Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-204-2013.pdf
PDF · 112.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5C/204/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľky: D. J., F.. XX.XX.XXXX, T. F. XXXX/X, H., právne zast. JUDr. Pavlom Kvakom, advokátom so sídlom Teplická 42, Piešťany, proti odporcovi: APOLLO spa&living, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 30/33, Topoľčany, IČO: 36 561 479, právne zast. JUDr. Helenou Markovičovou, advokátkou so sídlom Súťažná 9, Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e, že výpoveď z nájmu bytu, nachádzajúceho sa na prízemí budovy odporcu súp. č. XXXX, nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX v katastrálnom území H. na F. K. R. H., pozostávajúceho z dvoch izieb, kuchyne, predsiene, komory, kúpeľne, WC a pivnice, ktorú dal odporca navrhovateľke dňa 27.03.2013 a ktorú prevzala navrhovateľka ako doručenú listovú zásielku pod poštovým podacím číslom K. dňa 27.03.2013, je n e p l a t n á.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke k rukám jej právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 275,58 eur a iné trovy konania vo výške 99,50 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom, došlým súdu dňa 25.06.2013, ktorého zmenu súd pripustil uznesením zo dňa 05.05.2014, sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti výpovede z nájmu bytu, nachádzajúceho sa na prízemí budovy odporcu súp. č. XXXX, postavenej sa na parcele č. XXXX v katastrálnom území H. F. F. K. R. H., pozostávajúceho z dvoch izieb, kuchyne, predsiene, komory, kúpeľne, WC a pivnice, ktorú dal odporca navrhovateľke dňa 27.03.2013 a ktorú prevzala navrhovateľka ako doručenú listovú zásielku pod poštovým podacím číslom K. dňa 27.03.2013. Návrh skutkovo odôvodnila tým, že nájomnou zmluvou uzavretou medzi navrhovateľkou ako nájomcom a J. Š. J.Ľ., mestskou pobočkou Q. ako prenajímateľom dňa 01.07.1992, jej prenechala J. Š. J. do nájmu s účinnosťou od 01.07.1992 2-izbový byt, nachádzajúci sa na prízemí v budove patriacej J. Š. J. R. H.I. F. F. K.. Č.. X. Zmluva bola pozmenená dňa 23.11.1999 dodatkom č. X, uzavretým medzi navrhovateľkou a J. J., I..J.., odštepným závodom J. J., a.s., krajská pobočka Trnava, ako právnym nástupcom J. Š. J.. V čase prenechania bytu do nájmu bola navrhovateľka zamestnankyňou J. Š. J.. Jej pracovný pomer vznikol dňa 12.11.1968 a trval nepretržite s právnymi nástupcami J. Š. J. až do 30.06.2007, kedy skončil dohodou o skončení pracovného pomeru. Na základe kúpnej zmluvy uzavretej so J. J., I..J.., T. sa stal odporca výlučným vlastníkom budovy súpisné číslo XXXX, orientačné číslo X na adrese F. K. X, H., v ktorej sa nachádza navrhovateľke do nájmu prenechaný byt. Listom zo dňa 13.03.2013, doručeným navrhovateľke dňa 27.03.2013, dal odporca navrhovateľke výpoveď nájomnej zmluvy k predmetnému bytu v zmysle článku V. nájomnej zmluvy z dôvodu, že prenajímateľ potrebuje s bytom naložiť tak, že nebude ďalej spôsobilý plniť funkciu služobného bytu. Navrhovateľka má za to, že výpoveď nájmu predmetného bytu je neplatná, nakoľko v rozhodnom čase, t.j. ku dňu 27.03.2013, a ani v súčasnosti Občiansky zákonník ako výpovedný dôvod
na vypovedanie nájmu bytu vo svojich kogentných ustanoveniach neupravoval odporcom vo výpovedi použitý výpovedný dôvod.
Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. V písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že pre posúdenie prejednávanej veci je podstatné posúdenie samotnej nájomnej zmluvy, ktorá má podľa odporcu vady zakladajúce jej absolútnu neplatnosť. V tejto súvislosti poukázal na nedostatočnú špecifikáciu predmetu nájmu, nedostatočnú špecifikáciu prenajímateľa ako aj nájomcu a pochybnosť týkajúcu sa oprávnenosti osoby, ktorá pri uzavieraní konala v mene prenajímateľa. Pre prípad, ak by súd dospel k záveru, že nájomná zmluva nie je absolútne neplatná, poukázal na zmluvnú voľnosť strán pri podpise nájomnej zmluvy a prejav ich slobodnej vôle, ktorou prejavili súhlas so zmluvnými podmienkami, medzi inými i s formuláciou výpovedných dôvodov tak, ako boli uvedené v zmluve, pričom zdôraznil, že strana, ktorá s nimi súhlasila, sa nemôže dovolávať ich neplatnosti.
Súd vec prejednal v prítomnosti účastníkov, pričom vykonal dokazovanie ich výsluchom, oboznámením sa s návrhom a písomným vyjadrením odporcu k návrhu, nájomnou zmluvou zo dňa 01.07.1992 a jej dodatkom zo dňa 23.11.1999, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 14.06.2007, výpisom z katastra nehnuteľností, výpoveďou z nájomnej zmluvy zo dňa 13.03.2013, výpisom z Obchodného registra, evidenčnými listami pre výpočet nájomného a služieb, kúpnou zmluvou zo dňa 19.02.2013 a obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Nájomnou zmluvou, podpísanou dňa 01.07.1992 nájomcom označeným v zmluve ako D. J. a prenajímateľom J. Š. J.Z., O.. E. H. Q., v zastúpení O.. O. C., riaditeľom, bol zo strany prenajímateľa prenechaný do užívania nájomcom byt, v zmluve označený ako 2- izbový služobný byt v H., F. X, ktorý pozostáva z izieb a kuchyne, predsiene, komory, kúpeľne, WC, pivnice. V čl. III. zmluvy bola dohodnutá výška nájomného a mesačných záloh za služby spojené s užívaním bytu. V zmysle čl. V. nájomnej zmluvy nájom služobného bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomníkom alebo písomnou výpoveďou jednej zo zmluvných strán, pričom prenajímateľ môže zmluvu vypovedať, ak nájomník, alebo tí, ktorí s ním bývajú, napriek písomnej výzve hrubo porušujú dobré mravy v dome, ak nájomník nezaplatil nájomné alebo zálohu za služby za dobu dlhšiu ako tri mesiace, ak prenajímateľ potrebuje naložiť s bytom tak, že nebude naďalej spôsobilý plniť funkcie služobného bytu a napokon ak nájomník prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný a prenajímateľ potrebuje byt pre iného nájomníka, ktorý bude túto prácu vykonávať.
Dodatkom č. X P. zmluve zo dňa 23.11.1999, bolo zmenené záhlavie zmluvy týkajúce sa prenajímateľa tak, že prenajímateľ bol označený ako J. J., I..J.., odštepný závod J. J., I..J.., P. H. Q., U. XX, Q., zastúpená O.. P. Q., vedúcou odštepného závodu. Súčasne bol nájomca v tomto dodatku označený identifikačnými údajmi navrhovateľky v rozsahu: meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a bydlisko, ktorého adresa bola uvedená ako F. X, H..
Podľa dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 14.06.2007 došlo ku dňu 30.06.2007 k skončeniu pracovného pomeru navrhovateľky u zamestnávateľa J. J., I..J.., ktorý vznikol dňa 12.11.1998, z dôvodu odchodu navrhovateľky do starobného dôchodku.
Z listu vlastníctva č. XXXX vedeného katastrálnym odborom Z. Ú. H. súd zistil, že vlastníkom budovy označenej súpisným číslom XXXX, nachádzajúcej sa na parcele č. XXXX v katastrálnom území H. v celosti je odporca, ktorý vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudol na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol právoplatne povolený dňa 22.02.2013 pod číslom vkladu R. XXX/XX. Odporca súdu predložil fotokópiu predmetnej kúpnej zmluvy č. XX/XXXX/CE zo dňa 19.02.2013, z ktorej vyplýva, že vlastnícke právo k označenej nehnuteľnosti nadobudol od spoločnosti J. J., I..J.. ako predávajúceho.
Z listu odporcu datovaného ku dňu 13.03.2013, ktorý bol označený ako výpoveď z nájomnej zmluvy, vyplýva, že odporca ako výlučný vlastník nehnuteľností so súpisným číslom XXXX a XXXX v obci
H., katastrálne územie H., evidované na LV č. XXXX vedenom Správou katastra H. (toho času katastrálnym odborom Okresného úradu H.), v ktorej sa byt predstavujúci predmet nájomnej zmluvy zo dňa 01.07.1992 nachádza, a teda subjekt vstupujúci do práv prenajímateľa, týmto vypovedal nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi navrhovateľkou ako nájomcom a spoločnosťou J. J., I..J.. (resp. jeho právnym predchodcom) ako pôvodným prenajímateľom v 3 - mesačnej zákonnej výpovednej lehote. Dôvod výpovede bol vymedzený nasledovne: „prenajímateľ potrebuje s bytom naložiť tak, že nebude ďalej spôsobilý plniť funkciu služobného bytu“.
Navrhovateľka súdu uviedla, že obranu odporcu považuje za nedôvodnú. Zmluva je podľa jej názoru platná, nikdy sa nevyskytli pochybnosti ohľadom predmetu nájmu či osoby nájomcu. Uviedla, že pracovala ako zamestnanec J. J., I..J.., resp. jej právnych predchodcov od roku 1967 do roku 2007 a ešte 10 mesiacov po odchode na dôchodok, a to na pozícii administratívny pracovník, neskôr aj ako poradca. V čase podpisu nájomnej zmluvy mohla mať sporiteľňa asi 35 - 38 zamestnancov a prenajímala viacero bytov, ktoré sa nachádzali na poschodí nad hlavnou prevádzkovou budovou sporiteľne a len jeden bol zvlášť. K nájomným vzťahom viažucim sa k bytom nad priestormi sporiteľne uviedla, že tieto boli ukončované so zabezpečením náhradných bytov pre zamestnancom, ale aj pre nájomcov, ktorí zamestnancami neboli, a to niekedy pred rokom 2000, keď sa robila rekonštrukcia budovy sporiteľne. Nájomná zmluva medzi navrhovateľkou a J. Š. J. sa uzatvárala v roku 1992, po tom, ako si v roku 1991 navrhovateľka napísala žiadosť o pridelenie bytu. Keď sa uvoľnil byt po kolegovi, prišli za ňou jej vedúci zamestnanci a ukázali jej byt na prízemí budovy s vchodom z F. K., pozostávajúci z kuchyne, 2 izieb, predsiene, komory, kúpeľne, WC a pivnice. Pri tejto prehliadke sa ústne dohodli na výške nájomného a úhrad, pričom navrhovateľka sa nasťahovala do bytu bezprostredne po tejto obhliadke s tým, že nájomná zmluva bola spísaná asi o mesiac a pol neskôr. Zmluvu podpisoval okresný riaditeľ sporiteľne p. C., ktorý mal pracovisko v Q., ale v kompetencii mal všetky pobočky v okrese. Uviedla, že nikdy nemala pochybnosti, ktorého bytu sa nájomná zmluva týkala, nakoľko jej pred uzatvorením zmluvy ukázali konkrétny byt a výlučne tento obývala po celý čas. Podľa opisu navrhovateľky ide o byt na prízemí, do ktorého sa dá dostať iba z F. K., na tej strane ulice ako je sporiteľňa, pričom treba prekonať jeden schod. Uviedla, že v nehnuteľnosti sa nachádza len jeden byt. Predmet nájmu nebol nikdy predmetom pochybností žiadnej zo zmluvných strán, rovnako nevznikli pochybnosti o totožnosti nájomcu. V rozhodnom čase v H. H. J. nepracovala žiadna jej menovkyňa a prenajímateľ po celé roky konal ako s nájomcom iba s ňou ( doručoval jej dodatok k nájomnej zmluve, písomné dodatky týkajúce sa výšky nájomného).
Odporca trval na svojom písomnom vyjadrení k návrhu. Uviedol, že na základe kúpnej zmluvy nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a vstúpil do všetkých práv prenajímateľa s tým, že v tom čase sa podrobne nezaoberal existujúcimi nájomnými zmluvami. Pri nájomnej zmluve s navrhovateľkou vychádzal z tam uvedených údajov, výpoveď podal z dôvodov, ktoré boli v nájomnej zmluve uvedené. Trvá na tom, že nájomná zmluva je absolútne neplatná, a to z dôvodu jednak nedostatočnej špecifikácie predmetu nájmu ( keď absentuje akákoľvek špecifikácia budovy, v ktorej sa byt nachádza, špecifikácia podlažia alebo čokoľvek iné potrebné na identifikáciu bytu, pričom na adrese „F. K. Č.. X“ boli minimálne ešte 3 byty a všetky boli dvojizbové), jednak z dôvodu nedostatočnej špecifikácie prenajímateľa ( ako aj nedostatku spočívajúcom v preukázaní oprávnenosti O.. O. C. konať za prenajímateľa a oprávnenia J. Š. J., H. Q. na nakladanie s nehnuteľnosťou, a tiež z dôvodu nedostatočnej špecifikácie nájomcu a vznik dôvodnej pochybnosti, o tom, či navrhovateľka bola skutočne nájomcom uvedeným v zmluve. Ak aj v dodatku k zmluve zo dňa 23.11.1999 je už navrhovateľka identifikovaná bez akýchkoľvek pochybností, odporca bol toho názoru, že tak závažný nedostatok ako je označenie nájomcu nie je možné ozdraviť neskorším úkonom.
Podľa § 685 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia nájomnej zmluvy, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa § 686 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia nájomnej zmluvy, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
Podľa § 711 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu výpovede, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak
a) prenajímateľ potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaťa alebo nevestu, svojich rodičov alebo súrodencov,
b) nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný,
c) nájomca alebo ten, kto je členom jeho domácnosti, hrubo poškodzuje prenajatý byt, jeho príslušenstvo, spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome alebo sústavne narušuje pokojné bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome,
d) nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa,
e) je potrebné z dôvodu verejného záujmu s bytom alebo s domom naložiť tak, že byt nemožno užívať, alebo ak byt alebo dom vyžaduje opravy, pri ktorých vykonávaní nemožno byt alebo dom najmenej počas šiestich mesiacov užívať,
f) nájomca prestal spĺňať predpoklady užívania bytu osobitného určenia 5c) alebo predpoklady užívania bytu vyplývajúce z osobitného určenia domu, 5d)
g) nájomca využíva byt bez súhlasu prenajímateľa na iné účely ako na bývanie.
Podľa § 711 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa § 711 ods. 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.
Podľa § 680 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že navrhovateľka podala žalobu včas (v lehote podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka) a dôvodne.
Súd najskôr vyriešil otázku, či je tu v zmysle zákonného ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. existencia naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti predmetnej výpovede zmluvy a dospel k záveru že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti je v tomto prípade daný, pretože postavenie
navrhovateľky (vyriešenie otázky, či predmetný byt užíva oprávnene alebo nie) je bez súdneho rozhodnutia neisté.
Súd mal preukázané, že odporca nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.02.2013 od spoločnosti J. J.Ň., I..J.. vlastnícke právo k nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza byt užívaný navrhovateľkou na základe nájomnej zmluvy. Týmto v zmysle § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka odporca vstúpil do práv a povinností prenajímateľa bytu. Odporca listom zo dňa 13.03.2013 vypovedal nájomnú zmluvu, z ktorej navrhovateľka odvodzuje svoje užívacie právo k 2-izbovému bytu nachádzajúcemu sa na prízemí nehnuteľnosti so súp. č. XXXX na F. K. Č.. X R. H.. Ako výpovedný dôvod, ktorého skutkové vymedzenie je podstatnou náležitosťou výpovede z nájmu bytu, pritom odporca uviedol, že „prenajímateľ potrebuje s bytom naložiť tak, že nebude ďalej spôsobilý plniť funkciu služobného bytu“, poukazujúc pritom na čl. V. nájomnej zmluvy zo dňa 01.07.1992. Napriek tomu, že takýto výpovedný dôvod bol obsiahnutý priamo v písomnej nájomnej zmluve, treba výpoveď považovať za neplatnú.
Bytový nájom má charakter chráneného nájmu a táto skutočnosť sa prejavuje okrem iného i v tom, že výpoveď z nájomného pomeru možno urobiť len v písomnej forme a výlučne z dôvodov taxatívne uvedených v zákone, pričom zákonná úprava v tomto smere je kogentná, a teda nepripúšťajúca možnosť dohody zmluvných strán o dôvodoch výpovede mimo zákonný rámec. V tomto kontexte preto súd jednoznačne vyhodnotil odporcom danú výpoveď ako neplatnú, keďže dôvod výpovede, tak ako ním bol skutkovo vymedzený, nemožno subsumovať pod žiaden zo zákonných dôvodov, existencia ktorých oprávňuje prenajímateľa zrušiť nájom bytu výpoveďou v zmysle ustanovenia § 711 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to nielen v znení účinnom ku dňu vypovedania zmluvy, ale ani v znení účinnom ku dňu jej uzavretia. Opodstatnenosť výpovedného dôvodu nemožno vyvodzovať ani zo samotnej nájomnej zmluvy, ktorá v čl. V. tento výpovedný dôvod pripúšťa, a to s ohľadom na vyššie uvedenú nemožnosť zmluvných strán odchýliť sa od znenia zákona.
Odporca založil obranu na namietnutí platného vzniku nájomného vzťahu medzi navrhovateľkou a jeho právnym predchodcom a to tvrdiac, že náležitosti zmluvy sú vymedzené neurčito, čo zakladá jej absolútnu neplatnosť. Napriek tomu, že vychádzajúc z obsahu písomnej výpovede nájomnej zmluvy zo dňa 13.03.2013, v ktorej odporca žiadnym spôsobom nenamietal neplatnosť samotnej zmluvy, ale pristúpil k jej vypovedaniu (ktorý úkon ako taký predpokladá existenciu platne uzavretej zmluvy) s odkazom na jej zmluvné dojednanie, možno túto obranu odporcu považovať za účelovú, súd v konaní o určenie neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy zisťuje všetky okolnosti, ktoré sú dôležité z hľadiska platnosti a odôvodnenosti výpovede nájomnej zmluvy a v tejto súvislosti skúma i to, či nájomný pomer vôbec vznikol a či v čase vypovedania zmluvy stále trval.
Zmluva o nájme bytu je uzavretá, ak sa zmluvné strany dohodli na jej obsahu. Podstatnými náležitosťami nájomnej zmluvy v zmysle § 686 Občianskeho zákonníka sú označenie predmetu užívania, výška nájomného a výška úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu a hoci to nie je výslovne uvedené, medzi esenciálne náležitosti patrí aj označenie prenajímateľa a nájomcu, aby bolo zrejmé, medzi kým bola nájomná zmluva uzavretá. Ak zmluva neobsahuje náležitosti predpísané zákonom alebo trpí niektorou z vád uvedených v ustanovení § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka, je absolútne neplatná, čo však nie je súdený prípad, pretože predmetná nájomná zmluva mala všetky zákonom vyžadované náležitosti. Súd vychádzal najmä z toho, že pre platnosť zmluvy nie je predpísaná písomná forma. je teda pravdou, že v predloženom písomnom vyhotovení nájomnej zmluvy nesppĺňa označenie účastníkov a predmetu užívania požiadavku určitosti právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, tento nedostatok súd nepovažuje za rozhodný vo vzťahu k vzniku nájomného vzťahu medzi navrhovateľkou ako nájomcom a právnym predchodcom odporcu ako prenajímateľom. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že podpisu písomnej zmluvy predchádzala osobná prehliadka bytu, ktorého užívanie bolo predmetom nájmu a to za účasti oboch účastníkov zmluvného vzťahu, kedy aj súčasne došlo medzi nimi k dohode o nájme, o výške nájomného a ďalších úhrad spojených s nájmom. Súd má za to, že vykonaním obhliadky tohto konkrétneho bytu bol predmet nájomnej zmluvy vymedzený dostatočne určite. Medzi účastníkmi bol pritom založený pracovnoprávny vzťah, existencia ktorého bola v priamej súvislosti so vznikom nájomnej zmluvy, a práve na základe týchto skutočností možno dôvodne usudzovať, že pochybnosť o totožnosti prenajímateľa a nájomcu tu v čase vzniku
zmluvy nemohla v žiadnom prípade byť. Vychádzajúc z uvedených okolností dospel súd k záveru, že nájomný vzťah k predmetnému bytu vznikol ústnou dohodou navrhovateľky a jej zamestnávateľa ako vlastníka nehnuteľnosti, v ktorej sa byt nachádzal, o jej podstatných náležitostiach ešte pred podpisom písomného vyhotovenia nájomnej zmluvy zo dňa 01.07.1992. Na podporu právneho záveru o platnosti nájomnej zmluvy, a teda existencie a trvania nájomného vzťahu v čase doručenia (neplatnej) výpovede, súd poukazuje na to, že navrhovateľka obývala predmetný byt vyvodzujúc svoje užívacie právo z nájomnej zmluvy nerušene a bez akýchkoľvek pochybností o jej platnosti zo strany predchádzajúceho prenajímateľa, o čom svedčia aj navrhovateľkou predložené evidenčné listy pre výpočet nájomného, podpísané oboma účastníkmi zmluvného vzťahu, v ktorom je jednoznačne identifikovaný prenajímateľ a nájomca, ako aj predmetný byt a tiež výška nájomného a úhrad za služby s nájmom spojené.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd posúdil návrh ako dôvodný a určil, že výpoveď nájomnej zmluvy tak, ako je táto vymedzená vo výroku rozsudku, je neplatná.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže súd návrhu v celom rozsahu vyhovel, plne úspešným účastníkom v spore bola navrhovateľka, ktorej patrí náhrada trov konania. Navrhovateľka si ich včas vyčíslila prostredníctvom právneho zástupcu a uplatnila si náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 99,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia spočívajúcich v odmene za 4 úkony právnej služby a v režijnom paušále za každý úkon, a to 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátene prvej porady s klientom, 2. vypracovanie návrhu na začatie konania, 3. účasť na pojednávaní dňa 10.03.2014, 4. účasť na pojednávaní dňa 05.05.2014, pričom za prvé dva úkony je odmena spolu s režijným paušálom vo výške 67,88 eur/úkon a odmena spolu s režijným paušálom za ostatné dva úkony je vo výške 69,91 eur/úkon.
Po preštudovaní obsahu spisu a predloženého vyčíslenia navrhovateľkou uplatnených trov konania súd zistil, že ich náhrada bola uplatnená dôvodne a trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase vykonania úkonov právnej pomoci. Na základe uvedeného tak súd priznal navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 275,58 eur a náhradu iných trov konania vo výške 99,50 eur a nakoľko bola navrhovateľka zastúpená advokátom, v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal odporcu zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu navrhovateľky.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.