Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/49/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcom v 1. rade J. H., N.. XX. XX. XXXX, A. M. XXX, v 2. rade V. A., N.. XX. XX. XXXX, A. M.Á. XXX, v konaní o zaplatenie 105,33 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Návrh sa z a m i e t a .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 28. 03. 2013, uplatnil navrhovateľ voči odporcom pohľadávku 105,33 eur s úrokmi z omeškania 9,25 % ročne od 09. 12. 2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Poukázal na to, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa a nasl. s postupcom Všeobecnou úverovou bankou, a. s. Bratislava, bola mu postúpená pohľadávka voči odporcom. Postupca a odporca uzatvorili dňa 12. 12. 2007 zmluvu č. 2394205656 (ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Na základe uvedenej zmluvy VÚB, a. s. poskytla odporcovi peňažné prostriedky, ale odporca nesplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. Postupca odstúpil od zmluvy a vyzval odporcov na úhradu dlžnej sumy, pričom pohľadávka ku dňu postúpenia navrhovateľovi predstavovala 105,33 eur a predstavuje zostatok z istiny. Odporca v 2. rade uznal vyššie uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku. Podaním zo dňa 30. 04. 2014 v odpovedi na výzvu súdu uviedol, že na základe zmluvy boli realizované platby z účtu odporcu v 1. rade vo výške 2 174,21 eur, poplatky boli zaúčtované spolu vo výške 108,95 eur a debetné úroky 30,64 eur. Ako kreditné operácie boli zaúčtované prijaté platby na účet vo výške 2 208,46 eur. Súčet debetných operácií potom predstavoval sumu 2 313,79 eur a súčet kreditných operácií sumu 2 208,46 eur.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 06. 05. 2014, na ktoré boli účastníci riadne a včas predvolaní (predvolanie odporcovi v 1. rade mal súd preukázané fikciou podľa ). Navrhovateľ svoju neprítomnosť ospravedlnil prostredníctvom advokátskej kancelárie, odporcovia svoju neprítomnosť neospravedlnili. S poukazom na ustanovenie potom súd vec prejednal aj v neprítomnosti účastníkov; prihliadol pritom na obsah spisu a predložené listinné dôkazy.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že dňa 12. 12. 2007 uzavrela VÚB, a. s. ako veriteľ, zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov služieb flexiúčtu s odporcom ako dlžníkom. Predmetom zmluvy bolo otvorenie a vedenie bežného účtu č. 2394205656/0200 na meno odporcovu v 1. rade s tým, že v kolónke „flexidebet“ bolo len dojednané, že povolené prečerpanie na účte bude automaticky

nastavené po splnení kritérií stanovených bankou. Úroková sadzba povoleného prečerpania k dátumu podpisu zmluvy bola 16,9 % ročne, pričom jej výška môže byť pri nastavení limitu prečerpania odlišná. Banka úrokovú sadzbu vyhlasuje zverejnením. Súčasne bola odporcovi poskytnutá platobná karta „Medzinár. PK Maestro“ s denným limitom 15 000,-Sk. Navrhovateľ však nepredložil dôkazy preukazujúce „nastavenie“ flexidebetu a jeho výšky. Z histórie platobných transakcií úveru vyplýva, že sa jednalo o obvyklý bežný účet, na ktorý odporcovi v 1. rade prichádzali rôzne platby a z tohto účtu odporca v 1. rade uskutočňoval výbery, resp. platil úhrady. Posledný vklad na účet bol zaznamenaný dňa 07. 04. 2008 (suma 15 000,-Sk poukázaná P. D.) a po zaúčtovaní posledného kreditného úroku 30. 04. 2008 bol kreditný zostatok na účte 245,01 eur. Od tohto dátumu už na účte boli zaznamenané iba debetné operácie a to poplatky za vedenie konta a za spracovanie exekúcie až do 06. 09. 2011, kedy bola podľa údajov v tejto histórii zaznamenaná čiastka „debetný úrok zinkasovaný mínus 105,33“. Žiadna ďalšia komunikácia medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom v 1. rade, pokiaľ ide o vedenie účtu, nebola predložená. Dňa 04. 07. 2012 bola V. A. podpísaná listina „dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (ďalej len „Dohoda“), ktorou V. A. pristúpila k záväzku J. H. podľa a nasl. a uznala tento záväzok vo výške 105,33 eur, náklady na inkasné konanie vo výške 15,80 eur, úroky z omeškania 9,25 eur od 15. 11. 2011 do zaplatenia s tým, že sa zaviazala splatiť záväzok v splátkach po 20,-eur mesačne, dátum prvej splátky 28. 07. 2012. Navrhovateľ zaslal obidvom odporcom pokus o zmier zo dňa 20. 02. 2013, ktorým ich vyzval zaplatiť dlžnú sumu 117,08 eur najneskôr do 27. 02. 2013.

Podľa , o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ZSÚ) v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 ZSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g/ ZSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 5 ZSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 2 písm. a/, b/ ZSÚ na účely tohto zákona sa rozumie a/ Spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. b/ Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuj poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa , (ďalej len „Obč. zák.“) v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Navrhovateľ vo vzťahu k odporcovi v 1. rade odvodzoval nárok zo zmluvy, ktorou bola však medzi jeho právnym predchodcom a odporcom v 1. rade dojednané iba otvorenie bežného účtu. Navrhovateľ nepredložil dôkaz preukazujúci uzavretie zmluvy o zriadení flexiúčtu, teda účtu, ktorým by odporcovi bolo povolené prečerpanie finančných prostriedkov na bežnom účte. Z histórie platobných transakcií úveru pritom vyplýva, že odporcovi v 1. rade ani nebolo povolené prečerpanie na bežnom účte, pričom

mínusový zostatok - vyčíslený ku dňu 06. 09. 2011 sumou 105,33 eur predstavuje iba poplatky za vedenie konta flexiúčet, debetné úroky a poplatky za spracovanie exekúcie.

Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení , orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabené nároky predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol spotrebiteľský právny vzťah (opak navrhovateľ v konaní nepreukázal), a potom súd v zmysle citovanej právnej úpravy skúmal dôvodnosť uplatneného nároku. Pohľadávka pôvodného veriteľa bola navrhovateľovi postúpená zmluvou zo dňa 08. 12. 2011, ktorou vo vzťahu k odporcovi v 1. rade bola postúpená istina 105,33 eur. Z histórie platobných transakcií úveru však vyplýva, že táto čiastka predstavuje iba poplatky za vedenie účtu a navrhovateľ nepreukázal ich dojednanie. Potom v zmysle citovanej právnej úpravy navrhovateľovi tieto poplatky nepatria, keďže neboli individuálne dojednané. Navyše, z jedinej zmluvy, ktorú navrhovateľ predložil vyplýva, že v nej nebola dojednaná RPMN. Potom v zmysle § 4 ods. 2, písm. g/ ZSÚ by sa jednalo o úver bezúročný a bez poplatkov. Odporca v 1. rade prestal vykonávať akékoľvek operácie na bežnom účte 15. 04. 2008, pričom nárok bol uplatnený na súde až 28. 03. 2013, teda po uplynutí zákonnej premlčacej doby v zmysle § 100 a 101 Obč. zák. Vzhľadom na úpravu platnú od 01. 01. 2014, súd z úradnej povinnosti musel prihliadnuť aj na premlčanie nároku navrhovateľa.

Vo vzťahu k odporkyni v 2. rade odvodzoval navrhovateľ nárok z Dohody.

Podľa § 533 Obč. zák. kto bez súhlasu dlžníka dohode písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Podľa § 5558 Obč. zák. ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že uznaním dlhu sa zakladá tzv. vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase uznania trval. Znamená to, že aj dlžník, ktorý svoj dlh uznal, môže namietať, že dlh nevznikol alebo, že v čase uznania už netrval, pričom svoje tvrdenie musí preukázať.

Tým, že odporkyňa v 2. rade v dohode pristúpila k záväzku odporcu, stala sa dlžníčkou popri odporcovi v 1. rade. Aj keď uznala dlh, súd s poukazom na ustanovenie zisťoval, či je daná zákonná prekážka alebo zákonný dôvod, ktorá by bránila navrhovateľovi uplatniť nárok voči odporkyni v 2. rade. Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že odporca v 1. rade nebol povinný zaplatiť navrhovateľovi (ani jeho právnemu predchodcovi) žiadne poplatky, nakoľko takéto neboli dojednané. Navrhovateľ v špecifikácii nároku zo dňa 30. 04. 2014 vyčíslil ako debetné operácie na účte odporcu v 1. rade čiastkou 108,95 eur. Potom suma 105,33 eur v celom rozsahu predstavuje poplatky, ktoré boli odporcovi v 1. rade zaúčtované, hoci veriteľ na tieto poplatky nárok nemal. Nakoľko ku dňu podpísania dohody, t. j. 04. 07. 2012, neexistoval dlh odporcu v 1. rade voči veriteľovi vo výške 105,33 eur, podpísaním dohody nenastali účinky uznania dlhu, a preto súd návrh zamietol aj voči odporkyni v 2. rade.

Náhradu trov konania si uplatnil iba navrhovateľ, ktorý však v konaní nebol úspešný. Odporcovia si náhradu trov konania neuplatnili, a preto súd rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.