Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoP-30-2014.pdf
PDF · 95.56 KB
Case nature
Subarea
11CoP/30/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: L. X., nar. XX.X.XXXX a L. X., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, deti rodičov: matka - T. X., nar. XX.X.XXXX, bytom K., H. X, t.č. I., A. XXX, otec - T. X., nar. XX.X.XXXX, bytom K., H. X, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaniach otca, matky a kolízneho opatrovníka proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 18. marca 2014, č.k. 20P/65/2014-16 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že n a r i a ď u j e predbežné opatrenie:
Maloleté deti L. a L. X. sa dočasne zverujú do osobnej starostlivosti matky.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením prvostupňový súd zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiada, aby jej súd zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil použitím ustanovení § 74 ods. 1 O.s.p., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po oboznámení sa s návrhom, ako aj so správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 13.3.2014 dospel k záveru, že nateraz nie je potrebné predbežným opatrením zverovať obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, pretože s matkou žijú v spoločnej domácnosti u starých rodičov, kde majú zabezpečené podmienky pre zdravý vývoj a preto o návrhu matky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, pretože dôvody udávané v návrhu navrhovateľky a hlavne to, že navrhovateľka býva s deťmi u starých rodičov a otec detí na inej adrese, nespĺňa tento návrh ani podmienky, pre ktoré je potrebné predbežné opatrenie ustanoviť v zmysle § 74 ods. 1 O.s.p. .
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, v ktorom uviedol, že on ako otec bol povinný finančne zabezpečovať rodinu a matka sa starala o maloleté deti, avšak pri tejto starostlivosti zanedbala výchovu. Pred asi dvoma - troma rokmi mu syn začal kradnúť z obchodu. Syn L. nemá úctu k rodičom, je drzý, odvráva, ironizuje, nechce sa učiť, kradne. Je logické, že keď je pracovne vyťažený na maximum a syn ho ignoruje, tak ho to vytočí a dá mu facku, čo robila aj matka, že ho zmlátila. Na syna však nič neplatí, ani dobré slovo ani bitka a je z toho nešťastný. Syn L. je stelesnená zloba, je zlomyseľný, ubližuje vedome aj mladšiemu L.. Keď synovi vzal počítač a zobral aj mobil, vyhrážal sa, že keď bude starší bude sa mu mstiť a zakole ho. Z uvedeného je teda rád, že syn L. odišiel s mamou a teraz, keď je tri týždne sám, teší ho pokoj v dome, pretože denne matka revala na celý dom. V závere svojho odvolania uviedol, že nemá záujem o takého syna, ktorý ho okráda a sľubuje mu smrť.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie aj matka maloletých detí, v ktorom uviedla, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia si podala z dôvodu fyzického útoku otca na maloletého L., keď otec ho zbil v čase jej neprítomnosti a to počas tohtoročných jarných prázdnin roku. Keďže zo strany otca v poslednom období došlo k viacerým fyzickým útokom, či už voči deťom alebo aj voči nej a dochádzalo tiež k vyostreným hádkam medzi otcom a maloletým L., za účelom ochrany maloletých detí odišla zo spoločnej domácnosti k svojim rodičom do I.. Práva a povinnosti k deťom navrhla upraviť predbežným opatrením za účelom ochrany ich života, zdravia a priaznivého fyzického, psychického a sociálneho vývinu, pretože situácia u nich doma sa zhoršovala so stúpajúcou tendenciou a agresia otca rapídne vzrástla. Je pravdou, že deťom poskytla ochranu a bezpečie tým, že zo spoločnej domácnosti odišla, ale otec detí aj napriek tomu, že nežijú v spoločnej domácnosti, má k deťom rovnaké právo ako ona a teda môže pre deti prísť a zobrať si ich z domácnosti jej rodičov, taktiež môže pre detí prísť do školy a do škôlky a vziať ich do svojej starostlivosti a tak nemôže deti chrániť a zabezpečiť im bezpečné prostredie. Aj vzhľadom k situácii, ktorá sa v ich spoločnej domácnosti odohrala uvádza, že takúto situáciu nemôže predvídať, odohrala sa náhle a také bolo aj jej konanie za účelom ochrany detí. Z uvedeného dôvodu preto podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia s tým, že bude mať len účinky dočasného charakteru. Uviedla, že podala aj návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k deťom. Je toho názoru, že postupovala správne a konala v najlepšom záujme maloletých detí a preto žiada, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a nariadil požadované predbežné opatrenie.
Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie aj kolízny opatrovník, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že zverí maloleté deti L. a L. dočasne do osobnej starostlivosti matky T. X.. Vo svojom odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil stav, nakoľko je toho názoru, že v zmysle ustanovenia § 74 O.s.p. je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, keď návrh matky spĺňa náležitosti podľa § 75 ods. 2 O.s.p.. Matka tým, že odišla zo spoločnej domácnosti spolu s deťmi do domácnosti starých rodičov, zabezpečila deťom ochranu a bezpečné prostredie, avšak tým, že deti nie sú zverené do osobnej starostlivosti, majú obaja rodičia rovnaké práva k deťom a tým je odôvodnený nárok na poskytnutie predbežnej ochrany na zabránenie hroziacej ujmy. V správe, ktorú podali dňa 13.3.2014 sa uvádza, že otec priznal že bitka sa stala a teda došlo z jeho strany k fyzickému útoku na maloletého L.. Maloletý L. sa tiež vyjadril že ho otec často bije a zle sa k nemu správa. Zo strany oddelenia sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately bol podaný aj podnet na políciu na preverenie podozrenia zo spáchania trestného činu v zmysle ustanovenia § 208 Trestného zákona. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sú toho názoru, že návrh matky bol podaný dôvodne a zverenie detí predbežným opatrením do jej osobnej starostlivosti je v ich záujme. Dňa 26.3.2014 im bola doručená správa z Mestského úradu Trnava, v ktorej sa uvádza, že otec priznal, že voči synovi reagoval fyzickým útokom a neprejavil nad tým žiadnu ľútosť. Z uvedeného tak vzniká dôvodná obava, že by sa fyzický útok mohol zopakovať.
Matka maloletých detí zaslala k odvolaniu kolízneho opatrovníka vyjadrenie, v ktorom uviedla, že súhlasí s týmto odvolaním a stotožňuje sa s ním, nakoľko sama voči predmetnému uzneseniu podala odvolanie.
Kolízny opatrovník zaslal súdu vyjadrenie k odvolaniu matky, v ktorom uviedol, že žiada odvolaniu matky vyhovieť a predbežným opatrením zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2. písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 a § 102 ods. 2 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletých detí a kolízneho opatrovníka je dôvodné a preto je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a odvolanie otca posúdil ako nedôvodné.
Z obsahu spisu bolo zistené, že matka maloletých detí sa návrhom doručeným súdom dňa 11.3.2014 domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd zveril maloleté deti L. a L. X. do jej osobnej
starostlivosti. Dôvodom podania tohto návrhu je správanie sa otca vo vzťahu k maloletým deťom, ktoré je v poslednom období veľmi problémové, pretože otec sa správa agresívne, čo sa postupne vygraduje do fyzickej agresivity a teda dochádza v domácnosti často k hádkam, ale aj k fyzickým útokom. Uviedla, že pred šiestimi týždňami ju otec detí zbil, avšak k lekárke nešla. Zbalila veci a odišla s deťmi k svojim rodičom. Otec sa jej následne ospravedlnil, myslela si že sa to zmení, avšak nebolo to tak. Zopakovalo sa to a naposledy to bolo vo vzťahu k maloletému L., keď v čase keď bola v práci, otec ho zbil, kopol ho do nosa, zhodil ho na zem a tiekla mu krv. Z návrhu ďalej vyplýva, že matka sa snažila mať kompletnú rodinu, avšak v súčasnosti vidí, že nie je v záujme maloletých detí, aby vyrastali v takom prostredí. Uviedla, že navštevovali spoločne aj s otcom a maloletým L. psychologičku no nepomohlo to a otcove správanie sa nezmenilo. Z dôvodu, aby nedošlo k nejakému opakovanému zlému správaniu sa otca voči maloletým deťom podala tento návrh a podá aj návrh na rozvod manželstva. U svojich rodičov má vytvorené dobré podmienky, aby tam mohla so svojimi deťmi žiť, keď deti majú detskú izbu a ona prespáva v obývačke. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 13.3.2014 vyplýva, že dňa 26.2. 2014 bolo na úrad doručené anonymné oznámenie, že počas víkendu 21.2. 2014 mal otec fyzicky napadnúť maloletého L., ktorý potom celý víkend preležal v posteli a aj schodisko v dome bolo celé od krvi. Bolo oznámené, že otec údajne maloletého často bije, bolo zistené, že maloletý mal v minulosti modriny na krku, pretože ho otec škrtil. Z vykonaného šetrenia v dome, kde maloletý žil so svojim otcom vyplýva, že rodina obýva 5. izbový rodinný dom s kuchyňou. Každé dieťa má svoju vlastnú izbu na poschodí domu a maloletý L. má ešte jednu izbu na prízemí. Dom je vybavený štandardným nábytkom a spotrebičmi. Hygiena bola v čase šetrenia na požadovanej úrovni. Počas šetrenia boli prítomní otec, matka, maloletý L., ktorí priznali, že bitka sa stala, ale predchádzala jej hádka. Maloletý L. udáva, že otec ho kopol do nosa, z ktorého mu tiekla krv, potom ho zhodil na zem, kde ho dobil. Uviedol, že otec ho často bije a zle sa k nemu správa. Matka priznala, že aj ona je často fyzicky napádaná svojim manželom. Spočiatku tieto fyzické útoky boli vedené iba voči nej, ale v poslednej dobe sú vedené aj voči maloletému L.. Preto podala trestné oznámenie, aby bolo prešetrené podozrenie spáchania trestného činu v zmysle § 208 Trestného zákona.
Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 18. marca 2014, č.k. 20P/65/2014-16, zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti. Súd toto rozhodnutie odôvodnil tým, že sa nestotožnil s potrebou riešiť momentálny stav nariadením predbežného opatrenia, nevidel akútnu potrebu dočasnej úpravy vzťahu účastníkov, ktorá by nezniesla odklad, keďže deti sa v súčasnosti nachádzajú v starostlivosti matky.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 102 ods. 1 O. s. p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až 77 sa použijú primerane.
V zmysle § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Podľa ods. 8 tohto ustanovenia o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.
Ust. § 76 ods. 1 O.s.p. obsahuje demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení, ktoré súd môže nariadiť. Podľa písm. a), aby platil výživné v nevyhnutnej miere, písm. b) aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Zákonodarca v cit. § 76 ods. 1 uvádza iba demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení. Preto je možné vydať predbežné opatrenie aj iného obsahu, teda i predbežne dieťa dočasne zveriť do starostlivosti rodiča a upraviť styk rodiča s dieťaťom.
V zmysle § 77 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie zanikne, ak a) sa nepodá v súdom určenej lehote návrh na začatie konania, b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo, c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci, d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.
V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 25 a § 26 sa použijú primerane.
V zmysle § 25 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.
V zmysle § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu majú v zásade obaja rodičia. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti uplatňuje svoju úlohu vo výchove dieťaťa prostredníctvom styku s dieťaťom. Zákon pritom vo vyššie citovaných ustanoveniach uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom, iba ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk súd.
Z ust. § 74 a nasl. O.s.p. vyplýva, že predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo veci a jeho účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaný nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
V každej veci týkajúcej sa maloletých detí dominuje záujem maloletého dieťaťa. Dosiahnutie účinnej ochrany záujmov maloletých detí je zabezpečené aj inštitútom predbežného opatrenia podľa Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že podľa dikcie ustanovenia § 76 ods. 1 písm. b/ O. s. p. sa dieťa odovzdáva do starostlivosti druhého rodiča alebo toho, koho určí súd, ale demonštratívny výpočet druhov predbežných opatrení v § 76 ods. 1 O. s. p. nevylučuje, aby súd, ak je potrebné, predbežným opatrením určil, komu sa na prechodnú dobu zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Jedným z nevyhnutných predpokladov, za ktorých môže súd nariadiť predbežné opatrenie, je v zmysle § 74 ods. 1 O. s. p. potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa na danej dočasnej úprave pomerov. Naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov predbežným opatrením v týchto konaniach ustupuje záujmu maloletého dieťaťa. A teda, ak je nariadenie predbežného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby dočasnej úpravy.
Uvedené akcentoval aj zákonodarca novelou Občianskeho súdneho poriadku uskutočnenou zákonom č. 388/2011 Z. z. účinným od 01. 01. 2012, kde podľa Dôvodovej správy k tomuto zákonu častým dôvodom nenariadenia predbežného opatrenia v konaniach starostlivosti súdu o maloletých bola skutočnosť, že navrhovateľ nevedel odôvodniť bezprostredne hroziacu ujmu, hoci inak navrhované opatrenie bolo v záujme maloletého dieťaťa. Preto pri nariaďovaní predbežného opatrenia v týchto konaniach od 01. 01. 2012 nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa na dočasnej úprave pomerov. V konaniach starostlivosti súdu o maloletých by preto súd mal pristúpiť k nariadeniu predbežného opatrenia nielen v prípadoch, ak riešenie situácie neznesie odklad, ale aj v prípade, ak je úprava predbežným opatrením v záujme maloletého dieťaťa.
Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že ideálnym stavom je, keď dieťa môže vyrastať v starostlivosti oboch rodičov - otca i matky. Zároveň je však potrebné podotknúť, že základným právom dieťaťa je právo na pokojné a harmonické rodinné prostredie a je povinnosťou rodičov mu takéto prostredie zabezpečiť. V prípade, že medzi rodičmi dieťaťa dochádza k dlhodobejším nezhodám, prípadne obaja alebo jeden z nich sa správa neprimerane a ich spolužitie nevytvára vhodné prostredie pre zdravý rast dieťaťa, je dôvodné, ak sa dieťa zverí do osobnej starostlivosti len jedného z nich a upravia sa rodičovské práva a povinnosti.
Vyhodnotiac všetky vyššie uvedené osvedčené relevantné skutočnosti a okolnosti daného prípadu odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade boli naplnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa mal. deti dočasne zveria do osobnej starostlivosti matky. Za základnú skutočnosť potrebnú pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, je potrebné považovať to, že rodičia maloletého aktuálne nežijú spolu a ich vzťahy sú natoľko konfliktné, že otec fyzicky napadol nielen matku ale aj mal. L. a to opakovane. U maloletých detí je preto možné dôvodne predpokladať, že majú vytvorené silnejšie väzby na matku, ktorá im je schopná poskytnúť riadnu starostlivosť. Podľa záveru prešetrenia pomerov kolízneho opatrovníka je zrejmé, že matka aj po odchode zo spoločného bydliska k svojim rodičom má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloleté deti.
Odvolací súd má za to, že v danom prípade bolo nesporné, že vzhľadom na to, že rodičia maloletých detí spolu nežijú a na ďalšej starostlivosti sa zatiaľ nedohodli, záujem detí na stabilite výchovného prostredia a zároveň daná hrozba opakovaného verbálneho a fyzického násilia zo strany otca, si vyžaduje úpravu výkonu základných práv a povinností rodičov k maloletým deťom formou predbežného opatrenia a že tak boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd maloleté deti dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky.
Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Keďže je možné skonštatovať, že boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrhu na nariadenia predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. O trovách predbežného opatrenia rovnako ako súd prvého stupňa nerozhodoval, pretože sa o nich rozhodne až v rozhodnutí o veci ( § 145 O.s.p.).
Na základe nariadenia tohto predbežného opatrenia je potrebné, aby súd prvého stupňa postupoval podľa § 76 ods. 3 O.s.p. začal konať bez návrhu, nakoľko takéto uznesenie súdom prvého stupňa doposiaľ vydané nebolo a uznesenie o začatí konania bez návrhu vyplýva z § 81 ods. 1 O.s.p., pričom vecou samou je úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom.
Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.