Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-10C/144/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Bratislave V, v právnej veci navrhovateľa: S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., Y. XX, proti odporcovi: S.. I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., L. X, zast. JUDr. Ivanom Beladičom, Sokolská 12, Bratislava, o vrátenie pôžičky 34.687,64 €, a o protinávrhu odporcu v sume 36.944,83 €, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 34.687,64 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 01.01.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh navrhovateľa v sume 2.081,25 € na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd protinávrh navrhovateľa z a m i e t a.

Navrhovateľovi súd vo veci protinávrhu odporcu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 21.08.2008 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu zaplatením sumy 34.687,64 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % z dlžnej sumy od 01.01.2008 titulom nevrátenej pôžičky. Poukázal na to, že odporca predmetný dlh písomne uznal dňa 08.01.2007 a do termínu splatnosti do 31.12.2007 dlžnú sumu nevrátil.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že navrhovateľ realizoval pre neho práce týkajúce sa rekonštrukcie maštale a výstavby Penziónu v katastri Veľká Paka, pričom mu vyfakturoval práce, ktoré neboli zrealizované a následkom toho mu bol krátený príspevok zo strany agentúry SAPARD a to v 1. etape o sumu 13.443,54 € a v 2. etape o sumu 13.941,45 €. V písomne podanom odpore voči platobnému rozkazu v tejto veci žiadal teda započítať sumu 37.343,16 €. Nakoľko jeho pohľadávka prevyšovala pohľadávku navrhovateľa o sumu 2.655,51 € žiadal, aby súd zaviazal k jej zaplateniu navrhovateľa spolu s úrokom z omeškania od 01.10.2006.

Rozsudkom zo dňa 07.04.2010 súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 34.687,64 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % z dlžnej sumy od 01.01.2008 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 2.081,25 € na účet súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Protinávrh odporcu zo dňa 24.03.2009 zamietol a navrhovateľovi vo veci protinávrhu náhradu trov konania nepriznal. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ požičal odporcovi dňa 09.02.2005 sumu 200.000,- Sk, dňa 11.02.2005 sumu 200.000,- Sk, dňa 21.02.2005 sumu 400.000,- Sk a okrem toho

2x po 250.000,- Sk, ktoré sumy použil pri realizácii stavby Agroturistické centrum Biely kôň v obci Vlky, ktoré prevzatie súm a ich využitie pre realizáciu predmetnej stavby odporca podpísal s tým, že tieto v plnom rozsahu vyrovná. Tiež mal zistené, že dňa 08.01.2007 odporca podpísal uznanie dlhu v súlade s § 558 Obč. zák. v sume 1.045.000,- Sk, t.j. 34.687,64 € s tým, že dlh sa zaviazal zaplatiť do 31.12.2007. Z vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov a uvedených dôkazov mal súd za nesporne preukázané, že navrhovateľ odporcovi požičal sumu 34.687,64 €, ktorú mu odporca nezaplatil napriek písomnému uznaniu dlhu v lehote splatnosti do 31.12.2007 ani po nej, preto návrh navrhovateľa v požadovanej istine, ako aj v úrokoch z omeškania považoval za dôvodný. Protinávrh odporcu na vrátenie sumy 2.655,51 € spolu s úrokom z omeškania, posúdil ako nedôvodný a odporcom nepreukázaný. Konštatoval, že odporca vo svojej finančnej kompenzácii v sume 37.343,16 € neuniesol dôkazné bremeno, nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukázali jeho tvrdenia, že v dôsledku nevykonania prác zo strany navrhovateľa na areáli Agroturistického centra Biely kôň v katastri obce Veľká Paka, časť Vlky mu bola krátená dotácia z programu SAPARD v sume 13.941,45 € (420.000,- Sk), a rovnako nepreukázal nerealizovanie prác zo strany navrhovateľa, za ktoré tento vyfakturoval sumu 54.511,98 € (1.642.228,- Sk), malo ísť o nezrealizovanie plynovej prípojky, tréningovej dráhy a elektrickej prípojky. Naopak mal za to, že navrhovateľ protokolmi o odovzdaní a prevzatí ucelenej časti objektu, podpísanými tak navrhovateľom ako aj odporcom preukázal zrealizovanie plynovej prípojky, tréningovej dráhy. Poukázal na to, že skutočnosť, že tieto preberacie protokoly sú z 15.10.2003 a 15.11.2003, pričom odporca nedodanie týchto prác uplatňuje ako škodu až po 7 rokoch formou kompenzácie. Taktiež poukázal na to, že kolaudačné rozhodnutie zo dňa 24.06.2005 vydané obcou Veľká Paka Obecným úradom, povolilo užívanie stavby „Rekonštrukcia a prestavba jestvujúcej ošipárne na agroturistické centrum Biely kôň - časť koniareň“, v rozhodnutí uvedené nedorobky zistené na stavbe boli ako kolaudačné závady odstránené 15.01.2004, absencie plynovej prípojky, tréningovej dráhy ani elektrickej prípojky sa v rozhodnutí neuvádza. Dospel tak k záveru, že odporca v konaní nepreukázal existenciu pohľadávok, ktorých započítania sa domáhal a na základe ktorých si protinávrhom uplatnil sumu 2.655,51 €. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ust. a úspechom navrhovateľa v konaní.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrejme zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nedostatočne vykonaného dokazovania pre neuplatnenie iných dôkazov. Dôvodil tým, že predmetný spor bol vedený ako spor kompenzačný, kde navrhovateľ požadoval vrátenie sumy 34.687,64 € a on požadoval náhradu za navrhovateľom vyfakturované a bankovým prevodom uhradené práce, ako aj kompenzáciu za krátenie zazmluvnenej dotácie zo strany SAPARD, pričom jeho pohľadávky takmer trojnásobne prevyšovali pohľadávku navrhovateľa. Poukázal na to, že pojednávanie dňa 07.04.2010 sa konalo, napriek tomu že bol riadne ospravedlnený z neúčasti na pojednávaní pre nemoc jeho právneho zástupcu, pričom navrhovateľ na tomto pojednávaní predložil doklad, z ktorého vyplýva, že dotácia mu bola krátená oproti zmluve o 37.635,20 €, ku ktorému dôkazu sa nemohol vyjadriť a ktorý potvrdzuje jeho pohľadávku. Uviedol, že súdu bolo známe, že navrhovateľ bol jediným dodávateľom, ktorému všetky platby posielal a že krátenie dotácie spôsobil navrhovateľ. Mal za to, že navrhovateľ tak využil jeho neprítomnosť na pojednávaní a oklamal súd tým, že predložil súdu kolaudačné rozhodnutie rekonštrukcie ošipárne na agroturistické centru Biely kôň - časť koniareň a súd z neho usúdil, že sa v ňom o plynovej prípojke nehovorí a že táto neexistuje. Avšak plynová prípojka sa netýkala koniarne. Pokiaľ by táto bola existovala, musel by navrhovateľ predložiť minimálne protokol o tlakovej skúške a súhlas SPP, pričom navrhovateľ nič také nemohol predložiť, pretože nič nepostavil. Nestotožnil sa s tvrdením súdu prvého stupňa, že nedodaných prác od navrhovateľa sa začal domáhať až po siedmich rokoch, pretože predložil kópie listov, ktorými ho žiadal o odstránenie tohto nedostatku, čo mu vždy prisľúbil a tvrdil, že tak urobí v druhej etape. Navrhovateľ záznam z kolaudácie 2. etapy nepredložil.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne poukazujúc na to, že pohľadávky uplatňované odporcom nie sú spôsobilými na zákonné vzájomné započítanie, ako aj na to, že v priebehu konania viackrát vzniesol námietku premlčania pohľadávok (z titulu nedodania, resp. nekvality prác) predložených odporcom a na tejto námietke premlčania zotrváva. Mal za to, že odporca si mal svoje pohľadávky nárokovať voči nemu samostatným návrhom v stanovenej lehote, aby boli posúdené z odborného hľadiska a oprávnenosti.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Procesným nedostatkom rozhodnutia súdu prvého stupňa bolo, že bolo vydané v neprítomnosti odporcu a bez jeho vyjadrenia sa k dôkazom predloženým navrhovateľom na pojednávaní dňa 07.04.2010, v dôsledku čoho došlo k odňatiu práva odporcu ako účastníka konania konať pred súdom, keďže sa nemohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom ( ). Postupom súdu, ktorým odňal odporcovi možnosť vyjadriť sa k dôkazu, ktorý súd vykonal, vytvoril tak odporcovi podstatne nevýhodnejšie podmienky na preukázanie svojich tvrdení, než akými disponuje druhý účastník konania. Došlo tak k porušeniu práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa SR, ale aj porušením kontradiktórnosti a princípu rovnosti zbraní ako základných prvkov práva na spravodlivé súdne konanie

Súd opätovne vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením s uznaním dlhu zo dňa 08.01.2007, potvrdením o pôžičke zo dňa 21.02.2005, protokolom o odovzdaní a prevzatí diela ucelenej časti objektu plynovej prípojky areálu Agroturistické centrum Biely kôň z 15.11.2003 a týkajúcej sa jazdiarne tréningovej dráhy areálu Agroturistické centrum Biely kôň zo dňa 15.10.2003, kolaudačným rozhodnutím časti koniareň zo dňa 24.06.2005, cenovou ponukou odporcu pred uzavretím Zmluvy o dielo, potvrdením o vyplatenej sume z dotácie SAPARD v sume 7.641.200,- Sk dňa 22.12.2005 (č. l. 84), Správami z kontroly spoločnosti SAPARD z 30.04.2003 a z 01.11.2004 vzťahujúcimi sa k objektu areálu Agroturistické centrum Biely kôň, ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ požičal odporcovi dňa 09.05.2005 sumu 200.000,- Sk, dňa 11.02.2005 sumu 200.000,- Sk, 21.02.2005 sumu 400.000,- Sk a 2x po 250.000,- Sk, ktoré sumy navrhovateľ použil pri realizácii stavby Agroturistické centrum Biely kôň v obci Vlky. Požičanie súm potvrdil v písomnom potvrdení zo dňa 21.02.2005 a zaviazal sa, že tieto sumy vráti. Dňa 08.01.2007 odporca podpísal uznanie dlhu podľa § 558 Obč. zák. v sume 34.687,64 € s tým, že dlžnú sumu vráti do 31.12.2007. Odporca dlžnú sumu ani uznanie dlhu čo do dôvodu a výšky nerozporoval. V písomne podanom odpore doručenom súdu dňa 24.03.2009 vzniesol voči žalovanej sume kompenzačnú námietku a žiadal započítať sumu 13 443,54€ predstavujúcu krátený príspevok z financovania SAPARD v 1.etape a sumu 13 941,45€ predstavujúcu krátený príspevok z financovania SAPARD v 2.etape. Následne odporca zhrnul škody, ktoré mu navrhovateľ spôsobil a tieto si uplatnil započítať nasledovne: ušlú dotáciu zo SAPARDU za druhú etapu v sume 13.941,45 € a náklady na odstránenie nedorobkov v sume 23.471,71 €. Spolu tak požadoval kompenzáciu v sume 37.343,16 €. Nakoľko takto vyčíslená pohľadávka prevyšovala o sumu 2.655,51 € žalovanú pohľadávku, žiadal odporcu zaviazať zaplatením tejto sumy spolu s úrokom z omeškania od 01.10.2006.

Zároveň v odpore uviedol, že po skončení stavby sa s navrhovateľom dohodli, že peniaze nebudú vymáhať, a že časť prác navrhovateľ dokončí. V priebehu konania, po tom ako sa odporca oboznámil (27.09.2010 štúdium spisu) so spisovým materiálom a teda aj s potvrdením SAPARD o vyúčtovaní sumy, ktorá mu mala byť vyplatená v sume 8.775. 000,-Sk a bola mu vyplatená suma 7.641.200,- Sk, vzniesol kompenzačnú námietku čo do rozdielu medzi uvedenými sumami a teda žiadal započítať sumu 36.944,83 €. Predmetný listinný dôkaz z č. l. 84 si dal prefotiť na súde dňa 03.10.2011. Zároveň v jednej zo svojich výpovedí uviedol, že má vedomosť o zlej finančnej situácii navrhovateľa a tento mu zrejme dlžnú sumu nezaplatí. Odporca na poslednom pojednávaní dal na zváženie súdu priznať náhradu trov exekučného konania vo veci exekúcie začatej na základe rozsudku v tejto veci, ktoré bolo zastavené pre zrušenie jeho právoplatnosti. V tomto smere odporca nepožiadal o zmenu petitu návrhu, riadne ho nezdôvodnil, preto súd toto vyjadrenie považoval za vyjadrenie k veci prebiehajúcej.

Navrhovateľ namietal uplatňované sumy ako premlčané, poukázal na to, že odporca mal dostatok času, pokiaľ mal za to, že je mu niečo dlžný, dlh vymáhať. Namietal tiež, že odporca nepreukázal, že jeho zavinením bola odporcovi krátená dotácia zo SAPARDU.

Podľa § 657 Obč. zák., zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 558 Obč. zák., ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Pre tento právny úkon je obligatórne predpísaná písomná forma a preto absencia písomnej formy spôsobuje neplatnosť takéhoto vyhlásenia. Ide o jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi.

Súd po oboznámení sa s písomným Uznaním dlhu zo dňa 08.01.2007 dospel k záveru, že z uznávacieho prejavu bolo možné určiť, ktorý záväzok dlžník týmto svojím vyhlásením uznáva. Tento záväzok odporca v lehote splatnosti neuhradil, preto ho k povinnosti zaplatiť zaviazal súd, posúdiac návrh ako dôvodný a preukázaný.

Odporca tým, že nezaplatil dlh riadne a včas, dostal sa do omeškania a navrhovateľovi vznikol v zmysle a v spojení s nariadenia vlády SR č. aj nárok na úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy, a to odo dňa 01.01.2008, teda odo dňa nasledujúcom po lehote splatnosti. Navrhovateľ požadoval úrok z omeškania vo výške 13 % ročne, avšak súd priznal navrhovateľovi voči odporcovi zákonný úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu podľa nariadenia vlády SR č. a v prevyšujúcej výške jeho nárok ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 580 Obč. zák., ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Započítanie v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je forma bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka a ktoré súčasne umožňuje ušetrenie dvojakého splnenia vzájomných pohľadávok a zjednodušenie majetkových vzťahov medzi účastníkmi. Jeho význam spočíva najmä v úspore nákladov, ktoré by inak obidvaja účastníci museli vynaložiť pri uskutočnení vzájomného plnenia. Započítací prejav (kompenzačnú námietku) treba adresovať druhému účastníkovi. Ide o jednostranný právny úkon, pre platnosť ktorého sa vyžadujú náležitosti v zmysle a nasl. . Z jeho obsahu musí byť zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka alebo viaceré pohľadávky sa uplatňujú na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne proti ktorým z viacerých pohľadávok veriteľa. Započítací prejav možno účinne urobiť po tom, keď sa pohľadávky stretnú. K tomuto okamihu nastávajú aj následky započítania, t. j. zánik pohľadávky v rozsahu v akom sa vzájomne kryjú. Ak jedna z pohľadávok prevyšuje druhú, zaniká iba do výšky protipohľadávky a v prevyšujúcej časti zostáva naďalej v platnosti.

Započítanie znamená zánik vzájomných pohľadávok, ktorý nastáva okamihom, v ktorom sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a to za splnenia zákonných podmienok, ktorými sú: a/ vzájomnosť (reciprocita) pohľadávok, kedy dve osoby sú si navzájom súčasne veriteľom i dlžníkom, b/ skutočnosť, že plnenie rovnakého druhu (najčastejšie ide o započítanie pohľadávok peňažného druhu), c/ spôsobilosť pohľadávky na započítanie, t. j. že započítanie nie je vylúčené ani zákonom, ani právnym predpisom, ani dohodou účastníkov a napokon d/ existencia prejavu smerujúcemu k započítaniu, ako jednostranného právnemu úkonu, z obsahu ktorého musí byť zrejmé, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej je výške a proti ktorej pohľadávke veriteľa smeruje. Tento prejav nemožno urobiť skôr, než sa pohľadávky stretnú.

Ak niektorá z vyššie uvedených predpokladov chýba alebo ak prejav smerujúci k započítaniu bol urobený skôr, než sa vzájomné pohľadávky stretli, účinky započítania nenastanú.

O vzájomné (recipročné) pohľadávky ide vtedy, ak dve osoby sú navzájom (voči sebe) súčasne veriteľom aj dlžníkom. Medzi inými osobami je započítanie prípustné len výnimočne. Započítanie je vlastne splatenie pohľadávky vzájomným zúčtovaním a jeho hlavným účelom je teda vylúčenie platenia a tým spôsob zániku záväzku porovnateľný s jeho splnením. Započítaním zaniká nielen hlavný záväzok, ale aj záväzky akcesorické. Pohľadávka nezaniká len samotnou existenciou vzájomnej pohľadávky bez ďalšieho, ale až na základe prejavu vôle oboch strán alebo aspoň jednej z nich, vzájomné nároky kompenzačne vyrovnať. To znamená, že právna úprava započítania umožňuje započítanie aj jednostranným právnym úkonom bez súhlasu (teda aj proti vôli) druhej strany.

Podmienkou jednostranného započítania je vzájomnosť pohľadávok, plnenie rovnakého druhu, pravosť pohľadávky, splatnosť a neexistencia zákonného zákazu. Započítací prejav možno urobiť aj v rámci základného občianskeho súdneho konania ako obranu proti návrhu, ktorým veriteľ uplatňuje svoju pohľadávku proti dlžníkovi.

V zmysle započítať nie je možné premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

Uvedeným výpočtom sú definované pohľadávky, ktoré nie je možné započítať vôbec, nie je možné ich k započítaniu použiť, ani proti nim započítanie namietať (na rozdiel od pohľadávok, proti ktorým započítanie nie je prípustné ).

Námietku premlčania vzájomnej pohľadávky možno s úspechom uplatniť iba vtedy, ak bola vzájomná pohľadávky premlčaná už v čase, kedy sa pohľadávky stretli (R 69/1972). Z ustanovenia je zrejmé, že zákon vylučuje možnosť jednostranným prejavom započítať pohľadávky premlčané. Nezáleží pritom na tom, kedy bol urobený prejav smerujúci k započítaniu; premlčanie sa posudzuje k okamihu, kedy sa pohľadávky stretli. Inými slovami povedané, pre posúdenie, či je pohľadávka premlčaná (a teda či ju možno použiť na započítanie, prípadne započítanie proti nej úspešne namietať) je rozhodujúci okamih, kedy sa pohľadávky stretli. Pri splnení zákonných predpokladov platí, že ak bola vzájomná pohľadávka premlčaná už v okamihu, kedy dospela pohľadávka neskôr splatná, je zánik záväzku jednostranným započítaním vylúčený (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 24. apríla 2007, sp. zn. ). Právo z občianskoprávneho vzťahu zaniká (okrem iného) spôsobom predpokladaným v . Súd dospel k právnemu záveru, že nemohlo dôjsť k započítaniu pohľadávky jednostranným právnym úkonom odporcu (tzv. compensatio neccessaria) a tým k zániku záväzku navrhovateľa.

Ako je zrejmé z obsahu spisu, odporca si uplatnil svoj započítací nárok voči navrhovateľovi titulom kráteného príspevku od spoločnosti SAPRD. Odporca uplatnil svoj jednostranný započítací prejav dňa 24.03.2009 v písomne podanom odpore a to v sume 13.443,54 € za 1. etapu a v sume 13.941,45 € za 2. etapu. Z potvrdenia č. l. 84 spisu je zrejmé, že odporcovi bola dotácia za obe etapy vyplatená 22.12.2006, do dispozície odporcu sa teda dostala v priebehu januára 2007. K stretu týchto pohľadávok preto mohlo prísť najskôr dňa 21.08.2008, kedy si uplatnil pohľadávku navrhovateľ. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a riadiac sa zákonnými predpokladmi zániku pohľadávky započítaním dospel súd k záveru, že na uplatnenú námietku započítania nemožno prihliadnuť. Predovšetkým je súd názoru, že existencia tvrdenej vzájomnej pohľadávky odporcu tak, ako ju tento súdu popísal a charakterizoval, teda ako pohľadávku uplatnenú titulom náhrady škody z dôvodu porušenia povinnosti navrhovateľa dodať odporcovi práce plynovej prípojky areálu Agroturistické centrum Biely kôň, práce týkajúcej sa tréningovej dráhy a elektrickej prípojky v príčinnej súvislosti s čím mu vznikla škoda predstavujúca ušlú krátenú dotáciu SAPARDu v sume 36.944,83 €, nebola v konaní preukázaná a ako taká je sporná. Konkrétne odporca nepreukázal súdu dostatočným spôsobom zákonný predpoklad vzniku tvrdenej vzájomnej pohľadávky, a to porušenie zmluvnej povinnosti navrhovateľom. V prvom rade nepreukázal Zmluvu o dielo, z ktorej by povinnosť navrhovateľa takéto práce dodať a v akom termíne, vyplynula. Náhrada škody je upravená v ustanovení a nasl. , pričom tu ide o objektívnu zodpovednosť, u ktorej sa síce neuplatňuje hľadisko, či podnikateľ, ktorý mal porušiť svoj záväzok, toto porušenie zavinil alebo nie, ale poškodený musí v konaní najskôr bezpečne preukázať, že označený škodca porušil niektorú zo zmluvných povinností, v danom konkrétnom prípade tvrdené porušenie povinnosti dodať riadne zazmluvnené práce v rozhodnom období a či na základe, toho spolufinancujúca spoločnosť SAPARD výlučne krátila dotácie odporcovi. Odporca nepreukázal súdu základný zákonný predpoklad uplatnenej vzájomnej pohľadávky, a to porušenie zmluvnej povinnosti navrhovateľom, preto sa ďalej ostatnými zákonnými náležitosťami pre priznanie nároku na náhradu škody ani ďalej nezaoberal. Preto sa bližšie ani nevenoval vznesenej námietke premlčania uplatňovanej započítavanej pohľadávky vznesenej navrhovateľom. Navrhovateľ v konaní jednoznačne spochybnil porušenie svojich povinností ako i príčinnú súvislosť so vzniknutou škodou, uplatňovanou ako kompenzácia. Z predložených protokolov o kontrole realizovaného projektu Agroturistické centrum Biely kôň v obci Vlky za obdobie od 30.05.2003 do 14.04.2004 a za obdobie od 30.05.2003 do 27.09.2005 vyplývajú nedostatky tak zo strany navrhovateľa, ako i odporcu, čo spochybňuje tvrdenie odporcu, že pre porušenie povinností navrhovateľa bola dotácia

SAPARDU krátená. Okrem toho v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou Agentúrou SAPARD bol výlučne odporca na základe Zmluvy o finančnej pomoci. Z Metodického pokynu pre žiadateľov o finančnú pomoc z programu SAPARD uverejneného vo Vestníku Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky vyplýva, že finančná pomoc, ktorá má byť poskytnutá Agentúrou na základe zmluvy predstavuje právne nenárokovateľné prostriedky Európskej únie a štátneho rozpočtu. Podľa ustanovenia , veta prvá a druhá, , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka za to, že v rámci konania neboli preukázané skutočnosti, ktoré tvrdí, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať) zásadne určuje hmotno-právna norma, ktorá má byť na sporný vzťah aplikovaná. Ak sa teda odporca bráni existenciou vzájomnej pohľadávky, ktorej zákonným predpokladom je skutočné porušenie tvrdenej povinnosti navrhovateľom, nesie on dôkazné bremeno o tomto tvrdení, teda, že došlo k porušeniu povinností dodať práce, teda, že v dôsledku tohto v príčinnej súvislosti mu škoda vznikla. Súd v tejto súvislosti poukazuje v ďalšom na ust. Obch. zák., v spojení s ust. Obch. zák., z ktorého vyplýva, že uspokojenie, ktorého možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád diela podľa a Obch. zák., nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Platná právna úprava tak bráni tomu, aby sa účel jeho ustanovení o zodpovednosti za prípadné vady diela obchádzal tým, že by sa objednávateľ mohol domôcť nahradenia prípadnej ujmy z vadného plnenia, nie uplatnením nároku z vád diela, ale požiadavkou na plnenie z odlišného právneho dôvodu, v predmetnom prípade náhrady škody. Odporca si žiadny nárok voči navrhovateľovi titulom zodpovednosti za vady predmetného diela, pokiaľ ide o nevykonané práce, neodovzdané časti diela od zistenia nevykonaných prác, nedorobkov doteraz neuplatnil. Z jeho vyjadrenia v samotnom odpore, č. l. 27 spisu, odporca priznal, že vyššie uvedené práce neboli dodané, vedel o tom po dokončení stavby, tieto práce u navrhovateľa reklamoval ešte v roku 2006, avšak pre tieto vady a nedodané práce si neuplatnil ani zľavu z ceny diela, ani náhradu škody. Súd preto jeho kompenzačnú námietku neprijal ako spôsobilú na započítanie, pre jej spornosť, nepreukázanie jej existencie a splatnosti. Návrh odporcu v prevyšujúcej časti preto ako nedôvodný a nepreukázaný zamietol. O trovách konania navrhovateľa súd rozhodol podľa a v spore neúspešného odporcu zaviazal k zaplateniu súdneho poplatku za návrh v sume 2.081, €, na účet štátu, keďže navrhovateľ bol v konaní uznesením súdu zo dňa 10.12.2008 oslobodený od platenia súdnych poplatkov.

Vo veci protinávrhu odporcu súd o trovách konania rozhodol podľa Nakoľko v tejto časti úspešnému navrhovateľovi trovy konania nevznikli, súd mu ich nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo. Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

- z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované,

- v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,

- odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z. č. )