Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_3T-20-2013.pdf
PDF · 80.19 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/20/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III. samosudkyňou JUDr. Ivetou Halvoňovou v trestnej veci obžalovanej Y. M.W. pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.05.2014 takto
rozhodol:
obžalovaná:
Y. M.: nar.: XX.XX.XXXX/XXXX v Bratislave, trvale bytom H., S. č. X, nezamestnaná, na slobode,
stíhaná pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 07.08.2012 v čase asi o 05.00 hod. v Bratislave na parkovisku pred obytným domom na D. O. č. XX-XX pristavila poškodeného Z. N. a vyzvala ho, aby jej dal peniaze, čo poškodený odmietol, na to obvinená zodvihla pravú ruku, v ktorej držala asi 20 cm dlhú ihlicu striebornej farby a nasmerovala ju na poškodeného so slovami „chceš aby som ťa pichla?“, na čo poškodený chytil obvinenú v oblasti krku a odsotil ju od seba, pričom obvinená zakričala meno „I.“ a z ulice Za kasárňou pribehol za obvinenou neznámy muž, ktorý keď sa poškodený za ním rozbehol, otočil sa a ušiel aj s obvinenou na neznáme miesto,
sa podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku oslobodzuje, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovania výsluchom obžalovanej Y. M., poškodeného Z. N., svedkov I. I., G. T., oboznámením zápisnice o konfrontácii, zápisnice o rekognícii osoby s pripojenou fotodokumentáciu, zápisnici o vydaní vecí, úradných záznamov, odpisu z registra trestov a ostatného spisového materiálu na vec sa vzťahujúceho.
Obžalovaná Y. M. spáchanie skutku kladené jej obžalobou za vinu od začiatku trestného stíhania v plnom rozsahu poprela. Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že v predmetný deň bola u svojej sestry G. T., kde spala, čo môže potvrdiť jej sestra a jej priateľ I.. Žiadneho muža v Bratislave na Vajnorskej ulici neprepadla, nepýtala od neho peniaze a už vôbec na neho nepriložila striebornú ihlicu. Toto musel urobiť niekto iný. Na svojej výpovedi zotrvala i na hlavnom pojednávaní.
Svedok poškodený Z. N. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že niekedy v auguste roku 2012 asi o 05.00 hod. si išiel niečo zobrať zo svojho vozidla zn. Škoda Octavia, striebornej farby, EČV:
PD-XXX H., ktoré parkoval na rohu Vajnorskej a Junáckej ulice. Pri aute ho oslovila neznáma rómka, ktorá podišla k nemu zboku úplne blízko a povedala mu, aby jej dal peniaze. Keď jej peniaze nedal vytiahla z tašky, ktorú mala v ruke striebornú ihlicu, dlhú asi 20 cm, namierila ňou na neho a povedala mu, či chce aby ho pichla. Na to ju on rýchlo chytil za krk a odtlačil ju od seba, na čo ona zakričala meno „I.“ a od ulice Za kasárňou prebehol krížom cez cestu smerom k nim neznámy muž. Nič nehovoril, ale keď sa blížil k nim, rozbehol sa on oproti tomuto mužovi, pričom keď bol on od neho asi 7-8 metrov, otočil sa a začal utekať cez koľajnice smerom k Ľudovému námestiu. Tá rómka sa potom rozbehla tým istým smerom za ním. Hneď na to on zavolal 158. Ďalej k veci uviedol, že žena, ktorá ho napadla bola rómka, maximálne tridsaťročná, vysoká 160 cm, štíhlej postavy, nakrátko ostrihaná, vlastne vyholené tmavé vlasy, vyzerala ako chlap. Mala tmavé oči oblečené mala vojenský maskáčový odev. Muž, ktorý pribehol za obvinenou mohol mať asi 20 rokov, vysoký do 170 cm, štíhlej postavy, svetlé vlasy.
Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní poškodený uviedol, že dňa 07.8.2012 na parkovisku na Vajnorskej ulici bol prepadnutý, avšak od toho dňa videl veľmi veľa podobných tvár akú má obžalovaná a nie je si istý tým, či prítomná obžalovaná je tou osobou, ktorá ho mala predmetný deň prepadnúť. Uviedol, že je si vedomý i možného trestného stíhania za svoju predchádzajúcu výpoveď.
Na otázky, následne uviedol, že je pravdou, že bola vykonaná rekognícia t.j. opoznávanie obžalovanej podľa fotiek, avšak táto prebehla veľmi rýchlo a taktiež i v tom čase si nebol istý, že obžalovaná je tou osobou, ktorá ho prepadla. I pri vykonávanej konfrontácii kedy bol prítomný pri obžalovanej tejto do tváre nevidel. Uviedol na konfrontácii síce, že ju pozná, ale nemal vedomosť o tom, ako sa táto osoba volala a či chcel od neho peniaze. Obžalovaná sa len podobala na osobu, ktorá ho chcela prepadnúť.
Na otázku sudkyne poškodený uviedol, že trvá na tom, že prítomná obžalovaná nie je na 100% osobou, ktorá ho mala v predmetný deň prepadnúť uviedol len, že sa podobá na tú osobu. Skutok sa odohral tým spôsobom, že v predmetný deň prišla k nemu osoba podobná na obžalovanú, ktorá od neho pýtala peniaze. Nevie už ani akým spôsobom ani koľko. Uviedla, len niečo v tom zmysle, že daj mi peniaze na čo ju poškodený poslal preč so slovami „ ťahaj niekam, neviem už kam“. Vtedy na neho vytiahla niečo ako šípku a opýtala sa ho, čo ho má pichnúť? Vtedy ju odsotil ona zakričala na komplica, ktorý sa rozbehol proti nemu, ale potom náhle zmenil smer.
V intenciách rozhodnutia Krajského súdu poškodený Z. N. bol opätovne vypočutý na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.05.2014, kedy vo svojej výpovedi uviedol, že pri výsluchu na polícii popísal osobu, s ktorou sa v predmetné ráno stretol na parkovisku a políciou na základe uvedeného popisu mu boli predložené 2 fotografie osoby takého istého vzhľadu spomedzi 6 fotografií. Keď opísal osobu, ktorá ho mala prepadnúť, policajti mu hneď povedali že to bude M.. Keďže v čase skutku nebolo úplne vidno, po predložení fotografií označil ako páchateľku osobu, ktorá sa mu najviac javila ako osoba, ktorá ho prepadla.
Následne však po skutku stretol ďalšie 3 osoby, ktoré sa podobali na osobu obžalovanej, dokonca jedna žena bola aj v maskáčoch a už aj chcel volať policajtov, že to je tá osoba, ktorá ho mala prepadnúť. Tým pádom nadobudol pochybnosť, či obžalovaná je skutočne tou osobou, ktorá ho prepadla.
On osobne po skutku bol sám horlivý a sám sa snažil naháňať páchateľov, pretože polície prišla vždy neskoro, vždy sa snaží aby páchatelia trestných činov boli potrestaný, avšak v tomto prípade skutočne nie je si istý osobou obžalovanej.
Na otázku uviedol, že osobu obžalovanej nemôže jednoznačne označiť ako páchateľku predmetnej trestnej činnosti a to i vzhľadom k tomu, že po skutku stretol osobu, ktorá sa ešte viac podobala na páchateľku, dokonca i oblečením.
Svedok I. I. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že k prejednávanému skutku sa vyjadriť nevie. O tom nevie absolútne nič. Má vedomosť len o tom, že keď sa mala údajne stať lúpež, tak obžalovaná bola u nich doma. Tento deň si pamätá preto, lebo v ten deň má výročie so svojou priateľkou teraz už manželkou a na tento dátum si musí dávať pozor, pretože jeho priateľka má cigánsku povahu a vždy tento deň je niečím výnimočný. Pamätá si na to aj z toho dôvodu, že celý deň robil v Trenčíne na priateľku a na večeru sa veľmi tešil, ale keď prišiel domov, otvoril dvere a tam zbadal M.. Vtedy sa s priateľkou veľmi pohádali. V byte kde bývajú majú dve miestnosti, pričom obžalovaná išla späť k malému
a oni boli s priateľkou hore do neskorej noci a on stal ráno už okolo 5 ej vtedy ešte obžalovaná v byte bola. Obžalovanú zbadal prvý krát okolo 7 keď vyšla z izby.
Svedkyňa G. T. využila svoje zákonné právo a ako sestra odmietla k veci vypovedať.
V rámci prípravného konania bola vo veci vykonaná rekognícia podľa fotografii na základe ktorých poškodený Z. N. opoznal Y. M. ako osobu, ktorá ho mala lúpežne prepadnúť a taktiež pri vykonaní konfrontácii medzi Y. M. a poškodeným Z. N. poškodený N. označil Y. M. ako osobu, ktorá od neho pýtala peniaze a chcela ho napadnúť. Obžalovaná Y. M. pri konfrontácii uviedla, že poškodeného nikdy nevidela a nenapadla ho.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd nemal jednoznačne za preukázané, že bola to práve obžalovaná, ktorá predmetný deň prepadla poškodeného. Obžalovaná spáchanie tohto trestného činu od začiatku prípravného konania popierala. V podstate výpoveď obžalovanej potvrdil svedok I. I., ktorý uviedol, že obžalovaná sa mala v predmetný deň nachádzať u nich doma a na tento deň si veľmi dobre pamätá. Obžalovanú usvedčil a opoznal v prípravnom konaní poškodený Z. N., ktorý však na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu zmenil svoju výpoveď a uviedol, že nie si na 100% istý, že obžalovaná je tou osobou, ktorá ho predmetný deň prepadla. Uviedol, že sa podobá, ale v žiadnom prípade nie je si 100% istý. Takisto po dopočutí na hlavnom pojednávaní poškodený N. zotrval na svojom tvrdení, že nemôže jednoznačne obžalovanú označiť ako páchateľku predmetnej trestnej činnosti a to i z dôvodov, že po skutku stretol asi tri osoby, ktoré sa podobali na páchateľku, dokonca jedna z nich ešte viac ako obžalovaná a bola i rovnako oblečená.
Nemôže so 100% istotou povedať, že obžalovaná je tá osoba, ktorá ho prepadla.
Pokiaľ ide o odmietnutia vypovedať sestrou obžalovanej v žiadnom prípade tým nemožno tejto implantovať záujem obžalovanú chrániť - táto skutočnosť nevyplýva zo žiadnych dôkazov zadokumentovaných v spisovom materiály.
V prípade pochybnosti o vine, keď v prípade rozporov po vykonanom dokazovaní, súd musí postupovať miernejšie a teda rozhodnúť v prospech obžalovaného (in dubio pro reo). Vina obžalovaného musí byť preukázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s trestným poriadkom. Pri hodnotení dôkazov súd musí vychádzať z platných zásad trestného konania a tam kde existujú rozpory tvrdeniach svedkov, poškodených, ktoré sa nepodarilo odstrániť, tieto rozpory súd musí vyhodnocovať v prospech obžalovaného, použijúc tradičnú zásadu in dubio pro reo a nie v neprospech obžalovaného.
Zo zásady prezumpcie neviny, uvedenej v ustanovení § 2 odsek 4 Trestného poriadku, ktorá vychádza z úpravy ustanovenej v čl. 50 odsek 2 Ústavy a z čl. 40 odsek 2 Listiny základných práv a slobôd vyplýva, že ak po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, nemožno rozhodnúť v neprospech obžalovaného.
Prezumpcia neviny znamená, že nedokázaná vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina.
Vzhľadom k vyššie uvedenému ako aj vzhľadom na skutočnosť, že vo veci už nebolo možné vykonať ďalšie dokazovanie, keďže žiadne iné osoby pri skutku prítomné neboli a ani sa nevedeli vyjadriť kde sa obžalovaná v predmetnom čase mohla nachádzať a ktoré by ozrejmili jednoznačné konanie obžalovanej nemožno urobiť jednoznačný záver, že predmetného skutku sa dopustila obžalovaná a preto súd obžalovanú spod obžaloby oslobodil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd Bratislava cestou Okresného súdu Bratislava III.