Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-9Csp-137-2020.pdf
PDF · 86.36 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-9Csp/137/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a. s., so sídlom Mlynské nivy 44/B, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, právne zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: 1. S. K., K.. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX Bratislava, 2. U. K., K.. XX.XX.XXXX, Z. XX, XXX XX Bratislava, o zaplatenie 243,47 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške 243,47 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy istiny 243,47 eur od 25.11.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť ďalšieho žalovaného. I. Žalobca má proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % stým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 01.12.2019 domáhal proti žalovaným v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 243,47 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete vrátane technologických objektov - regulačných staníc zemného plynu. Žalobca zabezpečuje distribúciu zemného plynu prostredníctvom svojej distribučnej siete ku koncovým odberateľom, zabezpečuje pripojenie k distribučnej sieti a meranie spotreby zemného plynu. Predmetom podnikania žalobcu je okrem iného i distribúcia plynu. Pri kontrole odberného miesta dňa 15.5.2018 bol zistený odber zemného plynu bez uzavretej zmluvy. Pri ukončení zmluvného vzťahu bol na meradle slúžiacom na meranie spotreby plynu dodávaného do miesta spotreby žalovaných zaznamenaný stav 3 367 m3. Pri kontrole dňa 15.05.2018 bol na tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby plynu 3 844 m3 . Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi vznikla škoda neoprávneným odberom plynu. Žalobca dňa 28.5.2018 túto škodu vyčíslil na 243,47 eur. Žalobca vystavil žalovaným daňový doklad číslo 9000292493 na sumu 243,47 eur, ktorú žalovaní žalobcovi v čase splatnosti nezaplatili.
2. Žalobca ako dôkaz označil a predložil vyúčtovanie škody za odber zemného plynu a výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 24.05.2018.
3. Okresný súd Banská Bystrica dňa 11.12.2019 v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz č.k. 13Up/1726/2019, ktorým žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
4. Platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovaným do vlastných rúk, preto Okresný súd Banská Bystrica vec postúpil Okresnému súdu Bratislava 1 ako súdu miestne príslušnému.
5. Žalovaným bola žaloba s prílohami doručená v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku dňa 08.07.2021, žalovaní sa k nej nevyjadrili.
6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) CSP, pričom vykonal dokazovanie žalobcom predloženými listinnými dôkazmi : vyúčtovaním škody za odber zemného plynu a výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 24.05.2018. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany, resp. zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
7. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete vrátane technologických objektov - regulačných staníc zemného plynu. Žalobca zabezpečuje distribúciu zemného plynu prostredníctvom svojej distribučnej siete ku koncovým odberateľom, zabezpečuje pripojenie k distribučnej sieti a meranie spotreby zemného plynu. Predmetom podnikania žalobcu je okrem iného i distribúcia plynu. Pri kontrole odberného miesta dňa 15.05.2018 bol zistený odber zemného plynu bez uzavretej zmluvy. Pri ukončení zmluvného vzťahu bol na meradle slúžiacom na meranie spotreby plynu dodávaného do miesta spotreby žalovaných zaznamenaný stav 3 367 m3. Pri kontrole dňa 15.05.2018 bol na tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby plynu 3 844 m3 . Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi vznikla škoda neoprávneným odberom plynu. Žalobca dňa 28.05.2018 túto škodu vyčíslil na 243,47 eur. Žalobca vystavil žalovaným daňový doklad číslo 9000292493 na sumu 243,47 eur, ktorú žalovaní žalobcovi v čase splatnosti nezaplatili.
8. Podľa § 72 odsek 8 zákona o energetike „Prevádzkovateľ distribučnej siete má právo kontrolovať dodržiavanie technických podmienok podľa § 19 a dodržiavanie pravidiel trhu s plynom pri pripojení a prevádzke odberných plynových zariadení, právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, bezpečnosti technických zariadení, ako aj dodržiavanie podmienok zmluvy o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu.“
9. Podľa § 73 odsek 4 zákona o energetike „Odberateľ plynu je povinný umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete kontrolu odberného plynového zariadenia a určeného meradla v termíne dohodnutom s prevádzkovateľom distribučnej siete.“
10. Podľa § 73 odsek 5 zákona o energetike „Odberateľ plynu je povinný udržiavať pripojené odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave a poskytovať na požiadanie prevádzkovateľovi distribučnej siete v lehote do 90 dní odo dňa vyžiadania technické údaje a revízne správy odberného plynového zariadenia; ak nepredloží požadované údaje a správy v lehote 90 dní, považuje sa jeho odberné plynové zariadenie za technicky nevyhovujúce.“
11. Podľa § 82 odsek 1 zákona o energetike „Neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu, d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu, f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete, prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil.“
12. Podľa § 82 odsek 2 zákona o energetike „Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.“
13. Podľa § 82 odsek 3 zákona o energetike „Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).“
14. Podľa § 82 odsek 4 zákona o energetike „Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.“
15. Pri kontrole odberného miesta dňa 15.05.2018 bol zistený odber zemného plynu bez uzavretej zmluvy. Pri ukončení zmluvného vzťahu bol na meradle slúžiacom na meranie spotreby plynu dodávaného do miesta spotreby žalovaných zaznamenaný stav 3 367 m3. Pri kontrole dňa 15.05.2018 bol na tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby plynu 3 844 m3. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi vznikla škoda neoprávneným odberom plynu. Žalobca dňa 28.05.2018 túto škodu vyčíslil na 243,47 eur. Žalobca vystavil žalovaným daňový doklad číslo 9000292493 na sumu 243,47 eur, ktorú žalovaní žalobcovi v čase splatnosti nezaplatili.
16. Podľa ustanovenia § 559 odsek 1 Občianskeho zákonníka: „Splnením dlh zanikne“.
17. Podľa ustanovenia § 559 odsek 2 Občianskeho zákonníka: „Dlh musí byť splnený riadne a včas.“
18. Podľa prvej vety ustanovenia § 517 odsek 1 Občianskeho zákonníka: „Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.“
19. Podľa § 365 Obchodného zákonníka: „Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.“. Podľa § 369 odsek 1 Obchodného zákonníka platného a účinného k 31. januáru 2013: „Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.“.
20. Žalovaní si svoju povinnosť zaplatiť včas a riadne nesplnili, v dôsledku čoho sa dostali do omeškania.
21. Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka: „ Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“
22. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka , výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobca predložil na preukázanie výšky škody listinné dôkazy, výška škody ani jej vznik nebola v konaní sporná. Súd preto považoval požiadavku žalobcu na zaplatenie sumy 243,47 eur za dôvodnú a žalobe vyhovel. V konaní nebola zo strany žalovaných preukázaná úhrada žalovanej sumy preto súd žalobe vyhovel.
24. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaných popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu a nie sú žalovaní podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania stanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého (v znení ku dňu omeškania žalovaného) je výška úroku z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaní sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto sú povinní zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania 5,00 % ročne z dlžnej sumy od 25.11.2019 do zaplatenia.
25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku podľa pomeru úspechu a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovaným, ktorí neboli v konaní úspešní, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať súdu návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.