 I. zákona. I. rozhodnutie však žalobca v konaní nepredložil.
B. k tomu, že nebolo preukázané, žeby žalovaná v 1. a 2. rade konali pri podávaní trestného oznámenia na žalobcu protiprávne, a taktiež, že nebolo preukázané, žeby žalovaná v 1. a 2. rade zasiahli do práva na ochranu osobnosti žalobcu tým, žeby šírili o ňom nepravdivé informácie, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania súd rozhodne do XX dní od právoplatnosti tohto rozsudku z dôvodu, že žalobcovi bol rozhodnutím D. právnej pomoci zo dňa X.X.XXXX priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, v dôsledku čoho je potrebné posúdiť, či na strane žalobcu v čase vyhlásenia tohto rozsudku neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § X50 ods. 1 O.s.p., ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania žalovaným celkom alebo sčasti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 exemplároch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /§ 251 ods. 1/.