Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-44-2014.pdf
PDF · 90 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/44/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou v právnej veci navrhovateľa: E. K., bytom X., B. XX, zastúpený JUDr. Peter Poláček, advokát so sídlom Banská Bystrica, Medený Hámor 15, proti odporcovi: C. B., bytom R. XXX, zastúpený Mgr. Štefan Slováčik, advokát so sídlom Nitra, Farská 34, o návrhu navrhovateľa na zaplatenie 3.000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa zamieta. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania a to vo výške 795,59 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom zo dňa 17.10.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 3.000 eur s príslušenstvom, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k poskytnutiu pôžičky, ktorá mala byť splatná 30.9.2009 a zároveň sa odporca zaviazal v článku III odsek 3 v zmluve o pôžičke, že zaplatí aj zmluvný úrok z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň. Okresný súd Nitra v predmetnej veci vydal platobný rozkaz č. k. XRO/XXX/XXXX-XX zo dňa 22.3.2013 voči ktorému v zákonnej lehote podal odporca odpor a preto súd v zmysle § 174 ods. 2 OSP v predmetnej veci nariadil pojednávanie. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, jeho neúčasť ospravedlnil právny zástupca, ktorý súhlasil s tým, aby súd predmetnú vec pojednával v jeho neprítomnosti a preto súd postupoval v zmysle § 101 ods. 2 OSP. Právny zástupca navrhovateľa vo svojej výpovedi uviedol, že skutkový a právny stav od podania návrhu je nezmenený, jedná sa o vrátenie pôžičky, ktorá bola poskytnutá odporcovi na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 29.3.2009. Odporca túto pôžičku vo výške 3.000 eur mal vrátiť navrhovateľovi v termíne do 30.9.2009 s tým, že ak pôžičku nevráti v tejto lehote a v prípade teda, že jeho omeškanie bude trvať viac ako 90 dní stáva sa celý dlh splatný vrátane príslušenstva. Odporca z tejto pôžičky z tohto konkrétneho záväzkovo právneho vzťahu navrhovateľovi ku dňu pojedn&aa cute;vania neuhradil vôbec žiadnu sumu, ani len čiastočnú, námietky odporcu, ktoré uviedol v odpore neobstoja, neobstoja ani v časti týkajúcej sa premlčania. Navrhovateľ, ako účastník konania vo svojej výpovedi uviedol, že zabezpečuje servis výherných prístrojov pre firmu v ktorej pracuje a to čo sa týka opráv a kompletného servisu výberov peňazí a vzhľadom k tomu, že dlhšiu dobu fakticky niekoľko mesiacov si odporca neplnil pohľadávky, teda podielové časti tržieb z týchto výherných prístrojov voči firme, jeho záväzky sa navyšovali každý mesiac, nebol schopný preukázať kde tieto peniaze z výherných prístrojov dával, nakoľko mal prístup k pokladniam, teda mal priamo prístup k peniazom, k tržbám a z týchto peňazí, ktoré teda patrili firme, mal odporca každý mesiac prostredníctvom jeho osoby splácať podiel firme, tento podiel nesplácal v plnej výške, stále tam vznikali nedoplatky, až sa dostal do takej výšky, že to riešili zmluvou o pôžičke,
čiže on ako súkromná osoba mu požičal sumu vo výške 3.000 eur, aby tieto pohľadávky voči firme uhradil, pričom do dňa pojednávania mu peniaze nesplatil. Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že v zmluve o uzavretí pôžičky medzi ním a odporcom došlo ako medzi fyzickými osobami, peniaze mu odovzdal, pričom odporca peniaze od neho zobral, z týchto peňazí boli uhradené pohľadávky, ktoré mal voči firme, peniaze si odporca nezobral domov, peňažné prostriedky mal odporca zaplatiť do 30.9.2013 tak, ako je uvedené v zmluve o pôžičke, z týchto peňazí boli uhradené pohľadávky, ktoré mal voči firme, peniaze si odporca nezobral domov, peňažné prostriedky mal odporca zaplatiť do 30.9.2013 tak, ako je uvedené v zmluve o pôžičke, voči odporcovi spravil ústupok v tom, že sa dohodli, že pri omeškaní o& nbsp; viac ako 90 dní sa stáva splatný celý dlh, zrátali to tak, že by mal uhradiť sumu do konca kalendárneho roka 2013. Odporca z požičanej sumy neuhradil žiadnu finančnú čiastku.
Právny zástupca odporcu na základe plnej moci vo svojej výpovedi uviedol, že sa pridržiavajú toho, čo uviedli v odpore, najmä vznášajú námietku premlčania, splatnosť dlhu podľa nich nastala 30.9.2009 a právo žalobcu domáhať sa na súde zaplatenia dlžnej sumy sa mohlo prvý krát realizovať 1.10.2009. Ďalej uviedol, že sa nestotožňujú s argumentáciou tak, ako uvádza právny zástupca navrhovateľa vo svojom vyjadrení, má za to, že nešlo o splátku pôžičky ale o zaplatenie celého dlhu a taktiež ako uviedli v odpore má sa za to, že odporca dlh uhradil, o čom sú svedkovia. Ďalej uviedol, že navrhujú, aby súd návrh ako nedôvodne podaný zamietol a uplatnil si náhradu trov konania.
Právny zástupca navrhovateľa v záverečnom slove uviedol, že odporca mal možnosť predmetný dlh splatiť v 4 splátkach, pričom sa rozhodol, že dlh zaplatí v jednej splátke, teda naraz. Súčasne však medzi účastníkmi bolo dohodnuté, že predmetný dlh v prípade, že nebude zaplatený v dohodnutých termínoch a to ktorejkoľvek splátky, čiže v danom prípade ide o jednu splátku, je dohodnutá splatnosť celého dlhu uplynutím 90-tich dní, čím došlo k splatnosti dlhu. Uplatnený nárok považujú za uplatnený riadne a včas.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa so zmluvou o pôžičke a zistil tento skutkový a právny stav: Zo zmluvy o pôžičke ktorá bola uzatvorená podľa § 657 OZ zo dňa 29.3.2009 bolo zistené, že v článku 2 predmet zmluvy bod I účastníci uzavreli slobodne a vážne zmluvu o pôžičke na základe ktorej veriteľ prenechal dlžníkovi peňažnú sumu vo výške 3.000 eur. V bode 4 predmetu zmluvy II sa účastníci konania dohodli, že sa dlžník zaväzuje pôžičku splácať na účet veriteľa a to v splátkach a to prvá splátka vo výške 3.000 eur do 30.9.2009. V bode 5 vyššie citovaného článku pri omeškaní dlžníka so zaplatením ktorejkoľvek splátky pôžičky o viac ako 90 dní sa stáva splatný celý dlh aj s príslušenstvom.
Podľa § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa odseku 2 vyššie cit. zák. ustanovenia ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.
Súd na základe vykonaného dokazovania, ako aj z vyššie zisteného skutkového stavu mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 29.3.2009 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi peňažnú sumu vo výške 3.000 eur a podľa bodu 4 článku II predmetu zmluvy sa dohodli, že odporca uhradí dlh, resp. peniaze vráti v hotovosti a to v prvej splátke vo výške 3 000 eur do 30.9.2009. V bode 5 vyššie cit. článku je uvedené, že pri omeškaní dlžníka so zaplatením ktorejkoľvek splátky pôžičky o viac ako 90 dní sa stáva splatným celý dlh aj s príslušenstvom. Právny zástupca odporcu v priebehu pojednávania vzniesol námietku premlčania poukazujúc na skutočnosť, že platnosť dlhu nastala 30.9.2009, nakoľko nešlo o splátku pôžičky, ale o zaplatenie celého dlhu a navrhovateľ si právo prvý krát mohol uplatniť 1.10.2009 odkedy plynie premlčacia doba.
Podľa § 559 ods. 2 OZ sa dlh musí splniť nielen riadne, ale aj včas. Splnenie dlhu musí nastať v určenej dobe, ktorú nazývame splatnosť pohľadávky. Doba splnenia záväzku tzv. splatnosť - dospelosť záväzku sa určuje predovšetkým dohodou zmluvných strán a to buď priamo dňom splnenia, alebo prvým a posledným dňom splnenia. Splatnosť záväzku nastáva nasledujúci deň po uplynutí / najneskoršieho / času splnenia dlhu. V tomto momente má veriteľ po prvýkrát možnosť uplatniť svoje právo / pohľadávku / na súde / actio nata/. Určenie času splatnosti pohľadávky má význam najmä z hľadiska omeškania dlžníka s plnením / § 517 a nasl. OZ / a z hľadiska možnosti uplatnenia práva na súde , t.j. z hľadiska premlčania / § 101 a nasl. OZ /. Splatnosť a splniteľnosť dlhu spravidla spadajú do jedného časového momentu. Doba splnenia záväzku môže byť určená aj presným časom plnenia. V takom prípade dlžník nie je povinný ani oprávnený plniť skôr, ale ani neskôr, ako bola dohovorená doba plnenia. Ide o prípad fixnej zmluvy, ktorej právny režim zakotvuje § 518 OZ. Účastníci konania uzavreli zmluvu o pôžičke, pričom v predmetnej zmluve o pôžičke sa dohodli, že odporca predmetnú sumu 3.000 eur vráti k 30.9.2009, dohodli sa na vrátení celej dlžnej sumy a nie na vrátení sumy v splátkach. Pri peňažnej pôžičke sa účastníci tohto záväzkového vzťahu môžu dohodnúť, resp. sa môžu dojednať, že buď sa na vrátení dohodnú na jednorázovom vrátení požičanej sumy, alebo sa plnenie peňažného dlhu rozdelí na splátky. Účastníci konania sa v zmluve o pôžičke nedohodli na tom, že požičaná suma sa bude splácať v splátkach, ale dohodli sa na vrátení celej sumy k 30.9.2009 a súd poukazuje na skutočnosť, že účastníci konania si splatnosť plnenia určili tak, že splatnosť záväzku nastáva nasledujúci deň po uplynutí / najneskoršieho / času splnenia dlhu a tomto momente mal navrhovateľ /veriteľ / po prvýkrát možnosť uplatniť svoje právo / nezaplatenú pohľadávku / na súde a toto právo mu vzniklo od 1.10.2009. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo sa premlčí ak sa hneď nevykonalo v dobe ustanovenej v tomto zákone (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčacie právo veriteľovi priznať (§ 101 ods. 1 OZ). Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspech om domáhať u súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta OZ). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa ust. 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou trojročnou premlčacou dobou, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. To je objektívne vymedzený začiatok (od slova "mohlo" a nie od "mohol"). Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu, teda keď je actio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti. Námietku premlčania môže dlžník uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného rozhodnutia vo veci. V priebehu pojednávania právny zástupca odporcu vzniesol námietku premlčania, poukazujúc na skutočnosť, že sa nedohodli na splácanie v splátkach, ale na splatení celého dlhu a navrhovateľ si mohol svoje právo uplatniť prvý raz dňa 1.10.2009.
Súd vzhľadom na vznesenie námietky premlčania zo strany právneho zástupcu odporcu mal za to, že návrh navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy nie je podaný dôvodne, nakoľko vznesená námietka premlčania má za dôsledok, že súd nemôže uplatnené premlčané právo veriteľovi priznať a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Z listinných dôkazov, teda zo zmluvy o pôžičke, ako aj z výpovedi účastníkov konania mal súd za preukázané, že odporca mal finančnú hotovosť vrátiť 30.9.2009, mal vrátiť 3.000 eur, čiže nešlo o plnenie v splátkach, ale o vrátenie celého dlhu a nakoľko odporca predmetnú sumu k 30.9.2009 nevrátil, navrhovateľ si mohol právo uplatniť po prvý raz na súde, pričom premlčacia doba začala plynúť od 1.10.2009 a vzhľadom na skutočnosť, že súd prihliadol na námietku premlčania vznesenú právnym zástupcom odporcu, ktorá je podľa občianskeho zákonníka v zmysle § 101 trojročn&aac ute; a uplynula 30.9.2012, pričom k uplatneniu práva navrhovateľa podaním návrhu na súd došlo až 17.10.2012, čo je po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto súd nemohol právo navrhovateľovi priznať a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP a úspešnému priznal plnú náhradu trov konania v celkovej sume 799,35 Eur, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia, ktoré je navrhovateľ povinný, s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 OSP zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu.
Trovy právneho zastúpenia v sume 795,59 eur pozostávajú z nasledujúcich položiek [uplatnených podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov .
- prevzatie veci a príprava právneho zastúpenia .................( 121,17 plus režijný paušál 7,81 eur ) = 128,98Eur, · porada s klientom ..................................................... 121,17 plus režijný paušál 7,81 eur ) = 128,98Eur · odpor ....................................................................... ( 121,17 plus režijný paušál 7,81 eur ) = 128,98Eur · účasť na pojednávaní................................................( 121,17 plus režijný paušál 8,04 eur ) = 129,21 eur · spolu 492,72 plus 20% DPH.......................................(615,90 eur ) · súdny poplatok vo výške ...........................................( 180,- eur ) · celkovo spolu .............................................................795,59 eur
Súd na záver tohto odôvodnenia uvádza, že dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia (§ 169 ods. 1 OSP), spočívajú najmä v právnej istote účastníka konania, ktorý je zaviazaný platiť náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že 1. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1, 2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), 6. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.