Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28Sa-11-2022.pdf
PDF · 94.09 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sa/11/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v právnej veci žalobcu: U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Dr. Š. G. XXX/XX, XXX XX Q. pod Q., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, generálny riaditeľ, so sídlom ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľ Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 26.09.2022, takto
rozhodol:
Zrušuje sa rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.09.2022 a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 27.10.2022 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 26.09.2022 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie“), zamietajúceho odvolanie žalobcu a potvrdzujúceho rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.09.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci priznania starobného dôchodku.
Administratívne konanie
2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.09.2021 na základe žiadosti podľa § 65, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) priznala žalobcovi od 22.06.2021 starobný dôchodok v sume 461,60 Eur mesačne. Pri jeho výpočte Sociálna poisťovňa žalobcovi zhodnotila 45,3370 rokov obdobia dôchodkového poistenia, vychádzala z priemerného osobného mzdového bodu žalobcu 0,6983 a použila aktuálnu dôchodkovú hodnotu 14,2107. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že starobný dôchodok bol vypočítaný z nesprávne určeného priemerného osobného mzdového bodu. Žiadal, aby bola suma starobného dôchodku prepočítaná a vypočítaná z priemerného osobného mzdového bodu, z ktorého mu bol určený zvýšený invalidný dôchodok a ktorého hodnota je 0,9646. Poukázal na to, že invalidný dôchodok poberal do priznania starobného dôchodku.
3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne preskúmal napadnuté rozhodnutie zo dňa 09.09.2021 a priloženú spisovú dokumentáciu, pričom dospel k záveru, že postup ústredia bol správny a preto jeho rozhodnutie potvrdil rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.01.2022. Pri zvýšení sumy invalidného dôchodku žalobcu v súvislosti so zmenou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo 45 %
na 55 %, došlo k pochybeniu zo strany ústredia a pre zvýšenie sumy invalidného dôchodku bol použitý nesprávny priemerný osobný mzdový bod v hodnote 0,9646, namiesto 0,6946.
4. Bolo zistené, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.10.2012 bol žalobcovi priznaný podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona o sociálnom poistení invalidný dôchodok od 04.10.2012 v sume 141,70 Eur mesačne. Priemerný osobný mzdový bod bol určený na hodnote 0,6364. Z dôvodu zmeny percentuálneho zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou zo 45 % na 55 %, bol žalobcovi rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.05.2019 zvýšený invalidný dôchodok od 26.04.2019 na sumu 308,10 Eur mesačne. Pri tomto zvýšení sumy invalidného dôchodku malo dôjsť k pochybeniu prvostupňového orgánu a na výpočet sumy invalidného dôchodku bol použitý nesprávny priemerný osobný mzdový bod 0,9646 namiesto 0,6946, ako neskôr vysvetľoval žalovaný zmenu v hodnote priemerného osobného mzdového bodu.
Predchádzajúci súdny prieskum
5. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.01.2022 sa stalo predmetom súdneho prieskumu na základe správnej žaloby podanej žalobcom. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 14Sa/16/2022-30 zo dňa 04.07.2022 predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho rozsudku okrem iného uviedol: „14. Správny súd poukazuje na to, že priznanie a výška invalidného dôchodku (vrátane jeho zvýšenia) boli predmetom iných, samostatných administratívnych konaní, ktoré boli zavŕšené vydaním právoplatných rozhodnutí. Je potrebné pripomenúť, že právoplatnosť je štádium právnej sily rozhodnutia, ktoré vyjadruje jeho trvalosť (nezrušiteľnosť a nezmeniteľnosť). Dňom právoplatnosti nastávajú právne účinky rozhodnutia a toto potom upravuje konečným a záväzným spôsobom právne pomery účastníka konania. Právoplatnosť rozhodnutia bráni tomu, aby sa v tej istej veci znovu konalo a rozhodovalo (tzv. prekážka veci právoplatne rozhodnutej) tzv. rei iudicatae alebo aj rei administratae. Správny poriadok výslovne upravuje iba formálnu právoplatnosť. Existuje však aj materiálna právoplatnosť, ktorá sa vzťahuje na obsah rozhodnutia a znamená jeho nezrušiteľnosť a nezmeniteľnosť. Právoplatnosť, ako vlastnosť rozhodnutia, teda vo svojej podstate znamená, že obsah rozhodnutia je právne záväzný pre adresátov rozhodnutia ako aj pre správny orgán. Adresát rozhodnutia bude oprávnený (prípadne povinný) konať tak, ako je vymedzené vo výroku rozhodnutia. Všetky ostatné subjekty sú povinné túto skutočnosť rešpektovať. 15. Inými slovami, ak bol v právoplatne skončenom konaní určený a použitý osobný mzdový bod v určitej výške a iný predpis potom odkazuje na jeho použitie pri výpočte inej dôchodkovej dávky, tak nie je možné tento mzdový bod „prepočítavať”, resp. nanovo určovať. Otázka výšky tohto bodu bola totiž už určená v právoplatne skončenom administratívnom konaní a následne z nej správny organ v konaní o starobný dôchodok za zákonom stanovených podmienok vychádza, bez toho, aby mal možnosť ju meniť. V právnom štáte, pri zachovaní právnej istoty, nie je možné nanovo riešiť niečo, čo už bolo de facto v inom administratívnom konaní právoplatne vyriešené. Nie je teda možné za situácie, keď zákon počíta s tým, že sa pri stanovení výšky starobného dôchodku (za určitých podmienok) použije osobný mzdový bod použitý pri určení invalidného dôchodku, tento mzdový bod určovať nanovo. Taký postup je neprípustný a vylúčený. 16. Okrem toho zákon č. 461/2003 Z.z. v ust. § 79a výslovne stanovuje, že sa má použiť za zákonom stanovených podmienok hodnota osobného mzdového bodu, ktorá bola použitá pri výpočte invalidného dôchodku. Medzi účastníkmi nie je sporné, že pri výpočte sumy invalidného dôchodku bol pri jeho vzniku použitý osobný mzdový bod vo výške 0,6364 a pri jeho zvýšení vo výške 0,9646. 17. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 9Sk/5/2021 zo dňa 25.5.2022, v ktorom sa kasačný súd zaoberal obdobnou právnou vecou. V nadväznosti na uvedené rozhodnutie správny súd konštatuje, že ak podľa Najvyššieho správneho súdu nie je možné meniť výšku osobného mzdového bodu v prospech žiadateľa o starobný dôchodok, tak o to viac platí, že ju nemožno meniť v jeho neprospech, teda znižovať jeho hodnotu pre účely konania o žiadosti o starobný dôchodok.“ Krajský súd v Trenčíne žalovanému uložil v ďalšom konaní „znova rozhodnúť tak, že pri stanovení sumy starobného dôchodku bude použitá hodnota osobného mzdového bodu, ktorá bola použitá pri výpočte invalidného dôchodku žalobcu.“
Administratívne konanie po vrátení veci správnym súdom
6. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.09.2022 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 09.09.2021
znovu potvrdil. Uviedol, že pri zvýšení sumy invalidného dôchodku rozhodnutím zo dňa 07.05.2019 došlo k pochybeniu prvostupňového orgánu a na výpočet sumy invalidného dôchodku bol použitý nesprávny priemerný osobný mzdový bod 0,9646 namiesto 0,6946. Nešlo v tom čase o nový výpočet, ale o uvedenie chybnej číselnej hodnoty.
7. Žalovaný ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa narodil v roku 1958 a dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 62 rokov a 8 kalendárnych mesiacov, t.j. 22.06.2021. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 22,1243. V rozhodujúcom období získal úhrnom 12 697 dní dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Z podielu úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyplýva priemerný osobný mzdový bod 0,6228. Podľa § 63 ods. 4 písm. d) zákona o sociálnom poistení k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa v roku 2021 pripočíta 20 % z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s tým je hodnota osobného mzdového bodu 0,6983. Vzhľadom na uvedené bol pre určenie sumy starobného dôchodku použitý priemerný osobný mzdový bod určený pri výpočte sumy starobného dôchodku 0,6983, ktorý je výhodnejší ako priemerný osobný mzdový bod určený pri výpočte invalidného dôchodku 0,6946. Preto považuje žalovaný výpočet starobného dôchodku za správny a za správnu aj na jeho základe určenú sumu starobného dôchodku.
Argumentácia žalobcu
8. Žalobca zotrval na tvrdení, že použitím osobného mzdového bodu v hodnote 0,6983 žalovaným došlo k nesprávnemu určeniu starobného dôchodku žalobcu, čím žalovaný nerešpektoval ustanovenie § 79a zákona o sociálnom poistení a nerešpektoval ani záväzný právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 14Sa/16/2022-30 zo dňa 04.07.2022. Žalobca súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania.
Argumentácia žalovaného
9. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Nariadenie pojednávania nežiadal. Správnu žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Zotrval na svojich tvrdeniach, podstatou ktorých je, že použitie priemerného osobného mzdového bodu v hodnote 0,9646 v rozhodnutí o zvýšení sumy invalidného dôchodku zo dňa 07.05.2019 nebolo výsledkom nového prepočítania priemerného osobného mzdového bodu, ale dôsledkom pochybenia prvostupňového orgánu Sociálnej poisťovne. Aj pri rozhodnutí zo dňa 07.05.2019 sa správne malo vychádzať z priemerného osobného mzdového bodu v hodnote 0,6946. Pre určenie sumy starobného dôchodku žalobcu bol použitý priemerný osobný mzdový bod určený pri výpočte sumy starobného dôchodku v hodnote 0,6983, ktorý je výhodnejší ako priemerný osobný mzdový bod určený pri výpočte invalidného dôchodku v hodnote 0,6946. Preto je použitie ustanovenia § 79a zákona o sociálnom poistení pre žalobcu nevýhodné.
Konanie na správnom súde
10. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
11. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
12. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, rozhodol o správnej žalobe bez nariadenia pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom, majúc na to splnené zákonné podmienky.
Relevantná právna úprava a právne posúdenie veci správnym súdom
13. Podľa § 79a zákona o sociálnom poistení suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý poberá alebo poberal invalidný dôchodok, sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku.
14. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Z rozhodnutí vydaných Sociálnou poisťovňou vyplýva, že v čase, keď sa rozhodovalo o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku, bol žalobca poberateľom invalidného dôchodku, ktorého suma bola určená okrem iných premenných aj z priemerného osobného mzdového bodu v hodnote 0,9646, čo je zrejmé z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 07.05.2019. Je teda relevantné, že tu bola právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne zákonom stanoveným postupom (vzorcom) vypočítaná suma invalidného dôchodku, pričom z rozhodnutia zo dňa 07.05.2019 tiež vyplýva, že súčasťou tohto postupu (vzorca) bola hodnota priemerného osobného mzdového bodu ustálená na úrovni 0,9646. Rozhodnutie zo dňa 07.05.2019 nebolo napadnuté opravným prostriedkom a nadobudlo právoplatnosť. Aké sú právne dôsledky právoplatnosti pre ďalší postup administratívnych orgánov, k tomu sa už pomerne jasne a zrozumiteľne vyjadril Krajský súd v rozsudku č. k. 14Sa/16/2022-30 zo dňa 04.07.2022 (pozri body 14. a 15. rozsudku), pričom správny súd na tieto úvahy odkazuje. Bolo povinnosťou Sociálnej poisťovne v konaní o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku dôsledne prihliadať na ustanovenie § 79a zákona o sociálnom poistení, k čomu však nedošlo napriek tomu, že Sociálna poisťovňa bola nedvojznačným spôsobom inštruovaná Krajským súdom v Trenčíne v jeho rozsudku č. k. 14Sa/16/2022-30 zo dňa 04.07.2022, že tak má postupovať, čo vyplýva zo záveru bodu 18. tohto rozsudku, podľa ktorého „v ďalšom konaní bude úlohou žalovaného o veci znova rozhodnúť tak, že pri stanovení sumy starobného dôchodku bude použitá hodnota osobného mzdového bodu, ktorá bola použitá pri výpočte invalidného dôchodku.“ Nerešpektovaním záväzného právneho názoru správneho súdu ako aj nesprávnou aplikáciou ustanovenia § 79a zákona o sociálnom poistení zaťažil žalovaný napadnuté rozhodnutie vadou nesprávneho právneho posúdenia veci a preto napadnuté rozhodnutie správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného bude opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.09.2021 pri dôslednom dodržaní zmyslu ustanovenia § 79a zákona o sociálnom poistení v procese jeho aplikácie na prípad žalobcu, riadiac sa záväzným právnym názorom správneho súdu, a to nielen v tomto rozsudku vysloveným, ale právnym názorom vysloveným aj v rozsudku č. k. 14Sa/16/2022-30 zo dňa 04.07.2022, keďže tento doposiaľ nebol žalovaným zohľadnený.
15. Správny súd považuje za vhodné pripomenúť aj názor kasačného súdu vyslovený v jeho pomerne aktuálnom rozsudku č. k. 9Sk/5/2021 zo dňa 25.05.2022, v ktorom bola posudzovaná totožná právna otázka: „Pokiaľ sa teda žalobca v danom konaní domáhal prepočítania priemerného osobného mzdového bodu, z ktorého mu bol vypočítaný invalidný dôchodok, postupoval krajský súd súladne so zákonom, keď konštatoval nemennosť tohto osobného mzdového bodu a to poukazom na znenie ust. § 79a zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zák. č. 555/2007 Z. z. spolu s odôvodnením, že ak bol v právoplatne skončenom konaní určený a použitý osobný mzdový bod v určitej výške a iný predpis potom odkazuje na jeho použitie pri výpočte inej dôchodkovej dávky, tak nie je možné tento mzdový bod prepočítavať resp. nanovo určovať. Záver krajského súdu o zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí považuje kasačný súd za správny. Kasačný súd pre zdôraznenie správnosti uvedeného právneho názoru poukazuje na účel citovaného ustanovenia § 79a zák. č. 461/2003 Z. z. v znení zák. č. 555/2007 Z.z., ktorým bola ochrana poberateľa invalidného dôchodku, aby sa suma starobného dôchodku (resp. predčasného starobného dôchodku) nemohla určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma už poberaného dôchodku (invalidného dôchodku). Vychádzajúc z uvedeného možno uzavrieť, že pokiaľ bola suma poberaného invalidného dôchodku vypočítaná na základe už stanoveného priemerného osobného mzdového bodu, na tento je potrebné pri určení sumy starobného dôchodku prihliadať, aby nebol nižší ako ten, na základe ktorého bola suma invalidného dôchodku určená právoplatným rozhodnutím.“
16. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a v konaní celkom úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd podľa § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.
V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.