Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoPr-2-2014.pdf
PDF · 78.7 KB
Case nature
Subarea
23CoPr/2/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: C. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. O. XX, XXX XX H. S., zast. Mgr. Richardom Trusinom, advokátom so sídlom Hálkova 1, Bratislava, proti žalovanému: KORVI SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Nové Osady 79, 952 22 Veľké Úľany, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 25CPr/1/2014 - 9 zo 14. februára 2014, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal vyplatenia mzdy 3.673,45 eura. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil § 75 ods. 2, 4, 6, 8, 9 a § 76 ods. 1 písm. c), ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), skutkovo tým, že žalobca sa návrhom na vydanie predbežného opatrenia domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k úhrade zameškanej mzdy vo výške 3.673,45 eur na základe skutočnosti, že so žalovaným uzatvoril dňa 29.07.2009 pracovnú zmluvu a stal zamestnancom žalovaného. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú, a dohodnutá mzda bola vo výške 1.191 eur brutto. Počas trvania pracovno-právneho vzťahu si zamestnanec a zamestnávateľ riadne plnili svoje povinnosti, v priebehu roka 2013 začali na strane žalovaného nastávať situácie, kedy žalobcovi nevyplácal dohodnutú mzdu včas, prípadne vo výške dojednanej pracovnou zmluvou. Takéto situácie riešil žalobca so žalovaným dohodou, a žalovaný vždy svoje záväzky voči žalobcovi urovnal. Počnúc mesiacom august 2013 žalovaný ako zamestnávateľ prestal uhrádzať mzdu v prospech žalobcu úplne. Týmto sa žalobca dostal do ťažkej životnej situácie, nakoľko 5 mesiacov mu nebola vyplatená mzda, nemá z čoho pokryť svoje základne životné potreby a žalovaným ústne prisľúbenému rýchlemu vyriešeniu tejto situácie doteraz neprišlo. Ku dňu podania tohto návrhu nevyplatená mzda predstavuje čiastku vo výške 3.673,45 eur. Pretože súd z podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ani z pripojených listinných dôkazov nemal dostatočne osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Pri nariadení predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 písm. c) O.s.p. je dôvodom úzka spojitosť so sporovým konaním, v ktorom sa rieši trvanie pracovného pomeru. Predpokladom je však osvedčenie o tom, že spor o trvanie pracovného pomeru sa začal aspoň v hmotnoprávnej sfére účastníkov. Osvedčením toho môže byť list žalobcu adresovaný zamestnávateľovi, v ktorom mu oznamuje, že rozviazanie pracovného pomeru považuje za neplatné, začne súdny proces, ďalej trvá na zamestnávaní a žiada súčasne poskytovanie mzdy alebo odmeny za práce. Môže to byť aj žaloba o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia je v zmysle uvedeného návrhom na rozhodnutie vo veci samej, nie na dočasnú úpravu pomerov, čo je v rozpore so zákonom ako aj s účelom predbežného opatrenia. Podľa názoru súdu žalobca dosiahne rýchlejšiu a efektívnejšiu ochranu svojich práv, ak podá trestné oznámenie pre trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného orgánom činným v trestnom konaní alebo ak podá návrh príslušnému súdu na vydanie platobného rozkazu, a v návrhu uplatní svoje právo na zaplatenie dlžnej peňažnej sumy.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že konajúci súd svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia posúdil nesprávne a odôvodnil ho neexistenciou potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Žalobca mal za to, že situácia, keď žalobca - zamestnanec, nedostáva vyplatenú mzdu, čím sa dostáva do situácie, keď nie je schopný zabezpečiť základné životné potreby, je dostatočne odôvodnená. Vydaním predbežného opatrenia by sa jednoznačne zvýšila možnosť reálnej vymožiteľnosti nárokov navrhovateľa. Navrhovateľ je toho názoru, že konajúci súd odôvodňuje svoje rozhodnutie nesprávnou interpretáciou, resp. použitím ustanovenia § 76 ods. 1 písm. c) O.s.p.. V tomto prípade sa nejednalo o podanie, ktorým by sa navrhovateľ domáhal nariadenia predbežného opatrenia v situácii, ktorú upravuje vyššie uvedené. Paragraf 76 ods. 1 O.s.p., vymenúva možnosti nie taxatívne, ale demonštratívne. Naproti tomu § 74 ods. 1 O.s.p. dáva súdu v zásade možnosti vydať akékoľvek predbežné opatrenie, ktoré dočasne upraví pomery účastníkov konania. Konajúci súd nebol viazaný znením § 76 ods. 1 písm. c) O.s.p., ktoré ako jediné upravuje situáciu v oblasti pracovného práva. Súd by mal mať záujem na ochrane práv občanov, teda v súvislosti s ustanovením § 74 ods. 2 O.s.p. nariadiť predbežné opatrenie, ktoré zaviaže zamestnávateľa k poskytnutiu aspoň časti pracovnej odmeny. Z uvedeného tiež vyplýva, že v tomto type konania, resp. rozhodnutia nie je súd viazaný petitom (čo do jeho výšky) uvedenom v návrhu, ale zákonodarca mu ponecháva značnú mieru autonómie, aby posúdil situáciu a rozhodol podľa svojho uváženia. Na záver svojho rozhodnutia konajúci súd vyjadruje svoj názor, že žalobca dosiahne rýchlejšiu a efektívnejšiu ochranu svojich práv ak podá trestné oznámenie pre trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného alebo, ak podá návrh na vydanie platobného rozkazu. K prvej možnosti žalobca uvádza, že trestné oznámenie v predmetnej veci bolo podané iným zamestnancom žalovaného, avšak orgány činné v trestnom konaní podanie odmietli z dôvodu, že v deň splatnosti na výplatu mzdových nárokov zamestnávateľ nedisponoval (žalovaný) finančnými prostriedkami. Taktiež je nesporné, že žalobca by sa rozhodnutia vo veci samej domáhal aj návrhom na vydanie platobného rozkazu, avšak z časového hľadiska a všetkých zákonných možností a práv žalovaného by predmetné súdne konanie, resp. jeho výsledok nezaručil reálnu vymožiteľnosť finančných nárokov žalobcu. Práve z toho titulu sa žalobca domáha nariadenia predbežného opatrenia, aby mohli byť v relatívne krátkej dobe zabezpečené jeho oprávnené nároky. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky na potvrdenie vecne správneho uznesenia prvostupňového súdu.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 76 ods. 1 písm. c) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie súd nariadi na návrh. Podľa ods. 2 návrh má okrem náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.
Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených
práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku predbežného opatrenia vznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
V danom prípade sa žalobca domáhal predbežným opatrením vyplatenia mzdy žalovaným vo výške 3.673,45 eura za obdobie piatich mesiacov, čo odôvodnil tým, že žalovaný mu od augusta nevypláca mzdu dojednanú v pracovnej zmluve.
Žalobca v konaní o nariadenie predbežného opatrenia osvedčil len skutočnosť, že medzi účastníkmi existuje (existoval) právny vzťah, založený pracovnou zmluvou. Avšak okrem osvedčenia právneho vzťahu medzi účastníkmi je potrebné osvedčiť aj nárok, alebo právo, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Podľa citovaných ustanovení O.s.p. už z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí byť zrejmé, čoho sa žalobca mieni domáhať v budúcom konaní vo veci samej a teda akú žalobu mieni podať. Súd vždy skúma vzťah predbežného opatrenia k veci samej, dočasná úprava vzťahov medzi účastníkmi predbežným opatrením musí smerovať (musí súvisieť) k uplatneniu nároku vo veci samej. Žalobca však neuvádza, čoho sa mieni domáhať vo veci samej a súd tak nemôže posúdiť vzťah navrhovaného predbežného opatrenia k žalobe vo veci samej. Ak by súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel, nahradil by tým rozhodnutie vo veci samej a žalobca by už nemusel podávať návrh vo veci samej, pretože uspokojenie nároku (vyplatenie mzdy za obdobie od 8/2013 do 12/13) by dosiahol vydaním predbežného opatrenia, čo nie je prípustné (bez vykonaného dokazovania). Predbežné opatrenia by mali byť zásadne koncipované tak, že za ich pojmový znak by sa mala považovať ich dočasnosť, t.j. mali by byť formulované tak, aby sa nimi uplatnený nárok priznával dočasne, do rozhodnutia vo veci samej. Ak však nie je zrejmé, akej žaloby by sa v budúcnosti chcel žalobca domáhať vo veci samej, nejde o dočasnú úpravu vzťahov medzi účastníkmi, ale o trvalú, čo nariadením predbežného opatrenia nie je možné. Je pravdou, že súd môže uložiť účastníkovi, aby podal žalobu vo veci samej, avšak v tomto prípade súd nemá k dispozícii dostatok informácií, aby tak urobil, žalobca neopísal rozhodujúce skutočností odôvodňujúce nariadenie predbežného opatrenia spôsobom, aby bolo možné určiť, čoho sa žalobca mieni domáhať vo veci samej. Súdu nie je známe, či žalobca v skutočnosti aj vykonával prácu za sporné obdobie, v akom období vykonával prácu, či pracovný pomer trvá alebo bol ukončený, akým spôsobom bol ukončený, ak pracovný pomer trvá, či žalobca vykonáva stále prácu, ak keď mu žalovaný neplatí mzdu, atď. V súvislosti s chýbajúcimi argumentmi nie je preto možné žalobcovi uložiť povinnosť podať návrh vo veci samej.
Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.