Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_16C-79-2013.pdf
PDF · 96.06 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/79/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľa CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO 35 787 783, v konaní zastúpeného usadeným euroadvokátom JUDr. Helenou Strachotovou, so sídlom Martin, Hviezdoslavova 7 proti odporkyni T. O., štátnej občianke Slovenskej republiky, bytom O., J. V. XXXX/XX o zaplatenie 229,81 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 191,11 eur spolu s 23,40 % ročným úrokom zo sumy 280,12 eur od 2.8.2012 do 29.11.2012 a zo sumy 191,11 eur od 30.11.2012 do zaplatenia, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 280,12 eur od 16.3.2012 do 29.11.2012 a zo sumy 191,11 eur od 30.11.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a.
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 55,04 eur k rukám JUDr. Heleny Strachotovej, advokátky, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia 229,81 eur spolu s 23,40 % ročným úrokom zo sumy 280,12 eur od 2.8.2012 do 29.11.2012, zo sumy 229,81 eur od 30.11.2012 do zaplatenia a 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 329,81 eur od 16.3.2012 do 29.11.2012, zo sumy 229,81 eur od 30.11.2012 do zaplatenia. Uviedol, že s odporkyňou uzatvoril dňa 13.9.2011 úverovú zmluvu, na základe ktorej jej poskytol úver 499,- eur na nákup spotrebného tovaru. Odporkyňa sa tento úver zaviazala splatiť v 6 mesačných splátkach po 91,89 eur. Odporkyňa si povinnosť splatiť úver v dojednaných splátkach riadne a včas nesplnila. Spolu na poskytnutý úver zaplatila len 279,03 eur. Ku dňu 15.3.2012 sa tak stal splatným jej dlh z predmetného úveru vo výške 329,81 eur. Táto suma predstavovala 280,12 eur neuhradenej úverovej istiny z dlžných mesačných splátok úveru, ktoré boli po lehote splatnosti (splatné v 12/2011 až 3/2012), 10,99 eur dlžných zmluvných úrokov z úveru a poplatkov za poistenie, ktoré boli v rámci splátok úveru splatné v 2/2012 a 3/2012 a 38,70 eur neuhradených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky /6,90 eur zo dňa 1.2.2012, 11,90 eur zo dňa 15.2.2012 a 19,90 eur zo dňa 1.3.2012/. Na tento dlh neskôr odporkyňa zaplatila ešte 100,- eur a tak jej dlh voči navrhovateľovi je 229,81 eur.
Pretože sa jedná o tzv. drobný spor, kedy predmet konania nedosahuje výšku 1 000,- eur, súd v zmysle § 115a ods. 2 v spojení s § 200ea O.s.p. rozhodol v predmetnej právnej veci bez pojednávania.
Z listín, ktoré navrhovateľ k svojmu návrhu na začatie konania pripojil, vyplýva nasledovné:
Navrhovateľ ako veriteľ uzatvoril dňa 13.9.2011 s odporkyňou ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podľa obsahu ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni spotrebiteľský úver vo výške 499,- eur s úrokom 23,40 % ročne na nákup spotrebného tovaru, ktorý sa odporkyňa podľa zmluvy zaviazala splatiť navrhovateľovi v 6 mesačných splátkach po 91,89 eur splatných vždy v 15. deň v mesiaci s tým, že prvá splátka je splatná 15.10.2011 a termín konečnej splatnosti úveru je 15.3.2012. Odporkyňa ďalej podľa zmluvy prijala súbor poistenia pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a smrti s poplatkom za poistenie 3,33 %, ktorý poplatok je súčasťou dojednaných splátok úveru. V zmluve o úvere je uvedené, že RPMN úveru je 26,06 %.
Podľa písomných potvrdení navrhovateľa zo dňa 7.1.2014 a písomného prehľadu operácií na úverovom účte k predmetnému úveru odporkyne odporkyňa dňa 16.9.2011 čerpala celý úver 499,- eur a následne v období od 15.10.2011 do 12.1.2012 naň zaplatila spolu 279,03 eur. Ku dňu konečnej splatnosti úveru dojednaného v zmluve, 15.3.2012, tak odporkyňa dlžila navrhovateľovi 280,12 eur neuhradenej úverovej istiny a 10,99 eur dlžných zmluvných úrokov z úveru a poplatkov za poistenie. Navrhovateľ ďalej vyúčtoval odporkyni dlh na nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky v celkovej sume 38,70 eur, a to 6,90 eur dňa 1.2.2012, 11,90 eur dňa 15.2.2012 a 19,90 eur dňa 1.3.2012. Odporkyňa po dni konečnej splatnosti úveru dňa 29.11.2012 zaplatila navrhovateľovi 100,- eur.
Z písomného vyčíslenia na nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky v sume 38,70 eur, ktoré navrhovateľ vyúčtoval odporkyni, vyplynulo, že náklady vo výške 6,90 eur predstavujú 0,52 eur nákladov na poštovné, 0,47 eur nákladov na telekomunikačné služby, 4,05 eur nákladov na mzdy interného zamestnanca navrhovateľa, ktorý má v správe prípad a 1,87 eur ostatné režijné náklady ako napríklad kancelárske priestory, odpisy IT zariadení, software. Náklady 11,90 eur predstavujú 0,80 eur nákladov na poštovné, 0,80 eur nákladov na telekomunikačné služby, 7,07 eur nákladov na mzdy interného zamestnanca navrhovateľa, ktorý má v správe prípad a 3,22 eur ostatné režijné náklady ako napríklad kancelárske priestory, odpisy IT zariadení, software. Náklady 19,90 eur predstavujú 1,34 eur nákladov na poštovné, 1,34 eur nákladov na telekomunikačné služby, 11,83 eur nákladov na mzdy interného zamestnanca navrhovateľa, ktorý má v správe prípad a 5,39 eur ostatné režijné náklady ako napríklad kancelárske priestory, odpisy IT zariadení, software.
Listom zo dňa 8.8.2012 oznámil navrhovateľ odporkyni, že nastala konečná splatnosť úveru a vyzval ju na zaplatenie dlhu 329,81 eur. Podľa pripojenej doručenky odporkyňa zásielku s listom prevzala dňa 13.8.2012.
V danej veci bolo preukázané, že navrhovateľ poskytol odporkyni úver na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako právnická osoba, podnikateľ a odporkyňa je fyzická osoba, ktorej navrhovateľ úver poskytol za účelom nákupu spotrebného tovaru. V konaní nebolo preukázané, že by odporkyňa pri uzatváraní úverovej zmluvy a čerpaní úveru konala v rámci svojho podnikania, zamestnania alebo povolania. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že vzťah medzi účastníkmi konania zo zmluvy o úvere zo dňa 13.9.2011 je potrebné posúdiť ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď v zmysle § 2 uvedeného zákona je zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, pričom spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. V otázkach neupravených uvedeným zákonom sa vzťah medzi účastníkmi posúdi podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, resp. podľa ustanovení Obchodného zákonníka pokiaľ ide o zmluvu o úvere. Takto súd na danú vec aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.
V zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úrok z omeškania. Výška úrokov je upravená nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. tak, že je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že účastníci v zmysle § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v spojení s § 497 Obchodného zákonníka uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Ide o formulárovú zmluvu s predtlačenými obchodnými podmienkami na druhej strane zmluvy, ktorú zmluvu pripravil navrhovateľ. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ poskytol odporkyni spotrebiteľský úver vo výške 499,- eur, ktorý odporkyňa aj v uvedenej výške čerpala a odporkyňa sa zaviazala tento úver vrátiť navrhovateľovi spolu s úrokom 23,40 % ročne, a to v 6 mesačných splátkach po 91,89 eur, ktoré splátka zahŕňa aj poistné na poistenie, ktoré odporkyňa podľa zmluvy prijala.
Bolo preukázané, že odporkyňa si svoj záväzok riadne a včas splatiť dojednané splátky úveru nesplnila a ku dňu dojednanej konečnej splatnosti tak dlžila navrhovateľovi 280,12 eur na neuhradenej úverovej istine a 10,99 eur na zmluvných úrokoch z úveru. Po dni konečnej splatnosti odporkyňa preukázane na svoj dlh ešte uhradila 100,- eur, takže jej dlh voči navrhovateľovi je už len 191,11 eur na istine úveru, keď jej platba v celom rozsahu pokryla dlžné úroky z úveru. Popri dlžnej istine úveru má navrhovateľ aj právo na zaplatenie úrokov z úveru vo výške ako boli účastníkmi dojednané v zmluve o úvere, teda 23,40 % ročne. Takýto úrok patrí navrhovateľovi z dlžnej istiny úveru 280,12 eur za obdobie od 2.8.2012 /deň od ktorého navrhovateľ požadoval úrok z úveru, hoci mal naň nárok už odo dňa nasledujúceho po dni konečnej splatnosti úveru, teda od 16.3.2012/ do 29.11.2012 /kedy odporkyňa zaplatila navrhovateľovi 100,- eur, z ktorých časť 89,01 eur bola započítaná na dlžnú istinu úveru/ a z doposiaľ dlžnej istiny úveru 191,11 eur od 30.11.2012 do zaplatenia.
Keďže si odporkyňa svoju povinnosť splatiť do dojednanej doby poskytnutý úver nesplnila riadne a včas, patrí podľa § 517 Občianskeho zákonníka navrhovateľovi popri istine nesplateného úveru 191,11 eur i úrok z omeškania, a to vo výške 9 % ročne, čo zodpovedá výške stanovenej v zmysle nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. /základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1 % zvýšená 8 percentuálnych bodov/. Takýto úrok z omeškania patrí navrhovateľovi za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni konečnej splatnosti úveru, 16.3.2012 do dňa 29.11.2012 /kedy odporkyňa zaplatila navrhovateľovi 100,- eur/ z dlžnej sumy istiny úveru 280,12 eur a za obdobie od 30.11.2012 /po zaplatení platby 100,- eur odporkyňou, z ktorej časť 89,01 eur bola započítaná na dlžnú istinu úveru a časť 10,99 eur na dlžné úroky z úveru/ až do zaplatenia z dlžnej istiny úveru 191,11 eur.
Čo sa týka ďalej navrhovateľom „uplatňovanej“ sumy 38,70 eur nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, tu považoval súd nároky navrhovateľa za nedôvodné. Aj keď si navrhovateľ priamo zaplatenie uvedenej sumy nákladov od odporkyne v tomto konaní neuplatňoval, súd musel na tieto nároky brať zreteľ, pretože navrhovateľ vo svojom návrhu na začatie konania uviedol, že platbu odporkyne 100,- eur zo dňa 29.11.2012 započítal popri časti úverovej istiny a úrokoch z úveru aj na túto sumu 38,70 eur. Podľa súdu tak urobil navrhovateľ neoprávnene, a preto musela byť platba odporkyne 100,- eur použitá len na úroky z úveru a istinu úveru, čím došlo k vyčísleniu menšieho konečného dlhu odporkyne na istine úveru /191,11 eur/ ako to urobil navrhovateľ /229,81 eur/. Pokiaľ ide o dôvody, pre
ktoré nepovažoval súd právo navrhovateľa na zaplatenie uvedených nákladov 38,70 eur za dôvodné, uvádza súd, že výška nákladov, ktoré si môže navrhovateľ uplatňovať v súvislosti s uplatňovaním vlastnej pohľadávky, nebola medzi účastníkmi v zmluve dojednaná paušálnou sumou. Aj keď má navrhovateľ právo na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 O.s.p., musí práve z dôvodu absencie zmluvného dojednania paušálnych nákladov, preukazovať konkrétne náklady, ktoré vynaložil v súvislosti s uplatnením pohľadávky. To navrhovateľ v tomto prípade neurobil. Súdu len predložil písomné vyčíslenie týchto nákladov, ktoré je paušalizované pre všetky úverové prípady a nijako nezohľadňuje skutočné náklady, ktoré mal navrhovateľ s uplatňovaním svojej pohľadávky proti odporkyni v tejto veci. Súd preto dospel k záveru, že navrhovateľovi právo na zaplatenie nákladov v sume 38,70 eur nevzniklo, a preto nebolo možné z jeho strany na túto sumu ani započítať platbu odporkyne 100,- eur zo dňa 29.11.2012. To malo za následok, ako už je vyššie uvedené, že dlh odporkyne na istine úveru je v skutočnosti 191,11 eur a navrhovateľovi nepatria uplatňované úroky z úveru z vyššej dlžnej sumy istiny úveru 229,81 eur za obdobie od 30.11.2012 do zaplatenia, ale len z dlžnej sumy istiny úveru 191,11 eur. Rovnako tak navrhovateľovi nepatria uplatňované úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy nákladov 38,70 eur za obdobie od 16.3.2012 do 29.11.2012 a tiež úroky z omeškania 9 % ročne z navrhovateľom tvrdenej dlžnej sumy istiny úveru 229,81 eur za obdobie od 30.11.2012 do zaplatenia, ale len zo skutočne dlžnej sumy istiny úveru 191,11 eur.
Na základe uvedených záverov súd odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 191,11 eur spolu s 23,40 % ročným úrokom zo sumy 280,12 eur od 2.8.2012 do 29.11.2012 a zo sumy 191,11 eur od 30.11.2012 do zaplatenia, spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 280,12 eur od 16.3.2012 do 29.11.2012 a zo sumy 191,11 eur od 30.11.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti potom súd návrh navrhovateľa zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na pomer úspešnosti účastníkov vo veci. V danej veci bol navrhovateľ v konaní pomerne úspešnejší ako odporkyňa, a preto mu súd priznal proti odporkyni právo na náhradu trov konania v pomernej časti 66,30 % /čistý úspech navrhovateľa je 152,41 eur (191,11 eur priznané - 38,70 eur zamietnuté), čo v pomere k predmetu konania 229,81 eur predstavuje 66,30 %/. Trovy navrhovateľa predstavujú 16,50 eur za zaplatený súdny poplatok a trovy jeho právneho zastúpenia v konaní v sume 66,55 eur, ktoré tvorí tarifná odmena 19,92 eur za prevzatie a prípravu zastúpenia + 7,81 eur režijný paušál, tarifná odmena 19,92 eur za písomný návrh na začatie konania + 7,81 eur režijný paušál a nakoniec 20 % DPH v sume 11,09 eur. Výška tarifnej odmeny za úkony advokáta bola vypočítaná podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Výška režijného paušálu bola určená podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky ako jedna stotina výpočtového základu pre rok 2013, v ktorom boli úkony právnej pomoci vykonané. Celkovo tak trovy konania navrhovateľa sú 83,05 eur, z čoho 66,30 % je 55,04 eur. Povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 55,04 eur uložil súd odporkyni k rukám právneho zástupcu navrhovateľa podľa § 149 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (dvojmo).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.