Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17CoP-29-2014.pdf
PDF · 84.84 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/29/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudcov JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci navrhovateľky D. M., invalidnej dôchodkyne, štátnej občianky SR, bytom L. XXX proti odporcovi T. M., nezamestnanému, štátnemu občanovi SR, bytom L. XXX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému T. M., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. decembra 2013, č.k. 30P/252/2012-47, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov, maloletého T. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že právo zastupovať a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia. Odporcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletého po 80 Eur mesačne, k rukám navrhovateľky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 Eur na účet Okresného súdu Trenčín, do 3 dní. O trovách rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil popisom vykonaných dôkazov, z ktorých vyvodil záver, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi sú dlhšiu dobu narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií. Pri hodnotení manželstva sa zameral predovšetkým na preskúmanie domnienky navrhovateľky, či odporcom deklarovaný manželský život nie je iba účelovým chovaním v snahe zachovať si doterajší pohodlný život. Mal za preukázané, že odporca je dlhodobo nezamestnaný a príjem nemá ani z príležitostnej práce, keď pracuje zdarma pre kamarátov. Súd sa pokúsil o zmier manželov, umožnil im pracovať na riešení manželskej krízy konzultáciami u psychológa a za tým účelom aj odročil pojednávanie. Psychologické konzultácie účastníkov v auguste a septembri 2013 sa ukázali ako neúspešné. Odporca sa zamestnal iba v októbri 2013, pričom v celom roku 2013 mal príjem iba 2x, a to v októbri 2013 vo výške 2.500 Eur a v novembri 2013 cca 400 Eur. V danom období pracoval odporca iba pod tlakom hrozby rozvodu manželstva v čase medzi prvým a druhým pojednávaním v konaní o rozvod manželstva. Celú ťarchu zabezpečenia domácnosti včítane potrieb odporcu prenechával na navrhovateľku, ktorá má príjem iba z invalidného dôchodku a opatrovateľského príspevku, pričom zabezpečuje aj splátky na škody, ktoré spôsobil odporca pod vplyvom alkoholu. Ďalej konštatoval, že stav, v ktorom sa nachádza v súčasnosti manželstvo účastníkov, znemožňuje vytvárať zdravé rodinné prostredie, v ktorom žije maloletý syn účastníkov a dve seniorky, z ktorých jedna má vážne psychické problémy. Od navrhovateľky nemožno očakávať obnovenie spolužitia s odporcom, nakoľko tento rozvrat zakrýva formálnym vedením
spoločnej domácnosti v záujme zachovania pokoja v dome a občasným odporcom predstieraným záujmom o intímny život pretrváva v manželstve účastníkov už dlhšiu dobu. Za príčinu narušenia spolužitia považoval dlhodobú nezamestnanosť odporcu, ktorý dlhú dobu nemá finančný príjem a rodinu svojím ľahostajným a nezodpovedným prístupom vedie ku strádaniu. Zlú situáciu v manželstve umocnilo aj zvýšené požívanie alkoholických nápojov odporcom a skutočnosť, že odporca si na spôsob života pracovať len príležitostne zvykol a ani hrozba rozvodu manželstva ho nedonútila prehodnotiť postoje k jeho povinnostiam. Vyslovil názor, že manželstvo účastníkov si neplní svoj spoločenský účel, ktorý spočíva predovšetkým vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom by manželia mali žiť vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytovať si navzájom duševnú i materiálnu pomoc a ich manželstvo existuje iba ako formálne pretrvávajúci zväzok muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, bez vzájomnej manželskej podpory a starostlivosti, čo pretrváva už dlhšiu dobu. Zároveň upravil aj práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva účastníkov na čas po rozvode, keď maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá jeho výchovu aj starostlivosť zabezpečuje. Výživné od otca stanovil sumou 80 Eur mesačne, s prihliadnutím na vek a bežné potreby 16-ročného študenta školy stredného typu. Prihliadol na osobné a zárobkové pomery účastníkov, keď navrhovateľka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 120 Eur a opatrovateľského príspevku vo výške 173 Eur za opatrovanie matky odporcu. Odporca má iba príležitostné príjmy z prác automechanika, pričom sám potvrdil, že práce vykonáva zvyčajne zdarma. Nakoľko je zdravý, bude si musieť zabezpečiť prácu s príjmom, z ktorého bude môcť plniť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý navrhol jeho zrušenie. V odvolaní vyčítal súdu prvého stupňa, že neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vyslovil názor, že manželstvo účastníkov je funkčné a je nádej, že sa môže zachovať do budúcnosti. V súčasnosti prechádza krízou, ktorá sa dá prekonať, lebo účastníci žijú v spoločnej domácnosti, spolužitie nebolo prerušené. Trávia spolu aj voľný čas, pričom odporca sa stará o spoločnú domácnosť a spoločne vychovávajú syna. Jeho nezamestnanosť vyplýva hlavne z nedostatku pracovných príležitostí v regióne a v jeho veku. Intenzívne si hľadá prácu, je evidovaný na úrade práce, kde pravidelne predkladá potvrdenia o hľadaní práce. Rodina nestráda, nakoľko prispieva do rodiny z príležitostných prác a aj iným spôsobom, napríklad zabezpečovaním dreva na kúrenie na zimu, starostlivosťou o dom. Rozpory medzi účastníkmi považoval za krátkodobé, keďže má snahu ich aktívne riešiť.
Navrhovateľka vo vyjadrení žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť. Zotrvala na stanovisku, že manželstvo účastníkov je nefunkčné a nie je nádej na jeho zachovanie. Poprela tvrdenia odporcu o spoločnom trávení voľného času. Odporca v domácnosti vykonáva len nevyhnutné práce, ktoré nedokáže zabezpečiť navrhovateľka alebo jej syn. Spochybnila taktiež odporcove snahy o získanie zamestnania, keďže podľa jej znalostí za posledný rok podal iba jednu písomnú žiadosť o zamestnanie a aj to na výzvu úradu práce. Zdôraznila, že rozpory medzi účastníkmi nie sú krátkodobého charakteru, keď so žiadosťou o rozvod váhala takmer 10 rokov. Za najväčší problém vo vzťahu považuje odporcovu závislosť na alkohole, jeho neaktívny prístup ku hľadaniu práce, ako aj rozdielne záujmy.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v celom rozsahu a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.
Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ až f/ citovaného zákonného ustanovenia.
Odporca v odvolaní vyčíta súdu prvého stupňa, že neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čo je dôvodom na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a ďalej, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.).
Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný v prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť.
Odporca však v odvolaní neuvádza, o aké dôkazy sa malo jednať, ktoré by bol v konaní navrhol a súd ich nevykonal. Z obsahu spisu pritom táto skutočnosť rovnako nevyplýva. Zo zápisnice o pojednávaní, ktoré sa konalo 16.12.2013 a na ktorom aj bolo vyhlásené konečné rozhodnutie vyplýva, že účastníci sa vyjadrovali k existencii ďalšieho spolužitia, ako aj svojim zárobkovým a majetkovým pomerom. Z ich výpovedí nie je zrejmé, že by navrhovali vykonanie akýchkoľvek ďalších dôkazov. Výslovne uviedli aj na otázku súdu, že nemajú ďalšie návrhy na dokazovanie. Návrhy na dokazovanie nevyplývajú ani z obsahu zápisnice zo dňa 13.05.2013, ktoré bolo odročené za účelom návštevy RPPS ÚPSVaR Trenčín za účelom riešenia manželskej krízy účastníkov, pričom odporca mal predložiť doklady o svojom príjme za obdobie do ďalšieho pojednávania. Je tak zrejmé, že dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nie je daný.
Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., ktorý odporca taktiež uplatňuje vo svojom odvolaní, spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
Odporca v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než prvostupňový súd a robí z vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery, týkajúce sa skutočnosti, či manželstvo účastníkov ešte plní svoje úlohy a či je reálny predpoklad na ich obnovení.
Odvolací súd preskúmaním zistil, že súd prvého stupňa vyhodnotil vykonané dôkazy v súlade s ust. § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pre svoje závery o príčinách rozvratu manželstva, ktoré spočívajú predovšetkým v dlhodobej nezamestnanosti odporcu, ktorý nemá finančný príjem a nevyvíja dostatočnú starostlivosť o zabezpečenie primeranej práce, vychádzal súd prvého stupňa zo zhodných tvrdení účastníkov, ako aj potvrdení zamestnávateľov odporcu a úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, z ktorých tieto skutočnosti jednoznačne vyplývajú.
Zo spisu vyplýva, že súd prvého stupňa pristupoval k rozhodnutiu o rozvode manželstva uvážlivo a ponechal dostatočný priestor na prípadnú úpravu vzťahov medzi účastníkmi s možnosťou, aby odporca zmenil prístup k zabezpečeniu rodiny a zlepšenia vzťahov medzi manželmi. Návrh na rozvod manželstva bol totiž podaný 23.08.2012 a rozhodnutie o rozvode bolo vydané súdom prvého stupňa len v decembri 2013, t.j. po uplynutí takmer jeden a pol roku. Súd prvého stupňa dal pritom priestor pre odborné poradenstvo, keď na základe jeho žiadosti Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, referát poradensko-psychologických služieb vykonal v dňoch 19.06. až 16.08.2013 psychologické konzultácie s účastníkmi za účelom zistenia možnosti obnovenia manželského spolužitia. Podľa listu zo dňa 16.08.2013 bol ponechaný čas na ujasnenie motívov, želaní a potrieb účastníkov prostredníctvom psychologického poradenstva, a preto aj bolo odročené pojednávanie, pôvodne určené na 22.08.2013. Listom zo dňa 04.09.2013 však oznámil referát poradensko-psychologických služieb súdu, že navrhovateľ síce uviedol, že podľa neho sa situácia zlepšila, snaží sa vychádzať manželke v ústrety a domnieva sa, že manželka situáciu zveličuje a nevidí to dobré, čo urobí. Navrhovateľku hodnotil referát poradensko-psychologických služieb ako unavenú zo situácie v celej rodine, ktorá je presvedčená, že odporca konal len účelovo, vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie a nevidela dôvod pokračovať v ďalších stretnutiach. Odporučili preto súdu prvého stupňa manželstvo rozviesť, pokiaľ sa navrhovateľka na súdnom pojednávaní nevyjadrí inak.
Vzhľadom na takto zistené skutočnosti nie je možné súdu prvého stupňa vyčítať, že zo zistených dôkazov nedospel ku správnym skutkovým zisteniam, najmä v otázke rozvratu manželstva účastníkov. Zároveň nebolo zistené, že by od vyhlásenia rozhodnutia súdu prvého stupňa do rozhodnutia odvolacieho súdu nastali vo vzťahoch medzi účastníkmi také zmeny, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že rozvrat vzťahov medzi manželmi nie je závažný a trvalý a že manželstvo účastníkov môže ešte plniť svoje úlohy.
Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil.
O trovách bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 144 O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .