Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5P-22-2014.pdf
PDF · 111.31 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/22/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mgr. Monika DUBJEL v právnej veci mal. I. R., F.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, dieťa rodičov: matky E. R., F.. XX.XX.XXXX, T. S., W. XXX a otca F. R., F.. XX.XX.XXXX, T. H., Ž. XXX, na návrh matky o zvýšenie výživného na mal. dieťa, takto
rozhodol:
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. I., F.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 80,- EUR mesačne, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné je povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 15- tého dňa v mesiaci vopred.
Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu S. Č..P.. XXC/XXX/XX - XX zo dňa 26.11.2001 vo výroku o výživnom.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa svojím návrhom zo dňa 21.03.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.03.2014 domáhala zvýšenia výživného zo strany otca na mal. I.F. na sumu 150,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Svoj návrh odôvodnila tým, že jej manželstvo s otcom maloletého bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu S., Č.. P.. XXC XXX/XX-XX zo dňa 14.02.2001. Týmto rozsudkom bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť na maloletého výživné vo výške 1.500,- Sk čo predstavuje 50,- € mesačne. Maloletý syn navštevuje Základnú školu, chodí do VIII. triedy. Od roku 2002 matka nepožiadala o zvýšenie výživného. Takmer 12 rokov otec maloletého platí výživné v rovnakej výške. Uhrádza ho pravidelne. Za 12 rokov sa podstatne zvýšili náklady spojené s uspokojovaním potrieb ich spoločného syna I.. Výška výživného nepostačuje na pokrytie jeho potrieb. Matka maloletého pracuje ako upratovačka. Zarába len minimálnu mzdu, toho času je práceneschopná. V minulosti rodičia matky maloletého pomáhali pokryť finančný schodok, ktorý vznikal každý mesiac. Keďže rodičia matky maloletého zomreli, navrhovateľka nevládze zo svojho príjmu uhrádzať všetky náklady spojené so starostlivosťou o maloletého I.. Navrhovateľka pracuje od 01.01.2014 ako upratovačka. Výška jej hrubej mzdy je 352,- €. Z toho uhrádza cestovné do zamestnania 44,- € mesačne, za bývanie 50,89 € mesačne, elektrickú energiu 50,- € mesačne, Digi TV 11,09 € mesačne, plyn 24,- € mesačne, splátka za práčku 15,34 € mesačne, splátka na pôžičku 70,- € mesačne. Celkové mesačné výdavky sú 265,32 €. Navrhovateľka uviedla, že na účet dostáva necelých 320,- €, k tomu dostáva ešte prídavok na dieťa 23,52 € a teda na stravu navrhovateľke ostáva len 78,20 € mesačne. Z toho navrhovateľka ešte uhrádza
cestovné pre syna do školy, čo však navrhovateľka nezarátala medzi výdavky z dôvodu, že raz za pol roka škola cestové prepláca. Navrhovateľka uvádza, že nechce, aby odporca platil niečo navyše, chce len synovi zaistiť, aby mal celý mesiac čo jesť a ako chodiť do školy.
Súd predvolal na pojednávanie matku, otca a kolízneho opatrovníka a následne vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, s obsahom spisu Okresného súdu S. XXC XXX/X, na základe čoho zistil tento skutkový stav.
Z výpovede matky vyplynulo, že je toho času práceneschopná asi dva mesiace, z dôvodu ochorenia štítnej žľazy. Spolu s maloletým synom býva v 2-izbovom byte. Za uvedený byt spláca pôžičku 70,- € mesačne. Výdavky sú také ako ich uviedla vo svojom návrhu. Teraz navyše bude platiť 10,- € mesačne životnú poistku, ktorú si zriadila s tým, že ak by sa jej niečo stalo, synovi bude vyplatená určená suma. Synovi platí mesačne telefón 12,- €. Matka ďalej uviedla, že zvýšenie výživného doteraz nežiadala preto, že jej pomáhali jej rodičia, ktorí celkom dobre zarábali. Avšak otec matky maloletého zomrel pred štyrmi rokmi a mama pred rokom. Matka uviedla, že maloletý syn je zdravý. Na záujmové krúžky nechodí, lebo im nepostačujú finančné prostriedky, avšak pekne kreslí a chcel by chodiť na výtvarnú. Otec sa so synom nestýka. Syn videl otca prvýkrát na Facebooku. Odporca neposielal synovi žiadne balíky. Nejaké veci zaslala jeho mama, ale už dlhšiu dobu neposiela. Matka uviedla, že syn rastie, potrebuje oveľa viac jesť, má zvýšené výdavky. Matka ešte uviedla, že byt, ktorý má odporca v osobnom vlastníctve, bol pôvodne služobným bytom, na získanie ktorého bolo nevyhnutné splniť podmienku, aby tam býval s rodinou. Po získaní tohto bytu, odporca matku s maloletým vyhnal a on však v byte zostal a potom si ho odkúpil.
V závere matka uviedla, že vzhľadom na príjem odporcu netrvá na sume 150,- €, ale suma 100,- € by bola prijateľná.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že nesúhlasí s výškou výživného. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému I. si ešte plní vyživovaciu povinnosť k maloletej F., F.. XX.XX.XXXX vo výške 50,- €, ktorá s ním nežije v spoločnej domácnosti. Vyživovacia povinnosť k maloletej mu bola určená rozsudkom Okresného súdu S. Č..P.. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa 11.04.2013. Otec býva v 2-izbovom byte, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Jeho mesačný príjem je približne 500,- €, výdavky vyčíslil na sumu 382,- €, a to 50,- € mesačne výživné na dcéru F., 20,- € mesačne životné poistenie dcéry F., 50,- € mesačne výživné na syna I.. Otec predložil súdu na nahliadnutie tieto doklady na zdokladovanie ďalších svojich výdavkov: poukaz 13,99 € mesačne spoločnosti Orange, platobný doklad SIPO, kde elektrina je 71,- € a RTVS je 4,64 € mesačne, splátka za televízor vo výške 23,13 € mesačne, predpis výšky mesačných zálohových platieb vo výške 71,- €. Splátka úveru 80,- €, z úveru vo výške 1.700,- € financoval otec kúpu novej pece - kachlí do bytu a opravy v byte, keďže kúrenie v byte je na tuhé palivo. Otec predložil doklad o zaplatení sumy 320,- € ročne za palivové drevo na kúrenie. Ďalej predložil doklad o úhrade sumy 20,- € ročne spoločnosti UPC za televíziu, doklad o zaplatení dane za rok 2012 a za rok 2013, daň 16,58 € a poplatok za komunálny odpad vo výške 13,91 €. Otec v závere uviedol, že je ochotný maximálne platiť výživné vo výške 70,- € mesačne. Otec ešte uviedol, že mu musia rodičia vypomáhať, keďže mu to finančne nevychádza.
Kolízny opatrovník cestou poverenej zamestnankyne vo svojej výpovedi uviedol, že vzhľadom na zistené skutočnosti, ako aj na vek dieťaťa a jeho potreby, poukazujúc na príjem rodičov, ako aj na nezáujem otca o dieťa, na to, že matka osobne zabezpečuje výchovu syna a na to, že otec má priestor na to, aby pracoval a zabezpečil dostatok peňazí pre potreby svojich detí, navrhuje určiť výživné minimálne vo výške 100,- € mesačne.
Rodičia mal. I. nežijú v spoločnej domácnosti. Ich manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu v Rožňave č.k. XXC XXX/XX-XX, právoplatným dňa 02.01.2002 rozvedené a na čas po rozvode súd zveril maloletého I. do výchovy matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu po 1.500,- Sk mesačne. V čase tejto úpravy žila matka s maloletým synom u svojich rodičov. Matka bola na materskej dovolenke a jej jediným príjmom bol rodičovský príspevok vo výške 2.740,- Sk. Maloletý mal v tom čase dva roky. Otec býval sám v služobnom byte, bol zamestnaný u Železníc SR, jeho priemerný čistý mesačný príjem bol 9.590,- Sk mesačne, výdavky uviedol 800,- Sk na nájom, 500,- Sk za elektrinu a ročne okolo 10.000,-
Sk za drevo, keďže má kúrenie na tuhé palivo, telefón 900,- Sk mesačne. Obaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť len k mal. I..
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 09.04.2014, z prešetrenia pomerov u mal. Adriána vyplynulo, že matka maloletého žije v 2-izbovom byte, ktorého je vlastníčkou. Zamestnaná je v súkromnej firme ako upratovačka, mesačný príjem uviedla vo výške 352,- €, prídavok na dieťa vo výške 23,52 € a výživné od otca maloletého vo výške 50,- €. Matka v čase šetrenia bola práceneschopná. Matka zo svojho príjmu uhrádza poplatky spojené s bývaním vo výške 124,- €, splátku úveru vo výške 70,- € a splátka úveru na spotrebný tovar vo výške 15,- €. Kultúra bývania a hygiena domácnosti sú na požadovanej úrovni, detská izba je zariadená tak, aby vyhovovala potrebám maloletého. Maloletý Adrián je žiakom 8. ročníka Základnej školy, prospech má priemerný. Do školy cestuje autobusom, mesačné cestovné je vo výške 20,- €. V školskej jedálni sa nestravuje. Matka uviedla, že otec so synom nie je v žiadnom kontakte. Syn otca nepozná. Výživné určené súdom si plní pravidelne, ale nad rámec výživného ničím neprispieva. Na základe uvedených skutočností Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves navrhol, aby súd zvýšil výživné na maloletého na sumu zodpovedajúcu potrebám a záujmom dieťaťa, nakoľko došlo k odôvodneným zmenám v zabezpečení jeho základných životných potrieb.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves vyplynulo, že matka maloletého nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je toho času poberateľkou prídavku na dieťa vo výške 23,52 €. Nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi.
Podľa správy Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves sa matka v súčasnosti nachádza v registri poistencov ako zamestnanec v pracovnom pomere od 01.03.2013 u zamestnávateľa I. M. J..S..Z.. Matka predložila novú PN od 10.03.2014 na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne Bratislava.
Z potvrdenia o príjme matky súd zistil, že je zamestnaná v spoločnosti I. M. J..S..Z.. a jej priemerný čistý príjem za obdobie od marca 2013 do februára 2014 je 332,81 €.
Zo správy Obce H. zo dňa 04.04.2014 vyplynulo, že bolo vykonané šetrenie v domácnosti otca maloletého dňa 02.04.2014, kde bolo zistené, že otec býva v dvojizbovom panelákovom byte. Byt pozostáva z jednej obývacej miestnosti a druhá izba slúži ako spálňa. Obe izby sú zariadené nábytkom. Vedľa obývacej izby sa nachádza zariadená kuchyňa. V byte sa nachádza aj sociálne vybavenie a kúpeľňa. V obývacej miestnosti bol postavený detský malý stan, v ktorom bolo množstvo hračiek aj okolo stanu, ktorý patrí jeho maloletej dcére F. (5 rokov). Otec momentálne žije sám, nakoľko s priateľkou pred pár mesiacmi ukončil vzťah, ktorý vzťah trval 8 rokov. Dcéra F. nežije s otcom v jednej domácnosti, ale často ho navštevuje. Mesačný príjem otca činí cca 500,- € mesačne. Jeho náklady sú však vysoké, nakoľko uviedol, že nájomné za byt je 70,- € mesačne, elektrika 80,- € mesačne, 20,- € životné poistenie na maloletú dcéru, 80,- € úver, 30,- € na palivové drevo, 50,- € výživné na maloletú dcéru F., 50,- € na maloletého syna I.. Rodičia pána R. finančne pomáhajú svojmu synovi, nakoľko by nedokázal vyžiť. Otec s maloletým synom neudržiava vzťah. Viackrát nadviazal telefonický kontakt s maloletým I., ale do rozhovoru so synom vstupovala matka maloletého, ktorá riešila osobné vzťahy otca. Z jeho strany bol záujem o syna, ale s bývalou manželkou sa nevedel dohodnúť.
Z rozsudku Okresného súdu S. XP/XXX/XXXX zo dňa 11.04.2013, ktorý predložil otec súdu na nahliadnutie vyplýva, že otcovi bola určená vyživovacia povinnosť k jeho maloletej dcére F. R., F. XX.XX.XXXX vo výške 50,- € mesačne od 01.04.2013.
Podľa správy Sociálnej poisťovne je otec vedený v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, vedenom Sociálnou poisťovňou ako zamestnanec u zamestnávateľa Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, v mesiaci január mu boli vyplatené nemocenské dávky za obdobie od 25.01.2014 do 26.01.2014 vo výške 22,90,- €.
Z oznámenia spoločnosti Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, Oblastné riaditeľstvo Košice súd zistil, že otec je zamestnaný v uvedenej spoločnosti vo funkcii Zámočník koľajových konštrukcií. Zamestnávateľ uviedol, že pracovná morálka otca je primeraná, pracovné povinnosti si plní a iné výhodnejšie pracovné zaradenie mu nebolo ponúkané. Z priloženého mzdového listu súd zistil, že čistý príjem za rok bol vo výške 5.970,22 € (priemerný čistý mesačný príjem bol teda vo výške 497,52 €). Čistý príjem v mesiaci január 2014 bol vo výške 372,57 € (práceneschopnosť), v mesiaci február 463,01 € a v mesiaci marec vo výške 481,36 €.
Zo správy Základnej školy, F. E. X, XXX XX J. F. R. zo dňa 26.03.2014 vyplýva, že maloletý I. nastúpil na tunajšiu školu dňa 24.02.2014 do VIII. D triedy. Na začiatku školského roka 2013/2014 nastúpil na ZŠ U. J. a 05.11.2014 prestúpil na ZŠ S.. Keďže žiak nastúpil až v druhom polroku, rodičia nemali zatiaľ žiadne výdavky. Všetky poplatky museli rodičia zaplatiť v predošlej škole. Predpokladané výdavky v tomto polroku ešte sú 40,- až 50,- €, v prípade záujmu o školský výlet a v prípade záujmu o fotky asi 8,- €, denné cestovné náklady z S. C. J. F. R. a späť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo plnenie v splátkach možno zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, aj keď nie v plnom rozsahu.
Pokiaľ ide o výživné na maloleté dieťa, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola v roku 2001 prešlo 13 ročné obdobie, počas ktorej došlo k zásadnej zmene v pomeroch u maloletého I.. Maloletý I. bol v čase poslednej úpravy 2 ročné batoľa, v súčasnosti navštevuje 8. ročník základnej školy, čím jeho odôvodnené potreby podstatne narástli jednak vekom a neustálou potrebou zabezpečovania ošatenia, obuvi, hygienických potrieb a stravy, ako aj potrebou zabezpečovania školských potrieb a mimoškolských aktivít.
U matky došlo k podstatnej zmene pomerov v tom, že sa po smrti svojich rodičov osamostatnila v bývaní. V čase poslednej úpravy bývala v domácnosti spolu s jej rodičmi, ktorí jej finančne vypomáhali, čo bolo aj dôvodom, prečo matka nepožadovala doposiaľ zvýšenie výživného. V čase poslednej úpravy jediným príjmom matky bol rodičovský príspevok vo výške 2.700,- Sk, v súčasnosti priemerný mesačný príjem matky činí 332,81 €.
Otec bol v čase poslednej úpravy riadne zamestnaný, pričom jeho priemerný mesačný príjem činil 9.590,- Sk, v súčasnosti činí 497,52 €, teda príjem otca sa oproti naposledy posudzovanému obdobiu zvýšil. Otec si od poslednej úpravy odkúpil služobný byt do osobného vlastníctva. Podľa tvrdenia otca, jeho rodičia mu doposiaľ finančne vypomáhajú. Otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k dcére F., ktorá má v súčasnosti 5 rokov, ktorá s ním nežije v spoločnej domácnosti a otec prispieva na jej výživu výživným vo
výške 50,- €, mesačne na základe rozhodnutia súdu. Otec maloletej dcére dobrovoľne mesačne hradí poistné vo výške 20,- €.
Zohľadniac pomery na strane oboch rodičov, ale predovšetkým na strane maloletého I. s poukazom na to, že od poslednej úpravy výživného uplynulo takmer 13 ročné obdobie, bol súd toho názoru, že potreby maloletého sa zásadne zvýšili a je potrebné upraviť výšku vyživovacej povinnosti. Na základe uvedených skutočností súd upravil otcovi výšku výživného na mal. I. na sumu 80,- € mesačne, pretože uvedená čiastka sa mu javila ako adekvátna potrebám dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam otca, i vzhľadom na zvýšenie jeho príjmu.
Je nutné zdôrazniť, že stanovené výživné nepredstavuje len sumu určenú na stravu, či ošatenie, ale v sebe zahŕňa i výdaje na úhradu nájomného, služby spojené s užívaním bytu, podiel na energiách, dani z nehnuteľnosti, či poplatky za odvoz smetí u matky, kde dieťa žije.
S poukazom na vyššie citované ustanovenie zákona i s poukazom na to, že matka si časť vyživovacej povinnosti plní svojou osobnou starostlivosťou o maloletého, bol súd názoru, že vyživovacia povinnosť k maloletým deťom je otcovou prioritnou povinnosťou, najmä v situácii, keď z jeho strany absentuje akákoľvek iná realizácia jeho rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému I.. Syn otca vôbec nepozná, neprispieva na jeho výživu nad rámec bežného výživného a to ani finančne ani materiálne, aj keď by sa mohlo jednať len o drobné dary, ktoré by mohli mať pozitívny vplyv na formovanie jeho vzájomného vzťahu so synom.
Súd konštatoval, že uvedená čiastka výživného zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletého, ktorý je v období intenzívneho psychického i fyzického vývoja.
O tom, že v možnostiach a schopnostiach otca je prispievať na výživu dieťaťa vyššou čiastkou svedčí aj skutočnosť, že tento realizuje rôzne splátky hypotéky, pôžičky na rekonštrukciu nehnuteľnosti a podobne, pričom tieto nemôžu byť realizované na úkor výživy detí.
Súd zároveň oboch rodičov upovedomil o ustanovení § 26 ZoR, že, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade išlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch
a Exekučnom poriadku.