Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-818-2009.pdf
PDF · 83.25 KB
Case nature
Area
Subarea
18Er/818/2009
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom: JUDr. Viera Kučerová, Námestie sv. Martina 9, 908 51 Holíč, vo veci oprávneného: Mesto Žilina, IČO: 00 321 796, Námestie obetí komunizmu 1, 010 01 Žilina, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Marta Wertlenová, advokát, Predmestská 8537/2B, 010 01 Žilina, proti povinnému: DELOP FINANCIAL CONSULTING AG, IČO: CH-114.002.098, Bundesstrasse 3, 6304 Zug, Švajčiarsko, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 49,91 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 04.02.2009 a žiadosti súdneho exekútora, súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 50.407,24 Eur a trov exekúcie.
Podaním doručeným súdu dňa 08.03.2011 súdny exekútor podal podnet k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. l písm. h/ EP súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 2 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd vychádzajúc zo zistení súdneho exekútora o majetkových pomeroch povinného vyplývajúcich z predloženého exekučného spisu č. EX 324/2009 dospel k záveru, že došlo k naplneniu zákonom predpokladaných skutočností v zmysle ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ EP, preto exekúciu podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení zastavil. Súdny exekútor v súvislosti s vedenou exekúciou vykonal viacero šetrení ohľadne majetku povinného, keď počas šetrenia zistil, že povinný nevlastní žiaden exekvovateľný hnuteľný ani nehnuteľný majetok v Slovenskej republike na základe čoho vzal súd za preukázané, že majetok povinného nepostačuje ani na pokrytie trov vedenej exekúcie, a preto z uvedených dôvodov nie je možné ďalej v predmetnej exekúcii pokračovať.
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 EP, pričom v zmysle § 203 ods. 2 EP k náhrade týchto trov zaviazal oprávneného z dôvodu nemajetnosti povinného.
Súdna exekútorka si vo vyčíslení trov exekúcie uplatnila náhradu trov exekúcie v celkovej výške 349,20 Eur.
Súd preskúmal súdnym exekútorom uplatnený nárok podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“) a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie spolu vo výške 49,91 Eur, ktorá pozostáva z:
1/ odmeny exekútora vo výške 33,19 Eur + DPH (§ 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33, 19 eura): 1. Získanie poverenia na vykonanie exekúcie; 2. Zisťovanie majetku povinného - Dopravný inšpektorát; 3. Zisťovanie účtu povinného 2x - Daňové riaditeľstvo SR;
Exekučný súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú paušálnu odmenu 20x 3,32 Eur za úkony exekučnej činnosti: doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1x, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie 1x, doručenie príkazu na začatie exekúcie 9x a doručenie exekučného príkazu 9x, nakoľko z exekučného spisu vyplýva, že buď súdny exekútor na doručenie uvedených písomností využil služby iného subjektu (pošta), a teda ich nedoručoval priamo exekútor, resp. exekútorský úrad alebo v exekučnom spise sa nenachádza žiaden dôkazný prostriedok (potvrdenie adresáta o prijatí písomností alebo doručenka preukazujúca doručenie prostredníctvom exekútorského úradu), na základe ktorého by súdny exekútor preukázal, že mu odmena za tieto úkony exekučnej činnosti patrí. Súd tu poukazuje nielen na znenie ustanovenia § 15 ods. 1 písm. b/, c/, d/ a e/ vyhlášky, podľa ktorého odmena prináleží exekútorovi za doručenie uvedených písomností, teda za fyzické doručenie týchto písomností priamo exekútorom resp. exekútorským úradom, preto v prípade doručenia prostredníctvom pošty má exekútor nárok iba na náhradu poštovného, ale aj na to, že súdny exekútor je v časti rozhodovania o trovách exekúcie v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 EP účastníkom konania, a preto tvrdenia ohľadom vzniknutých trov exekúcie musí dostatočným spôsobom preukázať a to spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti.
Exekučný súd ďalej z pripojeného exekučného spisu zistil, že súdny exekútor v tomto exekučnom konaní spolu s príkazmi na začatie exekúcie zaslala 9. bankám aj žiadosti na zistenie bankových účtov povinného. Na základe toho si súdny exekútor uplatnil paušálnu odmenu podľa § 15 ods. 1 písm. i/ vyhlášky za zisťovanie účtu povinného v 9. bankách vo výške 29,88 Eur a hotové výdavky podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, ktoré mu vznikli v súvislosti s týmito úkonmi exekučnej činnosti, a to poplatkov účtovaných bankami za poskytnutie informácii o bankových účtoch povinného vo výške 146,32 Eur. Z exekučného spisu ďalej vyplýva, že žiadna banka neviedla bankový účet povinného.
Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok ustanovuje povinnosť exekučnému súdu preskúmať súdnym exekútorom uplatnený nárok na náhradu trov exekúcie nielen z hľadiska skutočného vykonania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a vynaloženia hotových výdavkov, ale aj z hľadiska hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania (§ 200 ods. 1 veta druhá EP), exekučný súd všetky tieto uplatnené trovy exekúcie v celkovej výške 176,20 Eur posúdil ako neúčelné a nehospodárne a z toho dôvodu ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal.
Podľa ustanovenia § 95 ods. 1 písm. a/ EP exekútor poverený vykonávaním exekúcie prostredníctvom príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke prikáže banke, ktorá vedie účet povinného, aby po jeho doručení zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že vydaniu príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke by malo predchádzať samotné zisťovanie účtu povinného a až následne by mal súdny exekútor príkaz na začatie exekúcie v banke vydať. A teda možno konštatovať, že pokiaľ banka bankový účet povinného nevedie, je zbytočné (neúčelné) zasielať jej príkazy na začatie exekúcie. Samotné zisťovanie bankového účtu povinného by mal súdny exekútor vykonávať tiež účelne a najmä hospodárne, a preto by mal požiadať daňový úrad miestne príslušný podľa sídla povinného o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní bankových účtov povinného a následne na základe poskytnutia informácie o bankových účtoch povinného ďalej vo veci konať. V konkrétnom prípade však súd posúdil vydanie príkazu na začatie exekúcie 9. bankám za účelné s prihliadnutím na nejednoznačné vyjadrenie Daňového riaditeľstva SR (č.l. 10 exekučného spisu) ohľadom bankových účtov povinného, výšku vymáhanej pohľadávky a časové hľadisko (pre prípadné zbavovanie sa majetku povinného).
Exekučný súd však považuje za absolútne neprípustné, aby súdny exekútor v prípade, už keď vydal a doručil príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke 9. bankám nevyčkal na ich zrealizovanie bankou alebo na oznámenie banky o nemožnosti zrealizovať príkaz, ale zároveň aby spolu s príkazom na začatie exekúcie, žiadal banky aj o poskytnutie informácie o bankových účtoch povinného. Keďže už z úkonov banky pri príkaze na začatie exekúcie by bolo zrejmé, či povinný má uložené peňažné prostriedky v niektorom z peňažných ústavov. O to viac, ak úkony banky pri príkazoch na začatie exekúcie nie sú bankami spoplatňované, pričom poskytnutie informácie o bankových účtoch povinného už podlieha poplatkovej povinnosti. V tomto prípade súdny exekútor neúčelne zisťoval bankový účet povinného v 9. bankách, pričom svojím postupom pri vykonávaní exekúcii zapríčinil vznik hotových výdavkov, ktoré súd posúdil ako nehospodárne a z toho dôvodu ich súdnemu exekútorovi nepriznal. Nakoľko hotové výdavky vo výške 146,32 Eur by súdnemu exekútorovi nevznikli, ak by pri vykonávaní exekúcie postupoval účelne a hospodárne, resp. boli by podstatne nižšie (pozostávali by z poštovného za doručenie príkazov na začatie exekúcie). Podľa názoru súdu súdny exekútor týmto postupom poprel samotný zmysel vedenia exekučného konania, ktoré sa vedie v prospech oprávneného na uspokojenie jeho nároku vyplývajúceho z exekučného titulu. Exekučné konanie sa nevedie v prospech súdneho exekútora a jeho trov.
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 8,40 Eur + DPH (§ 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky): 1. Poštovné - 8,40 Eur: 1. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
- 1,40 Eur; 2. Upovedomenie o začatí exekúcie - 1,40 Eur; 3. Žiadosť o súčinnosť pôvodnému splnomocnenému zástupcovi povinného - 1,40 Eur; 4. Žiadosť o poskytnutie súčinnosti - 1,40 Eur; 5. Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie 2x - 2,80 Eur;
Súdny exekútor si vo vyčíslení trov exekúcie uplatnil náhradu hotových výdavkov na poštovnom vo výške 35,12 Eur. Súd však priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné výdavky vo výške 8,40 Eur. Súd uvádza, že v exekučnom spise sa nachádza len 6 poštových doručeniek, a teda súdny exekútor vznik hotových výdavkov vo zvyšnej ním uplatnenej náhrade hotových výdavkov na poštovnom nepreukázal. Exekučný súd k tomuto poznamenáva, že nárok na zaplatenie trov exekúcie je nárokom súdneho exekútora, preto by malo byť predovšetkým v jeho záujme, aby ním vyhotovené vyúčtovanie trov exekúcie bolo v súlade s obsahom exekučného spisu a neponechávalo žiaden priestor na dohady a nejasnosti. V tomto smere má vyvíjať iniciatívu výlučne súdny exekútor, a nie súd.
3/ DPH 20% zo základu 41,59 Eur vo výške 8,32 Eur (§ 196 veta druhá EP v platnom znení ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.)
Súd mal z verejne dostupného registra daňových subjektov registrovaných pre DPH (www.drsr.sk) preukázané, že súdny exekútor je platiteľom DPH, a preto súd zvýšil odmenu a hotové výdavky súdneho exekútora o 20 % DPH.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.