Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/7/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého O. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúceho z matky E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, práv. zast. JUDr. Ivetou Hrebenárovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Grešova 7, na návrh navrhovateľa: W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, t. č. J.. S. XXX, C. C., práv. zast. JUDr. Evou Petránovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Puškinova 16, v konaní o zrušenie výživného, o odvolaní navrhovateľa W. Z. proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -52 zo dňa 11.12.2013 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o trovách konania.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči mal. O. Z., nar. XX.XX.XXXX určenú rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. -34 zo dňa 04.09.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 25.01.2010, ku dňu 05.08.2013.

Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa domáhal zrušenia výživného na maloletého O. Z. s účinnosťou od 01.03.2013 z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 04.09.2009 bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého O. sumou 100 Eur mesačne k rukám matky. V priebehu rozvodového konania vedeného pred Okresným súdom Prešov pod sp.zn. bolo preukázané, že navrhovateľ nie je otcom maloletého O.. Na Okresnom súde Prešov je vedené pod sp. zn. konanie o určenie otcovstva k maloletému O.. Keďže navrhovateľ nie je otcom maloletého O., vznikla nutnosť upraviť pomery účastníkov zrušením, resp. znížením výživného na maloletého O..

Navrhovateľ podaním zo dňa 25.04.2013 navrhol zrušiť jeho vyživovaciu povinnosť ku dňu 05.03.2013 a ďalším podaním ku dňu 21.03.2013. Na pojednávaní navrhol zrušiť vyživovaciu povinnosť ku dňu narodenia dieťaťa z dôvodu, že bolo úspešne zapreté jeho otcovstvo, preto nadobudnutím právoplatnosti uvedeného rozsudku zanikajú ku dňu narodenia dieťaťa všetky jeho rodičovské práva a povinnosti.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. o rodine, ako aj mal preukázané, že došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. S poukazom na to, že pri zmene pomerov je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie vyživovacej povinnosti a ktoré sa závažným spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy.

Právoplatný rozsudok o zapretie otcovstva súdu č.k. -105 zo dňa 28.03.2013, ktorým bolo určené, že navrhovateľ W. Z. nie je otcom maloletého O. Z. pochádzajúceho z matky E. Z., ktorý nadobudol právoplatnosť 05.08.2013, má za následok zánik vyživovacej povinnosti medzi otcom a dieťaťom. Rozhodnutie o výživnom pre dieťa sa vo vzťahu k otcovi stane neúčinným dňom právoplatnosti výroku rozsudku o zapretí otcovstva tohto muža. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že manžel matky bol považovaný až do právoplatného skončenia konania o zapretie otcovstva za otca dieťaťa a trvala jeho vyživovacia povinnosť. Preto považoval návrh navrhovateľa za dôvodný v časti zrušenia vyživovacej povinnosti, ktorú určil ku dňu právoplatnosti výroku rozsudku o zapretí otcovstva, t. j. ku dňu 05.08.2013.

Výrok o trovách konania odôvodnil ust. , pričom dôvody hodné osobitného zreteľa videl v povahe predmetu konania, ako aj v skutočnosti, že účastníkom konania je maloleté dieťa.

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol rozsudok zmeniť tak, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči maloletému O. Z. bude zrušená ku dňu 30.05.2005, resp. žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolanie bolo odôvodnené ust. tvrdiac, že v konaní došlo k vadám uvedeným v a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolateľa, ak súd žalobe na zapretie otcovstva vyhovie, potom účinky určenia otcovstva zanikajú ex tunc k momentu narodenia dieťaťa a dovtedy určený matrikový otec - navrhovateľ - nemá spätne ku dňu narodenia voči dieťaťu žiadne rodičovské práva a povinnosti, teda ani povinnosť vyživovaciu. V tejto súvislosti poukázal na Komentár Zákona o rodine vydaný v Prahe : C.H.B. Beck, 2011, 377 strana.

Navrhovateľ v odvolaní ďalej vyslovil svoj nesúhlas s konštatovaním súdu prvého stupňa, že rozhodnutie o výživnom pre dieťa sa vo vzťahu k otcovi stane neúčinným dňom právoplatnosti výroku rozsudku o zapretí otcovstva tohto muža. Ak by mal rozsudok o zapretie otcovstva konštitutívne účinky ex nunc, tak ako to uvádza súd prvého stupňa, zanikli by právne účinky určenia otcovstva až právoplatnosťou rozsudku a matrikový otec, ktorý úspešne zaprel otcovstvo by nemal právo na refundáciu žiadnych plnení výživného, ktoré plnil za iného podľa ust. § 79 Zákona o rodine, lebo by platilo, že v čase do právoplatnosti rozsudku o zapretí otcovstva plnil za seba.

Postupom súdu prvého stupňa, a to jeho rozhodnutím preto navrhovateľovi bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces a právo na súdnu ochranu. Rozhodnutie súdu je tiež v rozpore so zásadou dobrých mravov a zásadou spravodlivosti. Pri dodržaní princípov spravodlivosti nemožno od muža, ktorému len svedčí právna domnienka určenia otcovstva žiadať, aby akceptoval svoju povinnosť živiť dieťa, o ktorom vie, že nie je jeho, a to až do času, kým súd nevysloví zapretie otcovstva a už vôbec nie, ak znaleckým posudkom bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ nie je otcom, teda je zrejmé, že pre plnenie výživného zo strany navrhovateľa nebudú dané podmienky. Opačným postupom by sa totiž vylúčila možnosť navrhovateľa, ktorý úspešne zaprel otcovstvo k dieťaťu, aby sa domáhal náhrady výživného na dieťa proti tomu, za koho plnil podľa ust. § 79 Zákona o rodine. V tejto súvislosti poukázal aj na judikatúru R 65/1965, R 38/1969.

Navrhovateľ taktiež žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov tak prvostupňového ako aj odvolacieho konania, lebo súdne konanie nezavinil, žaloba je dôvodná, nemohol sa mu vyhnúť, čo neprimerane zasiahlo do jeho osobného a majetkového statusu. Navrhol preto napadnutý rozsudok zmeniť a zrušiť vyživovaciu povinnosť k 30.05.2005 a priznať mu trovy prvostupňového konania vo výške 534,14 Eur a odvolacieho konania vo výške 81,45 Eur, resp. zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a priznať mu trovy odvolacieho konania vo výške 81,45 Eur. Žiadané trovy konania boli vyčíslené.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrila matka maloletého tak, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Má za to, že k zániku vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči maloletému O. Z. došlo ku dňu právoplatnosti výroku rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 28.06.2013, ktorým bolo určené, že otcom maloletého O. Z. nie je W. Z., teda ku dňu 05.08.2013.

K vyčísleným trovám právneho zastúpenia navrhovateľa uviedla, že v návrhu navrhovateľ žiadal vyživovaciu povinnosť k maloletému O. zrušiť s účinnosťou odo dňa vyhlásenia rozsudku, alternatívne, aby navrhovateľ bol zaviazaný uhrádzať výživné na maloletého O. vo výške 28 Eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2013. V čase podania návrhu na začatie konania o zrušenie výživného k maloletému O. mal navrhovateľ vedomosť o prebiehajúcom konaní o zapretie otcovstva. Opakovane zmenil petit žaloby v predmetnom konaní, kedy žiadal, aby bola jeho vyživovacia povinnosť voči maloletého O. zrušená odo dňa 05.03.2013, následne od 21.03.2013 a na pojednávaní 20.11.2013 žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť ku dňu narodenia dieťaťa. Podania navrhovateľa, ktorými menil žalobné návrhy boli teda neúčelné.

Vzhľadom na uvedené navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny v plnom rozsahu potvrdiť a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznať.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.

Krajský súd v Prešove ( ďalej len "odvolací súd" ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa v znení neskorších predpisov ( ďalej len ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. , s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 25.04.2014 zistil, že odvolanie je dôvodné čiastočne, a to čo do výroku o trovách konania.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní vo veci správne rozhodol. Nič na ním zistenom skutkovom stave sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, čo do veci samej, na ktoré v zmysle ust. odkazuje. Súd prvého stupňa správne rozhodol, keď zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči maloletému O. Z. ku dňu 05.08.2013.

Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde ku zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia ( , , Zákona o rodine ).

V prípade, ak došlo k podstatnej zmene pomerov, je možné zmeniť súdne rozhodnutia o výživnom pre deti, a to aj spätne, od času, keď došlo k zmene pomerov.

Kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je oprávnený od neho požadovať úhradu toho plnenia a úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Toto právo sa premlčuje podľa osobitného predpisu ( § 79 citovaného Zákona o rodine ).

Pre zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom pre maloleté deti, a to aj spätne, od času, kedy došlo k zmene pomerov, môže dôjsť podľa ust. Zákona o rodine, a V prejednávanom prípade bolo jednoznačne preukázané, že k zmene pomerov došlo dňom právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo zapreté otcovstvo navrhovateľa k maloletému O..

Citovaná úprava predstavuje tiež osobitný rodinnoprávny inštitút, ktorý sa neposudzuje v zmysle občianskoprávnej úpravy. Pokiaľ súd vyhovie žalobe o určenie otcovstva k dieťaťu, ku ktorému manžel matky predtým úspešne zaprel otcovstvo, musí pred rozhodnutím o výžive zisťovať, či a do akej miery plnil manžel matky svoju vyživovaciu povinnosť do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zapretí otcovstva, keďže dovtedy sa považuje za otca dieťaťa a má k nemu vyživovaciu povinnosť. Teda otcovi

určenému prípadným rozhodnutím súdu nemožno uložiť platenie výživného na toto dieťa aj za čas, po ktorý dieťaťu poskytoval výživné iný muž, ktorého otcovstvo k dieťaťu bolo neskôr právoplatným rozhodnutím súdu zapreté. Plnením, ktoré za určené otca poskytol niekto iný, nárok dieťaťa do výšky poskytnutého plnenia zaniká. Zákon teda subjektu, ktorý plnil vyživovaciu povinnosť za iného, priznáva možnosť nárokovať si úhradu poskytovaného plnenia. Pri zapretí otcovstva sa začiatok lehoty pre muža, ktorý úspešne zaprel otcovstvo, viaže na právoplatnosť rozsudku o určení otcovstva. Manžel matky sa až do právoplatného skončenia konania o zapretie otcovstva považuje za otca dieťaťa a trvá jeho vyživovacia povinnosť k dieťaťu ( ).

Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k maloletému O. zrušil ku dňu 05.08.2013, t. j. ku dňu právoplatného rozsudku súdu o zapretí jeho otcovstva k maloletému O..

V konaní totiž bolo nepochybné, že navrhovateľ, ako manžel matky sa považoval za otca maloletého O. až do rozvodu navrhovateľa a matky maloletého, t. j. do právoplatného rozsudku súdu Okresného súdu Prešov č.k. -34 zo dňa 04.09.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 04.11.2009. Navrhovateľ úspešne zaprel otcovstvo k maloletému O. rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť 05.08.2013. Práve od uvedeného dátumu je možné vychádzať z toho, že k uvedenému dátumu došlo k zmene pomerov, čo sa týka vyživovacej povinnosti k maloletému O.. Až dovtedy manžel matky bol považovaný za otca maloletého dieťaťa a trvala jeho vyživovacia povinnosť k maloletému O..

Súd prvého stupňa sa dôsledne riadil vyššie uvedeným, preto vo veci aj správne rozhodol.

K odvolacím dôvodom navrhovateľa odvolací súd ešte uvádza, že navrhovateľ vo svojom návrhu žiadal zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa ohľadom výživného k maloletému dieťaťu, a to zrušiť jeho vyživovaciu povinnosť s účinnosťou odo dňa vyhlásenia rozsudku vo veci samej. Následnými podaniami menil návrh čo do dátumu, ku ktorému žiadal zmeniť rozsudok o výživnom tak, že jeho vyživovacia povinnosť mala byť zrušená, a to najprv ku dátumu 05.03.2013, kedy neuviedol dôvod prečo žiada k tomu dátumu, následne k dátumu 21.03.2013, t. j. od doručenia znaleckého posudku z odboru genetiky, analýza DNA, ktorým bolo vylúčené jeho otcovstvo k maloletému a následne žiadal zrušiť jeho vyživovaciu povinnosť k 30.05.2005, t. j. ku dňu narodenia maloletého O.. Ani jedna zmena návrhu však nebola pripustená súdom prvého stupňa. Avšak ani toto pochybenie procesného charakteru súdom prvého stupňa nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súdom prvého stupňa totiž bolo správne rozhodnuté, keď bola zrušená vyživovacia povinnosť navrhovateľa k maloletému O. ku dňu 05.08.2013, t. j. ku dňu právoplatného rozsudku súdu o zapretí otcovstva navrhovateľa k maloletému O.. Je preto správne konštatovanie súdu prvého stupňa, že až do právoplatného rozsudku súdu o zapretí otcovstva sa za otca maloletého považoval navrhovateľ.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok vo veci samej postupom podľa ako vo výroku vecne správny potvrdil.

Výrok o trovách konania bol odvolacím súdom postupom podľa zrušený a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia bol rozsudok v uvedenej časti vrátený súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Súd prvého stupňa totiž výrok o trovách konania nedostatočne odôvodnil, pritom aplikoval ust. Nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania zakladá dôvod jeho zrušenia, lebo nedostatočným odôvodnením sa účastníkom konania postupom súdu odňala možnosť pred súdom uplatniť relevantné odvolacie dôvody, ktorými by bolo možné náležite vyjadriť odvolacie dôvody proti tej časti rozsudku, ktorá je nedostatočne odôvodnená.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o trovách konania tak, aby jeho rozhodnutie zodpovedalo ust. , t. j. aby bolo riadne odôvodnené tak, aby dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uvedeným výrokom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.