Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-131-2006.pdf
PDF · 77.5 KB
Case nature
Area
Subarea
18Er/131/2006
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Ďurica, Borovianska cesta 2564/17, 960 01 Zvolen, vo veci oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, Dostojevského rad 4, 851 74 Bratislava, proti povinnému: S. G., D.. XX.XX.XXXX, R. XX.XX.XXXX, D. N. O. XXXX, XXX XX Č., občan SR, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 7,16 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu právneho predchodcu oprávneného na nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia, doručeného súdu dňa 16.05.1983 a oznámenia právneho nástupcu oprávneného, že podal návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 372m ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov), súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 782,58 Eur a trov exekúcie.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu cestou súdneho exekútora dňa 28.08.2013 oprávnený podal súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) - na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 19 O.s.p. - spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ) - spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.
Podľa § 7 ods. 2 veta prvá OZ - smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Podľa § 103 O.s.p. - kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Čadci, č.k. 2D/587/1985-44 zo dňa 26.06.1986 súd zistil, že povinný zomrel dňa 20.05.1985. Z uvedeného vyplýva, že povinný stratil týmto dňom spôsobilosť mať práva a povinnosti, teda nemá ani spôsobilosť byť účastníkom tohto exekučného konania. Ďalej z predmetného
rozhodnutia vzal súd za preukázané, že dedičské konanie o majetku po zomrelom povinnom bolo ukončené a dedičmi (nadobúdateľmi) majetku po povinnom sa stali L. G., D.. XX.XX.XXXX, W. XX, XXX XX Ž. S. X/X, S. G., D.. XX.XX.XXXX, N. XX, XXX XX Ž. S. X/X V. O. Š.G., D.. XX.XX.XXXX, O. XXXX, XXX XX Č. S. X/X.
Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ) dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Podľa § 470 ods. 2 OZ ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 57 ods. l písm. g/ EP exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekučný súd konštatuje, že povinný zomrel po začatí exekučného konania, avšak povinnosti vyplývajúce z exekučného titulu smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 EP), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia (oprávnení) môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. Za predpokladu, že súd skutočnosť o prechode povinnosti z exekučného titulu po začatí exekučného konania svojím rozhodnutím o zmene účastníka na strane povinného bude aj procesne deklarovať (§ 37 ods. 3 EP), potom čo súdny exekútor túto zmenu účastníka navrhne pripustiť. Keďže samotná zmena účastníka je návrhovým konaním, súd túto zmenu účastníka na strane povinného nemôže pripustiť z úradnej povinnosti. Nakoľko ide o špeciálnu úpravu zakotvenú v Exekučnom poriadku k úprave obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku (§ 107 OSP).
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že toto exekučné konanie má voči povinnému neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, nakoľko zomrel po začatí konania, pričom z tohto dôvodu oprávnený navrhol zastaviť exekučné konanie. Exekučný súd preto s poukazom na tieto skutočnosti exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c/ a písm. g/ EP zastavil. Na okraj súd poznamenáva, že procesný úkon vyhlásenia exekúcie za neprípustnú (v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ EP) nebolo potrebné vykonať z dôvodu priameho zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c/ EP.
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 EP, pričom v zmysle § 203 ods. 1 EP k náhrade týchto trov zaviazal oprávneného z dôvodu, že svojím procesným návrhom zavinil zastavenia exekúcie.
Súdny exekútor si vo vyčíslení trov exekúcie uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej výške 53,61 Eur.
Súd preskúmal súdnym exekútorom uplatnený nárok podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“) (Pozn. súdu: podľa prechodného ustanovenia § 27a vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov; exekučné konanie bolo začaté 16.05.1983.) a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie spolu vo výške 7,16 Eur, ktorá pozostáva z:
1/ odmeny exekútora vo výške 3,32 Eur + DPH za 1 paušálne odmeňovaný úkon exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma 3,32 Eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti): 1. Získanie poverenia na vykonanie exekúcie;
Exekučný súd uvádza, že v rámci exekučnej činnosti odmeňovanej podľa počtu hodín vôbec nebral do úvahy nasledovné súdnym exekútorom uplatnené úkony: spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie a návrhu na zastavenie exekúcie, pretože sa jedná buď iba o administratívne práce v zmysle § 25 vyhlášky, za ktoré náhrada je zahrnutá v odmene exekútora alebo dané úkony nesmerujú k vymoženiu pohľadávky a ani s takýmito úkonmi priamo nesúvisia.
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 2,65 Eur + DPH (§ 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky): 1. Poštovné - 2,65 Eur za: 1. Zaslanie vyjadrenia k postupu exekútora a exekučného spisu súdu - 2,65 Eur;
Exekučný súd v priebehu trvania exekučného konania zistil, že súdny exekútor nepostupoval v súlade s poverením na vykonanie exekúcie a viedol exekúciu proti S. G., D.. XX.XX.XXXX, N. F. XXX/X, XXX XX U. O. - U. P. (ďalej len ,,tretia osoba“). Súdny exekútor vykonal viacero úkonov exekučnej činnosti smerujúcich proti tretej osobe (napríklad vydal upovedomenie o začatí exekúcie, príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, príkaz na odblokovanie bankového účtu a ďalšie), čím mu vznikli hotové výdavky na poštovnom vo výške 9,19 Eur. Napriek vyššie uvedenej neprípustnosti vedenia exekúcie proti tretej osobe, si súdny exekútor uplatnil náhradu týchto výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky. Avšak vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok ustanovuje povinnosť exekučnému súdu preskúmať súdnym exekútorom uplatnený nárok na náhradu trov exekúcie nielen z hľadiska skutočného vykonania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a vynaloženia hotových výdavkov, ale aj z hľadiska hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania (§ 200 ods. 1 veta druhá EP), exekučný súd všetky tieto uplatnené trovy exekúcie v celkovej výške 9,19 Eur posúdil ako neúčelné a z tohto dôvodu ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal. Nakoľko tieto hotové výdavky by súdnemu exekútorovi nevznikli, ak by pri vykonávaní exekúcie postupoval v súlade s poverením na vykonanie exekúcie. Exekučný súd tiež nepriznal poštovné výdavky vo výške 1,10 Eur označené vo vyčíslení trov exekúcie ako ,,budúce“, keďže súdnemu exekútorovi patrí náhrada za hotové výdavky, ktoré mu skutočne vznikli v čase rozhodovania.
3/ DPH 20% zo základu 5,97 Eur vo výške 1,19 Eur (§ 196 veta druhá EP v platnom znení ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.)
Súd mal z verejne dostupného registra daňových subjektov registrovaných pre DPH (www.drsr.sk) preukázané, že súdny exekútor je platiteľom DPH, a preto súd zvýšil odmenu a hotové výdavky súdneho exekútora o 20 % DPH.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.