Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23Cb-10-2014.pdf
PDF · 118.19 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/10/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, proti odporcovi v 1. rade: Pavol Gábor, Cesta na Kamzík 12, Bratislava, nar. 25. 03. 1965 a odporcovi v 2. rade: Fair Solutions Slovakia, s.r.o., Cesta na Kamzík 12, Bratislava, IČO: 46 143 181, o zaplatenie 93,72 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 93,72 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne od 25. 06. 2013 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 16,50 eura, všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého z odporcov plniť.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 25. 06. 2013 domáhal od odporcov v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 93,72 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne od 25. 06. 2013 až do zaplatenia a náhrady trov konania s odôvodnením, že ide o úhradu navrhovtaeľom vynaložených nákladov súvisiacich s núteným odtiahnutím osobného motorového vozidla. Pri výkone služobnej činnosti príslušníci Krajského dopravného inšpektorátu v Bratislave nariadil navrhovateľovi odstránenie vozidla. Odstraňovanie vozidiel vykonáva navrhovateľ ako právnická osoba založená obcou aj na účel, ktorý má zapísaný ako predmet podnikania „Odťahovacia služba a prevádzkovanie parkoviska...“ Rozhodnutie sa týkalo motorového vozidla EČ: C., ktoré bolo odstránené dňa 04. 02. 2013 v čase o 13.20 hod. z miesta Einsteinova ulica v Bratislave. Navrhovateľ na základe rozhodnutia príslušníka Krajského dopravného inšpektorátu v Bratislave odstránil motorové vozidlo, o čom vyhotovil Zápis o odstránení motorového vozidla. Motorové vozidlo bolo po naložení na odťahovacie vozidlo odvezené a zaparkované na odstavnej ploche Rožňavská ulica 6 v Bratislave v stredisku odťahovacej služby navrhovateľa. Dňa 04. 02. 2013 o 14.30 hod. požiadal o vydanie motorového vozidla odporca v 1. rade, pričom navrhovateľovi predložil svoj preukaz totožnosti a osvedčenie o evidencii vozidla vydané príslušným orgánom Policajného zboru SR. Navrhovateľ odporcovi v 1. rade vozidlo vydal a požiadal ho o úhradu nákladov vzniknutých navrhovateľovi odťahom motorového vozidla vo výške 93,72 eura v súlade s ust. § 563 Občianskeho zákonníka. Odporca v 1. rade k úhrade požadovaných nákladov nepristútil, uznal však dlh čo do dôvodu a výšky.
Súd vydal vo veci dňa 09. 08. 2013 platobný rozkaz č.k. 33Rob/312/2013, proti ktorému podali odporcovia v 1. a 2. rade odpor s odôvodnením, že navrhovateľ odporcu nútil podpísať uznanie dlhu s tým, že mu odmietol vydať vozidlo, kým dlh neuzná. Navrhovateľ uskutočnil odťah protiprávne, nakoľko vozidlo bolo označené značkou, že ho používa invalidný občan. Napokon, navrhovateľ vlastne ani nevie odkiaľ vozidlo odtiahol, v samotnom návrhu si odporuje, raz tvrdí, že z Einsteinovej ulice, raz že od Auparku v Bratislave čo je z právneho hľadiska ohľadom kompetencie navrhovateľa zásadná
otázka. Navrhovateľ napokon ani nevie doložiť skadiaľ vozidlo v skutočnosti odtiahol, v spise absentuje fotodokumentácia.
Navrhovateľ sa v konaní ďalej vyjadril, že odťah vozidla nariadil príslušným Krajského dopravného inšpektorátu v Bratislave z dôvodu, že vozidlo odporcu bolo ponechané na mieste vyhradenom pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom vozidlo nebolo označené v zmysle zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej prevádzke, nakoľko vo vozidle nebol ponechaný platný preukaz občan ZŤP oprávňujúci parkovať na vyhradenom mieste. Navrhovateľ bol povinný na základe rozhodnutia príslušníka PZ takéto vozidlo odstrániť, čím mu vznikli finančné náklady, ktoré žiada uhradiť. Navrhovateľ vyzval odporcu v 1. rade k úhrade nákladov za vykonaný odťah priamo v mieste vydávania vozidiel. Odporca v 1. rade k priamej platbe nepristúpil, tak mu ponúkol možnosť podpísať uznanie dlhu, resp. si dať vystaviť faktúru v mieste sídla navrhovateľa. Odporca v 1. rade si zvolil možnosť podpísania uznania dlhu, pričom svojím podpisom v uznaní dlhu zo dňa 04. 02. 2013 vyhlásil, že súhlasí s týmto zabezpečením pohľadávky, uznáva dlh slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne, nie v tiesni a neuviedol žiadne výhrady.
Svedok Z.. S. E. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že predmetné motorové vozidlo bolo odtiahnuté, nakoľko neoprávnene parkovalo na mieste rezervovanom pre telesne postihnutých bez príslušného označenia. Vozidlo bolo odtiahnuté preto, že preukaz zdravotne ťažko postihnutého občana na tomto vozidle bol v čase odťahu už 2 alebo 3 roky neplatný, takže toto vozidlo svedok považoval za vozidlo bez preukazu ťažko zdravotne postihnutého občana.
Odporcovia v 1. a 2. rade sa na pojednávanie, konané dňa 05. 05. 2014 nedostavili, i keď doručenie predvolania mali vykázané riadne a včas. Súd preto pojednával v ich neprítomnosti podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., pretože svoju neúčasť neospravedlnili včas a vážnymi okolnosťami.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom pracovníčky poverenej navrhovateľom, svedka Z.. S. E., a ďalej listinnými dôkazmi, a to: blokom na pokutu zo dňa 04. 02. 2013, hliadkovou knihou práp. Z.. S. E., fotodokumentáciou k odstránenému motorovému vozidlu, zápisom o odstránení motorového vozidla zo dňa 04. 02. 2013, zápisom o výdaji motorového vozidla zo dňa 04. 02. 2013, uznaním dlhu odporcu v 1. rade zo dňa 04. 02. 2013, faktúrou navrhovateľa odporcovi v 1. rade č. 2013290026, výzvou navrhovateľa odporcovi v 1. rade zo dňa 25. 03. 2013, výzvou navrhovateľa odporcovi v 2. rade zo dňa 25. 03. 2013, znaleckým posudkom č. 2/2013, výpisom z obchodného registra spoločností navrhovateľa a odporcu v 2. rade, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.
Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. r/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke na účely tohto zákona sa ďalej rozumie prekážkou cestnej premávky všetko, čo môže ohroziť alebo obmedziť jazdu vozidiel a pohyb chodcov.
Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.
Podľa ust. § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke účastník cestnej premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam,
Podľa ust. § 3 ods. 2 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.
Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty. Ten, kto odstráni prekážku cestnej premávky, je povinný bezodkladne zabezpečiť aj odstránenie predmetov a odpadov prekážajúcich v zjazdnosti na ceste, ktoré s prekážkou cestnej premávky súvisia.
Podľa ust. § 43 ods. 4 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky.
Podľa ust. § 43 ods. 4 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je na vyhradenom parkovisku, ak také parkovisko nie je preň určené.
Podľa ust. § 43 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky alebo ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4 a v § 25, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt; také vozidlo odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa Policajný zbor alebo správca cesty podľa rozhodnutia policajta. Ak ide o vozidlo tvoriace prekážku cestnej premávky na diaľnici alebo na rýchlostnej ceste, o odstránení vozidla rozhodne policajt, ak tak neurobil skôr ten, kto prekážku spôsobil, alebo správca cesty.
Podľa ust. § 141 ods. 5 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke všeobecný predpis o správnom konaní sa nepoužije na odstránenie prekážky cestnej premávky.
Podľa ust. § 3d ods. 5 písm. c/ zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách správu pozemných komunikácií vykonávajú ak ide o cesty vo vlastníctve samosprávneho kraja, samosprávny kraj, prípadne právnické osoby ním na tento účel založené alebo zriadené.
Podľa ust. § 3d ods. 5 písm. d/ zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené.
Podľa ust. § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ust. § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. ust. § 3 ods. 1 písm. e/ nariadenia Hlavného mesta SR Bratislavu č. 3/1991 mestská polícia plní tieto úlohy: vykonáva nariadenia hlavného mesta, nariadenia mestských časti, uznesenia mestského zastupiteľstva, uznesenia miestnych zastupiteľstiev, rozhodnutia primátora a rozhodnutia starostu.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy SR pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
Podľa ust. § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčacom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 511 ods. 1 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Podľa ust. § 511 ods. 3 OZ ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
Podľa ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Podľa ust. § 120 ods. 4 veta prvá O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada.
Predmetom tohto konania je procesný nárok navrhovateľa, ktorý je tvorený jednak predmetom nároku formulovaným v žalobnej žiadosti ako požadovaný petit a jednak základom nároku obsahujúcim právne významné skutočnosti, na ktorých navrhovateľ zakladal svoj žalobný návrh. Základ nároku navrhovateľ vymedzil ako vykonanie odťahu vozidla tvoriaceho prekážku cestnej premávky navrhovateľom na náklady odporcu v 1. rade ako osoby, ktorá spôsobila prekážku cestnej premávky, keď táto prekážka nebola bezodkladne odporcom v 1. rade odstránená.
Súd mal na základe vykonaného dokazovania prostredníctvom predložených listinných dôkazov za dokázané, že navrhovateľ ako právnická osoba založená obcou vykonáva aj činnosť, ktorú má zapísanú
ako predmet podnikania v obchodnom registri. Dňa 04. 02. 2013 v čase o 13.20 hod. z miesta Einsteinova ulica v Bratislave bolo odstránené motorové vozidlo EČ: C., patriace odporcovi v 2. rade. O odstránení motorového vozidla rozhodol príslušník Krajského dopravného inšpektorátu v Bratislave práp. Z.. S. E., na základe ktorého navrhovateľ odstránil toto motorové vozidlo, o čom vyhotovil zápis o odstránení motorového vozidla. Podľa rozhodnutia tohto príslušníka Krajského dopravného inšpektorátu v Bratislave motorové vozidlo stálo na mieste vyhradenom pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom vozidlo nebolo označené v zmysle zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej prevádzke, nakoľko vo vozidle nebol ponechaný platný preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím oprávňujúcim parkovať na vyhradenom mieste, čím toto vozidlo odporcu v 2. rade parkovalo na osobitne vyhradenom parkovacom mieste, ktoré odporca v 2. rade nebol oprávnený využívať. Motorové vozidlo bolo odvezené a zaparkované v stredisku odťahovacej služby navrhovateľa. Dňa 04. 02. 2013 o 14.30 hod. požiadal o vydanie motorového vozidla odporca v 1. rade ako šofér tohto vozidla a štatutárny zástupca odporcu v 2. rade. Navrhovateľ odporcovi v 1. rade vozidlo vydal a požiadal ho o úhradu nákladov vzniknutých navrhovateľovi odťahom motorového vozidla vo výške 93,72 eura, avšak odporca v 1. rade nezaplatil náklady na odťah motorového vozidla, ale podpísal uznanie dlhu, pričom svojím podpisom v uznaní dlhu zo dňa 04. 02. 2013 vyhlásil, že súhlasí s týmto zabezpečením pohľadávky, uznáva dlh slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne, nie v tiesni a neuviedol žiadne výhrady, pričom odporca v 1. ani v 2. rade túto sumu navrhovateľovi neuhradili.
Predmetný skutkový stav mal súd preukázaný okrem vykonaných listinných dôkazov (najmä blokom na pokutu zo dňa 04. 02. 2013, hliadkovou knihou práp. Z.. S. E., fotodokumentáciou k odstránenému motorovému vozidlu, zápisom o odstránení motorového vozidla zo dňa 04. 02. 2013, zápisom o výdaji motorového vozidla zo dňa 04. 02. 2013, uznaním dlhu odporcu zo dňa 04. 02. 2013, faktúrou navrhovateľa odporcovi v 1. rade č. 2013290026, výzvou navrhovateľa odporcovi v 1. rade zo dňa 25. 03. 2013, výzvou navrhovateľa odporcovi v 2. rade zo dňa 25. 03. 2013, znaleckým posudkom č. 2/2013 a výpisom z obchodného registra spoločností navrhovateľa a odporcu v 2. rade) aj výpoveďou svedka Z.. S. E., takže ho súd podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. považoval za dostatočne preukázaný.
Súd konštatuje, že v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. r/, § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. a /, § 3 ods. 2 písm. b/, § 43 ods. 1, § 43 ods. 4 písm. a/, § 43 ods. 4 písm. b/, § 43 ods. 5 a § 141 ods. 5 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ust. § 3d ods. 5 písm. c/ a ust. § 3d ods. 5 písm. d/ zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a ust. § 3 ods. 1 písm. e/ nariadenia Hlavného mesta SR Bratislavu č. 3/1991 správa verejných komunikácií patrí do oblasti správneho práva, pričom správu miestnych pozemných komunikácií a účelových komunikácií, ktoré sú vo vlastníctve obce, vykonáva obec ako prenesený výkon štátnej správy alebo subjekt, na ktorý obec toto oprávnenie prenesie (teda aj navrhovateľ). Miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. Obec alebo subjekt, na ktorý obec príslušné oprávnenie prenesie, tu vykonáva verejnú správu, je tu orgánom verejnej správy. Jedine správca cesty, ktorým je obec, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená, alebo zriadená v prípadoch taxatívne vymenovaných v zákone č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke je oprávnená bezodkladne odstrániť vozidlo tvoriace prekážku cestnej premávke na náklady toho, kto túto spôsobil, ak tak bezodkladne neurobí ten, kto spôsobil prekážku cestnej premávky. Správca cesty alebo právnická osoba ním na tento účel založená pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo sa týka samotného výkonu odtiahnutia vozidla). Takéto oprávnenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať teda len obec sama alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená. Správca komunikácie je takisto oprávnený pri odstraňovaní prekážky cestnej premávky upraviť si zmluvné vzťahy s iným subjektom podľa súkromnoprávnych noriem, a teda aj zmluvne poveriť tretiu osobu (príkazníka) samotným odstránením vozidla. Účelom právneho stavu, podľa ktorého o odstránení prekážky sa rozhoduje mimo správneho konania, je zabezpečenie efektívneho odstránenia prekážok cestnej premávky bez toho, aby toto mohlo byť zmarené, resp. predlžované využitým práv daných účastníkovi správneho konania v iných prípadoch správneho konania, resp. v konaniach upravených normami správneho poriadku. Keďže správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu pozemných komunikácií je pri tomto výkone orgánom verejnej správy, nevzťahuje sa na neho právo konať to, čo nie je zákonom zakázané (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR), ale môže konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákona (či. 2 ods. 2 Ústavy SR).
Z uvedeného skutkového stavu a z vyššie uvedeného je teda nesporné, že navrhovateľ bol oprávnený vykonať odťah motorového vozidla, pokiaľ tvorí prekážku cestnej premávky (podľa ust. § 43 ods. 4 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke môže odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka, ak je na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky a podľa ust. § 43 ods. 4 písm. b/ tohto zákona môže odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka, ak je na vyhradenom parkovisku, ak také parkovisko nie je preň určené); a odporca v 2. rade ako účastník cestnej premávky svojim konaním porušil povinnosť správať sa disciplinovane a takisto povinnosť dbať na dopravné značky, čím spôsobil na miestnej komunikácii porušenie predpisov cestnej premávky spočívajúcu v tom, že zaparkoval svoje motorové vozidlo na parkovisku, ktoré bolo vyhradené pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom vozidlo nebolo označené v zmysle zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej prevádzke, nakoľko vo vozidle nebol ponechaný platný preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím oprávňujúcim parkovať na vyhradenom mieste, čím toto vozidlo odporcu v 2. rade parkovalo na osobitne vyhradenom parkovacom mieste, ktoré odporca v 2. rade nebol oprávnený využívať.
Súd konštatuje, že v obdobných sporoch bola súdmi vyššieho stupňa, ako aj Ústavným súdom prijímaná pomerne nerovnaká judikatúra, pričom daný spor podľa názoru je špecifický v tom, že samotným jadrom problému tohto sporu bolo vyriešenie otázky, či odporca spôsobil prekážku cestnej premávky a tiež samotná povaha tejto prekážky.
Zo zavedenej praxe uvedenej v predchádzajúcich odsekoch je zrejmé, že oprávnenie stáť na takýchto parkovacích miestach vzniká majiteľovi alebo prevádzkovateľovi tam zaparkovaného motorového vozidla vzniká iba v prípade, že majiteľ takéhoto vozidla je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom vozidlo musí byť viditeľne označené v zmysle zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej prevádzke platným preukazom osoby s ťažkým zdravotným postihnutím oprávňujúcim parkovať na vyhradenom mieste. Z tohto je zároveň tiež zrejmé, že ak vodič stojaci na takomto parkovacom mieste nemá svoje motorové vozidlo viditeľne označené platným preukazom osoby s ťažkým zdravotným postihnutím oprávňujúcim parkovať na vyhradenom mieste, poruší týmto pravidlá cestnej premávky.
Z vykonaného dokazovania, najmä z predloženej fotodokumentácie, opatrenej pri odťahovaní motorového vozidla odporcu v 2. rade a výpovede svedka Z.. S. E. je zrejmé, že motorové vozidlo odporcu v 2. rade stálo na mieste vyhradenom na parkovanie osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom vozidlo odporcu v 2. rade nebolo viditeľne označené v zmysle zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej prevádzke platným preukazom osoby s ťažkým zdravotným postihnutím oprávňujúcim parkovať na vyhradenom mieste. Súd preto považoval podľa ust. § 3 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a b/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke takéto opomenutie uvedenej povinnosti odporcu v 2. rade za porušenie pravidiel cestnej premávky a neuposlúchnutie pokynu vyplývajúceho z dopravnej značky, čím odporca v 2. rade porušil pravidlá cestnej premávky.
Odporca v 2. rade bol povinný podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke takúto prekážku cestnej premávky odstrániť, resp. neparkovať na uvedenom špeciálnom parkovacom mieste pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bez platného preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v zmysle vyššie uvedeného skutkového reálneho stavu.
Z predložených listinných dôkazov a citovaných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ ako právnická osoba má predmete jeho činnosti je okrem iného aj odstraňovanie prekážok cestnej premávky na náklady prevádzkovateľa vozidla, čím bola daná jeho aktívna legitimácia v tomto spore, čo zároveň znamená, že navrhovateľ má právo vykonať odťah motorového vozidla, ktoré spôsobuje prekážku cestnej premávky. Súd na základe vyššie uvedeného považoval odťah motorového vozidla odporcu v 2. rade za daného stavu za činnosť v súlade s čl. 13 ods. 4 a najmä čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorých nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere, pričom podľa ust. § 43 ods. 4 písm. a/ a b/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke môže navrhovateľ odstrániť vozidlo stojace na ceste, ak je na vyhradenom parkovisku, ak také parkovisko nie je preň určené, pričom zo skutkového stavu mal súd za preukázané, že predmetné parkovisko, resp. miesta určené na parkovanie boli určené aj pre odporcu v 2. rade iba pod podmienkou viditeľného označenia motorového vozidla platnou kartou osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, čo odporca v 2. rade nenaplnil, nakoľko
mal vozidlo označené neplatnou kartou osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ako to súdu potvrdil svojou svedeckou výpoveďou svedok Z.. S. E.).
Z tohto dôvodu bola podľa názoru súdu naplnená závažnosť porušenia pravidiel cestnej premávky natoľko, že muselo prísť k obmedzeniu vlastníckeho práva odporcu v 2. rade odťahom jeho motorového vozidla, ktoré státím na mieste určenom na parkovanie porušovalo pravidlá cestnej premávky podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, a preto takýto odťah motorového vozidla odporcu v 2. rade nepredstavoval zásah nad nevyhnutnú mieru, ktorú možno spravodlivo očakávať pri odstraňovaní takých prekážok cestnej premávky, ktoré napĺňajú znaky obmedzenia alebo sťaženia pohybu vozidiel alebo pohybu chodcov. Súd preto považoval za spravodlivé v tomto prípade, keďže odporca v 2. rade porušil pravidlá cestnej premávky, ho sankcionovať odťahom jeho motorového vozidla.
Keďže odporca v 2. rade podľa názoru súdu spôsobil takú prekážku cestnej premávky, že bolo bezpodmienečne potrebné vykonať odťah jeho motorového vozidla, súd navrhovateľovmu nároku na náhradu nákladov spojeným s vykonaním odťahu vozidla odporcu v 2. rade, ktorý je vo všeobecnej rovine daný v zmysle citovaných zákonných ustanovení vyhovel ako dôvodne uplatnenému.
Pokiaľ ide o náklady navrhovateľa vynaložené na odťah motorového vozidla odporcu v 2. rade súd tieto náklady v navrhovateľom uplatnenej výške považoval za dôvodne uplatnené, pretože tieto náklady a ich výška boli vo výške 93,72 eura v súlade s ust. § 563 Občianskeho zákonníka s odkazom na záver znaleckého posudku č. 2/2013, ktorý takúto výšku nákladov za odťah motorového vozidla v danej lokalite (mesto Bratislava) uviedol ako zodpovedajúcu vynaloženým nákladom na takýto odťah.
Navrhovateľovi omeškaním odporcov v 1. s 2. rade s platením súdom priznanej sumy vznikol nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 a § 563 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Výšku úroku z omeškania súd stanovil s odvolaním sa na tieto zákonné ustanovenia na 5,75 % ročne, pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku dňu navrhovateľovho uplatnenia si úroku z omeškania s plnením súdom priznanej sumy (t.j. ku dňu podania návrhu na začatie konania, ktorým bol deň 25. 06. 2013) predstavovala výšku 0,75 % ročne, takže navrhovateľovi patria úroky z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 5,75 % ročne. Súd priznal navrhovateľovi právo na úroky z omeškania z priznanej sumy až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy odporcami v 1. s 2. rade navrhovateľovi.
O povinnosti odporcov v 1. a 2. rade zaplatiť navrhovateľovi žiadanú istinu spoločne a nerozdielne súd rozhodol podľa ust. § 511 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka zákonníka, nakoľko odporca v 1. rade bol šoférom predmetného vozidla a odporca v 2. rade bol vlastníkom predmetného vozidla.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a navrhovateľovmu nároku ako dôvodne podanému vyhovel.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Trovy konania vo veci úspešného účastníka - navrhovateľa - pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 16,50 eura podľa položky 2 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších.
Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Z týchto dôvodov rozhodol súd o náhrade trov konania a ich výške podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože v konaní úspešný účastník si v zákonnej lehote podľa ust. § 151 O.s.p. vyčíslil trovy konania tak, ako je to vyššie uvedené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, cestou tunajšieho súdu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.