Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Saz-3-2022.pdf
PDF · 123.98 KB
Case nature
Area
Subarea
8Saz/3/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Libanonská republika, adresa posledného trvalého pobytu v krajine pôvodu: obec C. D. (bez bližšieho určenia ulice a čísla domu), okres E. F., administratívna oblasť F., toho času evidenčne: G. B. A. H. I., zastúpená: Slovenská humanitná rada, Budyšínska 1, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 20.12.2022, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-307-28/2022-Ž zo dňa 11.11.2022, takto
rozhodol:
I./ Správnu žalobu z a m i e t a.
II./ Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa správnou žalobou zo dňa 20.12.2022 domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného ČAS:MU-PO-307-28/2022-Ž zo dňa 11.11.2022, ktorým tento zamietol žiadosť žalobkyne o udelenie azylu ako neprípustnú podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o azyle“, resp. „ZoA“).
2. Uviedla, že o azyl na Slovensku žiada najmä z obavy o svoj život pred hnutím Hizballáh, ktoré ovláda Libanon a má problém s moslimami sunnitmi. Od roku 2019 sa zúčastňovala demonštrácií proti vláde a vládnej garnitúre, na ktorých bola svedkom streľby na demonštrantov a v Bejrúte videla aj jedného mŕtveho. Veľa demonštrantov bolo zatknutých. Žiadateľka a jej manžel sa stali terčom vyhrážania sa zo strany organizácie ovládajúcej štát, v dôsledku čoho im bolo odcudzené osobné motorové vozidlo. Krádež vozidla riadne nahlásili na polícií v krajine pôvodu, ktorá však uviedla, že nemôžu nič urobiť, lebo Hizballáh má veľkú moc. Následne mali celkovo dva telefonáty od neznámych osôb, resp. osoby, ktoré/ a im povedali/a, že tak, ako im zmizlo auto, môžu zmiznúť aj oni. Sled týchto udalostí žiadateľku s manželom definitívne presvedčil odísť z krajiny pôvodu na Ukrajinu, kde si postupne dva roky budovali nový život. Ich novo nájdený pokoj a bezpečné miesto pre život narušila vojna. Žiadateľka sa ocitla v situácií opätovného strachu, psychickej tenzie a bezmocnosti.
3. Žalobkyňa s napádaným rozhodnutím v celom rozsahu nesúhlasila, považovala ho za vecne a právne nesprávne a nezákonné. Konanie o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany začalo dňa 24.08.2022. So žalobkyňou vykonal žalovaný jeden pohovor, počas ktorého žalobkyňa ako dôvod svojej žiadosti uviedla obavy o svoj život pred hnutím Hizballáh, ktorý si v Libanone robí čo chce a štát a jeho orgány už neexistujú. Hizballáh má všeobecne problém s moslimami sunnitmi. Žalobkyňa je moslimka sunnitka. Dňa 17.09.2019 sa zúčastnila demonštrácie proti vláde a vládnej garnitúre. Bola na demonštráciách viac ako desaťkrát. V súvislosti s účasťou na týchto demonštráciách sa jej niekto
telefonicky vyhrážal, že tak, ako im s manželom zmizlo auto, môžu zmiznúť aj oni. Povedali jej, že vedia o každom, kto v zlom na demonštráciách spomína meno Hasan Nasralláh (pozn. spoluzakladateľ Hizballáhu). Ako druhý dôvod uviedla, že v krajine nie je žiadna životná istota, nakoľko Hizballáh úplne ovláda krajinu. Tretí dôvod je ekonomický, pretože v Libanone nie je šanca pracovať a žiť ako normálni ľudia, pre veľmi zlú ekonomickú situáciu v Libanone.
4. Nesprávne právne posúdenie veci a nedostačujúce zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy na riadne posúdenie veci videla v tom, že žalovaný nesprávne vyhodnotil informácie o krajine pôvodu žalobkyne v tom zmysle, že v súčasnej dobe v Libanone neprebieha žiaden vnútroštátny alebo medzinárodný ozbrojený konflikt a že z tohto dôvodu nehrozí žalobkyni v prípade návratu do krajiny pôvodu ani vážne individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia, ako formy vážneho bezprávia.
5. Poukazovala na najaktuálnejšie informácie o krajine Libanon uvedené v denníku Teraz.sk.: Izraelská armáda zostrelila tri drony libanonského hnutia Hizballáh, publikovanej 03.07.2022, správu denníka Teraz.: Vodca Hizballáhu nechce eskaláciu s Izraelom, na útoky odpovie, zo dňa 08.08.2021, správu z Ct24.: Z Libanonu opet padaly rakety na Izrael, k útoku sa prihlásil Hizballáh, publikované 06.08.2021, vysielanie v Al Manar - televízna stanica skupiny Hizballáh v správe Izraelský vojenský odhad informuje, že politické velenie Hizballáh môže zaútočiť na všetky námorné plynové platformy: sionistické médiá, publikovanej 02.08.2022, vysielanie Al Manar, Izrael čelí dileme: Vzdaj sa Hizballáhu alebo masívnemu zničeniu, zo dňa 31. júla 2022.
6. Poukazovala na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 8Saz/l/2017 zo dňa 16.06.2017, v zmysle ktorého správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Rovnako pre posudzovanie prítomnosti ozbrojeného konfliktu v rámci posudzovania žiadostí o azyl sa však nevyžaduje formálne uznanie situácie ako ozbrojeného konfliktu, či zo strany štátu alebo medzinárodnej organizácie, pričom poukazovala aj na závery prijaté ESD v rozsudku č. C-465/07 v prípade Elgafaji.
7. Z aktuálnej bezpečnostnej situácie v krajine Libanon je jednoznačne zrejmé, že z dôvodu ovládania krajiny vojensko-politickým teroristickým hnutím Hizballáh, ktoré je zodpovedné za viaceré rozsiahle teroristické útoky, vrátane samovražedných bombových útokov v mnohých krajinách a zároveň vedie oficiálne nevyhlásenú vojnu s krajinou Izrael, nie je vláda Libanonu schopná zabezpečiť svojim občanom primeranú ochranu pred vážnym bezprávím, keďže štátny aktér Hizballáh disponuje faktickou mocou a vplyvom vo všetkých regiónoch krajiny.
8. Žiadosti o azyl žalobkyne vychádzali z najaktuálnejších skutočností a faktu, že ochrana pred prenasledovaním a vážnym bezprávím nie je v krajine pôvodu žalobkyne nijakým spôsobom poskytovaná, keďže štát, politické strany, politické hnutia a organizácie, ktoré ovládajú štát, neprijali primerané opatrenia na zabránenie prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu, účinným právnym systémom na odhalenie, stíhanie a potrestanie činov predstavujúcich prenasledovanie alebo vážne bezprávie. Naopak, tvrdíme, že samotný Hizballáh vedie na jednej strane otvorený ozbrojený konflikt s Izraelom, čím ohrozuje bezpečnosť obyvateľov oboch krajín konfliktu a zároveň na strane druhej vedie vnútroštátny ozbrojený konflikt s inými ozbrojenými skupinami v Libanone.
9. Mala za to, že žalovaný vo svojom rozhodnutí vôbec nepodrobil analýze žalobkyňou tvrdené dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu vážneho bezprávia ako je definované v § 2 písm. f) zákona o azyle, a to napriek rozsiahlej databáze najaktuálnejších správ o krajine pôvodu, ktoré tvoria obsah administratívneho spisu. S uvedeným úzko súvisí nesprávne aplikovanie § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle, nakoľko v krajine pôvodu žiadateľky od poslednej žiadosti došlo k evidentnej závažnej zmene pomerov. Nanešťastie, k zmene k horšiemu. Rozhodnutie žalovaného je preto prekvapivé a značne arbitrárne.
10. Žalovaný rozhodnutím ČAS:MU-PO-307-28/2022-Ž zo dňa 11.11.2022 zamietol žiadosť žalobkyne o udelenie azylu ako neprípustnú podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle. V odôvodnení uviedol, že táto dňa 24.08.2022 opakovane požiadala o udelenie azylu a o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z obavy o svoj život, pretože na Ukrajinu, kde predtým žila, sa nemôže
vrátiť pre prebiehajúcu vojnu a v Libanone pokračujú nepokoje. Na Slovensku chce pracovať a žiť so svojím manželom.
11. Žalobkyňa prvýkrát požiadala o udelenie medzinárodnej ochrany na území SR z obavy o svoj život dňa 06.03.2022. Migračný úrad dospel k záveru, že táto krajinu pôvodu síce opustila pre zlú ekonomickú situáciu, nepotizmus, vplyv náboženskej príslušnosti na verejnú správu, kriminalitu, politickú nestabilitu a pre obavy z ďalšieho vývoja situácie v krajine v súvislosti s vplyvom hnutia Hizballáh, avšak nič nenasvedčovalo tomu, že by osobne čelila akémukoľvek prenasledovaniu. Preto migračný úrad v jej prípade nepristúpil k udeleniu azylu v zmysle § 8 ZoA a tiež dospel k záveru, že by v prípade nedobrovoľného návratu do krajiny pôvodu nečelila žiadnej forme vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) ZoA a preto nie je dôvod ani na poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR. Migračný úrad rozhodnutím ČAS: MU-PO-116-26/2022-Ž zo dňa 23.06.2022 neudelil menovanej azyl podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle a súčasne neposkytol doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 ZoA. Rozhodnutie jej bolo doručené a nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2022, pričom proti nemu nepodala včas opravný prostriedok a Krajský súd v Bratislave uznesením 8Saz/7/2022-18 odmietol jej návrh na odpustenie zmeškania lehoty.
12. Počas vstupného pohovoru v E. B. J. dňa 02.09.2022 uviedla, že všetky informácie, ktoré poskytla v prvom azylovom konaní, sú pravdivé, presné a správne. Opätovne prehlásila že v Libanone nebola členom žiadnej politickej strany, hnutia, ani inej organizácie, nakoľko sa o politiku nezaujíma a taktiež voči nej nebolo vedené žiadne trestné konanie. K svojmu sociálnemu profilu uviedla, že v Libanone vyštudovala odbor právo na K. L. I. M. E.. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia pracovala ako učiteľka v meste F. N. a v obci M. C., ako aj pre neziskovú organizáciu v meste C. M.. V marci 2020 sa vydala a následne aj s manželom odišla z Libanonu. Spolu vycestovali na Ukrajinu, do mesta Charkov, kde jej manžel dostal prácu. Po ruskej invázii na Ukrajinu sa rozhodla s manželom odcestovať do SR, kde požiadala o medzinárodnú ochranu. Počas pohovoru tiež zopakovala, že dôvodom jej žiadosti o medzinárodnú ochranu sú obavy z vplyvu hnutia Hizballáh, ktoré v krajine pôsobí svojvoľne, ako aj nestabilná situácia a ekonomické problémy Libanonu. Vo svojej aktuálnej žiadosti doplnila, že sa zúčastnila na viac než desiatich protivládnych demonštráciách v súvislosti s ekonomickou krízou, a to v hlavnom meste, ako aj v oblasti, kde bývala. Počas niektorých z týchto demonštrácií prišlo aj k použitiu násilia a v Bejrúte, kde prišlo aj k streľbe, videla na demonštrácii jedného mŕtveho. Počas demonštrácií dochádzalo k zatýkaniu a vyhrážkam účastníkom po skončení protestov. Telefonické vyhrážky dostávala aj menovaná a jej manžel, pričom mu bolo taktiež odcudzené auto. Krádež nahlásili na polícii, kde im však povedali, že voči Hizballáhu nevedia zasiahnuť, ale v prípade pokroku vo vyšetrovaní sa im ozvú. Po dvoch mesiacoch od krádeže auta napokon z krajiny odišli, pričom aj v tomto období pred odchodom sa im niekto opäť telefonicky vyhrážal zmiznutím. Iné dôvody svojej terajšej žiadosti neuviedla. Počas pohovoru tiež uviedla, že z Libanonu vycestovala bez problémov, legálne, na svoj vlastný cestovný pas, ktorý si v Libanone vybavila spolu s manželom, a to bez akýchkoľvek problémov. Neplatný cestovný doklad jej bol zadržaný príslušníkmi polície SR 06.03.2022 a jeho kópia bola postúpená migračnému úradu.
13. Konštatoval, že na základe výpovede menovanej, ňou predložených dokumentov a dostupných informácií o krajine pôvodu, možno skonštatovať, že menovaná odôvodňuje svoju žiadosť o azyl rovnakými, resp. obdobnými dôvodmi, ako v predchádzajúcej žiadosti. Zároveň od vydania predchádzajúceho rozhodnutia v prípade menovanej nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu a taktiež nedošlo ani k podstatnej a závažnej zmene pomerov v krajine jej pôvodu. Doplnil, že táto vo svojej výpovedi síce poukázala na nové skutočnosti týkajúce sa účasti na demonštráciách proti situácii v Libanone a proti vláde, ako aj na následné vyhrážanie zo strany príslušníkov hnutia Hizballáh, avšak tieto migračný úrad nepovažuje za vierohodné, resp. za také, ktoré by viedli k podstatnej zmene skutkového stavu. Dané tvrdenia narúšajú vnútornú konzistentnosť výpovede menovanej, nakoľko sú v rozpore s jej predošlými výpoveďami zo vstupného pohovoru predchádzajúceho konania.
14. V predchádzajúcom konaní na otázky, či mala v minulosti problémy s políciou, armádou, úradmi alebo inými štátnymi orgánmi, či mala v minulosti problémy s niekým iným a či okrem toho, čo uviedla, mala aj iné problémy, opakovane uvádzala, že nemala s nikým žiadne problémy. Navyše, v predchádzajúcom, ako aj v tomto konaní, pri hlbšom skúmaní dôvodov, pre ktoré sa rozhodla opustiť Libanon, uviedla, že „kvôli ekonomickej kríze v Libanone, nám prepadli peniaze, v tom čase nám ukradli aj auto v Libanone, tak sme sa rozhodli odísť z krajiny na Ukrajinu“. Rovnako aj na otázku, či sa obáva niečoho v prípade
návratu uviedla, že sa obáva – „... že si nenájdeme s manželom už prácu. Obávam sa tiež o život, lebo tam vás môžu aj na ulici zastreliť. Nie je tam žiadna bezpečnosť. Nechcem sa tam vrátiť.“ Na otázku, či prišla osobne do styku s príslušníkmi hnutia Hizballáh odpovedala: „Nie, ja osobne nie. Všetci ľudia sa ich ale boja v krajine“. Okrem toho tiež uviedla, že chceli s manželom „zostať v Libanone, ale prišla ekonomická kríza, prišli sme o úspory, ukradli nám vtedy aj auto. V celej krajine to je rovnaké, takže sme už neskúšali presťahovať sa inde za prácou.“
15. V tejto súvislosti žalovaný poukazoval na obsah žalôb voči predošlému rozhodnutiu zo dňa 23.06.2022, v ktorej menovaná nespomína žiadnu zo skutočností, ktorými doplnila svoju výpoveď v tomto konaní, teda ani účasť na demonštráciách, ani vyhrážanie zo strany príslušníkov hnutia Hizballáh. Menovaná opakovane poukazovala na všeobecne zlú ekonomickú a bezpečnostnú situáciu vrátane vysokej miery kriminality, hoci mala v predchádzajúcom konaní opakovane možnosť vysvetliť a ozrejmiť celkové dôvody svojho odchodu a obavy z návratu do Libanonu, ak mala dôvody, ktoré by boli vlastné jej osobe.
16. Zdôraznil, že menovaná opustila Libanon v marci 2020 letecky, legálne, bez problémov, na svoj vlastný cestovný doklad, ktorý si vybavovala osobne v októbri 2019. Opakovane teda prichádzala do kontaktu s oficiálnymi predstaviteľmi bezpečnostných zložiek Libanonu, a to aj po účasti na demonštráciách bez toho, aby sa dostávala s nimi do akýchkoľvek problémov. Na žiadne ďalšie nové podstatné skutočnosti vo svojej výpovedi nepoukázala. To potvrdila aj vo svojej výpovedi, keď na otázku, či „došlo k akýmkoľvek zmenám alebo novým skutočnostiam vo Vašej situácii, ktoré ste neuviedli pri Vašej predchádzajúcej žiadosti o azyl na území SR“, odpovedala nie.
17. Žalovaný preto pristúpil k vyhodnoteniu situácie v krajine pôvodu žiadateľky s cieľom posúdiť, či prišlo od vydania predchádzajúceho rozhodnutia k takým zásadným udalostiam a zmenám, ktoré by predstavovali podstatnú zmenu skutkového stavu a mali tak vplyv na iné posúdenie jej žiadosti o medzinárodnú ochranu. Vychádzal z aktuálnych informácií o situácii v Libanone, so zameraním na administratívnu oblasť Beqaa a dištrikt Západné Beqaa, odkiaľ žiadateľka pochádza, za obdobie od júna 2022, kedy bolo vydané predchádzajúce rozhodnutie. Z nich vyplýva, že prišlo k nárastu násilia v krajine, pričom podľa webovej stránky Projektu Miesta ozbrojených konfliktov a dáta o udalostiach (Armed Conflict Location & Event Data Project) v administratívnej oblasti Beqaa za obdobie od 14.04.2022 do 30.09.2022 prišli o život 4 ľudia.
18. Na základe informácií o krajine pôvodu si je migračný úrad vedomý, že ekonomika v Libanone naďalej kolabuje, o čom svedčia takmer všetky ekonomické ukazovatele, vrátane miery nezamestnanosti, chudoby, inflácie a problémov so zásobovaním, čo prispieva k politickej kríze a k nárastu násilia a kriminality. Tiež si je vedomý značného vplyvu a moci, ktorú má hnutie Hizballáh v Libanone a ktorú využíva na svoje ciele. V tejto súvislosti je však potrebné podotknúť, že na základe dostupných informácii nemožno konštatovať, že by prišlo od júna 2022, kedy bolo vydané predchádzajúce rozhodnutie, k zásadnej zmene situácie v Libanone. Preto vyhodnotil mieru neseleklívneho násilia charakterizujúcu situáciu v Libanone za nezmenenú bez vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia, ako formy vážneho bezprávia.
19. Doplnil, že postupom podľa Správneho poriadku umožnil oboznámiť sa so spisovým materiálom zástupkyni žalobkyne, ktorá zaslala svoje stanovisku z 20.10.2022. V súvislosti s informáciami o sektárskom násilí, ktoré pácha šiítske hnutie Hizballáh voči sunitom, pri ktorom majú masovo zomierať ľudia, ktoré uvádza právna zástupkyňa, považoval za nutné poukázať na fakt, že informácie vychádzajú z krátkeho článku denníka SME „Libanonská vláda potlačila sektárske nepokoje“. Tento článok však bol publikovaný 27.07.2008 a zaoberá sa situáciou v meste Tripolis, teda nie v administratívnej oblasti Beqaa, odkiaľ žiadateľka pochádza. Migračný úrad preto tieto konkrétne informácie vyhodnotil za irelevantné, značne neaktuálne a nezohľadňujúce vývoj v krajine za posledných 14 rokov. Za účelom komplexného a objektívneho posúdenia žiadosti menovanej boli využité informácie z databázy migračného úradu ku krajine pôvodu Libanon č. p.: MU-ODZS- 2022/000333-002 z 14.04.2022, MU- ODZS-2022/000333-004 z 23.09.2022, ako aj ďalšie verejne dostupné zdroje, ktoré sú obsahom spisového materiálu.
20. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 12.01.2023 navrhol správnu žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení v stručnosti opísal priebeh azylového konania žalobkyne, ako aj dôvody svojho rozhodnutia, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí.
21. Považoval za dôležité poukázať na skutočnosť, že do konania doložil aktualizovanú polytematickú správu o krajine Libanon zo dňa 23.09.2022, ktorá obsahuje najaktuálnejšie objektívne informácie o krajine pôvodu, na základe čoho žalovaný dospel k záveru, že od vydania predchádzajúceho rozhodnutia nedošlo v Libanone k podstatnej a závažnej zmene. Žalobkyňa síce vo svojej výpovedi v aktuálnom konaní poukázala na nové skutočnosti, že sa zúčastňovala na demonštráciách proti vláde a vládnej garnitúre a vyhrážaniu sa zo strany príslušníkov hnutia Hizballáh, no vzhľadom na fakt, že žalobkyňa tieto skutočnosti neuviedla už v prvej žiadosti, sa uvedené javí ako účelové a preto to žalovaný nepovažuje za vierohodné, resp. za také, že by to malo viesť k podstatnej zmene skutkového stavu. Žalobkyňa v prvom konaní opakovane uvádzala, že nemala s nikým žiadne problémy, okrem iného niekoľkokrát poukázala na všeobecne zlú ekonomickú situáciu, čo v žiadnom prípade nemôže zakladať dôvod na udelenie medzinárodnej ochrany. Dával do pozornosti súdu, že azyl nie je univerzálnym inštitútom, ktorý by mal slúžiť ľuďom v nádeji za lepším životom bez ohľadu na to, či spĺňajú špecificky stanovené kritériá podľa zákona o azyle.
22. Žalovaný okrem iného preskúmal aj to, či bol objektívne naplnený aj druhý predpoklad pre zamietnutie žiadosti ako neprípustnej, a to prípadná závažná zmena pomerov v krajine pôvodu. Poukazom na stránky webovej stránky Projektu Miesta ozbrojených konfliktov a dáta o udalostiach (Armed Conflict Location & Event Data Projekt) v administratívnej oblasti Beqaa za obdobie od 14.04.2022 do 30.09.2022 prišli o život 4 ľudia, uviedol, že síce došlo k nárastu násilia v krajine, avšak miera neselektívneho násilia nie je na tak vysokej úrovni, že by existovali podstatné a preukázané dôvody, že by žalobkyňa v prípade návratu do svojho regiónu čelila reálnemu riziku utrpenia vážneho a individuálneho ohrozenia.
23. Považoval za dôležité upozorniť súd na skutočnosť, že uvedené správy síce poukazujú na napäté vzťahy medzi Libanonom a Izraelom, no v tomto zmysle je potrebné zohľadniť aj relevantnosť daných zdrojov. Právna zástupkyňa odkazuje na libanonskú stránku Al-Manar, ktorú vlastní a prevádzkuje politická strana Hizballáh, čo samo o sebe znižuje kredit relevantnosti daných informácií. Je evidentné, že ide o kanál ideologicky namierený proti Izraelu, čo je značne viditeľné aj v uvedených úryvkoch. Okrem iného právna zástupkyňa odkazuje aj na wikipédiu a na článok z roku 2016 a 2021. Bol toho názoru, že aj napriek tomu, že medzi Libanonom a Izraelom prebieha vojenský konflikt, zo žiadnych informácií zo spisu, (dokonca ani z informácií, na ktoré poukázala právna zástupkyňa v správnej žalobe) nevyplýva, že by z tohto dôvodu žalobkyni hrozilo vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby v oblasti Beqaa. Poukazoval na fakt, že žalovaný do konania doložil najaktuálnejšie a objektívne informácie, z ktorých vyplýva, že nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu od vydania predchádzajúceho rozhodnutia. V tomto zmysle považoval relevantnosť a aktuálnosť daných informácií za diskutabilnú a preto žiadal súd, aby na uvedené neprihliadal.
24. Ďalej právna zástupkyňa tvrdí, že žalobkyňa bola v krajine pôvodu prenasledovaná z dôvodu prezentovania svojich politických názorov, pričom pôvodcom tohto prenasledovania je hnutie Hizballáh. K danému tvrdeniu uviedol, že žalobkyňa letecky opustila Libanon v marci 2020 na svoj vlastný cestovný doklad, ktorý si vybavila v októbri 2019 bez akýchkoľvek problémov. Opakovane prichádzala do kontaktu s oficiálnymi predstaviteľmi bezpečnostných zložiek Libanonu, a to aj po účasti na demonštráciách bez toho, aby sa dostávala s nimi do akýchkoľvek problémov. Navyše tiež uviedla, že po vypuknutí vojny na Ukrajine kontaktovala libanonskú ambasádu v Kyjeve v súvislosti s evakuáciou, čo svedčí o tom, že v prípade, že by bola žalobkyňa prenasledovaná alebo že by jej v krajine pôvodu hrozilo také vážne bezprávie tak, ako to tvrdí právna zástupkyňa, libanonskú ambasádu v Kyjeve by nekontaktovala a neuvažovala by nad vrátením sa späť do krajiny pôvodu. Okrem iného tiež uviedla, že nikdy voči nej nebolo vedené trestné konanie, nebola členom politickej strany, hnutia alebo inej organizácie a tiež, že sa o politiku nezaujíma. Tvrdenie právnej zástupkyne, že žalobkyňa bola v krajine pôvodu prenasledovaná z dôvodu prezentovania svojich politických názorov, považoval za tendenčné.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že žalobkyňa podala žiadosť o udelenie medzinárodnej ochrany z iných motívov ako z tých, ktoré zakladajú dôvod na udelenie medzinárodnej ochrany v zmysle zákona o azyle. Opakovanú žiadosť považoval, vzhľadom na nezmenený skutkový stav veci, za
neodôvodnený a účelový. Žalovaný vyhodnotil mieru neselektívneho násilia charakterizujúcu situáciu v Libanone na nezmenenú bez vážneho a individuálneho ohrozenia života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia, ako formy vážneho bezprávia. Žiadosť žalobkyne o udeleniu azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bola posúdená zákonným spôsobom a všetky okolnosti, ktoré uviedla, boli posúdené individuálne, ako aj vo všetkých relevantných súvislostiach.
26. Podľa § 8 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o z mene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o azyle“), Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.
27. Podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle, Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu; ministerstvo môže rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky.
28. Pokiaľ sa týka žalobných námietok, správny súd právne uzatvára: Žalobkyňa prvýkrát požiadala o medzinárodnú ochranu na území SR dňa 06.03.2022 z dôvodu obavy o svoj život v krajine pôvodu. Rozhodnutím žalovaného ČAS: MU-PO-116-26/2022-Ž zo dňa 23.06.2022 jej nebol udelený azyl a nebola jej ani poskytnutá doplnková ochrana. Žalovaný uviedol, že voči tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu žalobu, o ktorej Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, že uznesením č.k. 8Saz/7/2022-18 odmietol jej návrh na odpustenie zmeškania lehoty, keďže správnu žalobu voči tomuto rozhodnutiu žalovaného nepodala včas.
29. Následne opätovne podala žiadosť o medzinárodnú ochranu dňa 24.08.2022 a počas vstupného pohovoru dňa 02.09.2022 uviedla, že všetky informácie, ktoré poskytla v prvom azylovom konaní, sú pravdivé, presné a správne. Uviedla, že dôvodom jej žiadosti o medzinárodnú ochranu sú obavy z vplyvu hnutia Hizballáh, že sa zúčastnila na viac než desiatich protivládnych demonštráciách v súvislosti s ekonomickou krízou v hlavnom meste a v oblasti, kde bývala. Počas niektorých z týchto demonštrácií prišlo aj k použitiu násilia a videla aj v Bejrúte, kde prišlo aj k streľbe, jedného mŕtveho. Počas demonštrácií dochádzalo k zatýkaniu a vyhrážkam účastníkom po skončení protestov. Telefonické vyhrážky dostávala aj ona a jej manžel, pričom mu bolo taktiež odcudzené auto. Krádež nahlásili na polícii, kde im však povedali, že voči Hizballáhu nevedia zasiahnuť, ale v prípade pokroku vo vyšetrovaní sa im ozvú. Po dvoch mesiacoch od krádeže auta napokon z krajiny odišli, pričom aj v tomto období pred odchodom sa im niekto opäť telefonicky vyhrážal zmiznutím.
30. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím ČAS:MU-PO-307-28/2022-Ž zo dňa 11.11.2022 podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle zamietol jej žiadosť ako neprípustnú.
31. Správny súd dáva do pozornosti, že pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o azyl ako neprípustnej sa jedná o rozhodovanie vo svojej podstate procesného charakteru a neposudzuje sa žiadosť o azyl v jeho merite, teda sa ani neskúma, či sú splnené predpoklady na udelenie azylu, respektíve poskytnutie doplnkovej ochrany a konštatuje sa iba splnenie jedného z predpokladov v § 11 ods. 1 zákona o azyle. Z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f) zákona o azyle vyplýva, že žiadosť o udelenie azylu sa zamietne ako neprípustná v prípade, že sa jedná o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu. V novom konaní o opakovanej žiadosti o azyl je teda podstatná tá skutočnosť, či už v minulosti bolo o žiadosti o azyl právoplatne rozhodnuté a či od tohto právoplatného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá môže byť jednak v uvádzaných dôvodoch o azyl, resp. sa môže jednať o závažnú zmenu pomerov v krajine pôvodu žiadateľa.
32. K veci je potrebné uviesť, že vo veciach medzinárodnej ochrany zohráva mimoriadne dôležitú úlohu dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl a v tomto kontexte i jeho vlastná celková dôveryhodnosť.
Pravdivosť tvrdení žiadateľa a dôveryhodnosť jeho osoby sú základom, z ktorého je v azylovom konaní nutné vychádzať.
33. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v skoršej judikatúre (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sza/10/2013 zo dňa 09.04.2013 uviedol, že nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami, než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou.
34. Správny súd má za to, že svoju dôveryhodnosť spochybnila samotná žalobkyňa uvádzaním nových skutočností, ktoré zamlčala aj napriek tomu, že bola dopytovaná počas prvotného vstupného pohovoru, či uviedla všetky dôvody, kvôli ktorým žiada o udelenie azylu, pravdivo a vyčerpávajúco, pričom sama uviedla, že áno. Tým, že tak neurobila, spochybnila ona sama svoju osobu z pohľadu svojej dôveryhodnosti. Otázka dôveryhodnosti žiadateľa o medzinárodnú ochranu z hľadiska rozhodovania o jej udelení je zásadná. Nepochybne platí, že základný rámec posudzovania vytvára výpoveď žiadateľa.
35. Žalobkyňou uvádzané skutočnosti ako nové a podstatné pre posúdenie zmeny pomerov, ktoré uvádzala vo svojej v poradí už druhej žiadosti, nemožno považovať jednak nielen za vierohodné, ale ani za také, ktoré by viedli k podstatnej zmene skutkového stavu. Správny súd poukazuje na vierohodnosť žalobkyne uvádzanú vyššie a konštatuje, že tieto jej nové výpovede sú v rozpore aj s jej predošlými výpoveďami. V týchto jednoznačne uviedla, že uviedla všetky skutočnosti potrebné na posúdenie jej žiadosti už v prvotnom vstupnom pohovore. V ňom takisto uviedla, že nemala v minulosti problémy s políciou, armádou, úradmi alebo inými štátnymi orgánmi, resp. či mala v minulosti problémy s niekým iným a či okrem toho, čo uviedla, mala aj iné problémy, opakovane uvádzala, že nemala s nikým žiadne problémy. Krajinu pôvodu opustila legálne, na riadne vydaný cestovný pas, ktorý jej bol vydaný štátnymi orgánmi jej domovskej krajiny, čo rovnako svedčí o tom, že nemala v krajine pôvodu žiaden problém pri styku s týmito štátnymi orgánmi.
36. To, že v domovskej krajine nemala s nikým žiadne problémy korešponduje aj s jej výpoveďami pred správnym orgánom, že osobne do styku s príslušníkmi hnutia Hizballáh neprišla, pričom kvôli zlej ekonomickej situácii opustili Libanon, keď počas ekonomickej krízy prišli o úspory a ukradli im aj auto. V súvislosti s krádežou motorového vozidla nespomínala, že to malo byť v súvislosti s jej osobnou účasťou na demonštráciách, resp. že auto jej ukradli príslušníci hnutia Hizballáh.
37. Správny súd dodáva, že žalobkyňa nemôže byť posudzovaná ako utečenec v zmysle Ženevskej konvencie z roku 1951, ani v zmysle § 8 zákona o azyle. Dané potvrdzuje najmä tá skutočnosť, že krajinu pôvodu opustila dobrovoľne (legálne) v marci 2020, bez problémov, na svoj vlastný cestovný doklad, ktorý si vybavovala osobne v októbri 2019 a nie v dôsledku skutočností uvedených v § 8 zákona o azyle. Navyše, o poskytnutie medzinárodnej ochrany nežiadala v žiadnej inej krajine, ani v Ukrajine, kde žila a pracovala až do začiatku konfliktu. Správy, ktoré žalobkyňa predložila a rovnako aj správy zabezpečené správnym orgánom, nesvedčia o podstatnej zmene pomerov v krajine pôvodu oproti posudzovaniu jej prvotnej žiadosti. Rovnako má správny súd za to, že vzhľadom na skutočnosti, o ktoré odôvodňovala žalobkyňa zmenu skutkového stavu od predchádzajúceho rozhodnutia, s poukazom na správy, ktoré uvádzala v podanej správnej žalobe, nemožno prijať záver, že by miera neselektívneho násilia, charakterizujúca situáciu v Libanone, sa odzrkadlila na vážnom a individuálnom ohrození života alebo nedotknuteľnosti osoby žalobkyne z dôvodu svojvoľného násilia.
38. Preto súd, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, správnu žalobu podľa § 219 Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc zato, že táto, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nie je dôvodná, keďže vzhľadom na obsah administratívnych spisov žalovaného, týkajúcich sa žiadosti o udelenie azylu žalobkyni, ako aj obsah súdneho spisu a materiálov, na ktoré žalobkyňa poukazovala, má súd zato, že nedošlo k naplneniu podmienky v zmysle § 11 ods. 1 písm. f) ZoA, teda k podstatnej zmene skutkového stavu od právoplatného predchádzajúceho rozhodnutia.
39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že nepriznal ich náhradu účastníkom konania, nakoľko žalobkyňa nebola v konaní úspešná a žalovanému právo na náhradu trov konania nepatrí.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.