Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5C-216-2013.pdf
PDF · 76.51 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/216/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudcom JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci navrhovateľky P. W., rod. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XX, U. O. proti odporcom 1. T. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. X, U. O., 2. mal. K. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XX, U. O., zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa v konaní o zapretie otcovstva takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že T. W., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX nie je otcom maloletého K. W., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX z matky P. W., rod. X., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX.
Žiadnemu z účastníkov konania súd ne p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 5.11.2013 domáhala, aby súd určil, že odporca v 1. rade nie je otcom mal. K. W. - odporcu v 2. rade. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom v 1. rade uzavrela manželstvo dňa 1.5.2010 v Starej Ľubovni. V auguste 2012 sa s odporcom v 1. rade od seba odsťahovali z dôvodu manželskej krízy. Odvtedy neudržiavali medzi sebou žiadne styky, ani spolu intímne nežili. V januári 2013 sa rozviedli a v čase pred rozvodom, v decembri 2012, sa navrhovateľka stýkala s priateľom Y. P. a otehotnela. Zákonná domnienka otcovstva svedčí odporcovi v 1. rade, avšak tento nemôže byť biologickým otcom dieťaťa. Navrhovateľkin priateľ Y. P. otcovstvo k mal. K. W. uznáva a tento je aj jeho biologickým otcom.
Súd uznesením č.k. 5C/216/2013-38 zo dňa 28.2.2014 ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa.
Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach a odporcovi v 1. rade a kolíznemu opatrovníkovi odporcu v 2. rade doručil návrh na začatie konania na vyjadrenie.
Odporca v 1. rade sa k návrhu vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.3.2014. Uviedol, že s súhlasí s tým, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko s navrhovateľkou nemajú pochybnosti o tom, že mal. K. nie je jeho syn, keďže v čase, keď navrhovateľka otehotnela, odporca v 1. rade s ňou už nemal žiaden vzťah a neboli spolu. Súčasne uviedol, že pracuje v Bratislave a vec by sa zbytočne naťahovala, keď nebude môcť prísť na pojednávanie a súčasne by musel vynaložiť aj finančné prostriedky na to, aby sa na pojednávanie dostavil.
Navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 18.3.2014 žiadala, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko nemá s odporcom v 1. rade žiadne pochybnosti o tom, že mal. K. nie je syn odporcu v 1. rade. Navrhovateľka ďalej uviedla, že nechce, aby sa vec naťahovala a mal. syn mal priezvisko po odporcovi v 1. rade. Tiež uviedla, že odporca v 1. rade je doma málokedy, keďže pracuje v Bratislave.
Kolízny opatrovník odporcu v 2. rade sa k návrhu písomne nevyjadril.
Pojednávania nariadeného na deň 6.5.2014 sa nezúčastnil odporca v 1. rade, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 2.5.2014 a navrhol, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v jeho neprítomnosti.
Navrhovateľka na pojednávaní trvala na podanom návrhu z dôvodov v ňom uvedených. Spresnila, že s odporcom v 1. rade nežili v spoločnej domácnosti minimálne od júla 2012. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4P/123/2012-60 zo dňa 15.1.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 25.1.2013. V čase počatia maloletého K. sa pohlavne stýkala a žila s priateľom Y. P. a tento je aj otcom mal. K..
Kolízny opatrovník na pojednávaní s poukazom na podaný návrh, vyjadrenia navrhovateľky a odporcu v 1. rade i s poukazom na rozsudok tunajšieho súdu č.k. 4P/123/2012-60 zo dňa 15.1.2013 navrhol, aby súd návrhu navrhovateľky vyhovel a určil, že odporca v 1. rade nie je otcom mal. K. W. - odporcu v 2. rade.
Súd na základe vykonaného dokazovania, najmä výpoveďami navrhovateľky a kolízneho opatrovníka mal. dieťaťa, listinnými dôkazmi - rodným listom mal. dieťaťa zistil tento skutkový stav:
Dňa XX.X.XXXX sa narodil mal. K. W., ktorá má v rodnom liste ako otca zapísaného odporcu v 1. rade. Manželstvo navrhovateľky a odporcu v 1. rade bolo v čase narodenia dieťaťa už rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 4P/123/2012-60 zo dňa 15.1.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.1.2013. Z výpovede navrhovateľky i vyjadrení odporcu v 1. rade vyplýva, že otcovstvo odporcu v 1. rade k mal. K. je jednoznačne vylúčené, pretože v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa, navrhovateľka s odporcom v 1. rade spolu nežili a nemali spolu pohlavný styk. Biologickým otcom mal. dieťaťa je priateľ navrhovateľky Y. P., s ktorým navrhovateľka v čase počatia mal. dieťaťa mala pohlavný styk.
Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej iba „Zákon o rodine“) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh je dôvodný, pretože z vykonaného dokazovania je zrejmé, že otcom mal. dieťaťa nie je odporca v 1. rade, ktorému svedčí I. domnienka otcovstva ako manželovi navrhovateľky podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, ale iný muž, pričom navrhovateľka spresnila, že biologickým otcom mal. dieťaťa je Y. P.. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrhu vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov konania súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko navrhovateľka, hoci bola v konaní úspešná a patrila by jej náhrada trov konania, si žiadne trovy konania neuplatnila, zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy vznikli, preto jej súd trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15
dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého
odvolanie smeruje.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.